Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 206/2018
PDF · 295.87 KB
No categories available
III. ÚS 206/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. novembra 2018
v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu
Mojmíra Mamojku v konaní o sťažnosti , , zastúpenej
advokátkou JUDr. Monikou Meňhertovou, advokátska kancelária, Floriánska 16, Košice,
vo veci namietaného porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom
pod sp. zn. 30 D 144/2007 po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III. ÚS 579/2013 z 1. apríla 2014 takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 30 D 144/2007
po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 579/2013
z 1. apríla 2014 p o r u š e n é b o l i .
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (tisícpäťsto
eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresný súd Žilina je p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume
325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet jej právnej zástupkyne
JUDr. Moniky Meňhertovej, advokátska kancelária, Floriánska 16, Košice, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
sp. zn. III. ÚS 206/2018 z 22. mája 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 30 D 144/2007 (ďalej len „napadnuté konanie“) v období po právoplatnosti
nálezu ústavného súdu III. ÚS 579/2013 z 1. apríla 2014 (ďalej len „skorší nález“).
2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza, že ústavný súd už skorším nálezom
rozhodol, že v petite sťažnosti označené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo postupom okresného súdu
v napadnutom konaní porušené, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez
zbytočných prieťahov, priznal jej 1 500 €, ako aj náhradu trov konania.
2
3. Sťažovateľka namieta, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo
konanie v jej právnej veci právoplatne skončené.
4. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd v náleze vyslovil,
že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jej základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a zároveň
navrhla prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov.
Napokon sa domáhala aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € a náhrady
trov konania.
5. Okresný súd na základe výzvy ústavného súdu zaujal k sťažnosti stanovisko
vo vyjadrení sp. zn. 1 SprS 191/2018 doručenom ústavnému súdu 10. augusta 2018,
v ktorom okrem iného uviedol:
„Napriek uloženej povinnosti konať bez zbytočných prieťahov nedošlo
k právoplatnému prejednaniu dedičstva.
Konanie po materiálnej stránke nie je mimoriadne zložité, vo vzťahu ku skutočnosti,
že jediným dedičom je sťažovateľka, jedná sa o bežné konanie, ktoré rozhodujú súdy,
resp. rozhodnú potvrdením o nadobudnutí dedičstva jedinému dedičovi.
Konanie je náročné po procesnej stránke, keď z neznámych dôvodov dochádza
k pomerne častým zákonným obštrukciám zo strany dedičky, ako vznášanie námietok
zaujatosti voči sudcom súdu. súdnemu komisárovi, podmieňovanie predloženia dôkazov,
uvádzanie rozhodných tvrdení, prikázaním veci inému súdu a pod.
V konaní bolo pomerne dlho rozhodované o základných otázkach ako priznanie
oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, ktoré bolo aj predmetom dovolacieho konania,
konanie sa opakovalo vždy pri každom poplatkovou úkone, ako vznesenie námietky
zaujatosti či prikázanie veci inému súdu. Pri dovolaniach proti procesným rozhodnutiam
bolo nevyhnutné vyzývať sťažovateľku na zvolenie právneho zástupcu, vyčkať
na rozhodnutie Centra právnej pomoci, ktoré obdobne opakovane žiadala o pomoc
sťažovateľka a pod...
Obvykle súd musel žiadať o odpoveď po uplynutí primeranej lehoty priamo CPP,
nakoľko sťažovateľka bola vo vzťahu k plnení svojich povinností voči súdu nečinná. Značné
zdržanie bolo spôsobené aj opätovným rozhodovaním o ustanovení právneho zástupcu,
následne aj CPP. Následne sťažovateľka namietala zaujatosť sudcov tunajšieho súdu.
Všetky ňou uplatňované procesné nároky, či už priznanie oslobodenia od platenia súdnych
poplatkov či námietky zaujatosti sa ukázali ako nedôvodné, resp. neboli priznané ani
v odvolacom a dovolacom konaní. Teda hoci sa jedná u uplatňovanie základných práv
sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania, celkovú dĺžku konania spôsobenú
rozhodovaním o vylúčení súdneho komisára, námietkach zaujatosti, oslobodení od platenia
súdnych poplatkov, ustanovení právneho zástupcu je nevyhnutné pripočítať na ťarchu
sťažovateľky, teda nemožno ich považovať za prieťahy spôsobené súdom alebo časový úsek
konania, za dĺžku ktorého zodpovedá súd.
Ďalšie prieťahy spôsobila sťažovateľka aj absenciou súčinnosti, keď znalecký
posudok, ktorý podľa jej tvrdenia mala k dispozícii od 17.9.2014 odmietala predložiť
na výzvy súdu. Tento predložila súdu až po tom, čo bolo súdom nariadené znalecké
dokazovanie. Preto opätovne časový úsek po zrušenie uznesenia o nariadení znaleckého
dokazovania (25.4.2017) nie je možné pričítať na ťarchu súdu, pretože prieťahy boli
spôsobené konaním sťažovateľky.
Podľa vyjadrenia súdneho komisára, notára , nebolo
možné v konaní rozhodnúť z dôvodu, že oznámením Okresného úradu Tvrdošín, katastrálny
odbor bolo súdnemu komisárovi uvedené, že v kat. úz. Nižná, kde sa nachádzajú pozemky
tvoriace aktíva dedičstva, prebieha ROEP, ktorý nie je zapísaný a z toho dôvodu nie je
možné vyhotoviť potrebné podklady pre notára. Tieto príslušný katastrálny úrad nevydal
ani po dotaze z 21.6.2018. Podľa oznámenia notára, bude rozhodnuté o potvrdení dedičstva
bezodkladne po tom, ako budú doručené požadované údaje zo strany Okresného úradu
Tvrdošín. katastrálny odbor.
Nad rámec hodnotenia prieťahov a zodpovednosti je potrebné poukázať aj
na skutočnosť, že celé konanie sťažovateľky v dedičskom konaní vykazuje znaky
iracionálnosti k prejednaniu dedičstva poznačené charakterom „boja“ proti všetkým, ktoré
v pomerne jednoduchom konaní znemožňuje dosiahnutie rozhodnutia. Toto konanie však
môže vychádzať aj zo značného počtu súvisiacich súdnych konaní voči poručiteľke
a sťažovateľke, ktoré znemožňuje súdu v súvisiacich konaniach pokračovať a vec prejednať.
Zároveň pri značnom množstve podaní sťažností na neprimeranú dĺžku konania
4
a neodôvodnené prieťahy (Ústavný súd SR, ESĽP), môže byť záujmom sťažovateľky
predlžovať celkovú dobu konania aj za účelom dosiahnutia opakovaného priznania
finančného zadosťučinenia.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, priložené vyjadrenia sudkyne, súdneho
komisára mám za to, že sťažnosť je nedôvodná, vzniknuté prieťahy neboli následkom
nečinnosti súdu či nesústredenej činnosti a preto navrhujem Ústavnému súdu Slovenskej
republiky, aby sťažnosti sťažovateľky nevyhovel a svojim uznesením ju odmietol ako
neopodstatnenú.“
6. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu zo 6. augusta 2018 k sťažnosti bol aj prehľad
procesných úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania v období po skoršom náleze
ústavného súdu, z ktorého vyplývajú tieto relevantné skutočnosti:
„- dňa 07.04.2014 sa na OS ŽA vrátil celý dedičský spis z Ústavného súdu vrátil
- dňa 25.04.2014 OS Ž A vyzýva písomne doporučenou poštou dedičku
na doručenie znaleckého posudku, ktorú výzvu si prevzala dňa 09.05.2014
- dňa 14.05.2014 na OS ŽA osobne podala - Výzva zo dňa 25.04.2014
- odpoveď (dedička oznámila, že znalecký posudok ešte nie je vyhotovený, urgovala)
- dňa 06.06.2014 na OS ŽA osobne podala na vylúčenie sudcov
OS ŽA z prejednania veci
- dňa 08.07.2014 OS ŽA preložil celý dedičský spis na KS ŽA (zaevidované
pod 10NcC/45/2014)
- dňa 21.08.2014 KS ŽA vrátil na OS ŽA celý dedičský spis spolu s vyjadrením
bez rozhodnutie o námietke zaujatosti ako nedôvodné predloženú
- dňa 04.09.2014 OS ŽA písomne doporučenou poštou oznámil dedičke
stanovisko KS ŽA 4-ju vyzval na doloženie znaleckého posudku, ktoré oznámenie si
prevzala dňa 08.09.2014
- dňa 18.09.2014 na OS ŽA osobne podala Návrh na vylúčenie OS ŽA
a KS ŽA z prejednania veci (námietka) - navrhuje aby vec bola pridelená na konanie na OS
Dolný Kubín, resp. OS Námestovo, kde poručiteľa mala nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
dedičstva (spolu s prílohou - Doplnenie odvolania voči uzneseniu, ktoré osobne podala
na KS ŽA dňa 17.08.2006)
- dňa 18.09.2014 na OS ŽA osobne podala Výzvu zo dňa 04.09.2014 -
odpoveď (oznámila, že znalecký posudok má, avšak ho predloží aj po vybavení jej námietky)
- dňa 01.10.2014 OS ŽA písomne doporučenou poštou vyzval dedičku
o zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu na prikázanie veci inému súdu vo výške
16,50 €, ktorú výzvu si prevzala dňa 06.10.2014
- dňa 15.10.2014 na OS ŽA osobne podala Návrh na oslobodenie
od súdnych poplatkov pre celé konanie (z dôvodu toho, že je nezamestnaná a z viacerých
zdravotných dôvodov má byť oslobodená + predložila Potvrdenie z ÚPSVaR o poverení
dávky v hmotnej núdzi)
- dňa 04.11.2014 OS ŽA písomne vyzval dedičku o vyplnenie tlačiva
pre dokladovanie pomerov
- dňa 18.11.2014 na OS ŽA osobne podala - Výzva zo dňa 04.11.2014
- doloženie tlačiva (predložila vypísané žiadané Tlačivo pre dokladovanie pomerov
účastníka konania)
- dňa 27.11.2014 pokyn VSÚ - zistiť na ÚPSVaR, či dedička poberá
dávky v hmotnej núdzi
- dňa 02.12.2014 OS ŽA písomne vyzval ÚPSVaR o vyjadrenie, či dedička
poberá dávku v hmotnej núdzi, resp. iné dávky
- dňa 19.12.2014 na OS ŽA bolo doručené oznámenie z ÚPSVaR - dedička
je evidovaná na ÚPSVaR na oddelení v hmotnej núdzi a poberá dávku v hmotnej
núdzi od 01.02.2007
- dňa 22.12.2014 OS ŽA písomne vyzval Sociálnu poisťovňu o vyjadrenie, či dedička
je poberateľkou dôchodku
- dňa 19.01.2015 bolo na OS ŽA doručené oznámenie, že žiadosť OS ŽA zo dňa
22.12.2014 bola postúpená na Sociálnu poisťovňu, ústredie do Bratislavy
- dňa 09.02.2015 bolo na OS ŽA doručené oznámenie zo Sociálnej poisťovne -
dedičia nie je poberateľkou dôchodkovej dávky
- dňa 20.03.2015 OS ŽA vyhotovil Uznesenie č. 30D/144/2007-552, ktorým dedičke
nepriznáva oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré Uznesenie bolo dedičke
doručené doporučenou poštou, ktoré si prevzala dňa 25.03.2015
6
- dňa 08.04.2015 na OS ŽA osobne podala Odvolanie proti Uzneseniu
č. 30Ď/144/2007-552 (splatnosť súdneho poplatku)
- dňa 17.04.2015 bol celý dedičský spis predložený na KS ŽA
- dňa 29.05.2015 KS ŽA vyhotovil Uznesenie č. 7CoD/6/2015-566, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 16.07.2015 - Uznesenie OS ŽA č. 30D/144/2007-552 zo dňa 20.03.2015
potvrdzuje (nepriznáva oslobodenie o súdnych poplatkov dedičke )
- dňa 29.07.2015 na OS ŽA osobne podala Dovolanie proti Uznesenie
KS ŽA č. 7CoD/6/2015-566
- dňa 25.08.2015 OS ŽA písomne Uznesením Č. 30D/144/2007-575 vyzval dedičku
, aby si v dedičskom konaní pre dovolacie konanie zvolila advokáta
a doručila súdu plnomocenstvo oprávňujúce advokáta na jej zastupovanie pred odvolacím
súdom, ktoré uznesenie si prevzala dňa 10.09.2015
- dňa 17.09.2015 na OS ŽA osobne podala odpoveď na Výzvu zo dňa
25.08.2015 (dedička požiadala Centrum právnej pomoci o ustanovenie
právneho zástupcu na dovolacie konanie + priložila fotokópiu Žiadosti do Centra právnej
pomoci v Žiline)
- dňa 14.10.2015 OS ŽA písomne vyzval dedičku , aby doručila súdu
plnomocenstvo oprávňujúce advokáta na zastupovanie v dovolacom konaní, ktorú výzvu
prevzala dňa 20.10.2015
- dňa 19.11.2015 na OS ŽA osobne podala odpoveď na Výzvu zo dňa
14.10.2015 (dedička oznámila, že Centrum právnej pomoci o ustanovenie
právneho zástupcu na dovolacie konanie ešte nerozhodlo)
- dňa 23.11.2015 OS ŽA písomne požiadal Centrum právnej pomoci, či bol dedičke
ustanovený právny zástupca
- dňa 15.12.2015 na OS ŽA bolo doručená odpoveď Centra právnej pomoci v Žiline -
Rozhodnutím sp. zn. 10992/2015-KaZA zo dňa 16.11.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 08.12.2015 - centrum nepriznalo žiadateľke nárok na poskytnutie
právnej pomoci v dovolacom konaní. Rozhodnutie priložené vo fotokópii.
- dňa 21.12.2015 OS ŽA písomne opätovne vyzval dedičku , aby
doručila súdu plnomocenstvo oprávňujúce advokáta na zastupovanie v dovolacom konaní,
ktorú výzvu prevzala dňa 29.12.2015 (nakoľko CPP jej nepriznalo nárok na poskytnutie
právnej pomoci v dovolacom konaní)
- dňa 08.01.2016 na OS ŽA osobne podala odpoveď na Výzvu zo dňa
21.12.2015 (dedička oznámila, že podala odvolanie proti rozhodnutie CPP)
- dňa 21.01.2016 na OS ŽA osobne podala Oznámenie o stavu
konania vo veci ustanovenia právneho zástupcu (dedička oznámila, že
podala žalobu o preskúmanie rozhodnutie CPP + túto vo fotokópii priložila, ďalej
požiadala o prerušenie dedičského konania)
- dňa 04.02.2016 OS ŽA písomne Uznesením č. 30D/144/2007-599 zamietol návrh na
prerušenie konania, ktoré uznesenie si dedička prevzala dňa 16.02.2016
- dňa 01.03.2016 na OS ŽA osobne podala Odvolanie proti Uznesenie
30D/144/2007-599 zo dňa 04.02.2016
- dňa 09.03.2016 bol celý dedičský spis predložený na KS ŽA - zaevidovaný
pod č.11 CoD/7/2016
- dňa 20.04.2016 bolo na OS ŽA doručené vyrozumenie KS ŽA k č. HCoD/3/2016 -
bez meritómeho rozhodnutia a vracia späť na OS ŽA s pokynom na odstránené vád podania
námietky
- dňa 21.04.2016 OS ŽA písomne Uznesením č. 30D/144/2007-611 vyzval dedičku
, aby v lehote 10 dní odo odstránila vady podania doručeného súdu
18.04.2014, ktoré Uznesenie si prevzala dňa 28.04.2016
- dňa 09.05.2016 na OS ŽA osobne podala odpoveď na výzvu zo dňa
21.04.2016 - doplnila podanie
- dňa 25.05.2016 pokyn VSÚ - vyzvať dedičku na zaplatenie súdneho poplatku,
pripraviť predkladaciu správu na rozhodnutie o námietke zaujatosti, zistiť stav konania
na KS ŽA (žalobu na CPP, ktoré podala dedička na KS ŽA)
- dňa 25.05.2016 OS ŽA písomne Uznesením č. 3OD/144/2007-618 vyzval dedičku
na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66,00 € za námietku zaujatosti
- dňa 27.05.2016 bol opätovne celý dedičský spis predložený na KS ŽA - zaevidovaný
pod č. 11 CoD/7/2016 - spis s opravným prostriedkom na rozhodnutie o námietke zaujatosti
dedičky
- dňa 28.06.205 bol na OS ŽA vrátený celý dedičský spis spolu s:
8
- Uznesením KS ŽA č. 11 NcC/l8/2016-623 zo dňa 23.06.2016 kde rozhodol, sudkyňa
OS ŽA nie je vylúčená z prejedania o rozhodovania dedičskej veci
- Uznesením KS ŽA č. 11 NcD/7/20 16-626 zo dňa 23.06.2016 kde rozhodol,
potvrdzuje Uznesenie OS ŽA č. 30D/144/2007-599 (prerušenie konania zamietol)
ktoré uznesenia boli dedičke zaslané doporučenou poštou a táto si ich
prevzala dňa 04.07.2016
- dňa 14.06.2016 na OS ŽA osobne podala odvolanie proti Uzneseniu
OS ŽA 30D/144/2007-618 (voči poplatku)
- dňa 12.07.2016 bol celý dedičský spis predložený na Najvyšší súd SR - pridelené
- dňa 17.10.2016 bol celý dedičský spis vrátený na OS ŽA s Uznesením č. 7Cdo
141/2016 zo dňa 28.09.2016 - dovolanie procesne odmietol pre nedostatok právneho
zastúpenia sťažovateľky v dovolacom konaní
- dňa 28.11.2016 OS ŽA písomne vyzval dedičku , aby v lehote 10 dní
odo predložila znalecký posudok, ktorú výzvu si prevzala dňa 02.12.2016
- dňa 12.12.2016 na OS ŽA osobne podala vyjadrenie na výzvu zo
dňa 28.11.2016 - oznámenie o predložení znaleckého posudku až po rozhodnuté o
samostatne oboch návrhoch
- dňa 11.01.2017 OS ŽA písomne vyzval dedičku , aby v lehote 10 dní
odo predložila znalecký posudok, ktorú výzvu si prevzala dňa 06.02.2017 (inak bude
nariadené znalecké dokazovanie)
- dňa 10.02.2017 OS ŽA vyhotovil Uznesenie č. 30D/144/2007-651, ktorým
nariaďuje znalecké dokazovanie a ustanovuje znalca , aby
vypracoval písomný znalecký posudok na nehnuteľnosť v kat. úz. Žilina zapísanú na
, ktorá je predmetom dedičstva, ktoré uznesenie si dedička prevzala dňa
10.03.2017 a dňa 23.02.2017
- dňa 14.02.2017 na OS ŽA osobne podala odpoveď na výzvu zo dňa
11.01.2017 - vyjadrenie, že znalecký posudok na nehnuteľnosť má pripravený, avšak ho
nepredloží až po rozhodnutí o jej podaných dvoch návrhoch
- dňa 14.03.2017 na OS ŽA osobne podala jeden originál znaleckého
posudku č. 62/2014 na nehnuteľnosť v kat. úz. Žilina zapísanú na , ktorá je
predmetom dedičstva
- dňa 23.04.2017 OS ŽA vyhotovil Uznesenie č. 30D/144/2007-662, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.05.2017, ktorým zrušil nariadenie znaleckého dokazovania
na nehnuteľnosť v kat. úz. Žilina zapísanú na , ktorá je predmetom dedičstva, ktoré
si dedička osobne prevzala v info kancelárii OS ŽA dňa 28.04.2017
a si prevzal dňa 03.05.2017
- dňa 09.06.2017 bol celý dedičský spis vrátený notárovi - súdnemu komisárovi
na ďalšie konanie
- dňa 09.06.2017 si pre kontrolu a aktualizáciu nehnuteľného majetku poručiteľky
notár - súdny komisár do spisu vytlačil zoznam LV z KAPOR a po prekontrolovaní zistil, že
je potrebné žiadať nové podklady z Okresného úradu Tvrdošín, katastrálny odbor, čo aj
vykonal
- dňa 03.11.2017 bolo na NÚ doručené oznámenie z Okresného úradu Tvrdošín,
katastrálny odbor, že v kat. úz. Nižná prebieha ROEP, ktorý nie je zapísaný a z toho dôvodu
nie je možné vyhotoviť potrebné podklady pre notára
- dňa 21.06.2018 telefonicky prešetrený stav zápisu ROEP v kat. úz. Nižná (OÚ
Tvrdošín, katastrálny odbor).“
7. Sťažovateľka v podaní doručenom ústavnému súdu 6. septembra 2018 zotrvala
na dôvodnosti podanej sťažnosti, nesúhlasiac s vyjadrením okresného súdu, poukázala na to,
že viaceré procesné úkony súdu mali charakter administratívny, ďalej uviedla dôvody, ktoré
ju viedli k podaniu opravných prostriedkov proti procesným rozhodnutiam okresného súdu,
a k postupu notárky ako súdnej komisárky uviedla, že «sťažovateľka považuje vyžiadanie
podkladov z katastra v roku 2017 za nehospodárny a neefektívny úkon. Síce nehnuteľnosti
v katastrálnom území Nižná zapísané na medzičasom boli z tohto listu
vlastníctva odstránené a list vlastníctva ako taký bol zrušený (pozemky prekryté
vykomasovanými parcelami), ale táto skutočnosť nebránila súdnemu komisárovi definitívne
rozhodnúť. Katastrálny operát nie je nemenný, práve naopak neustále sa parcely rozdeľujú,
sceľujú, menia sa výmery a to aj v rámci pozemkových úprav. Takýmto spôsobom by
10
donekonečna boli vyžadované aktuálne podklady, ktoré hoci už aj na druhý deň nemusia
korešpondovať s aktuálnym stavom.
Ak by sa súdny komisár informoval ohľadom pozemkov priamo u sťažovateľky, bola
by zabezpečila kópiu rozhodnutia Okresného úradu Tvrdošín sp. zn. C32/2016 zo dňa
13.05.2016, ktorým vyhovel návrhu zhotoviteľa Registra obnovenej evidencie pozemkov
na zrušení údajov evidovaných na , navyše uvedené rozhodnutie bolo
doručované aj Urbáru Krásna Hôrka, p. s., nakoľko sa jednalo o urbárske pozemky a urbár
bol účastníkom správneho konania ako zástupca vlastníkov urbárskych pozemkov, čiže
zastupoval aj sťažovateľku a rozhodnutie mu bolo ešte v roku 2016 doručované.
Napokon ako vyplýva z metodického usmernenia publikovaného v Katastrálnom
bulletine Úradu geodézie, kartografie a katastra č. 2/2012 otázka č. 25, „ak osvedčenie
o dedičstve bolo vydané počas pozastaveného zápisu a údaje v osvedčení po skončení
pozemkových úprav nekorešpondujú s údajmi katastra, osvedčenie o dedičstve nemôže byť
vrátené súdnemu komisárovi na opravu, ale v rámci správneho konania sa zapracujú údaje
z osvedčenia o dedičstve do príslušného projektu úprav a následne správa katastra vykoná
zápis do katastra“.
Súdny komisár teda preukázateľne nadbytočné a nehospodárne vyžiadal aktuálne
podklady z katastra, čo malo za následok viac ako ročný prieťah a to z dôvodu, že podklady
z katastrálneho operátu boli dávno zabezpečené, boli kompletné. sťažovateľka ich
nerozporovala, akékoľvek neskoršie zmeny súvisiace s pozemkovými úpravami ktoré sú
premietnuté do katastrálneho operátu nie sú spôsobilé vyvolať potrebu obnovy dedičského
konania alebo jeho opravu, ak súdny komisár v osvedčení vychádza z podkladov, ktoré mu
boli predtým doručené.
Dôvod prečo súd v júni v roku 2017 vrátil súdnemu komisárovi spis na doplnenie nie
je doteraz sťažovateľke známy, pretože sa vo vyjadrení spomína iba vyraz „doplnenie“
bez zdôvodnenia, čo konkrétne považoval súd za potrebné doplniť. Preto sa sťažovateľka
ani teraz nemôže vyjadriť k tejto skutočnosti.»
8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný
zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd
môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
11. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
12. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom
okresného súdu v napadnutom konaní vo vymedzenom období dochádzalo k porušovaniu
práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru.
13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
15. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
12
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
16. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj
na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj
v danom prípade.
17. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka
posudzovaného konania nebola závislá od zložitosti veci (konanie o dedičstve s jedným
dedičom) ani v etape po právoplatnosti skoršieho nálezu. Napokon ani podpredseda
okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť
predmetnej veci, naopak uviedol, že ide o „bežné konanie“.
18. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanom konaní, ústavný súd posudzujúc preskúmanú časť napadnutého konania
konštatuje, že sťažovateľka čiastočne prispela k predĺženiu preskúmavaného konania tým,
že na výzvu okresného súdu na predloženie znaleckého posudku reagovala tak, že ho
podmienila tým, že ho predloží až po rozhodnutí o jej procesných návrhoch vznesených
v priebehu konania. V tejto súvislosti ústavný súd tiež poukazuje na svoju judikatúru podľa
ktorej, v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť
za predĺženie konania oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno
pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04).
19. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd
nepovažoval za potrebné osobitne vyhodnocovať jednotlivé procesné úkony súdu,
resp. priebeh postupu, pretože z ústavnoprávneho hľadiska nie je akceptovateľné, aby
napadnuté konanie s ohľadom na jeho právnu a skutkovú nenáročnosť nebolo ani po takmer
11 rokoch od jeho začatia právoplatne skončené, a to napriek príkazu konať vo veci
bez zbytočných prieťahov vysloveného v skoršom náleze ústavného súdu.
20. Ústavný súd, vychádzajúc z prehľadu procesných úkonov súdu a sťažovateľky,
konštatuje, že okresný súd nebol nečinný, avšak jeho postup zároveň nemožno považovať
ani za efektívny, ani za sústredený. V súvislosti s procesným rozhodovaním o prvej
vznesenej námietke zaujatosti a návrhu na prikázanie veci inému súdu a následne
rozhodovaní o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov konštatuje, že okresnému súdu
nič nebránilo v meritórnom rozhodovaní vo veci samej, pretože rozhodovanie o týchto
procesných návrhoch netvorilo prekážku v jeho ďalšom postupe. Napriek uvedenému sa
okresný súd zameral na riešenie poplatkovej povinnosti sťažovateľky za podaný návrh
na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti. Sťažovateľka preukázala konajúcemu
súdu, že je v hmotnej núdzi zákonom predpísaným spôsobom, no napriek tomu ju súd
neoslobodil, proti čomu sa bránila využitím dostupných opravných prostriedkov. Pokiaľ ide
o námietku zaujatosti vznesenú sťažovateľkou 6. júna 2014, okresnému súdu bola
po predložení na rozhodnutie Krajskému súdu v Žiline vrátená bez rozhodnutia ako
nedôvodne predložená, pretože podľa jej obsahu sa na ňu nemalo prihliadať a predkladať
nadriadenému súdu. Pokiaľ ide o nedostatok súčinnosti sťažovateľky spočívajúcej v tom, že
predloženie znaleckého posudku podmieňovala rozhodovaním o jej procesných návrhoch,
ústavný súd k tomu len dodáva, že nič nebránilo okresnému súdu nariadiť znalecké
dokazovanie, k čomu po uplynutí približne 28 mesiacoch od oznámenia sťažovateľky
doručeného okresnému súdu 18. septembra 2014 aj neskôr pristúpil (10. februára 2017).
Z predloženého súdneho spisu, ako aj vyjadrenia sťažovateľky k prijatej sťažnosti tiež
vyplýva, že prebiehajúce konanie registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len
„ROEP“) sa týka nepatrnej časti masy dedičstva z hľadiska jeho hodnoty, no napriek tomu
sa zdá, že táto skutočnosť má zakladať prekážku rozhodnutia o dedičstve, keďže okresný
súd nekoná a čaká na ukončenie ROEP a jeho zaznamenanie v príslušnom katastri
nehnuteľností. Ústavný súd bez toho, aby učinil záver o tom, či dané konanie ROEP tvorí
prekážku pre rozhodnutie o dedičstve, konštatuje, že pokiaľ okresný súd bol toho názoru, že
14
ide o prekážku v jeho ďalšom postupe, mal konanie prerušiť, v opačnom prípade mal konať
a rozhodnúť.
21. V nadväznosti na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že postup okresného
súdu v období po právoplatnosti skoršieho nálezu ústavného súdu je ako celok poznačený
neefektívnym a nesústredeným postupom, pretože nesmeroval k odstráneniu právnej
neistoty sťažovateľky.
22. Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním efektivity napadnutého konania
upriamuje pozornosť na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj
neefektívna (nesústredená) činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť
porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých
práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne
napr. IV. ÚS 380/08, I. ÚS 7/2011).
23. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším namietaným
postupom okresného súdu v napadnutom konaní v období po právoplatnosti skoršieho
nálezu ústavného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného
práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
(bod 1 výroku tohto rozhodnutia).
24. Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom
konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, neprikázal okresnému súdu, aby vo veci
konal bez zbytočných prieťahov, vzhľadom na to, že túto povinnosť mu uložil už vo svojom
skoršom náleze.
III.
25. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
26. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
27. Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 5 000 € z dôvodu pretrvávajúcej právnej neistoty, v ktorej sa nachádza v kontexte jej
zdravotného stavu a veku.
28. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
29. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliada okrem
iného na význam veci pre sťažovateľa, jeho správanie a dĺžku konania. S prihliadnutím
na doterajšiu dĺžku napadnutého konania okresného súdu, zároveň berúc do úvahy
konkrétne okolnosti daného prípadu, vychádzajúc zo skutočnosti, že okresný súd
nerešpektoval príkaz ústavného súdu vyslovený v skoršom jeho náleze, ktorým okresnému
súdu prikázal konať v tejto veci bez zbytočných prieťahov, na druhej strane berúc do úvahy
skutočnosť, že sťažovateľka tiež svojím správaním prispela k celkovej dĺžke konania
nepredložením znaleckého posudku, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 €
za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 2
výroku tohto rozhodnutia).
16
30. Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)
v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.
31. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade
priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom
polroku 2017 v sume 921 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona
o ústavnom súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2018
(príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 153,50 €. Ďalej má právna
zástupkyňa sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu za dva úkony právnej
služby podľa vyhlášky vykonané v roku 2017 po 9,21 €.
32. Ústavný súd tak priznal sťažovateľke náhradu trov konania v celkovej
sume 325,42 €. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť
na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 255
ods. 1 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia (bod 3 výroku tohto rozhodnutia).
33. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. novembra 2018