Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 548/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. februára 2017

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej, sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu

Rudolfa Tkáčika v konaní o sťažnosti , , zastúpeného

advokátom JUDr. Petrom Harakálym, Mlynská 28, Košice, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ohrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod

sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bardejov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €

(slovom štyritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bardejov p o v i n n ý vyplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bardejov j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 356,18 € (slovom tristopäťdesiatšesť eur a osemnásť centov) na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. Petra Harakályho, Mlynská 28, Košice, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

zo 17. augusta 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bardejov (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ okrem iného uviedol, že «sa žalobou zo dňa 29.5.2007 podanou proti

, , (ďalej

len „žalovaný“), domáhal na Okresnom súde Bardejov (ďalej len „okresný súd“) náhrady

škody na zdraví, a to, náhrady za bolesť v sume 470 400,00 Sk, náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia v sume 1152 000,00 Sk a zvýšenia náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia v sume 576 000,00 Sk. Konanie sa na okresnom súde vedie pod

sp. zn. .

Žalobu podal na tom skutkovom základe, že dňa 10.10.2004 ako spolujazdec

v motorovom vozidle , na ceste v smere od

, utrpel ťažký úraz, a to pomliaždenie miechy, trieštivú zlomeninu

5. krčného stavca, kompresívnu zlomeninu 3. a 4. krčného stavca, poranenie medzistavcovej

platničky C 3/4 a C 4/5 s koreňovými príznakmi, s následkom poúrazovej hemiparézy vľavo,

poúrazového obmedzenia hybnosti krčnej chrbtice a ťažkosti po poranení (bolesti,

spasticita).

Pasívnu legitimáciu žalovaného odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 420 a § 427

a následne ustanoveniami , , a zákona

č. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), nakoľko na predmetné vozidlo,

ktorým bola škoda na zdraví žalobcu spôsobená, nebolo uzatvorené povinné zmluvné

poistenie zodpovednosti za škodu v čase dopravnej nehody. Pri výške náhrady škody

žalobca poukázal na príslušné ustanovenia o náhrade za bolesť

a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 273/1994 2. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného

poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných,

odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších

predpisov (ďalej len „) ako aj na ďalšie okolnosti prípadu.

K podanej žalobe sa podaním zo dňa 20.6.2007 vyjadrila žalovaná. Prvé

pojednávanie bolo vo veci vytýčené dňa 5.5.2008. Na tomto pojednávaní bol vypočutý

žalobca a následne bolo pojednávanie odročené na deň 19.8.2008. Uvedené pojednávanie

bolo preročené najprv na 15.8.2008, potom na 11.9.2008. Na pojednávaní dňa 11.9.2008

boli vypočutí svedkovia , a . Na pojednávaní bol

podaný návrh na vykonanie ďalšieho dokazovania, a to výsluch svedkov

a . Z uvedeného dôvodu bolo pojednávanie odročené na deň 27.11.2008

a následne preročené na 11.12.2008. Na pojednávaní dňa 11.12.2008 bola vypočutá

svedkyňa , pričom sa nedostavila svedkyňa . Za účelom

jej opätovného predvolania bolo pojednávanie odročené na 11.2.2009, na ktorom bola táto

svedkyňa vypočutá. Pojednávanie bolo odročené na 7.4.2009 za účelom predloženia

návrhov na vykonanie dokazovania zo strany žalovaného.

Uzneseniami zo dňa 19.6.2009 okresný súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie

znalcom a znalcom a stanovil

lehotu 60 dní na vypracovanie znaleckých posudkov. Sťažovateľ urgoval vykonanie

znaleckého dokazovania podaním zo dňa 28.9.2009. a opakovane podaním zo dňa

3.11.2009. Znalecký posudok bol súdu doručený dňa 27.11.2009.

Podaním zo dňa 12.1.2010 sťažovateľ urgoval doručenie znaleckého posudku od znalca

. Znalecký posudok bol súdu doručený

dňa 26.2.2010. Sťažovateľ podal vyjadrenie k znaleckému posudku

dňa 11.1.2010 a vyjadrenie k znaleckému posudku dňa

13.4.2010. Žalovaná podala vyjadrenie k znaleckému posudku

dňa 3.5.2010. Na toto vyjadrenie žalovanej reagoval vyjadrením zo dňa 24.5.2010

sťažovateľ, pričom navrhol súdu doplniť znalecký posudok .

K tomuto podaniu sťažovateľa sa vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 24.6.2010. Sťažovateľ

podaním zo dňa 26.1.2010 opakovane navrhol nariadiť doplnenie znaleckého posudku.

Okresný súd uznesením zo dňa 16.2.2011 uložil znalcovi doplniť

jeho znalecký posudok v lehote 60 dní. Sťažovateľ urgoval podanie doplnku k znaleckému

posudku podaním zo dňa 7.6.2011. Doplnok k znaleckému posudku bol súdu doručený dňa

29.6.2011 a následne sťažovateľovi dňa 1.8.2011. K doplnku podal sťažovateľ vyjadrenie

zo dňa 8.8.2011.

Okresný súd nariadil pojednávanie na deň 14.12.2011. Na uvedené pojednávanie

nebol predvolaný znalec , preto bolo pojednávanie odročené

na 24.2.2012 za účelom jeho predvolania. Uvedený termín pojednávania bol zrušený

z dôvodu ospravedlnenia zo strany žalovanej a nový termín pojednávania bol stanovený

na deň 18.5.2012. Tento termín pojednávania bol preročený na deň 22.6.2012 a potom

na neurčito. Následne bolo pojednávanie vytýčené na deň 18.10.2012, na ktorom bol

vypočutý znalec a svedok . Pojednávanie bolo

odročené na dňa 17.1.2013. Na tomto pojednávaní bol vypočutý svedok

a pojednávanie bolo odročené na 11.4.2013. Na pojednávaní dňa 11.4.2013 zhrnuli obe

strany svoje stanoviská. Súd pojednávanie odročil na 21.6.2013. Následne podal vo veci

vyjadrenie sťažovateľ zo dňa 16.4.2013, na ktoré reagovala podaním žalovaná zo dňa

7.5.2013. Na pojednávaní dňa 21.6.2013 okresný súd vyhlásil rozsudok, v ktorom vyhovel

žalobe. Rozsudok bol žalobcovi doručený 7.10.2013.

Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalovaná zo dňa 25.9.2013.

K tomuto odvolaniu sa vyjadril sťažovateľ podaním zo dňa 2.12.2013. Na základe podaného

odvolania Krajský súd v Prešove uznesením č. k. -290 zo dňa 11.9.2014

zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd nariadil pojednávanie na deň 27.1.2015. Uvedené pojednávanie bolo

odročené na neurčito za účelom rozhodnutia o pripustení vedľajšieho účastníka do konania,

nakoľko súdu bolo dňa doručené oznámenie , že vstupuje do konania ako

vedľajší účastník. K vstupu vedľajšieho účastníka do konania sa vyjadril sťažovateľ

podaním zo dňa 27.2.2015 a žalovaná podaním zo dňa 19.2.2015. Následne bolo vo veci

vytýčené pojednávanie na deň 7.7.2015, ktoré však bolo zrušené s odôvodnením prípravy

rozhodnutia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Následne podaním zo dňa

10.11.2015 sťažovateľ urgoval vytýčenie pojednávania vo veci. Pojednávanie do dňa

podania tejto sťažnosti nebolo vytýčené a nebolo doručené ani rozhodnutie o pripustení

vstupu vedľajšieho účastníka do konania.».

Keďže napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené, sťažovateľ navrhuje,

aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.

porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných

prieťahov a zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj úhradu

trov konania.

3. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom

sp. zn. (doručeným ústavnému súdu 21. decembra 2016), v ktorom sa

okrem iného uvádza:

„Skutková a právna zložitosť sporu vyplýva z komplikovaného spisového materiálu

ohľadom uplatnených nárokov v konaní titulom náhrady škody na zdraví uplatnené nároky

titulom bolestného ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré nároky boli

navrhovateľovi priznané rozsudkom súdu prvého stupňa zo dňa 21.06.2013, číslo konania

-255, ktorý rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený uznesením Krajského

súdu v Prešove zo dňa 11.09.2014, číslo konania - 290 s potrebou

vykonania ďalšieho dokazovania vo veci samej ako vyplýva z odôvodnenia odvolacieho

súdu na strane 6 predmetného uznesenia.

Prekážky postupu súdu podľa §-u 107 a nasledujúcich v čase platného Občianskeho

súdneho poriadku neboli až na následný vstup intervenienta do konania na základe

rozhodnutia súdu prvého stupňa zo dňa 30.06.2016, číslo konania -319

potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 02.11.2016, číslo konania

-331.“

4. Ďalej okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti uvádza:

„Procesný postup OS Bardejov nesmeruje k zvyšovaniu trov konania, súd prvého

stupňa s prihliadnutím na charakter veci nevykonal zbytočné úkony a zo strany súdu

vzhľadom na komplikovaný spisový materiál neboli vykonané žiadne prieťahy vo veci...

Čo sa týka sťažovateľom namietanej nečinnosti tunajšieho súdu, k tomu udávam,

že nie je možné akceptovať tvrdenia sťažovateľa vo vzťahu k jednotlivým procesným

úkonom vykonaným Okresným súdom Bardejov v predmetnej veci, že nimi zo strany sudu

došlo k zbytočným, resp. subjektívnym prieťahom. Je však potrebné uviesť, že určité

zdržanie pri vybavovaní tejto veci bolo zapríčinené predovšetkým opakovanými

personálnymi zmenami a enormným pracovným zaťažením konajúcich zákonných sudcov.

Poukazujem na to, že Okresný súd Bardejov bol dlhodobo a naďalej ovplyvňovaný veľkou

fluktuáciou sudcov (začala v roku 2005 a pokračovala naposledy odchodom dvoch sudcov v

roku 2016 do predčasného dôchodku) a s tým spojenou časťou personálnou zmenou, keď

len v období posledných 7 rokov z výkonu odišlo 11 sudcov (starobný dôchodok, prerušenie

výkonu funkcie sudcu, preloženie na iný súd vrátane na súd vyššieho stupňa, nástup na

materskú dovolenku), avšak na Okresný súd Bardejov prišlo do výkonu len 6 sudcov) a

takto sa nevybavené veci po odchodzích sudcoch neustále prerozdeľovali medzi sudcov vo

výkone, ktorým sa tým navyšovali počty nevybavených vecí (vrátane aj u ),

pričom sa im neustále navyšoval aj nový nápad. Nemožno opomenúť aj to, že v danom

prípade ide o skutkovo zložitejšiu a náročnejšiu vec a poznamenávam, že súd úkony vo veci

nevykonáva ich nariadením pojednávania a samotným pojednávaním, ale tiež inou

činnosťou, napr. zhromažďovaním dôkazov, študovaním spisového materiálu a pod.“

5. Napokon okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti uvádza, že v období od júla 2016 až

dosiaľ boli v napadnutom konaní vykonané tieto procesné úkony:

„07.07.2015 - pojednávanie určené na deň 07.07.2015 odročené na neurčito

za účelom rozhodnutia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania

12.11.2015- urgencia vytýčenia súdneho pojednávania od pr. zástupcu žalobcu

30.06.2016 - uznesením číslo konania -319 vstup je

prípustný

04.08.2016 - odvolanie právneho zástupcu žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu

Bardejov číslo konania -319

05.08.2016 - odvolanie doručené ostatným účastníkom konania

19.08.2016 - spis predložený Krajskému súdu Prešov na rozhodnutie o odvolaní

16.11.2016 -potvrdené uznesenie Okresného súdu Bardejov

21.11.2016 -uznesenie Krajského súdu v Prešove zaslané účastníkom konania

05.12.2016 - nariadený termín pojednávania na deň 15.02.2017.“

6. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti doručenému ústavnému súdu

21. decembra 2016 sťažovateľ stanovisko nezaujal.

7. Obsah zapožičaného spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v podanej

sťažnosti a tiež vo vyjadrení okresného súdu k sťažnosti a ústavný súd ich považuje

za preukázané.

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

9. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a súčasne sa domáha aj vyslovenia porušenia svojho

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

12. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

13. Pokiaľ ústavný súd v ďalšom texte poukazuje na , ide

o procesný predpis platný do 1. júla 2016.

14. Povinnosť súdu vyplývajúca z (ďalej len

,,OSP“) súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak,

aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorej

len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

15. Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov, a z , ak súd zistí, že existuje

dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí

boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť

prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

17. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, zo sťažnosti, ako aj

z vyžiadaného spisu vyplýva, že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie

o sťažovateľom uplatnených nárokoch (náhrada za bolesť, náhrada za sťaženie

spoločenského uplatnenia a zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia)

vyplývajúcich z úrazu utrpeného pri autonehode. Vec nie je právne zložitá, o čom svedčí

dostatok stabilizovanej judikatúry všeobecných súdov aplikovateľnej aj na daný prípad.

Ústavný súd pripúšťa určitú mieru faktickej zložitosti veci, ktorá vyplýva z nutnosti

vykonania pomerne náročného znaleckého dokazovania. Uvedená skutočnosť však podľa

názoru ústavného súdu nemôže okresný súd zbaviť zodpovednosti za stav, v akom sa

napadnuté konanie nachádza v čase meritórneho prerokovania sťažnosti.

18. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho konania

v procesnom postavení navrhovateľa. Ústavný súd konštatuje, že v doterajšom priebehu

napadnutého konania nenašiel také skutočnosti, ktoré by z pohľadu prieťahov v konaní bolo

potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľa.

19. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom

konaní a konštatuje, že napriek veľkému počtu vykonaných procesných úkonov

v doterajšom priebehu je napadnuté konanie poznačené neefektívnosťou

a nesústredenosťou.

20. Za neefektívnu činnosť okresného súdu v napadnutom konaní je podľa názoru

ústavného súdu potrebné vyhodnotiť jeho postup v súvislosti so zabezpečením znaleckého

dokazovania. Ústavný súd pripúšťa, že v okolnostiach danej veci bolo náročné zabezpečiť

všetky znalecké posudky od ustanovených znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie,

odvetvia ortopédie a odvetvia psychiatrie, čo ale na druhej strane nemôže ospravedlniť stav,

v ktorom sa napadnuté konanie nachádza v čase rozhodovania o sťažnosti ústavným súdom.

21. Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním efektivity napadnutého konania

upriamuje pozornosť na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj

neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie

zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak

nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa

sťažovateľ obrátil na všeobecný súd, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. ,

, ). Ústavný súd poukazuje aj na svoju ďalšiu štandardnú

judikatúru, podľa ktorej všeobecný súd vzhľadom na jeho povinnosť organizovať procesný

postup v súdnom konaní tak, aby čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému

sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne a účelné využitie

procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel zveruje (vrátane poriadkových opatrení

v zmysle ) aj vo vzťahu k súdnemu znalcovi. Všeobecný súd v rozsahu svojej

právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca pri

vypracovaní znaleckého posudku (napr. , ). Ústavný súd

poznamenáva, že v okolnostiach danej veci u oboch znaleckých posudkov predložených

okresnému súdu nebola dodržaná stanovená lehota 60 dní, pričom okresný súd na uvedenú

skutočnosť procesne nereagoval.

22. Neefektívny postup vytkol okresnému súdu aj krajský súd v uznesení sp. zn.

z 11. septembra 2014, ktorým zrušil meritórny rozsudok okresného súdu

z 21. júna 2013 a v odôvodnení okrem iného uviedol:

„Každopádne s obranou žalovaného je potrebné sa vyporiadať. V dôvodoch

rozhodnutia preto okrem iného nemôžu z hľadiska skutkového absentovať odpovede na to:

a) kto bol prevádzateľom motorového vozidla v čase predmetnej nehody, či motorové

vozidlo bolo povinne zmluvne poistené (za škodu pri jeho prevádzke) a v ktorej poisťovni,

na základe akých skutkových okolností mala byť daná pasívna vecná legitimácia

žalovaného v konaní

b) či žalobca utrpel úraz pri dopravnej nehode ako vodič alebo ako spolujazdec,

pritom sa žiada (vzhľadom na rôzny obsah dôkazov) uviesť, na základe ktorých dôkazov súd

svoje skutkové zistenie oprel, akými úvahami sa riadil pri ich hodnotení a prípadný rozdiel

oproti záverom orgánov v trestnom či priestupkovom konaní aj náležité zdôvodniť

c) či pri alternatíve utrpenia úrazu žalobcu ako spolujazdca je možné skutkovo

uzavrieť, že ako spolujazdec nastúpil do vozidla, ktoré viedla osoba pod vplyvom alkoholu,

o čom poškodený vedel

d) aký vplyv prípadne na rozsah rozsahu poranenia žalobcu malo nepoužitie

bezpečnostných pásov

e) ktorým dňom nastala skutočná vedomosť žalobcu o škode, ako ujme určitého

druhu a rozsahu, vyjadriteľnej v peniazoch, umožňujúcej uplatnenie na súde i vo vzťahu

k tej náhrade, ktorú žalobca odvádza od posudku

f) kedy, ktorým dátumom bol žalovaný povinný plniť dlh, či už na základe právneho

predpisu alebo na požiadanie veriteľa.

Len po takýchto odpovediach (ale i ďalších s poukazom na obsah žaloby, obrany

žalovaného, či iných medzi účastníkmi nesporných skutočností) je možné vec právne

posúdiť, t. j. dať výklad o tom, z akých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu

súd vychádzal (prečo pod také ustanovenie podriadil skutkový stav) a ako ho prípadne

vyložil, a napokon výklad o tom, aké práva zo zisteného skutkového stavu podľa týchto

ustanovení vyplývajú.

Bez takéhoto postupu nemôžu byť posudzované otázky pasívnej legitimácie

žalovaného ako sú upravené v ust. , , ,

otázku tzv. výluky z poistenia zodpovednosti podľa ,

ani otázky prípadnej liberácie či spoluzavinenia za vzniknutú škodu podľa §§ 427, 428, 441

Obč. zák. (viď napr. ), či vyporiadanie sa s námietkou premlčania (§ 106 ods. 1, 2

Obč. zák.), alebo s omeškaním so splnením dlhu, ale i s vyčísľovaním a zdôvodňovaním

priznanej výšky nárokov.

V odvolacom konaní oznámil vstup do konania aj , zastúpený

. Toto oznámenie o vstupe do konania treba doručiť obom stranám

v konaní stým, že o prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhoduje len na prípadný

návrh niektorej zo sporových strán.

Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu.

Úlohou súdu prvého stupňa bude preto vo vyššie naznačenom smere realizované

dôkazy (prípadne ďalšie účastníkmi konania navrhnuté) vyhodnotiť podľa zásad

vyplývajúcich z ust. , vyvodiť vo veci skutkový záver ( ) a ten

aj právne posúdiť s potrebou tieto náležitosti rozhodnutia aj v dôvodoch rozhodnutia podľa

popísať.“

23. Ústavný súd z hľadiska prieťahov v napadnutom konaní nemohol prehliadnuť

skutočnosť, že po odročení pojednávania nariadeného na 7. júl 2015 pre účely rozhodnutia o

vstupe vedľajšieho účastníka do konania okresný súd o uvedenom rozhodol až uznesením

z 30. júna 2016, teda takmer po roku, čo nesvedčí o primeranom postupe najmä vzhľadom

na význam výsledku konania pre sťažovateľa.

24. Ústavný súd pri vyhodnocovaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní

okrem už uvedeného zdôrazňuje, že z ústavnoprávneho hľadiska nemožno akceptovať, aby

konanie pred všeobecným súdom nebolo ani po takmer 10 rokoch od jeho začatia

právoplatne skončené (napr. , ).

25. Argumenty, ktorými okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti ospravedlňoval

prieťahy v konaní (personálne zmeny, nedostatočný počet sudcov, vysoký počet

nevybavených vecí), ústavný súd nemohol akceptovať, pričom poukázal na svoju

predchádzajúcu stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých

štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo

nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov

na súde, kde oprávnený subjekt požiadal o odstránenie právnej neistoty, nemôžu byť

dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

26. Ústavný súd poznamenáva, že nemožno v žiadnom prípade prenášať technicko-

organizačné problémy štátnych orgánov na účastníkov konania, čo platí o to viac, ak to

môže mať za následok porušenie ich základných práv.

27. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

28. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

29. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo

postupom okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza.

30. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

31. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

32. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, kde poukázal najmä na právnu neistotu

v súvislosti s doterajšou dĺžkou napadnutého konania so zdôraznením závažnosti jeho

zdravotného postihu v súvislosti s utrpeným úrazom.

33. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade priznanie finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

34. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, najmä predmet konania

a jeho význam pre sťažovateľa a taktiež skutočnosť, že posudzované konanie vo veci nebolo

do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, považoval ústavný súd priznanie

sumy 4 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde.

35. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátom

JUDr. Petrom Harakálym. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

36. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá

bola 858 €.

37. Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov konania za dva úkony právnej služby

vrátane režijného paušálu a DPH vykonané v roku 2016 v sume 356,18 € nepresahuje sumu

vypočítanú ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov a neodporuje tejto vyhláške. Ústavný súd preto priznal

sťažovateľovi úhradu trov konania v sume uplatnenej jeho právnym zástupcom.

38. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s zákona

č. ) v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto

nálezu.

39. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. februára 2017