Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 37 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (42)IV. ÚS 186/2010
PDF · 225.57 KB
No categories available
IV. ÚS 186/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. mája 2010
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti I., s. r. o., Č., zastúpenej advokátom
JUDr. M. S., Č., vo veci namietaného porušenia jej základného práva nebyť odňatý
zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného
súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb/24/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti I., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci
Ústavného súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. novembra
2008 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti I., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb/24/2008 (ďalej aj „namietané
konanie“).
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:
«Dňa 23. 01. 2008 bol Okresným súdom Čadca prijatý návrh na začatie konania
v právnej veci navrhovateľa R., s. r. o... proti odporcom 1/ I., s. r. o... a 2/ I. Č. – B...
o zaplatenie 519.429,20 Sk s prísl. Táto vec bola pridelená pod sp. zn. 8 Rob/4/2008
na rozhodnutie sudkyni Mgr. Z. V., o čom svedčí aj potvrdenie Okresného súdu Čadca
zo dňa 23. 01. 2008.
Dňa 28. 03. 2008 Okresný súd Čadca pod sp. zn. 8 Rob/4/2008 vydal platobný
rozkaz.
Dňa 23. 04. 2008 podal sťažovateľ proti uvedenému platobnému rozkazu odpor.
Dňa 08. 10. 2008 bolo sťažovateľovi doručené predvolanie Okresného súdu Čadca
zo dňa 03. 10. 2008 na pojednávanie, ktoré bolo nariadené na deň 28. 10. 2008 o 8.30 hod.
v rovnakej právnej veci, ktorá je však vedená už pod novou sp. zn. 4 Cb/24/2008 s tým, že
vec bude rozhodovať sudkyňa JUDr. A. P.
Dňa 13. 10. 2008 sa sťažovateľ obrátil na predsedu Okresného súdu Čadca
s námietkou porušenia práva „nebyť odňatý zákonnému sudcovi“.
Dňa 31. 10. 2008 bolo sťažovateľovi doručené vyjadrenie predsedu Okresného súdu
Čadca k doručenej námietke pod sp. zn. Spr. 1347/08 zo dňa 29. 10. 2008.»
Sťažovateľka zastáva názor, že jej základné právo podľa čl. 48 ods. 1 ústavy bolo
porušené tým, že v označenej právnej veci došlo bez zákonného dôvodu k jej prideleniu
inému sudcovi, a to pri prevode zo súdneho registra pre veci platobných rozkazov (Rob)
do súdneho registra pre veci obchodnoprávne (Cb). V súvislosti s tým sťažovateľka cituje
z rozvrhu práce Okresného súdu Čadca pre rok 2008, podľa ktorého „Po podaní odporu
v skrátenom konaní v registri Ro, Rob, v prípade zápisu (po prevode) do registra C a Cb
zákonným sudcom sa stáva ten sudca, ktorý bol určený náhodným výberom. Môže ísť
aj o iného sudcu než toho, ktorý bol zákonným sudcom pre potreby rozkazného konania.
V ostatných prípadoch pri nariadení prevodu veci z oddelenia do oddelenia (z registra
do registra) a naopak, ostáva zákonným sudcom ten sudca, ktorý prevod vo veci nariadil,
a to aj vtedy, ak by vec podľa hmotného práva mala patriť do oddelenia iného sudcu.“.
V nadväznosti na uvedené poukazuje sťažovateľka na § 3 ods. 4 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon č. 757/2004 Z. z.), podľa ktorého zmenu v osobe zákonného sudcu možno
vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce. Zároveň sa odvoláva na § 51 ods. 4
zákona č. 757/2004 Z. z., podľa ktorého sa náhodným výberom pomocou technických
prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom podľa rozvrhu práce
alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade dlhodobej šesť týždňov
presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená, zmeny
v obsadení súdu sudcami, výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov a ak bol zákonný
sudca, ktorému bola vec pridelená, z konania a rozhodovania vo veci vylúčený.
Z uvedeného sťažovateľka vyvodzuje, že „zákon nepripúšťa, aby súd zmenil
zákonného sudcu pri prevedení veci z jedného súdneho registra do iného súdneho registra.
Tým, že Okresný súd Čadca priamo v rozvrhu práce na rok 2008 pripustil zmenu zákonného
sudcu, vydal organizačný predpis, ktorý je v rozpore s čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, so zákonom č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a o doplnení niektorých
zákonov. Sťažovateľ sa domnieva, že z uvedeného dôvodu je rozvrh práce Okresného súdu
Čadca pre rok 2008 v tejto časti neplatný, nemožno podľa neho postupovať a odvolávať sa
naň, klásť ho nad Ústavou Slovenskej republiky zaručené právo. Takto formulovaný rozvrh
práce umožňuje nekontrolovateľnú svojvôľu pri rozdeľovaní už zadelených vecí a odňatie
veci zákonnému sudcovi, čo je v rozpore s čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“.
S poukazom na tieto skutočnosti sťažovateľka namieta, že predmetná vec bola
opísaným postupom odňatá zákonnej sudkyni Mgr. Z. V., a tým malo byť porušené jej
základné právo na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy. K tomu ešte sťažovateľka
dodáva, že § 3 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. vyžaduje kumulatívne, aby zmena sudcu bola
vykonaná v súlade so zákonom a súčasne v súlade s rozvrhom práce. V danom prípade síce
došlo k zmene sudcu v súlade s rozvrhom práce, ale podľa sťažovateľky v rozpore
so zákonom, pretože nebol naplnený žiaden zákonný predpoklad pridelenia veci inému,
resp. prerozdelenie už pridelenej veci. Podľa § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP“) sa konanie začína na návrh. Platobný rozkaz predstavuje formu
rozhodnutia, ktorou môže byť vec, resp. konanie právoplatne skončené. V prípade
jeho zrušenia nedochádza k opätovnému podaniu vo veci samej, nejde o iné konanie,
práve naopak, pokračuje sa v už začatom konaní na základe návrhu podľa § 79 ods. 1 OSP
s tým, že toto konanie bude skončené len inou formou rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu
zákonný sudca určený náhodným výberom pomocou technických prostriedkov
a programových prostriedkov na začiatku konania je zákonným sudcom pre celé konanie
až do právoplatného skončenia veci.
Sťažovateľka preto tvrdí, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné
právo na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, a domáha sa, aby ústavný súd vo veci
samej takto rozhodol:
«Základné právo sťažovateľa „nebyť odňatý zákonnému sudcovi“ upravené v čl. 48
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod
sp. zn. 4 Cb/24/2008 porušené bolo.
Okresnému súdu Čadca prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb/24/2008,
konal v senáte Mgr. Z. V. ako zákonnej sudkyne.
Sťažovateľovi priznáva trovy právneho zastúpenia vo výške 7.939,- Sk..., ktoré je súd
povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. M. S..., a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.»
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré
by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie
sa nemusí odôvodniť.
Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
V zmysle judikatúry ústavného súdu zákonným sudcom je sudca, ktorý spĺňa
zákonom ustanovené podmienky na funkciu sudcu. Okrem toho z nej vyplýva, že
za zákonného sudcu treba pokladať sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce
(II. ÚS 47/99, III. ÚS 202/02) a tiež sudcu, ktorému boli veci pridelené z dôvodu vylúčenia
iného sudcu pre zaujatosť v zmysle § 14 a nasl. OSP alebo pre ďalšie dôvody... (rozhodnutia
II. ÚS 118/02, II. ÚS 119/02).
Ak nastanú okolnosti odôvodňujúce presun už pridelenej veci (resp. agendy) na
iného sudcu pre dôvody uvedené v právnom predpise, tak aj sudcov, ktorým boli veci
následne pridelené, treba takisto považovať za zákonných sudcov podľa čl. 48 ods. 1 ústavy
(II. ÚS 87/01, II. ÚS 118/02 a II. ÚS 119/02, III. ÚS 90/02).
Základné právo osoby nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi nemožno
interpretovať až tak extenzívne, aby sa spájalo s osobou jediného sudcu. Účelom
základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy je zabezpečiť fyzickým osobám a právnickým
osobám, aby ochranu ich právam poskytol sudca ako predstaviteľ tej zložky súdnej moci,
ktorá má právomoc o veci konať, a aby ochranu práva v rámci súdnej moci poskytol sudca
zo súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný (II. ÚS 134/07), za predpokladu, že podľa
rozvrhu práce ide o sudcu, ktorý je oprávnený konať a rozhodovať určitý druh súdnej
agendy (II. ÚS 15/96, III. ÚS 90/02).
V zmysle § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 757/2004 Z. z. zákonným sudcom je sudca, ktorý
vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom
práce na konanie a rozhodovanie o prerokovávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte,
zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie
a rozhodovanie v senáte. Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade
so zákonom a rozvrhom práce.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia
predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva
na príslušný kalendárny rok.
Predtým, než ústavný súd pristúpi k vecnému prieskumu sťažnosťou napadnutého
postupu všeobecného súdu, musí sa zaoberať tým, či sú v okolnostiach konkrétneho prípadu
splnené procesné podmienky, ktoré takéto preskúmanie pripúšťajú.
V nadväznosti na to ústavný súd uvádza, že namietané porušenie niektorého
zo základných práv alebo slobôd nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu
na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že
sťažovateľ sa ochrany základného práva alebo slobody môže domôcť využitím jemu
dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť
odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (I. ÚS 103/02,
V čl. 127 ods. 1 ústavy má svoj právny základ zásada subsidiarity sťažnosti, z ktorej
vyplýva aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do činnosti všeobecných súdov,
čo znamená, že sťažnosť podľa označeného článku ústavy nie je bežným prostriedkom
na ochranu základných práv a slobôd fyzických osôb alebo právnických osôb, ale prichádza
do úvahy až v prípade, keď nápravu pred postupom alebo rozhodnutím týchto súdov už
nemožno dosiahnuť štandardným postupom. Ústavný súd stabilne judikuje, že ochrana
ústavnosti nie je a z povahy veci ani nemôže byť v demokratickom právnom štáte iba
úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci
predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (napr. IV. ÚS 133/09, I. ÚS 341/09).
Sťažnosť podľa čl.127 ods. 1 ústavy predstavuje ultima ratio, teda je nástrojom ochrany
základných práv nastupujúcich po vyčerpaní všetkých dostupných efektívnych prostriedkov
ochrany práv uplatniteľných v súlade so zákonom v systéme orgánov verejnej moci
V spojitosti s tým je potrebné pripomenúť, že ústavné súdnictvo v individuálnych
veciach je vybudované predovšetkým na zásade preskúmavania právoplatne skončených
vecí (IV. ÚS 187/09). Právomoc ústavného súdu preto zásadne smeruje voči právoplatným
rozhodnutiam orgánov verejnej moci a právomoc preskúmavať aj ich „iný zásah“, ktorým
malo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody sťažovateľa, je len nevyhnutnou
výnimkou, u ktorej však podmienka nemožnosti nápravy namietanej protiústavnosti iným
spôsobom musí zostať zachovaná. Tak to nie je v prípade, ak námietka smerujúca proti
„inému zásahu“ orgánu verejnej moci môže byť efektívne uplatnená v rámci ďalšieho
konania (napr. pri uplatňovaní procesných prostriedkov proti meritórnym rozhodnutiam).
Vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane základných práv
a slobôd vyplývajúce (aj a nielen) z čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd nie je oprávnený
preskúmavať právoplatné rozhodnutia, opatrenia alebo iné zásahy orgánov verejnej moci,
ak nápravu vo veci môže vykonať iný orgán verejnej moci na základe opravných
prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho
základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa
osobitných predpisov (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
Z obsahu predloženej sťažnosti, ako aj z vyžiadaného súvisiaceho spisu okresného
súdu vyplýva, že sťažovateľka v namietanom konaní v procesnom postavení odporcu
v 1. rade sa 13. októbra 2008 potom, ako predmetná vec bola pri prevode zo súdneho
registra pre veci platobných rozkazov preradená do súdneho registra pre veci
obchodnoprávne a pridelená podľa nej „bez zákonného dôvodu inému sudcovi“, písomne
obrátila na predsedu okresného súdu s námietkou porušenia jej základného práva nebyť
odňatý zákonnému sudcovi. Predseda okresného súdu sa k sťažovateľkou vznesenej
námietke vyjadril prípisom sp. zn. Spr. 134/08 z 29. októbra 2008, v ktorom okrem iného
uviedol, že k zmene zákonného sudcu došlo v danom prípade v súlade s platným rozvrhom
práce, ktorý «plne rešpektuje Ústavu a je v súlade s kancelárskym poriadkom Vyhl.
č. 543/2005 Z. z. Po tom, čo vec bola vybavená iným spôsobom v oddelení Rob, teda
prevodom do registra Cb, súd v súlade so zásadou rovnomerného rozdeľovania vecí medzi
jednotlivých sudcov tunajšieho súdu vec prostredníctvom náhodného výberu, ktorý bol
realizovaný výpočtovou technikou, pridelil sudkyni JUDr. P. do senátu „4 Cb“. Toho času
nie je možné rozhodnúť o odňatí už pridelenej veci a postupovať striktne podľa Vašich
predstáv a pokynov a prideliť vec na prejednanie pôvodne konajúcej sudkyni.».
Namietané konanie, ktoré je v súčasnosti stále vedené na súde prvého stupňa, bolo
uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13 Cob/10/2009 zo 7. mája 2009, ktorým bolo
zmenené uznesenie okresného súdu sp. zn. 4 Cb/24/2008 z 28. októbra 2008, prerušené
do skončenia konania pred ústavným súdom vo veci námietky sťažovateľky týkajúcej sa
porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy.
Sťažovateľka má vzhľadom na uvedené podľa názoru ústavného súdu možnosť svoje
procesné práva vrátane námietky, že bola odňatá svojmu zákonnému sudcovi, čo
predstavuje závažné procesné pochybenie, v plnej miere uplatniť v odvolacom konaní.
V tomto štádiu konania nemôže ústavný súd vstupovať do jurisdikcie všeobecných
súdov a vyjadrovať sa k výkladu zákonov alebo podzákonných noriem (k súladu rozvrhu
práce okresného súdu na rok 2008 so zákonom č. 757/2004 Z. z.), pretože tak musí pred ním
najskôr v namietanom konaní urobiť všeobecný súd, a až v prípade, že by jeho výkladom
bolo podľa názoru sťažovateľky porušené jej základné právo nebyť odňatý zákonnému
sudcovi upravené v čl. 48 ods. 1 ústavy, mohol by sa vecou zaoberať ústavný súd, ale len
na základe nového návrhu (sťažnosti) podaného sťažovateľkou. Vzhľadom na to je
v predmetnej veci sťažnosť podaná ústavnému súdu predčasne.
Nad rámec uvedenej argumentácie ústavný súd uvádza, že realizácia základného
práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 a nasl. ústavy
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd [ďalej len „dohovor“
(vrátane základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods.1 ústavy)] je zabezpečená
aj v rámci dovolacieho konania (§ 237 OSP).
Práve preto jednotlivé dôvody prípustnosti dovolania uvedené v § 237 OSP sa musia
vykladať tak, aby ich prostredníctvom bola poskytnutá plná ochrana uvedeným článkom
ústavy a dohovoru. Z toho vyplýva, že súd treba považovať za „nesprávne obsadený“
aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca, resp. zákonní sudcovia. Reštriktívny výklad, ktorý
neposkytuje ochranu základnému právu na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy
v dovolacom konaní, nie je ústavne akceptovateľný (pozri m. m. II. ÚS 136/08).
V nadväznosti na uvedené ústavný súd na predbežnom prerokovaní podľa čl. 25
ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej
prerokovanie.
Vzhľadom na túto skutočnosť je bez ďalšieho právneho významu zaoberať sa
ďalšími návrhmi obsiahnutými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. mája 2010