Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 327/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. augusta 2013

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

a sudcu Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti M. Č., B., zastúpeného advokátom JUDr. I.

P., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

, za účasti Okresného súdu Bratislava I, takto

rozhodol:

1. Základné právo M. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. Č. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € (slovom šesťtisíc

eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť M. Č. trovy konania v sume

331,13 € (slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť centov) na účet jeho právneho zástupcu

JUDr. I. P., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

zo 6. júna 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. Č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 25. mája 2001 okresnému súdu žalobu

„o zaplatenie nevyplatenej časti mzdy“.

Sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie

v jeho právnej veci právoplatne skončené.

Sťažovateľ v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň

navrhuje prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov.

Napokon sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € a úhrady trov

konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 3504/2013 (doručeným ústavnému súdu 8. júla 2013), v ktorom sa okrem iného

uvádza:

„Nakoľko ako podpredsedníčke Okresného súdu Bratislava I mi neprináleží

posudzovať zákonnosť zvoleného postupu súdu a povahu jednotlivých jeho úkonov, ako ani

usmerňovať zákonného sudcu, akým spôsobom má v súdnom konaní postupovať,

posudzovala som postup súdu a jednotlivé jeho úkony iba z hľadiska ich plynulosti.

... musím konštatovať, že konanie v predmetnej veci bolo poznačené prieťahmi,

aktuálne však súd vo veci plynulo bezprieťahovo koná. Mám zároveň za to, že ku vzniku

prieťahov v konaní zo strany tunajšieho súdu došlo z objektívnych dôvodov, a to najmä

z dôvodu nadmernej zaťaženosti sudcov, vyšších súdnych úradníkov občianskoprávneho

úseku Okresného súdu Bratislava I a vysokého počtu pridelených vecí súdneho oddelenia

10 C.

Subjektívne zavinenie zákonnej sudkyne, vyššieho súdneho úradníka, prípadne iných

zamestnancov súdu v tomto prípade zistené nebolo.

Zákonná sudkyňa JUDr. D. K. vo svojom vyjadrení k predloženej ústavnej sťažnosti

sťažovateľa zároveň uviedla, že vo veci nebolo možné konať bez zbytočných prieťahov

vzhľadom na počet vecí v pridelenom oddelení 10 C, ako aj na skutočnosť, že v oddelení

10 C boli časté personálne zmeny týkajúce sa vyšších súdnych úradníkov a asistentov, čo

malo tiež vplyv na plynulosť konania.“

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti bol aj tento prehľad dosiaľ

vykonaných procesných úkonov priebehu napadnutého konania:

„Dňa 25. 5. 2001 žalobný návrh doručený tunajšiemu súdu, veci pridelená spisová

značka .

Dňa 11. 6. 2001 pokyn zákonnej sudkyne na ďalší postup vo veci, dňa 9. 7. 2001

navrhovateľ vyzvaný na úhradu súdneho poplatku za podaný návrh, tento dňa 16. 7. 2001

uhradený.

Dňa 9. 10. 2001 vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 29. 5. 2002, odporca

zároveň vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobnému návrhu a zaslanie relevantnej dokumentácie.

Vo veci vzhľadom na pridelený počet vecí nebolo možné nariadiť termín pojednávania skôr.

Dňa 29. 5. 2002 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na deň

18. 9. 2002.

Dňa 18. 9. 2002 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré za účelom mimosúdneho

rokovania odročené na termín 11. 12. 2002.

Dňa 11. 12. 2002 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania.

Dňa 18. 3. 2004 vo veci uznesením nariadené znalecké dokazovanie, za znalca

ustanovený Ing. J. P.

Dňa 15. 6. 2004 na súd doručené podanie navrhovateľa spolu so žiadosťou

o odpustenie súdnych poplatkov.

Dňa 21. 10. 2004 vydané opravné uznesenie k uzneseniu o nariadení znaleckého

dokazovania, výzva súdu adresovaná navrhovateľovi na zdokladovanie jeho majetkových

pomerov.

Dňa 23. 12. 2004 navrhovateľovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 11. 4. 2005 súdny spis doručený ustanovenému súdnemu znalcovi.

Dňa 9. 5. 2005 ustanovený znalec vrátil spisový materiál s odôvodnením, že

z časového hľadiska nie je možné posudok vypracovať.

Dňa 10. 6. 2005 pokyn vyššieho súdneho úradníka na zaslanie výzvy ustanovenému

znalcovi, aby tento zdokladoval a preukázal svoju zaneprázdnenosť, dňa 7. 7. 2005

doručené podanie ustanoveného znalca.

Dňa 16. 11. 2005 súd uznesením za znalca ustanovil Ing. Ľ. K., súdny spis mu bol

zaslaný dňa 9. 12. 2005.

Dňa 1. 6. 2010 úradný záznam súdnej tajomníčky o tom, že znalec Ing. Ľ. K. bol

vyzvaný na vrátenie súdneho spisu.

Dňa 18. 6. 2010 súdny spis vrátený tunajšiemu súdu.

Dňa 22. 6. 2010 súd uznesením za znalca ustanovil Ing. E. L., súdny spis jej bol

zaslaný po právoplatnosti uznesenia dňa 2. 8. 2010.

Dňa 9. 9. 2010 ustanovená znalkyňa prípisom požiadala súd o zaslanie preddavku

na znalecké dokazovanie.

Dňa 2. 11. 2010 doručené podanie ust. znalkyne, oznámenie o tom, že posudok nie je

možné vyhotoviť bez potrebnej dokumentácie + uplatnenie si vynaložených výdavkov,

znalečného.

Dna 8. 4. 2011 uznesenie súdu o znaleckej odmene ust. znalkyne.

Dňa 25. 7. 2011 vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 16. 11. 2011.

Dňa 16. 11. 2011 sa vo veci konalo pojednávanie, toto odročené na deň 14. 12. 2011.

Dňa 14. 12. 2011 pojednávanie odročené na deň 23. 4. 2012.

Dňa 23. 4. 2012 sa vo veci konalo pojednávanie, toto odročené na neurčito z dôvodu

zváženia opätovného nariadenia znaleckého dokazovania.

Dňa 5. 6. 2012 výzva súdu adresovaná účastníkom na zaslanie otázok, ktoré majú

byť položené ust. znalcovi.

Dňa 25. 9. 2012 navrhovateľ doručil do súdneho spisu návrh na zmenu návrhu.

Dňa 4. 10. 2012 výzva súdu adresovaná navrhovateľovi, dňa 17. 10. 2012

od navrhovateľa doručená odpoveď.

Dňa 18. 10. 2012 úradný záznam vyššej súdnej úradníčky, uznesením pripustená

zmena žalobného návrhu, opätovné nariadenie znaleckého dokazovania.

Dňa 15. 11. 2012 súd uznesením priznal ust. znalkyni preddavok na znalečné

vo výške 500,- Eur.

Dňa 28. 2. 2013 ust. znalkyňa doručila súdny spis spolu s vyhotoveným znaleckým

posudkom a vyúčtovaním si znalečného.

Dňa 12. 3. 2013 znalecký posudok doručovaný, spolu s výzvou na vyjadrenie sa

k nemu účastníkom.

Dňa 25. 3. 2013 doručené vyjadrenie navrhovateľa, dňa 4. 4. 2013 doručené

vyjadrenie odporcu.

Dňa 24. 4. 2013 súd uznesením vyzval navrhovateľa na odstránenie vád zmeny

žaloby, uznesením rozhodnuté o priznaní znaleckej odmeny ust. znalkyni.

Dňa 22. 5. 2013 výzva súdu adresovaná odporcovi na vyjadrenie ne/súhlasu

s čiastočným späťvzatím žalobného návrhu.“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ zaujal stanovisko podaním (doručeným

ústavnému súdu 22. júla 2013), v ktorom okrem iného uviedol:

„Máme za to, že vec je dostatočne objasnená v podanom návrhu, ako aj vo vyjadrení

sa k sťažnosti podaného Okresným súdom Bratislava I zo dňa 1. 7. 2013, nakoľko Okresný

súd Bratislava I v uvedenom stanovisku potvrdil opodstatnenosť podanej sťažnosti a ďalšie

návrhy na doplnenie dokazovania nemáme.“

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení

z 1. júla 2013, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, a z , ak súd zistí, že existuje dôležitý

dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli

predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy bude konať nové

pojednávanie a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory o náhradu

nevyplatených mzdových nárokov tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných

súdov a nemožno ich po právnej ani skutkovej stránke hodnotiť ako zložité. Uvedený názor

sa podľa názoru ústavného súdu v plnom rozsahu vzťahuje aj na konanie napadnuté

sťažnosťou, pričom ústavný súd poznamenáva, že na zložitosť veci nepoukázal ani okresný

súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti. V okolnostiach prípadu treba mať navyše na zreteli

aj to, že predmetom preskúmavaného konania je existenčná vec, ktorej povaha vyžaduje

osobitnú pozornosť venovanú efektívnemu a rýchlemu postupu súdu, aby bol naplnený účel

súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať

svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená (§ 6 a § 100

ods. 1 ) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň fyzická

osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. , , ,

).

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania je druhým kritériom

pri posudzovaní, či v napadnutom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by mali byť pripísané na ťarchu

sťažovateľa v súvislosti s doterajšou dĺžkou napadnutého konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého uplatnením ústavný súd zisťoval, či

mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom v preskúmavanom konaní, bol postup okresného súdu.

Predmetom tohto konania je rozhodovanie o nároku na náhradu mzdy uplatnenej

sťažovateľom ešte v roku 2001.

Ústavný súd v priebehu napadnutého konania zistil jedno obdobie dlhodobej

nečinnosti okresného súdu, a to od 9. decembra 2005 (súdny spis bol odoslaný

ustanovenému súdnemu znalcovi) do 1. júna 2010 (okresný súd vyzval ustanoveného

súdneho znalca na vrátenie zapožičaného súdneho spisu).

Ústavný súd v súvislosti s uvedeným zdôrazňuje, že napriek tomu, že

na vypracovanie a predloženie znaleckého posudku bola určená lehota 60 dní od doručenia

súdneho spisu, okresný súd bez akéhokoľvek relevantného dôvodu zostal nečinný v rozsahu

takmer 4 a pol roka.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že do roku 2010 boli v rámci znaleckého dokazovania

okresným súdom ustanovení dvaja znalci na vypracovanie a predloženie znaleckého

posudku; prvý uznesením okresného súdu z 18. marca 2004 a druhý uznesením okresného

súdu zo 16. novembra 2005.

Napriek tomu, že na vypracovanie a predloženie znaleckého posudku bola určená

lehota 60 dní od doručenia súdneho spisu, ktorá bez ospravedlniteľného dôvodu nebola

znalcami dodržaná, okresný súd ani v jedom prípade nevyužil voči znalcom poriadkové

opatrenie v zmysle , čo je potrebné vyhodnotiť ako neefektívnosť a nesústredenosť

jeho postupu v napadnutom konaní.

V súvislosti s uvedeným ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre (napr.

, ) už uviedol, že všeobecný súd vzhľadom na jeho povinnosť

organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby čo najskôr odstránil tento stav

právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie,

zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel

zveruje (vrátane poriadkových opatrení v zmysle ), aj vo vzťahu k súdnemu

znalcovi. Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť

aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca pri vypracovaní znaleckého posudku.

Ústavný súd nemohol akceptovať argumenty uvedené vo vyjadrení okresného súdu

k sťažnosti (nadmerná zaťaženosť sudcov a vyšších súdnych úradníkov, vysoký počet

pridelených vecí, časté personálne zmeny), keď vo svojej predchádzajúcej stabilizovanej

judikatúre (napr. , ) už uviedol, že nadmerné množstvo vecí,

v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie

alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov

na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu

byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

S poukazom na uvedené ústavný súd v súlade s predchádzajúcou judikatúrou

považuje z ústavnoprávneho hľadiska za neprijateľné, aby právna neistota v napadnutom

konaní (najmä s prihliadnutím na jeho povahu – mzdový nárok) nebola odstránená ani

po uplynutí viac ako 12 rokov od jeho začatia (m. m. napr. , )

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo

postupom okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci

sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, keď okrem iného poukázal na pocit právnej

neistoty vyplývajúci z nečinnosti okresného súdu.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, najmä povahu

prerokúvanej veci a jej význam pre účastníka konania, ale aj skutočnosť, že toto konanie

nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považuje

priznanie sumy 6 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátom JUDr. I.

P. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá

bola 781 €.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to každý úkon po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 €, čo spolu s režijným paušálom

2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 275,94 €. Keďže advokát je platcom

dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (na základe predloženej fotokópie osvedčenia

o registrácii pre DPH)], uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18

ods. 3 vyhlášky a podľa o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného

paušálu boli priznané v celkovej sume 331,13 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ) v lehote

uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. augusta 2013