Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 20/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Š. Č. – A., T., zastúpeného advokátom JUDr. J. F. T.,

ktorou namieta porušenie základného práva na zákonného sudcu podľa

Slovenskej republiky v spojení s čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 30. septembra 2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. Š. Č. – A. o d m i e t a pre nedostatok svojej právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I .

1 . Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola

24. novembra 2010 doručená sťažnosť Ing. Š. Č. – A. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie základného práva na zákonného sudcu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a

slobôd (ďalej len „listina“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 30. septembra 2010 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa v konaní vedenom na

Okresnom súde Michalovce (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. domáhal

zaplatenia peňažnej pohľadávky v sume 2 044,92 € spolu s príslušenstvom voči P. Ch.

Krajský súd po predložení veci na rozhodnutie o vylúčení sudcov okresného súdu

podpredsedníčkou súdu rozhodol napadnutým rozhodnutím o vylúčení všetkých sudcov

okresného súdu prerokovávajúcich podľa rozvrhu práce súdne agendy Ro a C

z rozhodovania vo veci sťažovateľa z dôvodu ich zaujatosti proti nemu v dôsledku ich

negatívneho subjektívneho vzťahu k jeho osobe. Krajský súd v napadnutom rozhodnutí

vychádzal „Z vyjadrenia JUD. T. S., ktorej bola vec pôvodne pridelená na prejednanie

a rozhodnutie..., že osobne pozná brata žalobcu Ing. M. Č., ktorý bol jej spolužiakom na

strednej škole a aj v súčasnosti sú v priateľskom vzťahu. Naviac žalobca podal trestné

oznámenie súvisiace s vecou vedenou na Okresnom súde... pod sp. zn. z toho

dôvodu, že v nej došlo k vykradnutiu listín a manipulácii so spisom a vystavil tak aj ju

podozreniu z tohto konania“, pričom dôvodom vylúčenia ostatných sudcov okresného súdu

mala byť skutočnosť, že „... sa cítia byť zaujatí, keďže žalobca Ing. Š. Č. v konaní vedenom

na Okresnom súde... pod sp. zn. tvrdil, že došlo k vykradnutiu 13 listín zo

spisu a následnej manipulácii s ním a z uvedeného dôvodu podal trestné oznámenie, čím sú

všetci zamestnanci Okresného súdu... vystavení podozreniu z uvedeného konania“.

3. Voči argumentácii krajského súdu v napadnutom rozhodnutí „Z vyjadrení sudcov

Okresného súdu... vyplýva, že sú tu okolnosti (ich negatívny subjektívny vzťah k žalobcovi),

pre ktoré vznikajú pochybnosti o ich objektívnom a nestrannom konaní a rozhodovaní vo

veci... sú vylúčení z prejednania a rozhodnutia veci sp.zn. .“. Sťažovateľ

dôvodil neopodstatnenosťou tohto názoru krajského súdu, keď uviedol, že „S takýmto

postupom žalovaného nemôžem súhlasiť a som toho názoru, že krajský súd... nezákonne

postupoval, keď horeuvedených sudcov vylúčil z prejednávania a rozhodovania vo veci,

lebo na to neboli splnené podmienky. Týmto postupom mi KS Košice odňal právo na

zákonného sudcu Okresného súdu... Žalovaný sa dôsledne neriadil... platnými právnymi

predpismi a konal v rozpore s nimi, čím vydal zjavne neodôvodnené a arbitrárne

rozhodnutie z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, čo malo zároveň za

následok porušenie mojich základných práv a slobôd.“.

4. Na základe svojej argumentácie sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Základné právo Ing. Š. Č.-A. na zákonného sudcu podľa článku 48 ods. 1

..., Listiny... uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30. 09. 2010

pod sp. zn. boli porušené.

2. Zrušuje uznesenie krajského súdu... zo dňa 30. 09. 2010 pod sp. zn.

v celom rozsahu...

3. Krajský súd... je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy konania... v sume

149,23, €...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 25 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov –

ďalej len „“). Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený ( ).

6. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi

všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,

ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným

právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( ), a to

tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj

za dodržiavanie základných práv a slobôd (). Judikatúra ústavného súdu

stabilne pripomína, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do

úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (napr. ). Podľa právneho názoru

ústavného súdu preto nemožno akceptovať, aby napĺňanie úsilia o spravodlivé súdne

konanie príslušným všeobecným súdom v danej veci nahradzoval ústavný súd svojím

vstupovaním a ingerenciou do tohto dosiaľ meritórne neskončeného konania. Ústavný súd

môže urobiť zásah na ochranu alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv sťažovateľov až vtedy, keď už ostatné orgány verejnej moci nie sú

schopné protiústavný stav napraviť ().

7. Pridržiavajúc sa svojej stabilnej judikatúry ústavný súd ďalej poukazuje na to, že

základné práva na súdnu ochranu (siedmy oddiel ) „sú výsledkové“, to znamená,

musia im zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude

spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m.

, , , ). Aj z ďalšej judikatúry

ústavného súdu (napr. , ), obdobne ako z judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva (napr. Komanický c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. júna 2002),

vyplýva, že ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva overujú, či konanie posudzované

ako celok bolo spravodlivé v zmysle až , resp. Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

8. V naznačených súvislostiach ústavný súd dodáva, že napadnuté rozhodnutie

krajského súdu by mohlo zakladať porušenie označených práv sťažovateľa len v prípade,

ak by boli spojené s konkrétnym relevantným nepriaznivým dôsledkom pre sťažovateľa,

ktorý bol týmto postupom a uznesením spôsobený, pričom by sa tento negatívny dôsledok

musel zároveň vzťahovať na výsledok konania a nebolo by ho možné korigovať v ďalšom

procesnom postupe, prípadne v opravných konaniach.

9. Sťažovateľ v sťažnosti napádal porušenie svojho základného práva na zákonného

sudcu podľa v spojení s listiny, k porušeniu ktorého malo

dôjsť napadnutým rozhodnutím krajského súdu, ktorý rozhodol o vylúčení sudcov

okresného súdu z dôvodu „... okolností (... negatívny subjektívny vzťah k žalobcovi), pre

ktoré vznikajú pochybnosti o ich objektívnom a nestrannom konaní a rozhodovaní vo

veci...“, keď tomuto názoru krajského súdu oponoval svojím tvrdením, že „...Myslím si, že

o profesionálny prístup sudcov OS Michalovce v danej veci nešlo, keď sa dali vylúčiť

v uvedenej veci len preto, že som sa staral o svoje práva a poukázal na stratu listín zo

súdneho spisu.“.

10. Ak je sťažovateľ toho názoru, že v jeho veci pôvodne konajúci sudca/sudcovia

nemali byť vylúčení z prerokúvania a rozhodovania tejto veci a že neboli rešpektované jeho

procesné práva pri rozhodovaní krajského súdu v napadnutom rozhodnutí, bude mať

možnosť svoje výhrady uplatniť pri využití prostriedkov právnej ochrany, ktoré mu

priznáva voči meritórnemu rozhodnutiu. Ide jednak o právo

na riadne opravné prostriedky, ale aj právo využiť mimoriadne opravné prostriedky proti

právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej.

11. V súvislosti s už citovaným ústavný súd zvýrazňuje, že

rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo

základných práv alebo slobôd nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na

konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že

sťažovateľ sa ochrany základného práva alebo slobody môže domôcť využitím jemu

dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (,

).

12. Pri predbežnom prerokovaní predloženej sťažnosti ústavný súd zistil, že ochranu

sťažovateľom označeným základným právam na podklade ich možného porušenia

z dôvodov uvedených v sťažnosti je oprávnený poskytnúť všeobecný súd, a to v konaní

o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu vo veci samej.

Ústavný súd preto rešpektujúc požiadavku subsidiarity plynúcu z

i svoju doterajšiu rozhodovaciu prax sťažnosť sťažovateľa odmietol pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie.

13. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2011