Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 119/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. júla 2002

predbežne prerokoval sťažnosť A. H., bytom Č. r., B., vo veci porušenia jej základného

práva podľa uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. o vylúčení sudcov Okresného súdu v Čadci z prejednania

a rozhodovania veci sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 28. júna 2002

doručené podanie A. H. (ďalej len „sťažovateľka“), bytom Č. r., B., označené ako „Ústavná

sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu Banská Bystrica z 13. 3. 2002,

doručené 3. 5. 2002“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľka podáva ústavnú sťažnosť

„proti uzneseniu Krajského súdu Banská Bystrica čj. z 13. 3. 2002, pretože

týmto uznesením bolo porušené moje ústavné právo na zákonného sudcu podľa čl. 48

SR.

Krajský súd Banská Bystrica rozhodol 13. 3. 2002 uznesením , že

sudcovia Okresného súdu v Čadci sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci

sp. zn. Okresného súdu v Čadci a že sa vec prikazuje na prejednanie

a rozhodovanie Okresnému súdu v Martine.

Krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že z vyjadrenia sudcov Okresného

súdu v Čadci vyplýva, že sa vo veci cítia zaujatí pre priateľský vzťah k žalovanému II/ ako

bývalému sudcovi tohoto súdu.

Podľa , ods. 2 SR sudcovia sú pri rozhodovaní nezávislí a sú

viazaní len zákonom, a ak to ustanovuje alebo zákon, sudcovia sú viazaní aj

medzinárodnou zmluvou.

Ako vyplýva z odôvodnia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sudci

Okresného súdu v Čadci sa pri rozhodovaní riadia nie zákonom, ale priateľskými vzťahmi.

Podľa čl. 146 sa sudca môže svojej funkcie vzdať. Ak sudcovia Okresného súdu

v Čadci nie sú schopní plniť sudcovský sľub, pri rozhodovaní sa riadia priateľskými

vzťahmi a nie zákonom, bolo ich povinnosťou sa funkcie sudcu vzdať.

Nemožno po mne spravodlivo žiadať, aby som ja niesla následky priateľských

vzťahov sudcov Okresného súdu k ich bývalému kolegovi.

Zákonný sudca v konaní Okresného súdu Čadca je sudca Okresného

súdu v Čadci, ktorému vec náleží podľa rozvrhnutia práce. ...

Z týchto dôvodov navrhujem, aby Ústavný súd SR vydal toto rozhodnutie:

Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. z 13. 3. 2002 sa

zrušuje.“

II.

Ústavný súd je od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické

alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd

upravených buď v (ďalej len „“), alebo v medzinárodnej

zmluve o ľudských právach a základných slobodách, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd.

Zákonom predpísané náležitosti sťažností, ako aj podmienky konania ústavného súdu

o nich sú upravené v

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pričom

nesplnenie niektorej z nich má za následok odmietnutie sťažnosti po jej predbežnom

prerokovaní pre niektorý z dôvodov uvedených v .

Ústavný súd predbežne prerokoval podanie sťažovateľky (ktoré na základe jeho obsahu

a petitu posúdil ako sťažnosť fyzickej osoby podľa , ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na zákonného sudcu podľa

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ) a skúmal, či neexistujú

dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti sťažovateľky zohľadnil, že účel základného práva podľa čl. 48 ods. 1

sa splní, „ak o práve občana rozhodne sudca pridelený na výkon funkcie na súd toho

stupňa súdnej moci, ktorý je vecne a miestne príslušný rozhodnúť za predpokladu, že podľa

rozvrhu práce ide o sudcu, ktorý je oprávnený konať a rozhodovať určitý druh súdnej

agendy“ (). Sťažovateľka namietala porušenie tohto svojho základného práva

na zákonného sudcu, ktorým je podľa jej názoru (a v konaní Okresného súdu v Čadci

sp. zn. ) ten sudca tohto súdu, „ktorému vec prináleží podľa rozvrhnutia práce“.

K jeho porušeniu malo podľa jej tvrdenia dôjsť uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. z 13. marca 2002, ktorým boli na základe žiadosti sudcov

Okresného súdu v Čadci títo vylúčení z ďalšieho prejednávania a rozhodovania vo veci

sťažovateľky vedenej na tomto súde pod sp. zn. , v dôsledku čoho bola táto

(a podľa ) prikázaná na prejednanie

a rozhodnutie Okresnému súdu v Martine. Ústavný súd preto predovšetkým zobral do

úvahy, že za zákonného sudcu podľa zásadne treba považovať toho, kto

bol určený na prejednávanie vecí v súlade s rozvrhom práce súdu. Ak však nastanú

okolnosti odôvodňujúce presun takto pridelenej veci (resp. agendy) na iného sudcu buď

v dôsledku jeho vylúčenia pre zaujatosť v zmysle § 14 a nasl. Občianskeho súdneho

poriadku, alebo aj pre iné dôvody uvedené v § 2 ods. 2 a 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o Spravovacom poriadku pre okresné

a krajské súdy v znení neskorších predpisov [(ďalej len „vyhláška Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. “), napríklad dlhodobá neprítomnosť

sudcu, výrazné rozdiely v pracovnom vyťažení, náhle prekážky brániace sudcovi vykonať

jednotlivé úkony v konaní], tak aj sudcov, ktorým boli veci následne pridelené v dôsledku

uvedených prekážok, treba takisto považovať za zákonných sudcov podľa čl. 48 ods. 1

. Uvedené ustanovenia aj vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. dovoľujú, aby vec bola (a aj napriek

spomenutým prekážkam) rozhodnutá súdmi bez zbytočných prieťahov v konaní, resp. aby

o nej konal sudca, o nestrannosti ktorého nie sú žiadne pochybnosti, čo je aj v záujme

účastníkov súdneho konania. Postup sudcov podľa § 14 a nasl. Občianskeho súdneho

poriadku, resp. predsedu súdu ako orgánu štátnej správy súdov, ktorý je v súlade

s ustanoveniami uvedených právnych predpisov, nemožno preto bez ďalšieho hodnotiť ako

porušenie základného práva účastníka súdneho konania podľa .

K porušeniu základných práv alebo slobôd účastníkov súdneho konania (práve

naopak) pravidelne dochádza v dôsledku nerešpektovania buď ich zákonnej, alebo ústavnej

úpravy orgánmi štátu, ale nie v dôsledku ich postupu, ktorý je plne v súlade s touto úpravou.

Aj ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach potvrdil, že

„uplatňovanie zákona v súdnom konaní a postup súdu v súlade s platným a účinným

zákonom nemožno hodnotiť ako porušovanie základných ľudských práv“ (),

v dôsledku čoho „výklad a aj uplatňovanie základných práv a slobôd patriacich účastníkom

súdneho konania nemožno uskutočňovať spôsobom, v dôsledku ktorého by sa všeobecným

súdom odňalo alebo obmedzilo zákonné oprávnenie konať a rozhodovať spôsobom

zaručeným alebo zákonmi“ ().

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd zistil, že sudcovia Okresného súdu v Čadci

podľa a nasl. požiadali Krajský súd v Banskej Bystrici

(a pre ich vzťah k jednému z účastníkov konania sp. zn. ) o svoje vylúčenie

z konania a rozhodovania v tejto veci a keďže Krajský súd v Banskej Bystrici dôvody ich

vylúčenia uznal, rozhodol o ich vylúčení a prikázal vec na konanie a rozhodovanie

Okresnému súdu v Martine. Išlo o postup, ktorý predpokladá,

a sťažovateľka okrem toho, že tento zákonom predvídaný postup vo svojej sťažnosti

napadla, už neuviedla žiadne ďalšie dôvody, pre ktoré malo dôjsť k porušeniu jej

základného práva podľa . Keďže postup orgánu štátu v súlade so

zákonom nemožno považovať za porušenie základného práva alebo slobody a keďže

sťažovateľka napadla iba takýto postup Krajského súdu v Banskej Bystrici, bolo potrebné

sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25

ods. 2 .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júla 2002