Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 82/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. mája 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána

Lubyho (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti Ľ. Ď., M. H., J. M., M. S., Z. Č. a A. Ď.,

zastúpených advokátom JUDr. Jánom Repáňom, M. R. Štefánika 25, Martin, vo veci

namietaného porušenia ich základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. , za

účasti Okresného súdu Martin, takto

rozhodol:

1. Základné právo Ľ. Ď., M. H., J. M., M. S., Z. Č. a A. Ď. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Martin p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ľ. Ď., M. H., J. M., M. S., Z. Č. a A. Ď. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

každému v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré im j e Okresný súd Martin

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 18. februára 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ľ. Ď., M. H., J. M., M. S., Z. Č. a A. Ď.

(ďalej len „sťažovatelia“, v citáciách aj „navrhovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“). Vo zvyšnej

časti, v ktorej sťažovatelia namietali porušenie základného práva podľa ,

bola sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietnutá.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia podali 1. októbra 2007 okresnému súdu návrh,

ktorým uplatnili nárok na náhradu škody voči odporcovi z dôvodu neoprávnene vykonanej

ťažby drevnej hmoty.

Sťažovatelia uvádzajú, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie

v ich právnej veci právoplatne skončené.

Sťažovatelia v nadväznosti na to navrhujú, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené ich základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a zároveň sa

domáhajú priznania finančného zadosťučinenia každému v sume 1 500 €.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom

sp. zn. Spr 183/14 (doručeným ústavnému súdu 31. marca 2014), pričom poukázal

na vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktorá okrem iného uviedla:

„Jednotlivé úkony, ktoré súd vykonal v priebehu celého konania, súvisia jednoznačne

s náročným dokazovaním a preukazovaním výšky škody v súvislosti s protiprávnym konaním

odporcu, ktoré doteraz súd nemal jednoznačne preukázané. Preto súd nariadil znalecké

dokazovania, ktoré boli vykonané v počte troch, a to znalecký posudok č. 9/2008 vrátane

doplnku č. 1/2009, znalecký posudok č. 27/2013 J. P. vrátane geometrického plánu

a znalecký posudok, ktorý vykonávalo Národné lesnícke centrum vzhľadom k tomu, že

zo strany navrhovateľov, ale aj odporcu, vznikali v priebehu konania rozdiely v názoroch

na počty vyťaženej drevnej hmoty, lokalitu, ktoré skutočnosti spočiatku medzi účastníkmi

neboli sporné. I napriek tomu, že bolo vykonané rozsiahle znalecké dokazovanie, najmä

pokiaľ ide o výšku škody, sú rozdielne znalecké posudky a zrejme by si to vyžadovalo ďalšie

doplnenie, ale vzhľadom na neustále invektívy zo strany sťažovateľov, t. j. navrhovateľov, aj

keď na adresu odporcu súd vec ukončil, pretože samotní účastníci už nenavrhovali

vykonanie a doplnenie dokazovania. Náročnosť prejednávaného sporu si vyžiadala aj

určenie dlhších lehôt na podanie znaleckých posudkov. Záverom by som chcela uviesť len

toľko, že znalec emailom dňa 23. 08. 2013 požiadal o predĺženie lehoty o 40 dní, a to

z dôvodu jeho vysokého pracovného vyťaženia a vyhotovovaní ďalších znaleckých posudkov

pre iné súdy. Ako dôvod meškania vyhotovenia znaleckého posudku je legislatívna zmena

vyhlášky č. , ktorá je v platnosti od 01. 05. 2013 a v nadväznosti na ňu musel

prepracovať okolo 10 meraní vyhotovených k znaleckým posudkom. Všetky úkony, ktoré

boli robené, boli časovo veľmi náročné vzhľadom na samotný charakter predmetného sporu

a v podstate v priebehu konania, hlavne v jeho závere, nedokázali účastníci nájsť vzájomný

konsenzus.

Ide o spor, ktorý je časovo náročný, účastníci sporového konania využívali svoje

procesné právo podávania námietok, odvolaní, návrhov na doplnenie dokazovania a pod.,

na ktoré súd v záujme zabezpečovania materiálnych dôkazov a postupov musel reagovať

a prihliadať, čo nakoniec vyplynulo aj z celkového priebehu predmetného sporu ako bol

od nápadu až do súčasnej doby vedený.“

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti bol aj nasledujúci prehľad dosiaľ

vykonaných procesných úkonov:

„Predmetný návrh napadol na súd 01. 10. 2007

- 23. 11. 2007 – vyšší súdny úradník vyzval navrhovateľov na zaplatenie súdneho

poplatku a zároveň bol spolu so vzorom 39 zaslaný návrh na vyjadrenie účastníkom

konania,

- 18. 12. 2007 – bolo doručené súdu vyjadrenie odporcu a vec, ktorá bola

pôvodne evidovaná pod sp. zn. , bola prevedená do registra C a

v Ro registri vyznačená ako skončená inak,

- 21. 01. 2008 – zákonná sudkyňa vytýčila termín pojednávania na

21. 02. 2008, ktoré pojednávanie bolo odročené na neurčito, že vo veci súd

nariadil znalecké dokazovanie znalcom, ktorý bol ustanovený samostatným

uznesením,

- uznesenie o ustanovení znalca je zo dňa 02. 04. 2008, účastníkom bolo

doručené

- 11. 04. 2008 – ustanovený znalec súdu oznámil skutočnosti, pre ktoré nie je

možné vykonať znalecký úkon, a preto súd uznesením zo dňa 29. 04. 2008

ustanoveného znalca odvolal a ustanovil nového znalca, ktorý súdu podal

znalecký posudok dňa 20. 06. 2008,

- 14. 07. 2008 – boli účastníci vyzvaní na písomné vyjadrenie k znaleckému

posudku, prípadne podanie námietok,

- uznesením zo dňa 29. 10. 2008 rozhodnuté o priznaní znaleckej odmeny,

- 12. 01. 2009 – súd písomne požiadal o doplnenie znaleckého posudku v

intenciách vznesených námietok a zároveň požiadal znalca o jeho doplnenie v

lehote 30 dní,

- 23. 03. 2009 – znalec podal písomné odborné vyjadrenie k požiadavkám

sporných strán,

- 24. 04. 2009 – spis bol predložený sudcovi, ktorý dňa 14. 05. 2009 vytýčil

termín pojednávania na deň 25. 06. 2009, pojednávanie bolo odročené na

termín 19. 08. 2009 za účelom pripojenia dedičského spisu v súvislosti s

úmrtím jedného z účastníkov konania,

- pojednávanie 19. 08. 2009, na ktorom bol vypočutý znalec, bolo odročené

na neurčito s tým, že súd si pre účely znaleckého posudku zabezpečí ďalšie

listinné dôkazy zo strany odporcu a zároveň právny zástupca navrhovateľov

mal v súdom stanovenej lehote presne špecifikovať návrhy na doplnenie

dokazovania, prípadne konkretizáciu otázok v súvislosti pre prípadné

kontrolné znalecké dokazovanie,

- 29. 09. 2009 – bol urgovaný právny zástupca navrhovateľov o doloženie

dokladov v zmysle záverov z predchádzajúceho pojednávania, aby súd mohol

pokračovať v ďalšom dokazovaní,

- 29. 12. 2010 – nariadené kontrolné znalecké dokazovanie, ktorým bolo

poverené Národné lesnícke centrum (NLC)...,

- 30. 06. 2009 – podaný znalecký posudok NLC...,

- 07. 07. 2010 – znalecký posudok bol zaslaný účastníkom sporu na vyjadrenie,

prípadne podanie námietok,

- 29. 11. 2010 – výzva na špecifikáciu znaleckej odmeny a následný list zo dňa

14. 12. 2010 o splnenie tejto požiadavky,

- uznesenie zo dňa 25. 01. 2011 o priznaní znaleckej odmeny znalcovi a zároveň

predložené právoplatné rozhodnutie do učtárne na realizáciu,

- 12. 04. 2011 – požiadaná právna zástupkyňa odporcu o zaslanie podkladov

ku skutočnostiam v súvislosti s námietkami k znaleckému posudku zo dňa

19. 07. 2010 a 13. 9. 2010 a taký istý list bol zaslaný aj právnemu zástupcovi

navrhovateľov,

- 04. 05. 2011 – faxové podanie právnej zástupkyne odporcu na predĺženie

lehoty v súvislosti s vyjadrením, či námietky, ktoré podali voči znaleckým

posudkom, sa budú riešiť len formou doplnku k znaleckému posudku, alebo

budú požadovať kontrolné znalecké dokazovanie a o predĺženie termínu

vyjadrenia požadovali do 15. 05. 2011,

- 23. 05. 2011 – predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý požiadal

právnych zástupcov účastníkov na doplnenie otázok na znaleckú organizáciu

a zároveň ich upozornil na nie dostatočnú a konštruktívnu spoluprácu v

súvislosti s predkladaním návrhov a zároveň boli upozornení na to, že tým

hrubo sťažujú postup súdu, pričom boli upozornení, že znalecké dokazovanie

je časovo aj finančne náročný proces, pričom promptná spolupráca so súdom

je v najlepšom záujme urýchleného ukončenia predmetného súdneho sporu,

- 24. 08. 2011 – vytýčený termín pojednávania na 05. 10. 2011, na ktorom bol

okrem iného vypočúvaný aj znalec vzhľadom na vznesené námietky zo strany

účastníkov,

- 05. 10. 2011 – pojednávanie, ktoré bolo odročené na 09. 11. 2011 za účelom

výsluchu svedka,

- 09. 11. 2011 – pojednávanie, na ktorom okrem iného bol vypočutý znalec,

pojednávanie odročené na 08. 12. 2011,

- 08. 12. 2011 – po konštatovaní výsluchom účastníkov konania a ich právnych

zástupcov, že nedošlo k odsúhlaseniu a kompromisnému riešeniu v

predmetnom spore bolo pojednávanie odročené na 21. 12. 2011,

- 21. 12. 2011 – pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené na neurčito stým, že

súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom, ktorý bude ustanovený

samostatným uznesením, zároveň si súd do spisu doložil výpisy z katastra

nehnuteľností,

- 04. 1. 2012 – vydané uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania na

sporné otázky, ktoré sa doteraz súdu nepodarilo odstrániť a zo strany

účastníkov boli namietané,

- 01. 02. 2012 – faxové podanie – odvolanie proti uzneseniu zo dňa

04. 01. 2012, ktoré bolo v origináli do spisu doložené 01. 02. 2012, smerujúce

proti výroku o povinnosti zložiť preddavok na znalecké dokazovanie

navrhovateľmi,

- 08. 2. 2012 – odvolanie bolo doručené právnej zástupkyni odporcu,

- 05. 03. 2012 – spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi a 06. 03. 2012

predložený Krajskému súdu v Žiline, ktorý vydal uznesenie 27. 03. 2012 a

uvedené uznesenie zrušil a vrátil na nové rozhodnutie,

- 04. 06. 2012 – vydané uznesenie o povinnosti zložiť zálohu na znalecké

dokazovanie, ktoré bolo účastníkom doručené a nadobudlo právoplatnosť

29. 06. 2012,

- 30. 11. 2012 – právny zástupca navrhovateľov oznámil súdu, že medzi tým

došlo k úmrtiu ďalších účastníkov konania a oznámil súdu právnych

nástupcov, ktorých nacionálie označil a zároveň pripojil aj ich splnomocnenia

na zastupovanie,

- 28. 01. 2012 – právny zástupca navrhovateľov doručil osvedčenia o dedičstve,

- 27. 05. 2013 – spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi s tým, že spis sa

stále nachádzal u znalca a boli vykonané telefonické a emailové podania vo

vzťahu k znalcovi, aby súdu podal aktuálny stav a informáciu, v akom štádiu

sa nachádza vec súvisiaca so znaleckým dokazovaním,

- 04. 06. 2013 – prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka opakovane

vykonané urgovanie podania znaleckého posudku od znalca P. s tým, že súd

zároveň urgoval aj podanie znaleckých posudkov v iných súdnych spisoch

senátu 9 C,

- 23. 08. 2013 – bol znalec telefonicky prostredníctvom sekretariátu

predsedníčky Okresného súdu Martin kontaktovaný v súvislosti s predložením

znaleckého posudku, pričom požiadal súd o predĺženie lehoty na vypracovanie

znaleckého posudku, čo bolo akceptované a bola mu uložená lehota, v ktorej

posudok má podať,

- 02. 10. 2013 – predsedníčka Okresného súdu Martin zaslala znalcovi J. P.

upozornenie a dôrazne ho požiadala o vypracovanie znaleckého posudku pod

možnosťou oznámenia týchto skutočností Ministerstvu spravodlivosti

Slovenskej republiky,

- 03. 10. 2013 – asistentka senátu 9 C e-mailom kontaktovala znalca P.

s upozornením, že vo veci je podaná sťažnosť, a preto súd ho opakovane

dôrazne žiada o zaslanie znaleckého posudku vrátane spisového materiálu,

- 31. 10. 2013 – znalec zaslal znalecký posudok č. 27 v šiestich vyhotoveniach

vrátane geometrického plánu a vyúčtovania znaleckej odmeny,

- 19. 11. 2013 – vyšší súdny úradník dal pokyn na doručenie znaleckého

posudku s prílohami právnym zástupcom účastníkov, ktorý bol expedovaný

19. 11. 2013 a doručený účastníkom,

- 22. 11. 2013 – vypracované uznesenie o priznaní znaleckej odmeny znalcovi,

- 22. 11. 2013 – výzva zo strany súdu na adresu právneho zástupcu

navrhovateľov o predloženie plnej moci na zastupovanie navrhovateľky v rade

5 a spis predložený sudcovi 22. 11. 2013 na kontrolu príslušných uznesení,

zároveň, aby bol predložený predsedníčke súdu Okresného súdu Martin v

súvislosti s doručenou sťažnosťou a po týchto úkonoch predložený sudcovi na

ďalší procesný postup,

- 26. 11. 2013 – sudca nariadil vo veci pojednávanie na deň 20. 02. 2014,

- 20. 02. 2014 – vykonané pojednávanie za prítomnosti účastníkov, ktoré na

návrh právnych zástupcov a splnomocneného zástupcu bolo odročené na

06. 03. 2014 o 11.45 hod. s tým, že právni zástupcovia požiadali o

vypracovanie záverečných rečí, a to s prihliadnutím ku skutočnostiam, že zo

strany odporcu došlo k čiastočnému plneniu nárokov voči jednotlivým

navrhovateľom a z procesného hľadiska právny zástupca navrhovateľov a

splnomocnený zástupca vykoná úpravu petitu návrhu,

- 06. 03. 2014 – vykonané pojednávanie, kde boli vykonané prednesy

účastníkov, rozhodnuté o čiastočnom späťvzatí návrhu navrhovateľov so

súhlasným stanoviskom odporcu, vykonané záverečné reči a vyhlásené

uznesenie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 27. 03. 2014 o 08:00 hod.“

Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že ostatným úkonom okresného

súdu v napadnutom konaní bolo pojednávanie uskutočnené 27. marca 2014, na ktorom bol

vyhlásený rozsudok, ktorého písomné vyhotovenie prevzali účastníci konania, resp. ich

právni zástupcovia 27. marca 2014.

K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti sťažovatelia zaujali stanovisko faxovým

podaním (doručeným ústavnému súdu 3. apríla 2014), v ktorom okrem iného uviedli:

„Predsedníčka Okresného súdu Martin svoje vyjadrenie opiera o faktickú zložitosť

veci pri zohľadňovaní povahy konania, správanie účastníkov konania a spôsob, ktorým súd

vo veci postupoval. Nestotožňujeme sa s tým, že by sa jednalo o zložitú vec po stránke

právnej, ale celá vec zostala časovo náročnou pri zodpovedaní odbornej otázky kvality

a množstva drevnej hmoty, a to hlavne preto, že odporca svojím konaním a nezodpovedným

prístupom nezabezpečoval všetky činnosti tak, ako mu to predpisujú predpisy o hospodárení

v lesoch, a týmto spôsobil, že bolo nevyhnutné vykonávať vyššie uvedené znalecké

dokazovanie.

Toto dokazovanie a obštrukcie na strane odporcu a tiež na strane pribratých znalcov

spôsobili neúmerne dlhé konanie porušujúce základné ústavné práva navrhovateľov a súd

nedostatočne uplatňoval možné opatrenia na to, aby k týmto prieťahom nedochádzalo. Súd

mal možné poriadkové opatrenia na to, aby konanie netrvalo takto neúmerne dlho. Súd tieto

nepoužil a nedonútil znalcov promptne vypracovať znalecké posudky, ktoré boli potrebné

pre rozhodnutie vo veci.

I napriek vyššie uvedenému sťažovatelia sú toho názoru, že predmetná vec nie je tak

náročná na dokazovanie a následné rozhodnutie, aby bolo nutné viesť konanie viac ako šesť

rokov. Skutočnosť, že účastníci sporu mali rozdielne názory na počet vyťaženej drevnej

hmoty a nedokázali nájsť počas konania vzájomný konsenzus, je práve tou príčinou, prečo

bol zo strany sťažovateľov podaný žalobný návrh v predmetnej veci na Okresný súd Martin.

Keby sa účastníci konania sp. zn. na OS Martin vedeli dohodnúť

na vzniknutej škode, nebolo by potrebné riešiť vec prostredníctvom súdu. A to je práve

úlohou súdov, aby okrem iného riešili spory medzi fyzickými, príp. právnickými osobami.

Ako to vyplýva z SR súdy sú povinné verejne prorokovať vec

bez zbytočných prieťahov tak, aby boli dodržané práva občanov SR garantované .

Okresný súd preto nemôže tvrdiť, že konanie vedie tak dlhú dobu z dôvodu

nemožnosti nájsť medzí účastníkmi konania vzájomný konsenzus. Jeho postavenie je

vymedzené na rozhodovanie veci pokiaľ ku konsenzu dôjsť nemôže. Preto je súd povinný

a nie Súd je vec prerokovať bez zbytočných prieťahov, čo sa evidentne v tomto prípade

nedialo.

Že sa tak nedialo vyplýva aj z toho, že v predmetnom konaní bolo dňa 21. 12. 2011

uskutočnené pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu, že súd nariadil

znalecké dokazovanie. Nasledovné pojednávanie sa uskutočnilo až 20. 2. 2014, t. j.

po 26 mesiacoch. I z tohto dôvodu nie je možné súhlasiť so stanoviskom predsedníčky

Okresného súdu v Martine, ktorá sa odvoláva na náročnosť prejednávaného sporu, ktorý si

vyžiadal aj určenie dlhších lehôt na podanie znaleckých posudkov. Spôsob riešenia sme

uviedli už vyššie.

Sťažovatelia odmietajú tvrdenia, že konanie trvá tak dlhú dobu, pretože dochádza

k prieťahom konania z ich strany. Nikdy z ich strany prieťahy neboli spôsobené a pokiaľ

na strane odporcu, tak na toto bolo zo strany navrhovateľov poukazované niekoľkokrát.

Podávanie námietok, odvolaní návrhov na doplnenia dokazovania sú procesnými právami

sťažovateľov v občianskoprávnom konaní a s týmito sa súd musí náležite bez zbytočných

prieťahov vysporiadať.“

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení

z 24. marca 2014, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia zároveň namietajú aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej aj „OSP“),

ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak,

aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorej

len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, a z , ak súd zistí, že existuje dôležitý

dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli

predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy bude konať nové

pojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

spory o náhradu škody tvoria bežnú časť rozhodovacej agendy všeobecných súdov

a v zásade ich nemožno považovať za právne zložité. Metodika a postup rozhodovania

v takýchto veciach je obsiahnutá v stabilizovanej a pomerne rozsiahlej judikatúre

všeobecných súdov. Obdobne ústavný súd hodnotí aj sťažnosťou napadnuté konanie,

pričom vzhľadom na nutnosť vykonania rozsiahleho znaleckého dokazovania možno

pripustiť určitý stupeň skutkovej zložitosti veci, ktorá však nezbavuje okresný súd

zodpovednosti za stav konania v čase rozhodovania o sťažnosti ústavným súdom.

2. Správanie sťažovateľov ako účastníkov tohto súdneho konania je druhým

kritériom pri rozhodovaní o tom, či v napadnutom konaní pred okresným súdom mohlo

dôjsť k zbytočným prieťahom v zmysle a podľa dohovoru.

Ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by bolo potrebné pripísať na ťarchu

sťažovateľov v súvislosti s doterajšou dĺžkou napadnutého konania.

Pokiaľ okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti poukazuje okrem iného aj na predĺženie

konania v súvislosti s tým, že „účastníci sporového konania využívali svoje procesné právo

podávania námietok, odvolaní, návrhov na doplnenie dokazovania a pod.“, ústavný súd

poznamenáva, že ide o štandardný a legitímny postup v súlade s príslušnými ustanoveniami

, ktorý má za následok predĺženie konania, avšak ho

nemožno pripísať na ťarchu sťažovateľov, ale ani na ťarchu okresného súdu.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd konštatuje, že priebeh napadnutého konania bol v zásade plynulý, ale

na druhej strane bol poznačený neefektívnym postupom okresného súdu.

Uvedené vyplýva predovšetkým z posúdenia postupu okresného súdu v súvislosti

so znaleckým dokazovaním. Okresný súd uznesením zo 4. januára 2012 nariadil vo veci

znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie, pričom znalecký posudok

uložil vypracovať a predložiť v lehote 6 mesiacov od prevzatia súdneho spisu, a súčasne

zaviazal sťažovateľov, aby v lehote 3 dní od doručenia uznesenia spoločne a nerozdielne

zložili zálohu na znalecké dokazovanie v sume 500 €. Sťažovatelia proti uvedenému

uzneseniu okresného súdu v časti zloženia zálohy na znalecké dokazovanie podali odvolanie

a Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. z 27. marca 2012 napadnutú časť

uznesenia okresného súdu zo 4. januára 2012 zrušil a vec v zrušenom rozsahu vrátil

na ďalšie konanie. Krajský súd v Žiline v odôvodnení uznesenia okrem iného uviedol:

„V danom prípade ale, vychádzajúc z obsahu spisu, predmetný dôkaz – znalecké

dokazovanie na zistenie priebehu hraníc pozemkov, navrhla právna zástupkyňa odporcu

na pojednávaní konanom dňa 9. 11. 2011. Navrhovatelia takýto dôkaz nežiadali. Preto, ak

v danom prípade ide o vykonanie dôkazu na návrh účastníka, je potrebné zaviazať

na úhradu preddavku na znalecké dokazovanie účastníka, ktorý vykonanie tohto dôkazu

navrhol.

Ak účastník konania navrhol vykonanie dôkazu, alebo ak má byť dôkaz vykonaný

k skutočnosti, ktoré uviedol účastník konania, nie je rozhodujúce v koho prospech napokon

môže byť vykonanie dôkazu významné. Neobstojí v tomto smere tvrdenie odporcu, že ide

o dôkaz na unesenie dôkazného bremena navrhovateľa. Pokiaľ sa teda v danej veci

vykonáva znalecké dokazovanie na návrh odporcu, je potrebné, aby znášal trovy znaleckého

dokazovania odporca.

V danom prípade nejde o dôkaz vykonávaný bez toho, aby to navrhol účastník

konania, preto nemôže byť na zloženie preddavku vyzývaný účastník, v ktorého záujme je

dôkaz vykonávaný.

Z uvedených dôvodov okresný súd nesprávne zaviazal navrhovateľov 1/ až 6/

na zloženie preddavku na trovy znaleckého dokazovania. Krajský súd preto napadnuté

rozhodnutie vo výroku o povinnosti navrhovateľov 1/ 6/ zaplatiť preddavok na trovy

dôkazov zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.“

V dôsledku uvedeného podľa názoru ústavného súdu nepochybne došlo k spomaleniu

priebehu napadnutého konania.

Za neefektívnosť postupu okresného súdu v napadnutom konaní ústavný súd

považuje predovšetkým tú skutočnosť, že napriek nie zanedbateľnému prekročeniu lehoty

na vypracovanie a predloženie znaleckého posudku určenej uznesením zo 4. januára 2012

okresný súd nevyužil poriadkové opatrenie v zmysle . Za nedostatočné v uvedenej

súvislosti považuje ústavný súd telefonické, písomné a e-mailové urgencie realizované

okresným súdom.

Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre (m. m. ,

) uviedol, že všeobecný súd v súvislosti s dôsledným zabezpečovaním

účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zodpovedá

aj za adekvátne a cieľavedomé využitie procesných prostriedkov, ktoré mu na splnenie tohto

zámeru poskytuje zákon (vrátane poriadkových opatrení v zmysle ), aj vo vzťahu

k súdnemu znalcovi. Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť

aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca pri vypracovaní znaleckého posudku

(napr. , ).

Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre poukázal aj na to, že nielen

nečinnosť, ale aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť

porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých

práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne

napr. , , , ).

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším neefektívnym

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo

postupom okresného súdu porušené, prikázal mu, napriek tomu, že sťažovatelia sa toho

nedomáhali, aby v záujme zavŕšenia ochrany označených práv vo veci konal

bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú

sťažovatelia domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovatelia sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia každému v sume

1 500 € z dôvodov uvedených v ich sťažnosti, keď poukazujú na to, že „v danej veci

dochádza k neúmernému predlžovaniu konania...“.

Ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľka M. S. je právnou nástupkyňou pôvodnej

navrhovateľky Ž. S., zomrelej..., a sťažovateľka Z. Č. je právnou nástupkyňou pôvodného

navrhovateľa D. Ď., zomrelého... Keďže obe sťažovateľky vstúpili do konania na základe

univerzálnej sukcesie ako dedičky, v zmysle stabilizovanej judikatúry ústavného súdu

(napr. , ) môžu relevantne namietať porušenie základného

práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru v celom priebehu napadnutého konania, teda aj v štádiu, v ktorom

účastníkmi konania boli ich právni predchodcovia.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že

posudzované konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené,

ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € každému sťažovateľovi za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

Podľa v spojení s o povinnosti

nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh...

O trovách konania ústavný súd v danej veci nerozhodoval, pretože sťažovatelia si

úhradu trov konania neuplatnili.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2014