Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 242/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja

Kohuta (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť E. M., M. K., K. K., a L. D.,

zastúpených advokátkou Mgr. Zlatou Hunčagovou, Advokátska kancelária,

Radlinského 1709/28, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. M., M. K., K. K. a L. D. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júla 2013

doručená sťažnosť E. M. (ďalej len „sťažovateľka 1“), M. K., K. K. a L. D. (spolu ďalej len

„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Galanta (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

V podstatnej časti sťažnosti sťažovatelia uviedli:

«Sťažovateľka v rade 1/ podala podaním zo dňa 19. 07. 2011 prostredníctvom svojho

splnomocneného zástupcu JUDr. Dušana Sereka návrh na konanie o novoobjavenom

majetku podľa ust. , ods. 1 na novoobjavený nehnuteľný majetok v k. ú.... po

poručiteľovi E. S., naposledy bytom v Ž.. Podaniu bola vecne a miestne príslušným

Okresným súdom Galanta pridelená sp. zn.: a vybavením veci bol poverený

JUDr. Karol Kovács notár ako súdny komisár...

Prvé pojednávanie vo veci bolo vytýčené na deň 11. 10. 2011. Nakoľko medzi

účastníkmi nedošlo k uzavretiu dedičskej dohody, vec bola vybavená uznesením o dedičstve

vydaným Okresným súdom Galanta sp. zn.: zo dňa 08. 12. 2011 a to

potvrdením nadobudnutia majetku patriaceho do dedičstva dedičom – okrem iných aj

sťažovateľom v rade 1/ až 4/ v zákonných dedičských podieloch.

Vydaním predmetného uznesenia sa porušovateľ dopustil procesnej nesprávnosti

-uznesenie doručoval sťažovateľke v rade 1/ v rozpore s ust. , ods. 1, prvá veta

nakoľko táto mala splnomocneného zástupcu pre celé konanie. Uvedený procesný

nedostatok porušovateľ odstraňoval tým, že predmetné uznesenie dodatočne, po podaní

odvolania voči vyššie uvedenému uzneseniu, doručil aj splnomocnenému zástupcovi

sťažovateľky v rade 1/.

V predmetnom uznesení porušovateľ nesprávne stanovil výšku jednotlivých

dedičských podielov pre jednotlivých dedičov, nakoľko tieto spoluvlastnícke podiely spolu

predstavovali 125 % na spoluvlastnícky podiel poručiteľa, ktorý bol predmetom dedičského

konania. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka v rade 1/ podala prostredníctvom svojho

zástupcu opravný prostriedok – odvolanie zo dňa 30. 01. 2012 voči predmetnému uzneseniu

a to len voči II. výrokovej časti uznesenia, v ktorej bolo vzhľadom na uvedené nesprávne

potvrdenie nadobudnutia majetku patriaceho do aktív dedičstva. Voči ostatným výrokovým

častiam – I. výrokovej časti zistení všeobecnej hodnoty dedičstva v III. výrokovej časti

o výške odmeny notára JUDr. Karola Kovácsa nebolo odvolanie podané.

Podaním zo dňa 12. 04. 2012 sťažovateľka v rade 1/ navrhla porušovateľovi vydať

opravné uznesenie, v ktorom vykoná opravu zrejmej chyby v písaní a počítaní.

Dňa 29. 05. 2012 porušovateľ podľa ust. vydal opravné uznesenie sp. zn.:

, v ktorom vykonal opravu II. výrokovej časti pôvodného uznesenia tak, že

potvrdil nadobudnutie majetku patriaceho do dedičstva v správnych dedičských podieloch

pre jednotlivých dedičov, medzi nimi aj sťažovateľom v rade 1/ až 4/. Po vykonanej oprave

sťažovateľka v rade 1/ podané odvolanie vzala v celom rozsahu späť podaním zo dňa

22. 06. 2012...

Za účelom rozhodnutia o zstavení odvolacieho konania, spis bol

porušovateľom postúpený na odvolací Krajský súd Trnava, kde vec napadla dňa 23.08.2012

a bola jej pridelená sp. zn.: .

Podaním zo dňa 03. 12. 2012 podala sťažovateľka v rade 1/ podľa ust. § 62 a nasl.

sťažnosť predsedovi Krajského súdu Trnava, v ktorej navrhla, aby

predseda Krajského súdu Trnava sťažnosť posúdil ako opodstatnenú a zároveň žiadala, aby

predseda súdu prikázal príslušnému sudcovi vo veci urýchlene konať.

Na podanú sťažnosť odpovedal predseda Krajského súdu Trnava podaním zo dňa

03. 01. 2013 tak, že túto nepovažoval za dôvodnú nakoľko predmetná vec podľa jeho názoru

nie je vecou prednostnou nakoľko ide o rozhodovanie súdu v dedičskom konaní, preto sa

musí vybaviť v poradí v akom na súd napadla.

O zastavení odvolacieho konania rozhodol Krajský súd Trnava uznesením sp. zn.:

-53 zo dňa 07. 05. 2013. Predmetné uznesenie bolo porušovateľovi doručené

dňa 23. 05. 2013.

Sťažovateľom bolo uznesenie Krajského súdu Trnava doručované porušovateľom

a to v priebehu prvého júlového týždňa 2013.

Vec do dnešného dňa nie je právoplatne ukončená, nakoľko nie je vyznačená

právoplatnosť na uznesení porušovateľa sp. zn. zo dňa 08. 12. 2011

v spojitosti s opravným uznesením porušovateľa sp. zn.: zo dňa 29. 05. 2012.

Týmto do dnešného dňa nebola zo strany porušovateľa odstránená právna neistota

vo vzťahoch medzi účastníkmi tohto konania.

V súčasnosti porušovateľ vykonáva doručovanie uznesenia Krajského súdu Trnava

-53 zo dňa 07. 05. 2013 notárovi JUDr. Karolovi Kovácsovi, od ktorého

nemá ešte vykázané doručovanie (za týmto účelom si porušovateľ dodatočne žiadal

od Krajského súdu Trnava zaslanie ďalšieho rovnopisu uznesenia) a vykonáva doručovanie

opravného uznesenia sp. zn.: zo dňa 29. 05. 2011 účastníkovi konania –

dedičovi K. M., ktorému predmetné uznesenie predtým nedoručoval.

... V predmetnom konaní sa porušovateľ podľa nášho názoru dopustil niekoľkých

prieťahov, ktoré vykazujú znaky zbytočných prieťahov a to v období od 22. 06. 2012 kedy

sťažovateľka v rade 1/ zobrala podané odvolanie späť do 23. 08. 2012, kedy vec bola

doručená na odvolací súd. Je zrejmé, že porušovateľ predmetné späťvzatie odvolania spolu

so spisom mal možnosť doručiť odvolaciemu orgánu na rozhodnutie skôr ako takmer

2 mesiace od podania späťvzatia odvolania. Zbytočným prieťahom bolo podľa nášho

názoru aj neúmerne dlhé rozhodovanie na Krajskom súde v Trnave v konaní pod sp. zn:

vzhľadom na potrebu len vydania uznesenia o zastavení odvolacieho

konania. V tejto súvislosti poukazujeme na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

so sídlom v Štrasburgu, podľa ktorej na účely posúdenia prieťahov spôsobených v súdnom

konaní je potrebné na súdne konania (tak v prvom stupni, ako aj druhom stupni) nazerať

ako na jeden celok, jedno konanie. Posudzovanie prieťahov v tom istom konaní oddelene

pre účely konania v prvom stupni, ako aj konania v druhom stupni pre účely posudzovania

dodržania práva na spravodlivé súdne konanie bez zbytočných prieťahov nemá podklad

v prístupe k spravodlivosti podľa Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Za týmto účelom je podľa nášho názoru potrebné a účelné zbytočné

prieťahy v konaní spôsobené odvolacím súdom – Krajským súdom Trnava pričítať na vrub

porušovateľa.

Taktiež poukazujeme aj na skutočnosť, že odvolanie bolo sťažovateľkou podané

podaním zo dňa 30. 01. 2012 a opravné uznesenie porušovateľom bolo vydané až

29. 05. 2012. Vzhľadom na obsah odvolania, bolo v možnosti porušovateľa rozhodnúť

opravným uznesením o napadnutej výrokovej časti aj skôr, keďže dôvody z ktorých bol

podaný sťažovateľkou v rade 1/ návrh na opravu chyby vpísaní a počítaní a odvolacie

dôvody boli totožné a o oprave rozhodnutia môže súd rozhodnúť aj bez návrhu účastníka.

Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn.: -53 zo dňa 07. 05. 2013

bolo porušovateľovi doručené dňa 23. 05. 2013, avšak tento doručovanie účastníkom

konania vykonal až prvý júlový týždeň 2013 t. j. 37 dní po jeho doručení z Krajského súdu

Trnava.

Porušovateľ sa v konaní dopustil aj niekoľkých neefektívnych a nesústredených

úkonov. Porušovateľ uznesenie zo dňa 08. 12. 2011 nedoručil zástupcovi

sťažovateľky v rade 1/ v rozpore s ust. , ods. 1, prvá veta , pričom toto uznesenie

následne doručoval zástupcovi sťažovateľky v rade 1/ po podaní odvolania. Porušovateľ

opravné uznesenie sp. zn.: zo dňa 29. 05. 2012 „pozabudol“ doručiť jednému

z účastníkov – K. M..., ktoré doručovanie vykonáva v súčasnosti, t. j. takmer 14 mesiacov po

vydaní tohto uznesenia. Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn.: -53 zo dňa

07. 05. 2013 doručuje aj notárovi JUDr. Karolovi Kovácsovi, aj napriek tomu, že tento nie

je účastníkom konania...

Sťažovatelia v rade 1/ až 4/ postupom Okresného súdu Galanta v konaní sp. zn.:

namietajú porušenie svojho základného práva - právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného či. 48. ods. 2 SR a , ods. 1 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...»

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovatelia napokon navrhli, aby

ústavný súd po prijatí ich sťažnosť na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľov priznané v , ods. 2 SR a

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn.: porušené bolo.

2. Okresnému súdu Galanta prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.:

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľom E. M., M. K., K. K. a L. D. priznáva finančné zadosťučinenie a to

každému vo výške 2.500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré im je Okresný súd Galanta

povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Okresný súd Galanta je povinný uhradiť sťažovateľom E. M., M. K., K. K. a L. D.

trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia... v celkovej výške 536,26 €...“

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, ktorý bol zapožičaný na účely

predbežného prerokovania sťažnosti, ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania

vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. :

Dňa 21. júla 2011 podala sťažovateľka 1 (právne zastúpená JUDr. Dušanom

Serekom) na okresnom súde „Návrh na začatie dedičského konania o novoobjavenom

majetku podľa , ods. 1 “. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 28. júla 2011 okresný súd poveril notára JUDr. Karola Kovácsa, Notársky úrad

Šaľa (ďalej len „notár“), ako súdneho komisára viesť konanie o dedičstve po poručiteľovi E.

S.

Dňa 8. augusta 2011 si notár vyžiadal súvisiace výpisy z Katastrálneho úradu Nitra,

Správy katastra... (ďalej len „správa katastra“).

Dňa 9. septembra 2011 správa katastra vyhotovila objednané listy vlastníctva.

Dňa 13. septembra 2011 bolo vo veci nariadené dedičské pojednávanie na

11. október 2011.

Dňa 11. októbra 2011 sa za prítomnosti účastníkov - uskutočnilo dedičské

pojednávanie v danej veci, ktoré bolo odročené na 14. november 2011, pretože účastníci

„na premyslenie dohody o vyporiadaní dedičstva si žiadajú poskytnutie lehoty“.

Dňa 14. novembra 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bolo

navrhnuté, aby „súd potvrdil dedičom nadobudnutie dedičstva podľa zákonných dedičských

podielov“.

Dňa 8. decembra 2011 okresný súd, keďže dedičia neuzavreli dedičskú dohodu,

uznesením č. k. -27 rozhodol o okruhu dedičov a potvrdil im dedičstvo podľa

zákonných podielov.

Dňa 1. februára 2012 sťažovateľka 1 podala odvolanie proti uzneseniu okresného

súdu č. k. -27.

Dňa 23. marca 2012 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho

poplatku za podané odvolanie.

Dňa 25. apríla 2012 bol spis predložený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len

„krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľky 1.

Dňa 26. apríla 2012 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky 1 „na opravu

chyby v písaní a počítaní“.

Dňa 27. apríla 2012 okresný súd zaslal spis notárovi na opravu.

Dňa 29. mája 2012 okresný súd uznesením č. k. -40 opravil chyby

vo svojom uznesení č. k. -27.

Dňa 14. júna 2012 okresný súd vyzval sťažovateľku 1, aby oznámila, či trvá

na podanom odvolaní v danej veci.

Dňa 26. júna 2012 sťažovateľka 1 oznámila okresnému súdu, že predmetné

odvolanie berie späť.

Dňa 23. augusta 2012 bola vec predložená krajskému súdu, aby rozhodol o späťvzatí

odvolania sťažovateľkou 1.

Dňa 7. mája 2013 krajský súd uznesením č. k. -53 späťvzatie

odvolania sťažovateľkou 1 pripustil a odvolacie konanie zastavil.

Dňa 23. mája 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom Okresného

súdu Galanta v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. dochádzalo

k porušovaniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie ich veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia majú výhrady aj voči postupu krajského súdu

v súvisiacom odvolacom konaní sp. zn. , avšak v tejto súvislosti treba

poznamenať, že podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred

ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany (napr.

). Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd skúmať a rozhodnúť len o tom,

čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti (v danom prípade vyslovenie porušenia

základných práv podľa a práva podľa dohovoru), a vo

vzťahu k tomu orgánu verejnej moci, ktorý označil sťažovateľ za porušovateľa svojich práv

(v danom prípade okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. ). Sťažovatelia

teda napriek tomu, že sú kvalifikovane právne zastúpení, ani na rube svojej sťažnosti

a najmä v sťažnostnom návrhu, teda v petite svojej sťažnosti krajský súd neoznačujú za

účastníka konania. Práve táto právna skutočnosť je dôvodom, prečo je predmetom tohto

konania iba posúdenie namietaného postupu pred okresným súdom.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

1. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty

(). Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte

trvalo (napr. , , ). Ak v čase, keď došla sťažnosť

ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný

súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( )

bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie ().

Z podania sťažovateľov, ako aj z chronológie úkonov popísaných v bode II tohto

uznesenia vyplýva, že napadnuté konanie bolo na okresnom súde skončené 8. decembra

2011, pričom opravné uznesenie č. k. -40 bolo vydané 29. mája 2012.

Sťažovatelia sa napriek tomu na ústavný súd obrátili so svojou sťažnosťou až podaním

z 22. júla 2013, t. j. v čase, keď porušenie označených základných práv na súde, ktorý

sťažovatelia označili za účastníka konania, už netrvalo a konanie o ich sťažnosti pred

ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje

vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a rovnako aj k dohovoru (mutatis mutandis ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a pretože sťažovatelia sa v predmetnej veci

domáhali ochrany svojho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru v čase, keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané

porušenie práva už netrvalo (vec sa od 23. augusta 2012 nachádzala opakovane na krajskom

súde, ktorý však sťažovatelia kvalifikovane nenapadli pred ústavným súdom), a teda

vo vzťahu k okresnému súdu bola odstránená ich právna neistota, bolo potrebné ich

sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

2. Okrem uvedeného podľa sťažnosť podľa

nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na

konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej

rady č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) v spojení s § 6 zákona

č. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch a sudcoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi príslušného

súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 (ako aj dohovoru), koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov

v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto

podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17

ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch zásadne

považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia

so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez

zbytočných prieťahov (napr. ). Účinnosť takého právneho prostriedku

ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona

č. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať

bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovatelia, ktorí sú

právne zastúpení, sťažnosť na namietané prieťahy v konaní pred okresným súdom nepodali

(podali vo vzťahu ku krajskému súdu, ktorého však neoznačili za účastníka konania) a ani

netvrdia, že ju nepodali z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto

dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu ich sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde), ústavný súd, opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. ,

, ), dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu

predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 17 a nasl. zákona o štátnej správe súdov

(s účinnosťou od 1. apríla 2005 podľa a nasl. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) neumožnilo účinnú

ochranu základného práva sťažovateľov zaručeného v a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde pripadalo do úvahy ich sťažnosť odmietnuť aj z dôvodu neprípustnosti.

3. Napokon ústavný súd poukazuje aj na to, že z jeho judikatúry tiež vyplýva, že nie

každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

(, , ). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48

ods. 2 je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým

materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí

vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ). Ústavný súd už

vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj

v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr.

). Postup okresného súdu v danej veci sa v napadnutom konaní zjavne

nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle (a rovnako aj dohovoru).

Ústavný súd po preskúmaní úkonov okresného súdu (pozri bod II tohto uznesenia)

dospel k záveru, že doba desiatich mesiacov, ktorá uplynula od podania návrhu na začatie

dedičského konania o novoobjavenom majetku (21. júla 2011) až do vydania opravného

uznesenia v predmetnej veci (29. mája 2012), neodôvodňuje meritórne skúmanie

namietaného porušenia označených práv vzhľadom na to, že podľa názoru ústavného súdu

aj keď priebeh konania pred okresným súdom (notárom, ako súdnym komisárom) nebol

vždy efektívny, v zásade však smeroval k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľov

a nesignalizuje reálnu možnosť zbytočných prieťahov v konaní v takom rozsahu a intenzite,

ktoré by si vyžadovali prijatie sťažnosti na ďalšie konanie.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu

v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať

ako porušenie základného práva sťažovateľov zaručeného v a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľov odmietol tiež ako

zjavne neopodstatnenú.

4. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

5. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že rovnako postup krajského

súdu v napadnutom konaní (ktoré trvalo od 26. júna 2012 do 7. mája 2013 – desať

mesiacov) sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle a dohovoru.

Navyše, ústavnému súdu neušlo pozornosti, že sťažovateľka 1 istým spôsobom sama

prispela k predĺženiu celkového konania, keď proti uzneseniu okresného súdu č. k.

-27 podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie, hoci vyšlo

najavo, že aj opravné uznesenie bolo v okolnostiach danej veci účinným prostriedkom

právnej nápravy, teda vec nemusela byť ani postúpená na rozhodnutie krajskému súdu.

6. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už nepripadalo do úvahy rozhodovanie

ústavného súdu o ďalších nárokoch sťažovateľov uplatnených v ich sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2014