Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 186/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. mája 2010

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti I., s. r. o., Č., zastúpenej advokátom

JUDr. M. S., Č., vo veci namietaného porušenia jej základného práva nebyť odňatý

zákonnému sudcovi podľa postupom Okresného

súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti I., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. novembra

2008 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti I., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48

ods. 1 (ďalej len „“) postupom Okresného súdu Čadca

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané

konanie“).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:

«Dňa 23. 01. 2008 bol Okresným súdom Čadca prijatý návrh na začatie konania

v právnej veci navrhovateľa R., s. r. o... proti odporcom 1/ I., s. r. o... a 2/ I. Č. – B...

o zaplatenie 519.429,20 Sk s prísl. Táto vec bola pridelená pod sp. zn.

na rozhodnutie sudkyni Mgr. Z. V., o čom svedčí aj potvrdenie Okresného súdu Čadca

zo dňa 23. 01. 2008.

Dňa 28. 03. 2008 Okresný súd Čadca pod sp. zn. vydal platobný

rozkaz.

Dňa 23. 04. 2008 podal sťažovateľ proti uvedenému platobnému rozkazu odpor.

Dňa 08. 10. 2008 bolo sťažovateľovi doručené predvolanie Okresného súdu Čadca

zo dňa 03. 10. 2008 na pojednávanie, ktoré bolo nariadené na deň 28. 10. 2008 o 8.30 hod.

v rovnakej právnej veci, ktorá je však vedená už pod novou sp. zn. s tým, že

vec bude rozhodovať sudkyňa JUDr. A. P.

Dňa 13. 10. 2008 sa sťažovateľ obrátil na predsedu Okresného súdu Čadca

s námietkou porušenia práva „nebyť odňatý zákonnému sudcovi“.

Dňa 31. 10. 2008 bolo sťažovateľovi doručené vyjadrenie predsedu Okresného súdu

Čadca k doručenej námietke pod sp. zn. Spr. 1347/08 zo dňa 29. 10. 2008.»

Sťažovateľka zastáva názor, že jej základné právo podľa bolo

porušené tým, že v označenej právnej veci došlo bez zákonného dôvodu k jej prideleniu

inému sudcovi, a to pri prevode zo súdneho registra pre veci platobných rozkazov (Rob)

do súdneho registra pre veci obchodnoprávne (Cb). V súvislosti s tým sťažovateľka cituje

z rozvrhu práce Okresného súdu Čadca pre rok 2008, podľa ktorého „Po podaní odporu

v skrátenom konaní v registri Ro, Rob, v prípade zápisu (po prevode) do registra C a Cb

zákonným sudcom sa stáva ten sudca, ktorý bol určený náhodným výberom. Môže ísť

aj o iného sudcu než toho, ktorý bol zákonným sudcom pre potreby rozkazného konania.

V ostatných prípadoch pri nariadení prevodu veci z oddelenia do oddelenia (z registra

do registra) a naopak, ostáva zákonným sudcom ten sudca, ktorý prevod vo veci nariadil,

a to aj vtedy, ak by vec podľa hmotného práva mala patriť do oddelenia iného sudcu.“.

V nadväznosti na uvedené poukazuje sťažovateľka na

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len ), podľa ktorého zmenu v osobe zákonného sudcu možno

vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce. Zároveň sa odvoláva na § 51 ods. 4

, podľa ktorého sa náhodným výberom pomocou technických

prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom podľa rozvrhu práce

alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade dlhodobej šesť týždňov

presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená, zmeny

v obsadení súdu sudcami, výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov a ak bol zákonný

sudca, ktorému bola vec pridelená, z konania a rozhodovania vo veci vylúčený.

Z uvedeného sťažovateľka vyvodzuje, že „zákon nepripúšťa, aby súd zmenil

zákonného sudcu pri prevedení veci z jedného súdneho registra do iného súdneho registra.

Tým, že Okresný súd Čadca priamo v rozvrhu práce na rok 2008 pripustil zmenu zákonného

sudcu, vydal organizačný predpis, ktorý je v rozpore s Slovenskej

republiky, so o súdoch a o zmene a o doplnení niektorých

zákonov. Sťažovateľ sa domnieva, že z uvedeného dôvodu je rozvrh práce Okresného súdu

Čadca pre rok 2008 v tejto časti neplatný, nemožno podľa neho postupovať a odvolávať sa

naň, klásť ho nad zaručené právo. Takto formulovaný rozvrh

práce umožňuje nekontrolovateľnú svojvôľu pri rozdeľovaní už zadelených vecí a odňatie

veci zákonnému sudcovi, čo je v rozpore s .“.

S poukazom na tieto skutočnosti sťažovateľka namieta, že predmetná vec bola

opísaným postupom odňatá zákonnej sudkyni Mgr. Z. V., a tým malo byť porušené jej

základné právo na zákonného sudcu podľa . K tomu ešte sťažovateľka

dodáva, že vyžaduje kumulatívne, aby zmena sudcu bola

vykonaná v súlade so zákonom a súčasne v súlade s rozvrhom práce. V danom prípade síce

došlo k zmene sudcu v súlade s rozvrhom práce, ale podľa sťažovateľky v rozpore

so zákonom, pretože nebol naplnený žiaden zákonný predpoklad pridelenia veci inému,

resp. prerozdelenie už pridelenej veci. Podľa

(ďalej len „OSP“) sa konanie začína na návrh. Platobný rozkaz predstavuje formu

rozhodnutia, ktorou môže byť vec, resp. konanie právoplatne skončené. V prípade

jeho zrušenia nedochádza k opätovnému podaniu vo veci samej, nejde o iné konanie,

práve naopak, pokračuje sa v už začatom konaní na základe návrhu podľa

s tým, že toto konanie bude skončené len inou formou rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu

zákonný sudca určený náhodným výberom pomocou technických prostriedkov

a programových prostriedkov na začiatku konania je zákonným sudcom pre celé konanie

až do právoplatného skončenia veci.

Sťažovateľka preto tvrdí, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné

právo na zákonného sudcu podľa , a domáha sa, aby ústavný súd vo veci

samej takto rozhodol:

«Základné právo sťažovateľa „nebyť odňatý zákonnému sudcovi“ upravené v čl. 48

ods. 1 postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod

sp. zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Čadca prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. ,

konal v senáte Mgr. Z. V. ako zákonnej sudkyne.

Sťažovateľovi priznáva trovy právneho zastúpenia vo výške 7.939,- Sk..., ktoré je súd

povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. M. S..., a to do troch dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.»

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie

sa nemusí odôvodniť.

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

V zmysle judikatúry ústavného súdu zákonným sudcom je sudca, ktorý spĺňa

zákonom ustanovené podmienky na funkciu sudcu. Okrem toho z nej vyplýva, že

za zákonného sudcu treba pokladať sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce

(, ) a tiež sudcu, ktorému boli veci pridelené z dôvodu vylúčenia

iného sudcu pre zaujatosť v zmysle a nasl. alebo pre ďalšie dôvody... (rozhodnutia

, ).

Ak nastanú okolnosti odôvodňujúce presun už pridelenej veci (resp. agendy) na

iného sudcu pre dôvody uvedené v právnom predpise, tak aj sudcov, ktorým boli veci

následne pridelené, treba takisto považovať za zákonných sudcov podľa

(, a , ).

Základné právo osoby nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi nemožno

interpretovať až tak extenzívne, aby sa spájalo s osobou jediného sudcu. Účelom

základného práva podľa je zabezpečiť fyzickým osobám a právnickým

osobám, aby ochranu ich právam poskytol sudca ako predstaviteľ tej zložky súdnej moci,

ktorá má právomoc o veci konať, a aby ochranu práva v rámci súdnej moci poskytol sudca

zo súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný (), za predpokladu, že podľa

rozvrhu práce ide o sudcu, ktorý je oprávnený konať a rozhodovať určitý druh súdnej

agendy (, ).

V zmysle a zákonným sudcom je sudca, ktorý

vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom

práce na konanie a rozhodovanie o prerokovávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte,

zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie

a rozhodovanie v senáte. Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade

so zákonom a rozvrhom práce.

Podľa sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia

predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva

na príslušný kalendárny rok.

Predtým, než ústavný súd pristúpi k vecnému prieskumu sťažnosťou napadnutého

postupu všeobecného súdu, musí sa zaoberať tým, či sú v okolnostiach konkrétneho prípadu

splnené procesné podmienky, ktoré takéto preskúmanie pripúšťajú.

V nadväznosti na to ústavný súd uvádza, že namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že

sťažovateľ sa ochrany základného práva alebo slobody môže domôcť využitím jemu

dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (,

).

V má svoj právny základ zásada subsidiarity sťažnosti, z ktorej

vyplýva aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do činnosti všeobecných súdov,

čo znamená, že sťažnosť podľa označeného článku nie je bežným prostriedkom

na ochranu základných práv a slobôd fyzických osôb alebo právnických osôb, ale prichádza

do úvahy až v prípade, keď nápravu pred postupom alebo rozhodnutím týchto súdov už

nemožno dosiahnuť štandardným postupom. Ústavný súd stabilne judikuje, že ochrana

ústavnosti nie je a z povahy veci ani nemôže byť v demokratickom právnom štáte iba

úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (napr. , ).

Sťažnosť podľa predstavuje ultima ratio, teda je nástrojom ochrany

základných práv nastupujúcich po vyčerpaní všetkých dostupných efektívnych prostriedkov

ochrany práv uplatniteľných v súlade so zákonom v systéme orgánov verejnej moci

(, ).

V spojitosti s tým je potrebné pripomenúť, že ústavné súdnictvo v individuálnych

veciach je vybudované predovšetkým na zásade preskúmavania právoplatne skončených

vecí (). Právomoc ústavného súdu preto zásadne smeruje voči právoplatným

rozhodnutiam orgánov verejnej moci a právomoc preskúmavať aj ich „iný zásah“, ktorým

malo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody sťažovateľa, je len nevyhnutnou

výnimkou, u ktorej však podmienka nemožnosti nápravy namietanej protiústavnosti iným

spôsobom musí zostať zachovaná. Tak to nie je v prípade, ak námietka smerujúca proti

„inému zásahu“ orgánu verejnej moci môže byť efektívne uplatnená v rámci ďalšieho

konania (napr. pri uplatňovaní procesných prostriedkov proti meritórnym rozhodnutiam).

Vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane základných práv

a slobôd vyplývajúce (aj a nielen) z ústavný súd nie je oprávnený

preskúmavať právoplatné rozhodnutia, opatrenia alebo iné zásahy orgánov verejnej moci,

ak nápravu vo veci môže vykonať iný orgán verejnej moci na základe opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho

základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa

osobitných predpisov ( ).

Z obsahu predloženej sťažnosti, ako aj z vyžiadaného súvisiaceho spisu okresného

súdu vyplýva, že sťažovateľka v namietanom konaní v procesnom postavení odporcu

v 1. rade sa 13. októbra 2008 potom, ako predmetná vec bola pri prevode zo súdneho

registra pre veci platobných rozkazov preradená do súdneho registra pre veci

obchodnoprávne a pridelená podľa nej „bez zákonného dôvodu inému sudcovi“, písomne

obrátila na predsedu okresného súdu s námietkou porušenia jej základného práva nebyť

odňatý zákonnému sudcovi. Predseda okresného súdu sa k sťažovateľkou vznesenej

námietke vyjadril prípisom sp. zn. Spr. 134/08 z 29. októbra 2008, v ktorom okrem iného

uviedol, že k zmene zákonného sudcu došlo v danom prípade v súlade s platným rozvrhom

práce, ktorý «plne rešpektuje Ústavu a je v súlade s kancelárskym poriadkom Vyhl.

č. Po tom, čo vec bola vybavená iným spôsobom v oddelení Rob, teda

prevodom do registra Cb, súd v súlade so zásadou rovnomerného rozdeľovania vecí medzi

jednotlivých sudcov tunajšieho súdu vec prostredníctvom náhodného výberu, ktorý bol

realizovaný výpočtovou technikou, pridelil sudkyni JUDr. P. do senátu „4 Cb“. Toho času

nie je možné rozhodnúť o odňatí už pridelenej veci a postupovať striktne podľa Vašich

predstáv a pokynov a prideliť vec na prejednanie pôvodne konajúcej sudkyni.».

Namietané konanie, ktoré je v súčasnosti stále vedené na súde prvého stupňa, bolo

uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo 7. mája 2009, ktorým bolo

zmenené uznesenie okresného súdu sp. zn. z 28. októbra 2008, prerušené

do skončenia konania pred ústavným súdom vo veci námietky sťažovateľky týkajúcej sa

porušenia jej základného práva podľa .

Sťažovateľka má vzhľadom na uvedené podľa názoru ústavného súdu možnosť svoje

procesné práva vrátane námietky, že bola odňatá svojmu zákonnému sudcovi, čo

predstavuje závažné procesné pochybenie, v plnej miere uplatniť v odvolacom konaní.

V tomto štádiu konania nemôže ústavný súd vstupovať do jurisdikcie všeobecných

súdov a vyjadrovať sa k výkladu zákonov alebo podzákonných noriem (k súladu rozvrhu

práce okresného súdu na rok 2008 so ), pretože tak musí pred ním

najskôr v namietanom konaní urobiť všeobecný súd, a až v prípade, že by jeho výkladom

bolo podľa názoru sťažovateľky porušené jej základné právo nebyť odňatý zákonnému

sudcovi upravené v , mohol by sa vecou zaoberať ústavný súd, ale len

na základe nového návrhu (sťažnosti) podaného sťažovateľkou. Vzhľadom na to je

v predmetnej veci sťažnosť podaná ústavnému súdu predčasne.

Nad rámec uvedenej argumentácie ústavný súd uvádza, že realizácia základného

práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie podľa a nasl.

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd [ďalej len „dohovor“

(vrátane základného práva na zákonného sudcu podľa )] je zabezpečená

aj v rámci dovolacieho konania ( ).

Práve preto jednotlivé dôvody prípustnosti dovolania uvedené v sa musia

vykladať tak, aby ich prostredníctvom bola poskytnutá plná ochrana uvedeným článkom

a dohovoru. Z toho vyplýva, že súd treba považovať za „nesprávne obsadený“

aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca, resp. zákonní sudcovia. Reštriktívny výklad, ktorý

neposkytuje ochranu základnému právu na zákonného sudcu podľa

v dovolacom konaní, nie je ústavne akceptovateľný (pozri m. m. ).

V nadväznosti na uvedené ústavný súd na predbežnom prerokovaní podľa čl. 25

ods. 1 sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej

prerokovanie.

Vzhľadom na túto skutočnosť je bez ďalšieho právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi obsiahnutými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. mája 2010