Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 90/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-59

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka

a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya vo veci sťažnosti D. F., a. s., T., zastúpenej

advokátom JUDr. T. Š., K., pre namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 1

v konaní Okresného súdu v Martine vedenom pod sp. zn.

Er 2137/98 na verejnom zasadnutí 17. januára 2003 takto

r o z h o d o l :

Základné právo D. F., a. s., T. na zákonného sudcu podľa

Slovenskej republiky odňatím veci vedenej na Okresnom súde v Martine pod sp. zn.

Er 2137/98 sudkyni JUDr. M. I. a jej pridelením sudcovi JUDr. M. D. n e b o l o

p o r u š e n é .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-22 zo 4. júla 2002 prijal na ďalšie konanie sťažnosť D. F., a. s., T. (ďalej len

„sťažovateľ“) v časti namietajúcej porušenie práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) odňatím veci vedenej na Okresnom súde v Martine (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. Er 2137/98 sudkyni JUDr. M. I. a jej pridelením sudcovi JUDr.

M. D., pričom vo zvyšnej časti ju odmietol.

2. Sťažnosť predstavujú podania sťažovateľa prostredníctvom jeho právneho

zástupcu zo 17. a 21. decembra 2001, 27. marca a 27. septembra 2002, ako aj jeho prednesy

ne verejnom ústnom pojednávaní ústavného súdu 4. decembra 2002.

V prijatej časti sťažnosti bola jej podstata vyjadrená v návrhu nálezu, ktorý by mal

ústavný súd vydať (pozri prvé tri podania): „Odporca odňatím veci Er 2137/98 JUDr. M. I.

a jej pridelením JUDr. M. D. porušil základné právo navrhovateľa, uvedené v čl. 48 ods. 1

SR ....Ústavný súd zrušuje uznesenie Okresného súdu v Martine č. Er 2137/98 zo

dňa 30. 06. 1999 v časti, v ktorej vyhlásil za neprípustnú exekúciu vedenú súdnym

exekútorom JUDr. J. B. pod sp. zn. v časti vykonania exekúcie predajom

cenných papierov. Odporca je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa vo

výške 20 000,- Sk.“

Hlavným argumentom sťažnosti je to, že v exekučnej veci vedenej na okresnom súde

pod sp. zn. Er 2137/98 (ďalej len „exekučná vec“), kde bola zákonnou sudkyňou

JUDr. M. I., ktorá udelila aj poverenie na vykonanie exekúcie, JUDr. M. D. (vtedajší

predseda súdu) 30. júna 1999 vydal opatrenie predsedu súdu podľa § 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o Spravovacom poriadku

pre okresné a krajské súdy v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška ministerstva

spravodlivosti“), ktorým si pridelil túto vec, pričom v označený deň aj rozhodol. Aj ďalšie

okolnosti, ktoré túto zmenu v osobe sudcu sprevádzali (najmä časté zmeny rozvrhu práce

v roku 1999, ktoré ho robia nekontrolovateľným a umožňujú svojvoľné presuny pod

zámienkou nevyhnutnosti), nasvedčovali, že došlo k porušeniu práva na zákonného sudcu

podľa . Sťažovateľ v týchto súvislostiach poukázal aj na predchádzajúcu

judikatúru ústavného súdu ( a ).

Sťažovateľ okrem iného tiež zdôraznil, že: pokiaľ nový predseda súdu neuviedol

v roku 1999 skôr predmetnú exekučnú vec do zoznamu odňatých vecí, nemal právo ju

odnímať 30. júna 1999; nezvládnuteľnosť nápadu vecí v senáte sa rieši neprideľovaním

nových vecí, pričom zastupovanie sudcov navzájom nesmie mať za cieľ ich nahradzovanie

pri rozhodovaní; v odnímanej exekučnej veci nebolo potrebné urobiť žiaden ťažký úkon

(len zastaviť exekúciu ako reakciu na dispozičné právo oprávneného), ktorý by mal pre

zákonnú sudkyňu predstavovať veľké zaťaženie.

3. Okresný súd zaujal stanovisko k tvrdeniam sťažovateľa - písomným vyjadrením

z 15. februára 2002 bývalého predsedu okresného súdu JUDr. M. D. (do 5. júna 2002) a tiež

podaním novej predsedníčky okresného súdu JUDr. I. N. z 25. júla 2002 a jej prednesmi na

verejnom ústnom pojednávaní ústavného súdu 4. decembra 2002 - pričom s nimi zásadne

nesúhlasil a navrhol, aby ústavný súd sťažnosti nevyhovel.

Zmenou rozvrhu práce v roku 1999, od ktorej sa odvíjalo aj opatrenie predsedu súdu

z 30. júna 1999 v predmetnej exekučnej veci, sa malo dosiahnuť, aby sa mohla čo najviac

zachovávať aj ďalšia ústavná zásada, to znamená právo účastníka na bezprieťahové

konanie.

Okresný súd zdôraznil predovšetkým zaťaženosť v senáte JUDr. M. I., ktorá bola

v rokoch 1997, 1998 a v roku 1999 do 28. februára jedinou sudkyňou, ktorej boli

prideľované exekučné veci; platnú právnu úpravu v roku 1999, ktorá nevylučovala zmenu

v osobe zákonného sudcu z dôvodu výrazného zaťaženia aj vo veciach, kde už začalo

konanie pred súdom; počet vecí Er v období od 1. marca až do 15. júla 1999, kde došlo

z titulu zmeny rozvrhu práce k prideleniu vecí od JUDr. M. I. iným sudcom; fakt, že zmenu

v osobe zákonného sudcu v predmetnej exekučnej veci nemožno chápať izolovane, ale

v kontexte neúmerného zaťaženia sudcov tohto súdu z dôvodu personálnej

poddimenzovanosti (z potrebných 23 sudcov v roku 1999 vykonávalo funkciu len 11 až 14),

čo vyžadovalo okrem iného množstvo opatrení organizačného charakteru vrátane zmien

v rozvrhu práce.

II.

1. Z vyjadrení účastníkov v konaní pred ústavným súdom a listín, ktoré mu zaslali

(najmä exekučný spis okresného súdu sp. zn. Er 2137/1998, rozvrhy práce a ich zmeny,

opatrenia predsedu súdu podľa § 2 ods. 2 a 3 vyhlášky ministerstva spravodlivosti),

vyplývajú tieto relevantné skutočnosti.

2. V predmetnej exekučnej veci sťažovateľa ako oprávneného proti povinnému Z. T.

M. s. M. pre pohľadávku v sume 118 601 218,- Sk s príslušenstvom požiadal súdny

exekútor JUDr. J. B. okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

23. septembra 1998 (sp. zn. 2 EX 1448/98) a 30. septembra 1998 ho výkonom exekúcie

v zmysle vtedy platného a účinného § 45 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverila sudkyňa

JUDr. M. I.

Dňa 20. apríla 1999 sťažovateľ požiadal o zastavenie exekúcie vo zvyšku voči

povinnému a súdny exekútor 22. apríla 1999 predložil okresnému súdu exekučný spis na

zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.

Dňa 30. júna 1999 vydal vtedajší predseda okresného súdu JUDr. M. D. opatrenie

predsedu súdu č. Spr 500/99 podľa § 2 ods. 2 a 3 vyhlášky ministerstva spravodlivosti,

ktorým bola vec sp. zn. Er 2137/98 - rozvrhom práce pôvodne pridelená na vybavenie

JUDr. M. I. - pridelená jemu ako predsedovi senátu na ďalšie konanie vzhľadom na zmenu

rozvrhu práce. V opatrení bolo ďalej uvedené, že predseda súdu vydal toto opatrenie

v súlade so zastupovaním určeným v rozvrhu práce a na zabezpečenie riadneho chodu súdu.

Uznesením sp. zn. Er 2137/98 z 30. júna 1999 (právoplatnosť nadobudlo 9. augusta

1999) JUDr. M. D. ako sudca exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. J. B. pod sp. zn.

2 Ex 1448/98 vyhlásil za neprípustnú, a to v časti vykonania exekúcie predajom cenných

papierov, pričom exekúciu zastavil. V odôvodnení uznesenia okrem iného uviedol, že súdny

exekútor vážnym spôsobom pochybil pri výkone exekúcie ohľadom cenných papierov (ako

hnuteľných vecí), pričom na vykonanie exekúcie v tejto časti ani nemal osobitné poverenie

súdu.

JUDr. M. D. podal v súvislosti s namietaným postupom súdneho exekútora okrem

iného aj návrh na disciplinárne konanie. Disciplinárna komisia Slovenskej komory

exekútorov rozhodnutím sp. zn. DK-10/99-No z 28. januára 2000 (právoplatnosť nadobudlo

18. mája 2000) kvalifikovala tento postup ako závažné disciplinárne previnenie podľa § 220

ods. 2 Exekučného poriadku a exekútorovi uložila peňažnú pokutu vo výške 100 000 Sk.

Podľa stanoviska okresného súdu k sťažnosti sťažovateľa podanej ústavnému súdu

má byť skutočným dôvodom podania tejto sťažnosti práve spôsob rozhodnutia JUDr. M. D.

uznesením z 30. júna 1999 a jeho dôsledky.

3. V rozvrhu práce okresného súdu na rok 1999, ktorý vypracovala v roku 1998

vtedajšia predsedníčka súdu JUDr. M. I., všetky Er veci patrili do jej súdneho oddelenia č. 9

(ako predsedníčky senátu) popri 1/6 vecí C a 1/3 vecí Ncú. JUDr. M. D. bol ako predseda

senátu zaradený do súdneho oddelenia č. 7, pričom s JUDr. M. I. boli v rozvrhu práce

označení ako vzájomne sa zastupujúci.

Dňa 21. januára 1999 vystriedal JUDr. M. D. vo funkcii predsedu súdu JUDr. M. I.

Dňa 4. februára 1999 vydal dodatok k rozvrhu práce na občianskoprávnom úseku, kde

v záujme rovnomerného nápadu bolo okrem iného určené, že v oddelení Er s účinnosťou od

1. marca 1999 budú veci prideľované rovnomerne do senátov 1 T, 2 T, 3 T, 5 C, 6 C, 7 C,

8 C, 9 C, pričom staré veci, ktoré dovtedy napadli do senátu 9 C, sa taktiež rovnomerne

rozdelia do týchto senátov.

V tomto zmysle upravený rozvrh práce na rok 1999 bol 30. marca 1999 okresným

súdom zaslaný aj Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) listom sp. zn.

Spr 311/99. V roku 1999 boli v rozvrhu práce vykonané aj ďalšie zmeny (od 1. júna,

23. júna, 1. augusta a 1. októbra), ktoré boli tiež oznámené krajskému súdu (listami sp. zn.

Spr 570/99 zo 7. júna 1999, Spr 637/99 z 30. júna 1999, Spr 725/99 z 3. augusta 1999

a Spr 821/99 z 22. septembra 1999).

Podľa zmeny rozvrhu práce účinnej od 23. júna 1999 mal napr. JUDr. M. D. ako

predseda senátu v oddelení 7 C vybavovať 3/21 C vecí a 1/7 Er vecí, pričom sa mali naďalej

s JUDr. M. I. ako sudcovia navzájom zastupovať.

Okresný súd predložil ústavnému súdu 348 opatrení predsedu súdu JUDr. M. D.

vydaných v zmysle § 2 ods. 2 a 3 vyhlášky ministerstva spravodlivosti pod č. Spr 500/99

v období od 1. marca 1999 až do 15. júla 1999, ktorými bolo 348 Er vecí rozvrhom práce

pôvodne pridelených na vybavenie JUDr. M. I. (a neskončených) pridelených na ďalšie

konanie siedmim iným predsedom senátov okresného súdu vrátane JUDr. M. D. Tomuto

bolo z označeného počtu vecí pridelených 49 vecí (vrátane Er 2137/98) a ďalším predsedom

senátov 52, 48, 45, 42, 60 a 52 vecí.

4. Súčasná predsedníčka okresného súdu JUDr. I. N. v písomnom vyjadrení z 25. júla

2002 k sťažnosti okrem iného uviedla: „Podľa vyjadrenia pracovníčky tunajšieho súdu,

ktorá v rozhodnom čase vykonávala funkciu vedúcej kancelárie Er, od 1. 3. 1999 nové Er

veci boli ňou rovnomerne prideľované sudcom v spomínaných senátoch a v skôr

napadnutých Er veciach, v ktorých bola zákonnou sudkyňou predovšetkým JUDr. M. I., Er

vec bola predložená na pridelenie inému sudcovi len v prípade, ak bolo vo veci potrebné

vykonať úkon, resp. vydať rozhodnutie (napr. rozhodnúť o námietke, o zastavení exekúcie)

s tým, že sudcu zo spomínaných senátov určila vedúca kancelárie Er tak, aby boli predmetní

sudcovia postupne rovnomerne rovnako zaťažovaní i týmito skôr napadnutými vecami.“

Z celkovej dôkaznej situácie a ani z tohto vyjadrenia nevyplýva skutočnosť, ktorú

namietal na verejnom ústnom pojednávaní právny zástupca sťažovateľa, že o zákonnom

sudcovi vo veciach, kde dochádzalo k zmene sudcu (z JUDr. M. I. na iných), rozhodovala

vedúca súdnej kancelárie. Táto totiž vzhľadom na to, že o veciach mala prehľad a bola

oboznámená so zámerom, ktorý sa presunom vecí sledoval, mohla len pripraviť návrhy na

konkrétne presuny vecí (od koho komu), avšak opatrenia podľa § 2 ods. 2 a 3 vyhlášky

ministerstva spravodlivosti už vydal predseda súdu.

5. Ústavný súd požiadal o vyjadrenie k presunu exekučnej veci Er 2137/98 aj

sudkyňu okresného súdu JUDr. M. I.

Táto vo svojom písomnom vyjadrení doručenom ústavnému súdu 6. decembra 2002

potvrdila, že od roku 1997 do 21. januára 1999, keď vykonávala funkciu predsedníčky

okresného súdu, celú agendu (Er) v zmysle rozvrhu práce vykonávala ona až do svojho

odvolania. Ďalej doslova uviedla: „Nový predseda súdu na základe rozvrhu práce rozhodol

tak, že veci týkajúce sa agendy „Er“ budú rozdelené na vybavenie viacerým sudcom. Ako

k realizácii tohto nového rozdelenia došlo sa vyjadriť neviem a už vôbec si nepamätám na

konkrétnu vec Er 2137/98. Zrejme vedúca kancelárie „Er“ podľa pokynov a opatrení

predsedu súdu spisy dala jednotlivým sudcom. Záverom chcem poznamenať, že spôsob,

akým došlo k takémuto rozdeleniu vecí v agende „Er“ nevzbudil u mňa pocit

protizákonného rozhodnutia ústavného práva zákonného sudcu.“

III.

1. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ namietal porušenie práva podľa , ktorý znie: „Nikoho

nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.“

Podľa § 2 vyhlášky ministerstva spravodlivosti:

(1) Rozdelenie práce na súdoch sa určuje na kalendárny rok rozvrhom práce;

v rozvrhu práce sa určí aj zastupovanie sudcov.

(2) V prípade dlhodobej neprítomnosti sudcu alebo výrazných rozdielov

v pracovnom vyťažení určí predseda súdu rozsah presunu agendy do iného oddelenia.

(3) V prípade náhlej prekážky brániacej sudcovi vykonať jednotlivé úkony v konaní

môže predseda súdu nimi poveriť iného sudcu.

(4) Opatrenia podľa odsekov 2 a 3 vykonáva predseda súdu v súlade s určeným

zastupovaním v rozvrhu práce, pokiaľ zabezpečenie riadneho chodu súdu nevyžaduje iný

postup. Rovnako sa postupuje aj v prípade vylúčenia sudcu.

2. Ústavný súd už vyslovil, že účel základného práva podľa sa

splní, „ak o práve občana rozhodne sudca pridelený na výkon funkcie na súd toho stupňa

súdnej moci, ktorý je vecne a miestne príslušný rozhodnúť, za predpokladu, že podľa

rozvrhu práce ide o sudcu, ktorý je oprávnený konať a rozhodovať určitý druh súdnej

agendy“ ().

Za zákonného sudcu podľa zásadne treba považovať toho, kto bol

určený na prejednávanie veci v súlade s rozvrhom práce súdu. Ak však nastanú okolnosti

odôvodňujúce presun takto pridelenej veci (resp. agendy) na iného sudcu ... pre dôvody

uvedené v § 2 ods. 2 a 3 vyhlášky ministerstva spravodlivosti, napríklad dlhodobá

neprítomnosť sudcu, výrazné rozdiely v pracovnom vyťažení, náhle prekážky brániace

sudcovi vykonať jednotlivé úkony v konaní, tak aj sudcov, ktorým boli veci následne

pridelené v dôsledku uvedených prekážok, treba takisto považovať za zákonných sudcov

podľa . Uvedené ustanovenia ... vyhlášky ministerstva spravodlivosti

dovoľujú, aby vec bola (aj napriek spomenutým prekážkam) rozhodnutá súdmi bez

zbytočných prieťahov v konaní, resp. aby o nej konal sudca, o nestrannosti ktorého nie sú

žiadne pochybnosti, čo je aj v záujme účastníkov súdneho konania. Postup ... predsedu súdu

ako orgánu štátnej správy súdov, ktorý je v súlade s ustanoveniami uvedených predpisov,

nemožno preto bez ďalšieho hodnotiť ako porušenie základného práva účastníka súdneho

konania podľa (, a ).

3. Sťažovateľ namietal porušenie jeho práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1

v predmetnej exekučnej veci z dôvodu neopodstatnenej zmeny v osobe zákonného

sudcu. Okrem viacerých (už aj uvedených) argumentov jeho právny zástupca na verejnom

ústnom pojednávaní ústavného súdu napr. tiež uviedol: „... ale mám svoje informácie o tom,

že predmetná vec bola v centre záujmu viacerých sudcov, že sa o nej debatovalo o spôsobe

ako s ňou naložiť ... a že Dr. D. veľmi vehementne, majúc podporu niekoľkých kolegov,

jeden deň vec pridelil a ten istý deň rozhodol takýmto spôsobom.“

Osoba namietajúca v konaní pred ústavným súdom porušenie základného práva alebo

slobody by mala v záujme úspešnosti svojho návrhu preukázať aspoň, že jej tvrdenia sú

v porovnaní s tvrdeniami odporcu pravdepodobnejšie a vierohodnejšie.

Proti tvrdeniam sťažovateľa stoja viaceré vyjadrenia okresného súdu a listiny,

z ktorých vyplýva, že opatrenie JUDr. M. D. z 30. júna 1999 bolo urobené v kontexte zmien

v rozvrhu práce na rok 1999, v záujme rovnomerného prideľovania aj väčšieho počtu

exekučných vecí a v súlade s § 2 ods. 2 vyhlášky ministerstva spravodlivosti. JUDr. M. D.

v rozhodnom čase vykonával nielen funkciu predsedu okresného súdu, ale aj funkciu

predsedu senátu, a preto sa exekučné veci od JUDr. M. I. prideľovali aj jemu (v období od

1. marca 1999 do 15. júla 1999 z 348 vecí dostal 49). Skutočnosť, že vec Er 2137/98, ktorá

mu bola pridelená na základe jeho opatrenia z 30. júna 1999, v tento deň aj rozhodol, sama

osebe nemení právny rámec, v ktorom k zmenám v osobách zákonného sudcu dochádzalo.

Pretože sťažovateľ nepreukázal, že jeho tvrdenia o tom, že predmetná exekučná vec

bola odňatá sudkyni JUDr. M. I. a pridelená sudcovi JUDr. M. D. neopodstatnene, sú

v porovnaní s opačnými tvrdeniami okresného súdu (a dôkazmi, ktoré ich podporujú)

pravdepodobnejšie a vierohodnejšie, ústavný súd vo výroku tohto nálezu vyslovil, že jeho

právo na zákonného sudcu podľa nebolo porušené.

Vzhľadom na takýto výrok nálezu ústavný súd už nerozhodoval o návrhu

sťažovateľa, aby mu okresný súd uhradil trovy právneho zastúpenia.

Podľa sa k tomuto nálezu pripája odlišné

stanovisko sudcu Ľubomíra Dobríka.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2003

Odlišné stanovisko sudcu Ľubomíra Dobríka

vo veci sp. zn.

Navrhovateľ žiadal, aby Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

vyslovil, že Okresný súd v Martine (ďalej len „okresný súd“) odňatím veci sp. zn.

Er 2137/98 sudkyni JUDr. M. I. a jej pridelením sudcovi JUDr. M. D. porušil jeho základné

právo uvedené v (ďalej len „“). Podľa tohto

článku nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

K uvedenej problematike už senát ústavného súdu zaujal stanovisko vo veci sp. zn.

, keď uviedol, že nezávislosť a nestrannosť sú všeobecne považované za

neodmysliteľné súčasti pojmu súd. Úzko spolu súvisia, často sa prekrývajú a nie je vždy

ľahké ich od seba odlíšiť. Nestrannosť definovaná aj ako neprítomnosť predsudku

(zaujatosti) a straníckosti býva považovaná za pojem širší ako nezávislosť. Nestrannosť

sudcu musí byť podstatou jeho funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju má iba umožňovať.

Sudcovská nezávislosť a nestrannosť znamenajú aj nezávislosť a nestrannosť

každého jednotlivého sudcu a okrem iného sa prejavuje tiež v princípe, že nikto nesmie byť

odňatý svojmu zákonnému sudcovi. V tomto smere ide aj o nezávislosť a nestrannosť

zákonného sudcu.

V tomto rozhodnutí ústavný súd tiež uviedol, že sudca musí poskytovať dostatočné

záruky, aby bola vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť o jeho nestrannosti vo veci.

V tomto spojení môže mať význam aj zjav, zdanie (appearances), teda že spravodlivosť je aj

transparentne vykonávaná. Podstatou je tu dôvera, ktorú musia súdy v demokratickej

spoločnosti u verejnosti vzbudzovať.

Tretí senát ústavného súdu už v uvedenej veci uviedol, že pojem „zákonný sudca“

vrátane jeho atribútu „nestrannosti“ je potrebné interpretovať aj s prihliadnutím na

medzinárodne záväzky Slovenskej republiky.

V danom prípade neboli splnené v plnom rozsahu tieto atribúty nezávislosti

a nestrannosti zo strany vtedajšieho predsedu súdu a zároveň sudcu, ktorý vo veci rozhodol.

Pravidlá stanovené v rozvrhu práce boli niekoľkokrát zmenené v priebehu kalendárneho

roka bez toho, aby to bolo rozumne zdôvodnené. Napríklad úpravou nápadu bývalej

zákonnej sudkyne bolo možné dosiahnuť, aby túto agendu vybavila v príslušnom časovom

horizonte, a to najmä z toho dôvodu, že túto agendu možno hodnotiť ako ľahšiu oproti iným

agendám okresného súdu.

Zdanie dôvery je silne narušené tým, že štátna správa súdu v osobe predsedu

okresného súdu zmenila v priebehu bežného roka pravidlá, po pridelení uvedenej veci sp.

zn. Er 2137/98 v ten istý deň práve v tejto veci rozhodol. Táto skutočnosť prinajmenšom

vzbudzuje podozrenie, že metóda prideľovania veci nebola objektívna, z dôvodu, že delenie

fakticky vykonala pracovníčka súdu, čím možno spochybniť náhodnosť výberu. S tým sa

vynára tiež otázka odbornosti a zaručenia transparentnosti prideľovania prípadov. Vtedajšia

absencia právnej úpravy, ako ju pozná súčasná právna úprava, nemôže znamenať

ignorovanie stanovených pravidiel ani pochybnosť, ktorú by narušila garancia čl. 48 ods. 1,

a to aj v spojení s .

K tejto skutočnosti pristupuje aj stav na iných závažnejších úsekoch činnosti

okresného súdu v danom období, čo však riešené nebolo. Uvedené spochybňuje zámer

a realizáciu štátnej správy súdu riešiť konanie bez prieťahov vo všetkých agendách

a upriamuje pozornosť na účelovosť konania a spochybňuje (zdanie) nestrannosť procesu

okresného súdu vo veci sp. zn. Er 2137/98.

V Košiciach 17. januára 2003