Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 31 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (36)I. ÚS 279/09
PDF · 201.44 KB
No categories available
I. ÚS 279/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 279/09-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť R. N., K., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátkou
JUDr. A. V., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Špeciálneho súdu Pezinok sp. zn. PK-1T/32/2008
z 15. apríla 2009 a jemu predchádzajúcim postupom a uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Tošs 11/2009 z 30. apríla 2009 a jemu predchádzajúcim
postupom a takto
rozhodol:
Sťažnosť R. N. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna 2009
doručená sťažnosť R. N., K., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného
advokátkou JUDr. A. V., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením
Špeciálneho súdu Pezinok (ďalej len „špeciálny súd“) sp. zn. PK-1T/32/2008 z 15. apríla
2009 (ďalej len „uznesenie z 15. apríla 2009“) a jemu predchádzajúcim postupom
a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1
Tošs 11/2009 z 30. apríla 2009 (ďalej len „uznesenie z 30. apríla 2009“) a jemu
predchádzajúcim postupom.
Zo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa „... smeruje
proti uzneseniu Špeciálneho súdu v Pezinku sp. zn. PK-1 T/32/2008 zo dňa 15. apríla 2009,
ktorým rozhodol, že podľa § 32 ods. 3 Tr. por. predseda senátu 1T Špeciálneho súdu
v Pezinku JUDr. I. K. nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej
veci proti obžalovanému R. N. a spol., vedenej na Špeciálnom súde v Pezinku pod sp. zn.
PK-1T/32/2008, ako aj proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Tošs
11/2009 zo dňa 30. apríla 2009, ktorým podľa §194 ods. 1 Tr. por. napadnuté uznesenie
zrušil“.
Sťažovateľ ďalej v sťažnosti ďalej uvádza: „Rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku
sp. zn. PK-1T/14/2007 zo dňa 17. februára 2009 boli obžalovaní... uznaní za vinných za
trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny
podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a iné trestné činy, za čo im boli
uložené rôzne tresty odňatia slobody.
V skutkoch v bodoch I.), II.), III.), V.), VI.), VII.), VIII.) a X.) predmetného rozsudku
súd v plnom rozsahu uviedol meno a priezvisko sťažovateľa vrátane popisu skutku, z
ktorého vyplýva, že sťažovateľ sa mal dopustiť jednotlivých konaní tak ako obžalovaní,
ktorých sa týka predmetný rozsudok.
Uvedené skutočnosti súd uviedol v predmetnom rozsudku voči osobe sťažovateľa
napriek tomu, že sťažovateľ bol vylúčený z predmetnej veci, kde sa pôvodne viedlo spoločné
konanie, na samostatné konanie, pričom trestné konanie voči osobe sťažovateľa doposiaľ
skončené nebolo a nebol voči jeho osobe vyhlásený žiaden rozsudok, teda súd nerozhodol
o jeho vine ani o treste...
Dňa 15. apríla 2009 na hlavnom pojednávaní Špeciálneho súdu v Pezinku sťažovateľ
prostredníctvom svojho náhradného obhajcu ústne do zápisnice vzniesol námietku
zaujatosti voči predsedovi senátu 1T Špeciálneho súdu v Pezinku JUDr. I. K., ktorú
odôvodnil tým, že predseda senátu porušil jeho prezumpciu neviny, pretože ho v rozsudku
obžalovaného R. O. a spol. označil za páchateľa trestných činov...
Špeciálny súd v Pezinku uznesením sp. zn. PK-1T/32/2008 zo dňa 15. apríla 2009
rozhodol, že podľa § 32 ods. 3 Tr. por. predseda senátu 1T Špeciálneho súdu v Pezinku
JUDr. I. K. nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci proti
obžalovanému R. N. a spol., vedenej na Špeciálnom súde v Pezinku pod sp. zn. PK-
1T/32/2008...
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1 Tošs 11/2009 zo dňa 30. apríla
2009 na základe sťažnosti sťažovateľa podľa § 194 ods. 1 Tr. por. napadnuté uznesenie
zrušil s poukazom, že námietka zaujatosti nebola vznesená bezodkladne a dôvodom
námietky bol len procesný postup súdu...
Sťažovateľ namieta, že uznesením Špeciálneho súdu v Pezinku sp. zn. PK-1T/32/2008
zo dňa 15. apríla 2009 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1 Tošs 11/2009 zo dňa 30. apríla 2009 došlo k porušeniu jeho základného práva na
spravodlivý proces, ktoré je zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd...“
Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na to, že „... skutočnosť, že v odsudzujúcom
rozsudku v inej trestnej veci súd uviedol podrobný popis kriminálneho konania sťažovateľa,
pričom jeho trestná vec pre tie isté skutky doposiaľ skončená nebola, teda nebol vyhlásený
žiaden rozsudok, budí v sťažovateľovi celkom opodstatnený dojem hraničiaci až
s presvedčením, že ten istý predseda senátu, ktorý prejednáva vylúčenú vec sťažovateľa
tohto odsúdi v budúcnosti, aj keď v súčasnosti ešte nebolo skončené dokazovanie...
Špeciálny súd sa v napadnutom uznesení zaoberal aspoň meritom veci, keď rozhodol,
že predseda senátu nie je vylúčený a neuznal dôvody sťažovateľa s poukazom na skutočnosť,
že rozhodoval o iných obžalovaných.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však ani len nepriznal namietané právo
sťažovateľovi a s odkazom na vnútroštátne právo, konkrétne na ust. § 32 ods. 6 Tr. por.
uznesenie Špeciálneho súdu zrušil.
S argumentáciou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemožno súhlasiť, pretože
nie je v súlade ani len s vnútroštátnym právom.
Pokiaľ tento vytýka, že sťažovateľ nepodal námietku zaujatosti bezodkladne, tak
k uvedenému je potrebné uviesť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nepredložil žiadne
argumenty, o ktoré by oprel svoje tvrdenie. Predovšetkým je potrebné uviesť, že
sťažovateľovi predmetný rozsudok ani len doručovaný nebol, a teda nie je možné posúdiť
objektívne dobu, ktorá uplynula odkedy sa o namietaných skutočnostiach v ňom uvedených
dozvedel, pričom sťažovateľ tvrdí, že námietku podal obratom. Rovnako neobstojí ani
argument Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vyhodnotil námietku sťažovateľa len
ako námietku na procesný postup súdu, pretože vydanie rozsudku v inej veci, v ktorom boli
uvedené namietané skutočnosti, aj keď sa pôvodne viedlo spoločné konanie, nepochybne nie
je procesným postupom vo veci týkajúcej sa sťažovateľa, ale podanie námietky možno
naopak celkom jednoznačne zaradiť, už aj z pohľadu systematizácie trestného poriadku,
medzi základné práva sťažovateľa. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa
tak javí byť ako arbitrárne.“.
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Špeciálny súd v Pezinku v konaní vedenom pod sp. zn. PK-1 T/32/2008
uznesením zo dňa 15. apríla 2009 a Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 Tošs 11/2009 uznesením zo dňa 30. apríla 2009 porušili základné právo
sťažovateľa R. N. na spravodlivý proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru a právo domáhať
sa
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zaručené
v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Sťažovateľovi R. N. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 245,70.-
EUR, (slovom dvestoštyridsaťpäť EUR a sedemdesiat centov), za dva úkony v konaní pred
ústavným súdom (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd 2 x po 115,90.-
EUR, režijný paušál 2 x po 6,95.- EUR), ktoré sú mu spoločne a nerozdielne povinní
vyplatiť Špeciálny súd v Pezinku a Najvyšší súd Slovenskej republiky na účet jeho právneho
zástupcu... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že prokurátor Úradu špeciálnej
prokuratúry podal 27. apríla 2007 špeciálnemu súdu obžalobu na sťažovateľa a ďalších
spoluobvinených pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. decembra
2005 a iné trestné činy. Trestná vec sťažovateľa bola pôvodne vedená špeciálnym súdom
pod sp. zn. PK-1T/14/2007, avšak na hlavnom pojednávaní 3. novembra 2008 bola spolu
s trestnými vecami niektorých ďalších spoluobvinených vylúčená na samostatné konanie.
V súčasnej dobe je vedená špeciálnym súdom pod sp. zn. PK-1T/32/2008.
Dňa 15. apríla 2009 sťažovateľ prostredníctvom svojho náhradného obhajcu vzniesol
voči predsedovi senátu 1T špeciálneho súdu JUDr. I. K. námietku zaujatosti. Jej podstatou
je tvrdenie, že JUDr. I. K. porušil jeho prezumpciu neviny, pretože v rozsudku
obžalovaného R. O. a spol. sp. zn. PK-1T/14/2007 zo 17. februára 2009 označil sťažovateľa
za páchateľa trestných činov, a vzhľadom na túto skutočnosť má sťažovateľ pochybnosti
o nezaujatosti JUDr. I. K. v jeho trestnej veci.
O námietke zaujatosti rozhodol špeciálny súd uznesením z 15. apríla 2009 tak, že
JUDr. I. K. nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania s odôvodnením, že
pokiaľ bol sťažovateľ v danom rozsudku uvádzaný, je to len z dôvodu, že dokazovaním
v danej trestnej veci sa takýto stav preukázal.
Proti uzneseniu špeciálneho súdu z 15. apríla 2009 podal sťažovateľ sťažnosť,
o ktorej rozhodol najvyšší súdu uznesením z 30. apríla 2009 tak, že napadnuté uznesenie
zrušil z dôvodu, že námietka sťažovateľa nebola vznesená bezodkladne a námietka je rýdzo
procesného charakteru, a preto senát špeciálneho súdu nemal o tejto námietke rozhodovať.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a uznesením
špeciálneho súdu z 15. apríla 2009 a postupom a uznesením najvyššieho súdu z 30. apríla
2009. Podstatou námietok sťažovateľa je tvrdenie, že
- špeciálny súd na základe námietky zaujatosti vznesenej voči predsedovi 1T senátu
špeciálneho súdu JUDr. I. K. ho nevylúčil z vykonávania úkonov trestného konania,
- najvyšší súd pri rozhodovaní o sťažnosti proti uzneseniu špeciálneho súdu
konštatoval, že na jeho prijatie vôbec nebol dôvod, a preto ho zrušil.
Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal tiež otázkou, či je na
prerokovanie sťažnosti daná jeho právomoc.
Zo sťažnosti vyplýva, že trestná vec sťažovateľa vedená špeciálnym súdom pod
sp. zn. PK-1T/32/2008 nebola dosiaľ právoplatne skončená. Z tohto zistenia ústavný súd
vychádzal.
Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu konať
a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ktorými namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, je založená na princípe subsidiarity.
Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú
osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho
základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten
orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza uplatneniu právomoci ústavného
súdu (podobne II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04).
Zmysel a účel princípu subsidiarity treba vidieť v tom, že ochrana ústavnosti
nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou
všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd
predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje
až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane
ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popretie princípu subsidiarity právomoci
ústavného súdu, na ktorom je založená právomoc ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1
ústavy (m. m. napr. III. ÚS 149/04).
1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením špeciálneho súdu z 15. apríla 2009
a jemu predchádzajúcim postupom
Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv uznesením špeciálneho súdu z 15. apríla
2009, ktorým bolo rozhodnuté, že podľa § 32 ods. 3 Trestného poriadku predseda senátu
1T špeciálneho súdu JUDr. I. K. nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.
Proti uzneseniu špeciálneho súdu z 15. apríla 2009 mal sťažovateľ možnosť podať
sťažnosť, o ktorej je oprávnený rozhodovať najvyšší súd. Sťažovateľ možnosť danú mu
Trestným poriadkom využil a sťažnosť podal.
Keďže právomoc všeobecného súdu v danej veci vylučuje právomoc ústavného súdu,
bolo treba sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní odmietnuť
z dôvodu nedostatku právomoci.
2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu z 30. apríla 2009
a jemu predchádzajúcim postupom
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane zdôraznil, že trestné
konanie od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci
vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo
strany orgánov činných v trestnom konaní a taktiež aj zo strany súdov naprávať, resp.
korigovať aj jednotlivé pochybenia (mutatis mutandis napr. III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).
Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce
porušenia práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho
priebehu (napr. II. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, IV. ÚS 76/05, IV. ÚS 220/07).
Proti nesprávnemu a nezákonnému procesnému postupu súdu prvého stupňa sa
obžalovaný môže brániť (pokiaľ neboli akceptované jeho námietky či návrhy v priebehu
prvostupňového konania) podaním odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa.
Podľa § 321 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä
preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo
obhajoby. O podstatnú chybu konania ide aj vtedy, ak sa na konaní zúčastnil orgán, ktorý
bol vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v danej veci (§ 31 Trestného
poriadku). Obžalovaný môže navyše napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu
dovolaním, ak sa domnieva, že v jeho veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom
konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného
konania [§ 317 ods. 1 Trestného poriadku, § 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku
v spojení s § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku].
Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ bude mať v ďalších
štádiách trestného konania k dispozícii právne prostriedky na účinnú obranu ním
označených práv, o ktorých po ich uplatnení budú nielen oprávnené, ale aj povinné
rozhodnúť vecne príslušné všeobecné súdy. Za týchto okolností by prijatie sťažnosti
sťažovateľa na ďalšie konanie bolo v rozpore s princípom subsidiarity, na ktorom
je založená právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť
sťažovateľa aj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu
nedostatku svojej právomoci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. septembra 2009