Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 220/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. marca 2014

predbežne prerokoval sťažnosť P. P., zastúpeného advokátom Mgr. Tomášom Balážom,

Advokátska kancelária, Štúrova 1, Žilina, vo veci namietaného porušenia čl. 1 a čl. 12

v spojení so základným právom na súdnu ochranu podľa

ods. 1 uznesením Rozhodcovského súdu v Žiline sp. zn.

RRS 2013/18 z 22. októbra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. P. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. decembra 2013 doručená sťažnosť P. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie a (ďalej len „“) v spojení

so základným právom na súdnu ochranu podľa uznesením

Rozhodcovského súdu v Žiline (ďalej len „rozhodcovský súd“) sp. zn. RRS 2013/18

z 22. októbra 2013 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Z predloženej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom rozhodcovského

konania v pozícii odporcu o zaplatenie sumy 71 000 €. Sťažovateľ v rámci konania

pred rozhodcovským súdom vzniesol námietku zaujatosti rozhodcovského súdu

a rozhodcu, ktorý mal jeho vec prerokovať a rozhodnúť. Sťažovateľ ďalej uvádza, že mu

následne bolo doručené „uznesenie Rozhodcovského súdu v Žiline -rozhodcovská vec

č.: RRS 2013/18 zo dňa 22.10.2013, ktorým bola sťažovateľovi uložená poplatková

povinnosť vo výške 5.112,- EUR za námietku zaujatosti rozhodcu a poplatková povinnosť

vo výške 5.112,- EUR za námietku zaujatosti súdu, splatné v lehote 7 dní odo dňa

doručenia, ktoré mali byť uložené v zmysle čl. 33 Rokovacieho poriadku porušovateľa

a jeho sadzobníka poplatkov“.

Sťažovateľ namieta, že označeným rozhodnutím rozhodcovského súdu došlo

k porušeniu jeho označených práv, a tvrdí, že využil všetky dostupné opravné prostriedky

proti označenému rozhodnutiu rozhodcovského súdu a že sťažnosť podáva v lehote

v zmysle

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Sťažovateľ na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Rozhodcovský súd v Žiline v konaní vedenom na Rozhodcovskom súde v Žiline

-rozhodcovská vec č.: RRS 2013/18 Uznesením Rozhodcovského súdu v Žiline -

rozhodcovská vec č.: RRS 2013/18 zo dňa 22.10.2013 porušil právo Sťažovateľa podľa

čl. SR (právo na rovnaké zaobchádzanie) v spojení s

(právo na súdnu ochranu).

2. Rozhodcovský súd v Žiline v konaní vedenom na Rozhodcovskom súde v Žiline

-rozhodcovská vec č.: RRS 2013/18 Uznesením Rozhodcovského súdu v Žiline -

rozhodcovská vec č.: RRS 2013/18 zo dňa 22.10.2013 porušil SR

(princíp právnej istoty).

3. Ústavný súd Uznesenie Rozhodcovského súdu v Žiline - rozhodcovská vec

č.: RRS 2013/18 zo dňa 22.10.2013 zrušuje a vracia mu vec na ďalšie konanie.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každú sťažnosť predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ svojou sťažnosťou namieta porušenie označených článkov

v spojení so základným právom na súdnu ochranu podľa napadnutým

uznesením rozhodcovského súdu.

Ústavný súd považuje v prvom rade za nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že

sťažovateľ k sťažnosti nepripojil žiaden dôkaz o skutočnostiach týkajúcich sa napadnutého

konania, samotné napadnuté uznesenie a ani plnú moc na zastupovanie pred ústavným

súdom. Sťažovateľ tvrdí, že využil, respektíve nemal dostupné opravné prostriedky proti

napadnutému uzneseniu. Vzhľadom na uvedené nedostatky ústavný súd zvažoval svoj

procesný postup, či odstraňovať nedostatky sťažnosti výzvou adresovanou sťažovateľovi,

od ktorej ústavný súd upustil z dôvodov procesnej ekonómie a účelnosti takéhoto postupu

vzhľadom na to, že ústavný súd dospel k záveru, že ani prípadné doplnenie tejto sťažnosti

o už uvedené dokumenty a dôkazy by za žiadnych okolností nemohlo viesť k jej prijatiu

na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí, preto ústavný súd upustil aj

od tohto procesného postupu.

Z tvrdení sťažovateľa vyplýva, že napadnuté uznesenie je procesné

uznesenie, ktorým rozhodcovský súd vyrubil poplatok za námietky zaujatosti rozhodcu

a rozhodcovského súdu, teda nejde o rozhodnutie vo veci samej a vzhľadom na tvrdené

skutočnosti – zaujatosť rozhodcovského súdu a rozhodcu ústavný súd konštatuje, že

v prípade meritórneho rozhodnutia rozhodcovského súdu vo veci sťažovateľa bude mať

k dispozícii účinný prostriedok nápravy, a to žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku

minimálne podľa o rozhodcovskom konaní

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“).

Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo

právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých

namieta, sa sťažovateľka môže domôcť využitím jej dostupných a aj účinných právnych

prostriedkov nápravy pred iným orgánom verejnej moci, musí takúto sťažnosť odmietnuť

z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. ,

).

Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že ústavné súdnictvo je

vybudované predovšetkým na zásade preskúmavania právoplatne skončených vecí

(m. m. ). V danej veci nepovažoval za potrebné obšírnejšie sa zaoberať

argumentáciou sťažovateľa, pretože aj v prípade opodstatnenosti jeho tvrdení existuje

možnosť nápravy.

Ústavný súd k okolnostiam sťažovateľovej veci uvádza, že predmet konania

o uplatnenej námietke zaujatosti konajúceho sudcu alebo rozhodcu nemožno stotožňovať

s predmetom konania, v ktorom dotknutý sudca, respektíve rozhodca koná a rozhoduje.

Konanie o uplatnenej námietke zaujatosti spravidla končí rozhodnutím, ktorým konkrétny

sudca prípadne rozhodca je alebo nie je vylúčený z prerokúvania a rozhodovania určitej

veci. Situácia, v ktorej sa nachádza sťažovateľ, je však odlišná v tom, že ak nedôjde

k zaplateniu vyrubeného poplatku, čo sťažovateľ namieta, že je ústavne neudržateľný,

pretože predstavuje „viac ako 144-násobok súdneho poplatku v zmysle zák.

o súdnych poplatkoch“, rozhodcovský súd o námietke nebude konať a rozhodovať. Napriek

uvedenému ústavný súd konštatuje, že pokiaľ sťažovateľove námietky sú opodstatnené

a dôjde k vyneseniu meritórneho rozhodnutia vo veci samej, všeobecný súd v konaní

o zrušenie rozhodcovského rozsudku bude musieť vzhľadom na tvrdené skutočnosti

nevyhnutne dospieť k záveru, že vo veci sťažovateľa rozhodoval rozhodca, ktorého

vylúčenie sťažovateľ ako účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského

rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť podľa § 40 ods. 1 písm. f) zákona

o rozhodcovskom konaní.

Vzhľadom na to, že právomoc ústavného súdu je subsidiárna v súlade s čl. 127

a , ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa

pre nedostatok svojej právomoci (m. m. , , ,

, ).

Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. marca 2014