Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 322/2014
PDF · 137.86 KB
No categories available
III. ÚS 322/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. mája 2014
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti PREFA ALFA, a. s., Podhradská
cesta 2, Sučany, zastúpenej obchodnou spoločnosťou JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát,
spol. s r. o., Fraňa Kráľa 2080, Čadca, v mene ktorej koná konateľ a advokát
JUDr. Bohuslav Majchrák, pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Rozhodcovského
súdu v Žiline sp. zn. RRS 2013/30 z 5. decembra 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti PREFA ALFA, a. s., o d m i e t a pre nedostatok
právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
10. februára 2014 faxom a 12. februára 2014 poštou doručená sťažnosť obchodnej
spoločnosti PREFA ALFA, a. s., Podhradská cesta 2, Sučany (ďalej len „sťažovateľka“),
pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Rozhodcovského súdu
v Žiline (ďalej len „rozhodcovský súd“) sp. zn. RRS 2013/30 z 5. decembra 2013 (ďalej len
„napadnuté uznesenie“).
Z predloženej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka (vystupujúca v procesnom
postavení odporkyne) je účastníčkou rozhodcovského konania vedeného rozhodcovským
súdom o zaplatenie sumy 191 954,20 €. Na základe sťažovateľkou podanej námietky
zaujatosti rozhodcovského súdu a rozhodcu z 27. novembra 2013 rozhodcovský súd
napadnutým uznesením uložil sťažovateľke do 7 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia
zaplatiť „poplatok za námietku neexistencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy vo výške
13.820,40 € na účet rozhodcovského súdu...“ a „poplatok za námietku zaujatosti rozhodcu
vo výške 13.8120,40 € na účet rozhodcovského súdu...“.
Sťažovateľka namieta, že napadnutým uznesením rozhodcovského súdu došlo
k porušeniu jej označených práv, ktoré spočíva v tom, „že vo veci konajúci rozhodcovský
súd má zriaďovateľom v interných predpisoch určené neprimerané podmienky povinnosti
platenia poplatkov za súdne konania, pri nedodržaní ktorých je vylúčené ich vecné
prejednanie tak, aby na ich základe mohol byť vytvorený priestor na objektívne prejedanie
veci a na spravodlivé rozhodnutie“.
Na základe uvedené sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto
nálezom:
„1. Základné práva sťažovateľa, spoločnosti PREFA ALFA, a. s., podľa čl. 46 ods. 1
a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Rozhodcovského súdu v Žiline,
ktorého zriaďovateľom je spoločnosť SPF - Pozemkový fond, s. r. o., č. RRS 2013/30 zo dňa
05. 12. 2013 porušené boli.
2. Uznesenie Rozhodcovského súdu v Žiline, ktorého zriaďovateľom je spoločnosť
SPF - Pozemkový fond, s. r. o., č. RRS 2013/30 zo dňa 05. 12. 2013 zrušuje a vec mu vracia
na ďalšie konanie.
3. SPF - Pozemkový fond, s. r. o., je povinná nahradiť sťažovateľovi trovy konania
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky na účet jeho právneho zástupcu... do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každú sťažnosť predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka sťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy napadnutým uznesením rozhodcovského
súdu, ktorým jej uložil povinnosť zaplatiť poplatok za ňou vznesenú námietku zaujatosti
rozhodcovského súdu a rozhodcu. Porušenie označených práv vidí sťažovateľka v hrozbe
meritórneho neprejednania danej veci rozhodcovským súdom pre nezaplatenie vyrubeného
poplatku, ktorý je podľa jej názoru neprimerane vysoký. Napadnuté rozhodnutie
sťažovateľka pripojila k sťažnosti.
Ústavný súd zistil, že napadnuté uznesenie je procesné rozhodnutie, ktorým
rozhodcovský súd vyrubil poplatok za námietky zaujatosti rozhodcu a rozhodcovského
súdu, teda nejde o rozhodnutie vo veci samej. Vzhľadom na tvrdené skutočnosti – zaujatosť
rozhodcovského súdu a rozhodcu ústavný súd konštatuje, že v prípade meritórneho
rozhodnutia rozhodcovského súdu vo veci bude mať sťažovateľka k dispozícii účinný
prostriedok nápravy, a to žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku minimálne podľa
§ 40 ods. 1 písm. f) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“).
Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo
právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých
namieta, sa sťažovateľka môže domôcť využitím jej dostupných a aj účinných právnych
prostriedkov nápravy pred iným orgánom verejnej moci, musí takúto sťažnosť odmietnuť
z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. III. ÚS 207/04,
Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že ústavné súdnictvo je
vybudované predovšetkým na zásade preskúmavania právoplatne skončených vecí
(m. m. IV. ÚS 187/09). V danej veci nepovažoval za potrebné obšírnejšie sa zaoberať
argumentáciou sťažovateľky, pretože aj v prípade opodstatnenosti jeho tvrdení existuje
možnosť nápravy.
Ústavný súd k okolnostiam sťažovateľkinej veci uvádza, že predmet konania
o uplatnenej námietke zaujatosti konajúceho sudcu alebo rozhodcu nemožno stotožňovať
s predmetom konania, v ktorom dotknutý sudca, respektíve rozhodca koná a rozhoduje.
Konanie o uplatnenej námietke zaujatosti spravidla končí rozhodnutím, ktorým konkrétny
sudca prípadne rozhodca je alebo nie je vylúčený z prerokúvania a rozhodovania určitej
veci. Situácia, v ktorej sa nachádza sťažovateľka, je však odlišná v tom, že ak nedôjde
k zaplateniu vyrubeného poplatku, čo sťažovateľka namieta, že je ústavne neudržateľný,
pretože predstavuje „viac ako 144-násobok súdneho poplatku v zmysle zák. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch“, rozhodcovský súd o námietke nebude konať a rozhodovať. Napriek
uvedenému ústavný súd konštatuje, že pokiaľ sťažovateľkine námietky sú opodstatnené
a dôjde k vyneseniu meritórneho rozhodnutia vo veci samej, všeobecný súd v konaní
o zrušenie rozhodcovského rozsudku bude musieť vzhľadom na tvrdené skutočnosti
nevyhnutne dospieť k záveru, že vo veci sťažovateľky rozhodoval rozhodca, ktorého
vylúčenie sťažovateľka ako účastníčka rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohla dosiahnuť podľa § 40 ods. 1 písm. f)
zákona o rozhodcovskom konaní.
Vzhľadom na to, že právomoc ústavného súdu je subsidiárna v súlade s čl. 127
ústavy a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ústavný súd predmetnú sťažnosť odmietol pre
nedostatok svojej právomoci (m. m. II. ÚS 129/2004, I. ÚS 20/2011, I. ÚS 311/2011,
III. ÚS 30/2010, IV. ÚS 186/2010, III. ÚS 220/2014).
Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd
už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. mája 2014