Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 385/2018
PDF · 293.78 KB
No categories available
III. ÚS 385/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. februára 2019 v senáte
zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra
Mamojku prerokoval sťažnosť , , zastúpenej advokátom
JUDr. Jaroslavom Viglaským, Mlynská 54, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia
jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 21 D 156/2011 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie
jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn.
21 D 156/2011 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Zvolen p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 21 D 156/2011 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €
(slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Zvolen p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Zvolen j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania
v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet jej právneho
zástupcu JUDr. Jaroslava Viglaského, Mlynská 54, Banská Bystrica, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
uznesením č. k. III. ÚS 385/2018-14 zo 16. októbra 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť
, (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „dedička“ alebo
„dcéra poručiteľa“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
21 D 156/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:
„... je zákonnou dedičkou po svojom nebohom otcovi ,
, , naposledy bytom
bez zanechania závetu či listiny o vydedení.
Dedičské konanie je vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 21 D/l 56/2011,
prostredníctvom notárky ako súdnej komisárky Mgr so sídlom
Notárskeho úradu Číslo Dnot 235/2011, ktoré až do dnešného dňa
nie je právoplatne skončené.
Okresný súd Zvolen vo veci prvý krát rozhodol uznesením č k. 21 D/156/2011-185
zo dňa 14. 02. 2014, ktoré odvolací Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil uznesením č. k.
17CoD/5/2014- 236 zo dňa 16. 02. 2015 a vec vrátil na ďalšie konanie.
Sťažovateľka písomným podaním zo dňa 25. 04. 2015 prostredníctvom svojho
zástupcu požiadala konajúcu notárku o odstránenie prieťahov
v konaní, ktoré poslala na vedomie aj Okresnému súdu Zvolen k sp zn. 21 D/156/2011.
Sťažovateľke nie je známe, či notárka túto žiadosť (podľa svojho obsahu sťažnosť
podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z v z.n.p. proti porušovaniu práva na verejné
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov) predložila predsedovi súdu, lebo z okresného
súdu až doposiaľ žiadnu odpoveď nedostala.
Notárka svojim listom číslo 21 D/156/2011, Dnot 235/2011
zo dňa 27. 04 2015 podala sťažovateľke informáciu o stave konania, že dedičský spis bol
na vyžiadanie Okresného súdu Zvolen dňa 13. 04. 2015 zaslaný k sporovému konaniu
Na základe tejto informácie zástupca sťažovateľky dňa 30. 04. 2015 písomne
požiadal Okresný sud Zvolen o vrátenie spisu konajúcej notárke, aby mohla pokračovať
v konaní.
Okresný súd Zvolen vo veci druhý krát rozhodol uznesením č. k. 21 D/156/2011-290
zo dňa 30. 09. 2015, ktoré odvolací Krajský súd v Banskej Bystrici druhýkrát zrušil
uznesením č. k. 17CoD/1/2017-402 zo dňa 30. 11. 2017, ktoré bolo zástupcovi sťažovateľky
doručené až dňa 29. 01.2018 a vec znova vrátil na ďalšie konanie.“
3. Ďalej sťažovateľka uviedla: „V čase podania tejto sťažnosti porušovanie
základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zakotvené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v čl 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a základného práva sťažovateľky zakotveného v čl 20
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého dedenie sa zaručuje, stále trvá.
Vo veci nejde o ojedinelú nečinnosť súdu, ale o niekoľkonásobné porušovanie
základných ústavných práv sťažovateľky Okresným súdom vo Zvolene a sťažovateľka
sa nedomohla nápravy ani po podaní sťažnosti zo dňa 25. 04. 2015.“
4. Keďže napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené, sťažovateľka
navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„• Postupom Okresného sudu Zvolen, v konaní vedenom pod sp. zn 21 D/156/2011
základné právo sťažovateľky na prekovanie veci bez zbytočných prieťahov, zakotvené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a základné právo sťažovateľky zakotvené v čl. 20 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorého dedenie sa zaručuje, porušené boli.
• Ústavný súd ukladá Okresnému súdu Zvolen, aby do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu zaplatil sťažovateľke, primerané finančné
zadosťučinenie za porušovanie jej základného práva na prekovanie veci bez zbytočných
prieťahov, zakotveného v Čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva zakotveného
v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého dedenie sa zaručuje, v konaní
vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 21 D/156/2011 v rozsahu 20.000.- €.
• Ústavný súd ukladá Okresnému súdu Zvolen, aby do 15 dni od doručenia nálezu
zaplatil náhradu trov konania sťažovateľky na účet jej zástupcu, JUDr. Jaroslava
Viglaského.
• Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu vo Zvolene, aby v konaní vedenom pod
sp. zn. 21 D/156/2011 konal bez zbytočných prieťahov.“
5. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním
sp. zn. Spr 514/2018 doručeným ústavnému súdu 2. augusta 2018, v ktorom predsedníčka
okresného súdu okrem iného uviedla: „Som si vedomá skutočnosti, že predmetné dedičské
konanie trvá už od roku 2011, avšak je potrebné uviesť, že vo veci bolo už dva krát
rozhodnuté, prvý krát o vyporiadaní dedičov súd rozhodol dňa 14.02.2014, pričom odvolací
súd svojím rozhodnutím (Krajský súd v Banskej Bystrici) sp.zn. 17CoD/5/2014 dňa
16.02.2015 rozhodnutie I. stupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Druhý
krát súd vyporiadal dedičov uznesením dňa 30.09.2015, pričom opäť Krajský súd v Banskej
Bystrici uznesením dňa 30.11.2017 sp. zn. 17CoD/1/2017 rozhodnutie okresného súdu
zrušil a vec mu opäť vrátil na ďalšie konanie. Tu poukazujem na zdôvodnenie tohto
rozhodnutia krajského súdu (čl. 402-404). Rovnako je potrebné dať do pozornosti, že na
tunajšom súde sa od marca 2014 vedie i konanie vo veci 14C/38/2014, žaloba o určenie, že
finančné prostriedky vo výške 16.719,11 E patria do dedičstva (žalobca: 1/
, 2/ a žalovaný: ), pričom v tejto civilnej veci súd
rozhodol dňa 14.05.2015 a žalobu zamietol, odvolací súd rozsudok okresného súdu dňa
24.05.2017 potvrdil a toho času sa spis nachádza z dôvodu podaného dovolania žalobcami
na Najvyššom súde Slovenskej republiky odo dňa 13.03.2018. Vec bola predmetom
vyjadrenia súdnej komisárky aj pre Ministerstvo spravodlivosti SR a tu poukazujem
na vyjadrenie ohľadom konania a rozhodovania v tejto dedičskej
veci (čl. 416-417).
Daná dedičská vec bola predmetom šetrenia predsedníčkou súdu na základe podanej
sťažnosti na prieťahy v konaní vedená pod Spr. 2006/2013 a bola vyhodnotená ako dôvodná
s konštatovaním, že k prieťahom došlo z dôvodu nečinnosti znalkyne, nie súdu.
Napokon predmetný dedičský spis bol predmetom aj vnútornej revízie vykonanej
Krajským súdom v Banskej Bystrici v júni 2015. Revízna komisia vo svojej správe
evidovanej na Okresnom súde Zvolen pod Spr. 600/2016 konštatovala, že: „revíziou neboli
zistené subjektívne príčiny reštančnosti veci, súd a notár konali bez prieťahov, dĺžka
konania bola spôsobená najmä oceňovaním predmetu dedičstva (určité prieťahy spôsobil
znalec) a odvolacími konaniami.“
6. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti sťažovateľka zaujala svoje stanovisko
v podaniach doručených ústavnému súdu 29. novembra 2018 a 8. januára 2019, v ktorých
okrem iného uviedla:
„Zápisnica s dcérou poručiteľa ohľadom súpisu aktív a pasív nebola spísaná dňa
29. 03. 2012, ale dňa 20. 03. 2012.
K prieťahom v konaní začalo dochádzať už na samom začiatku namietaného konania
pri vykonávaní znaleckého dokazovania. Uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania
bolo vydané súdnou komisárkou dňa 05. 06. 2012. Znalecký posudok bol súdu predložený
až dňa 26. 03. 2013, t. j. po viac ako ôsmich mesiacoch. Za (ne) činnosť znalca (ale aj
notárky ako súdnej komisárky) podľa názoru sťažovateľky zodpovedá súd, ktorý má zákonné
možnosti na odstránenie prieťahov spôsobených znalcom, avšak súd ich využil oneskorene,
čím tieto prieťahy v konaní zavinil.
Vnútorne rozporné je vyjadrenie súdu, že spis si znalkyňa prevzala v informačnom
centre súdu dňa 08. 02. 2012, keď jej súd poslal urgenciu na prevzatie spisu dňa 22. 01.
2013.
Súd až dňa 20. 03. 2018 (t. j. po viac ako šiestich rokoch) telefonicky urgoval
u súdnej znalkyne predloženie znaleckého posudku.
Uznesenie sp. zn. 21D/156/2011 zo dňa 14. 02. 2018 súd do dnešného dňa
sťažovateľke nedoručil, preto voči nemu nemohla podať ani odvolanie, ako to má vyplývať
z vyjadrenia súdu.
Súd nesprávne uvádza, že voči uzneseniu sp. zn. 21D/156/2011 zo dňa 02. 09. 2016
(č. l. 322) mali podať všetci dediči odvolanie. Voči tomuto uzneseniu nepodal odvolanie
žiaden z dedičov, lebo je zákonné, spravodlivé a absolútne presvedčivo odôvodnené. Proti
takému uzneseniu sa odvolanie nepodáva.
Je pravda, že dňa 22. 06. 2018 súdna komisárka vytýčila vo veci pojednávanie
na deň 09. 08. 2018, ale tento termín svojim oznámením zo dňa 27. 07. 2018 zrušila
z dôvodu konania vo veci tejto ústavnej sťažnosti a do dnešného dňa sa žiadne ďalšie
pojednávanie neuskutočnilo. Súd sa vo svojom vyjadrení zo dňa 29. 10. 2018 k týmto
skutočnostiam nevyjadril vôbec. Podľa názoru sťažovateľky konanie ústavného súdu,
konanie o určenie, že finančné prostriedky vo výške 16.719,11 EUR by boli mali patriť
do dedičstva, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 14C/38/2014, ale ani
konanie o dovolaní, nezakladali prekážku v postupe súdnej komisárky v namietanom
konaní.
Skutočnosti, že súd už dva krát namietanú vec rozhodol, nemôžu ospravedlňovať jeho
zbytočné významné prieťahy v namietanom konaní. Ústava Slovenskej republiky zaviazala
súdy konať bez zbytočných prieťahov, ktoré môžu byť spôsobené nielen absolútnou
nečinnosťou, ale aj zjavne neefektívnym postupom súdu. Dôvodne podaný opravný
prosriedok nemožno pričítať na ťarchu sťažovateľky, ale na ťarchu súdu, ktorý nezákonné
rozhodnutie vydal.
Sťažovateľka svojím chovaním nespôsobila žiadne prieťahy v konaní a ani po viac
ako siedmich rokoch sa nedočkala právoplaného rozhodnutia, čím ju súd po takýto dlhý čas
udržiava v stave právnej neistoty, ktorý znáša ťažko a má to negatívny vplyv aj na jej
celkový zdravotný stav. Z týchto dôvodov si dovoľuje navrhnúť, aby ústavný súd, ak vysloví,
že jej základné právo porušené bolo, priznal jej aj primerané finančné zadosťučinenie,
ako to navrhla vo svojej sťažnosti.“
7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
8. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu z 31. júla 2018 k sťažnosti bolo aj opísanie
napadnutého konania, ktorého priebeh bol nasledujúci:
„Vec po poručiteľovi: , , zomr. , napadla
na Okresný súd Zvolen dňa 09.11.2011 pod sp. zn. 21D/156/2011 vyššiemu súdnemu
úradníkovi .
Dňa 15.11.2011 bolo súdom vydané uznesenie č.k. 21D/156/2011-3, ktorým súd
podľa § 175a ods. 2 OSP začal konanie v dedičskej veci po poručiteľovi
, zomr. dňa
Dňa 15.11.2011 bolo súdom vydané poverenie č.k. 21 D/156/2011-4, ktorým súd
poveril , súdnu komisárku na vykonanie potrebných úkonov vo veci
prejednania dedičstva po poručiteľovi , zomr. dňa
Dňa 21.11.2011 spis doručený súdnej komisárke .
Dňa 05.12.2011 spísaná zápisnica o predbežnom vyšetrení s dcérou poručiteľa
.
Dňa 08.03.2012 vytýčený termín pojednávania na deň 20.03.2012 (čl. 38).
Pojednávanie vykonané dňa 20.03.2012 odročené za účelom zistenia všetkých výberov
z vkladnej knižky 10 rokov spätne + možnosť uzavretia predbežnej dohody s dcérou
po poručiteľovi.
Dňa 29.03.2012 spísaná zápisnica s dcérou poručiteľa ohľadom súpisu aktív a pasív.
Dňa 05.06.2012 vydané súdnou komisárkou uznesenie, ktorým súd nariadil znalecké
dokazovanie. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.07.2012.
Dňa 10.07.2012 spis doručený Okresnému súdu Zvolen. Dňa 16.08.2012 dal vyšší
súdny úradník pokyn na zistenie zloženia záloh dedičmi. Dňa 07.09.2012 zistený stav
na účte po zomr. Dňa 27.11.2012 zaslaná výzva súdnej znalkyni (bytom Zvolen)
na prevzatie spisu za účelom vypracovanie znaleckého posudku. Dňa 22.01.2013 zaslaná
urgencia súdnej znalkyni na prevzatie spisu. Dňa 08.02.2012 spis prevzatý súdnou
znalkyňou v Informačnom centre Okresného súdu Zvolen.
Dňa 20.03.2013 nadobudlo právoplatnosť uznesenie sp. zn. 21D/156/2011 spolu
s opravným uznesením zo dňa 01.03.2013, ktorým súd uložil súdnej znalkyni poriadkovú
pokutu vo výške 350,- Eur. Dňa 20.03.2018 vykonaná telefonická urgencia u súdnej
znalkyni na predloženie znaleckého posudku. Dňa 26.03.2013 predložený znalecký posudok
29/2013 spolu s vyúčtovaním. Znalecké posudky vyexpedované dňa 27.03.2013 dedičom.
Dňa 16.04.2013 doručené odvolanie súdnej znalkyne voči uzneseniu o uložení poriadkovej
pokuty.
Dňa 23.04.2013 vydané uznesenie č.k. 21 D/156/2011-134, ktorým súd priznal
znalkyni znalečné vo výške 363,96 Eur. Dňa 23.04.2013 vydané uznesenie
č.k. 21 D/156/2011-136. ktorým súd odpustil znalkyni poriadkovú pokutu
vo výške 350,- Eur.
Dňa 10.05.2013 doručená žiadosť od dedičky 1/ o vrátenie
poplatku 140,- Eur.
Dňa 20.05.2013 doručené odvolanie dedičov 2/ a 3/ a
voči uzneseniu č.k. 21 D/l 56/2011-134.
V dňoch 24.06.2013 - 23.07.2013 vykonávané šetrenie ohľadom úhrady zálohy
na znalecké dokazovanie dedičkou 1/.
Dňa 23.07.2013 spis zaslaný na Krajský súd v Banskej Bystrici za účelom
rozhodnutia o odvolaní dedičov 2/ a 3/ voči uzneseniu č.k. 21 D/l 56/2011-134.
Dňa 01.10.2013 Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 13CoD/2/2013-150
uznesenie okresného súdu potvrdil a spis vrátil Okresnému súdu Zvolen dňa 07.10.2013.
Spis bol po vyexpedovaní uznesenia II. st. zaslaný súdnej komisárke
na ďalšie konanie o dedičstve.
Dňa 18.11.2013 vytýčila súdna komisárka pojednávanie na deň 10.12.2013.
Na pojednávaní konanom dňa 10.12.2013 bolo vyhlásené uznesenie, ktorým súdny
komisár vykoná vyporiadanie medzi dedičmi, nakoľko sa títo nedohodli.
Dňa 11.02.2014 spis postúpený Okresnému súdu Zvolen spolu s vypracovaným
uznesením sp. zn. 21D/156/2001 zčl. 185 na schválenie. Dňa 14.02.2018 bolo vydané
uznesenie sp. zn. 21 D/156/2001 (čl. 185), ktorým súd vyporiadal dedičov. Uznesenie
vyexpedované dňa 26.02.2014. Voči predmetnému uzneseniu podali všetci dediči odvolanie.
Dňa 06.05.2014 bol spis predložený zákonnému sudcovi na rozhodnutie o podaných
odvolaniach voči uzneseniu zčl. 185. Daný pokyn sudcu na ďalšie procesné postupy (SUP,
doručenie odvolaní na vyjadrenie, predkladacia správa). Po vykonaní úpravy sudcu
(čl. 220- 231) bol spis dňa 22.07.2014 zaslaný Krajskému súdu v Banskej Bystrici
na rozhodnutie o podaných odvolaniach dedičov.
Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 16.02.2015 uznesením č.k. 17CoD/5/2014-236
uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Spis bol Okresnému súdu
Zvolen vrátený dňa 25.02.2015. Uznesenie II. st. bolo vyexpedované dňa 26.02.2015.
Spis bol dňa 17.03.2015 vrátený súdnej komisárke
na ďalšie konanie.
Dňa 10.04.2015 bol spis zapožičaný Okresnému súdu Zvolen k sp. zn. 14C/38/2014.
Na čl. 249 sa nachádza úradný záznam o nahliadnutí do spisu oddelením vnútornej
revízie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 05.06.2015. Spis bol predmetom kontroly
v období od 05.05.2015 - 08.06.2015.
Dňa 09.06.2015 spis vrátený súdnej komisárke.
Dňa 10.06.2015 bolo zaslané dedičom predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň
25.06.2015. Pojednávanie bolo odročené na deň 02.07.2015 z dôvodu žiadosti dediča 3/
. Pojednávanie vytýčené na deň 02.07.2015 bolo odročené na deň
08.09.2015 z dôvodu žiadosti dedičky 2/ .
Na pojednávaní konanom dňa 08.09.2015 bolo vyhlásené uznesenie, ktorým súdny
komisár vykoná vyporiadanie medzi dedičmi, nakoľko sa títo nedohodli (čl. 266). Na čl. 279
sa nachádza oprava zápisnice zo dňa 08.09.2015.
Dňa 29.09.2015 spis postúpený Okresnému súdu Zvolen spolu s vypracovaným
uznesením č.k. 21 D/156/2011-290 na schválenie. Dňa 30.09.2015 bolo vydané uznesenie
č.k. 21 D/156/2011-290, ktorým súd vyporiadal dedičov.
Dňa 12.10.2015 boli súdu doručené námietky dedičov 2/ a 3/ voči zápisnici zo dňa
08.09.2015 (čl. 305).
Dňa 14.10.2015 spis vrátený súdnej komisárke na ďalšie úkony v konaní o dedičstve.
Dňa 10.11.2015 spis postúpený Okresnému súdu Zvolen spolu s vypracovaným
uznesením č.k. 21 D/156/2011-322 na schválenie. Spis predložený vyššiemu súdnemu
úradníkovi dňa 21.11.2015, ktorý dal pokyn na predloženie spisu zákonnému sudcovi
v zmysle rozhodnutia NS SR 5Cdo/101/2010 zo dňa 15.07.2010. Spis predložený zákonnému
sudcovi dňa 15.01.2016. V období mesiacov marec 2015 - august 2015 zisťovaný stav
v konaní Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14C/38/2014 z dôvodu, že finančné prostriedky
z tohto civilného konania paria do dedičstva (čl. 324 pv). Dňa 02.09.2016 bolo vydané
uznesenie sp. zn. 21 D/156/2011 zčl. 185, ktorým súd námietkam proti zneniu zápisnice
z pojednávania zo dňa 08.09.2015 a návrhu na opravu nevyhovel. Uznesenie vyexpedované
dňa 06.09.2016. Voči predmetnému uzneseniu podali všetci dediči odvolanie.
Spis bol, po vykonaní procesných úkonov pri odvolacom konaní (vyjadrenia
k odvolania, SUP - čl. 331-392), dňa 11.01.2017 zaslaný Krajskému súdu v Banskej Bystrici
na rozhodnutie o podaných odvolaniach dedičov voči uzneseniu z čl. 290.
Dňa 30.11.2017 Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 17CoD/1/2017-402
uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Spis bol Okresnému súdu
Zvolen vrátený dňa 19.12.2017.
Po vyexpedovaní uznesenia II. inšt. bol spis dňa 15.02.2018 postúpený súdnej
komisárke na ďalšie úkony v konaní o dedičstve s poukazom na uznesenie II. inštancie.
Dňa 22.06.2018 súdnou komisárkou vytýčené pojednávanie na deň 09.08.2018.
Dňa 09.07.2018 spis zaslaný Okresnému súdu Zvolen na žiadosť predsedníčky súdu
v zmysle žiadosti Ústavného súdu Slovenskej republiky č. Rvp/313/2018.“
Ústavný súd na okresnom súde zistil, že súdny spis bol konajúcej notárke naposledy
predložený 17. decembra 2018.
9. Obsah zapožičaného súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 21 D 156/2011
potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení z 31. júla 2018, ktoré ústavný súd považuje
za preukázané.
III.
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
13. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne
sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,
dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na splnenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy preto nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).
14. Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho
konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných
záväzkov Slovenskej republiky je garantovať účastníkom súdneho konania právo
na prerokovanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) a zabezpečiť
odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu
v primeranej dobe (III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).
15. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (obdobne III. ÚS 127/03, IV. ÚS 221/04).
16. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
17. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016
zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového
a správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),
Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) a Správneho súdneho poriadku.
18. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
do 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100
ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117
ods. 1 OSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP,
podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia
oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi
deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
19. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového
konania v čl. 17 CSP a čl. 12 CMP, podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná
hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného
sporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa Civilného mimosporového poriadku)
a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení
Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho
poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy
týchto poriadkov.
20. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z § 157 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z § 153 CSP
o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z § 168 ‒ § 172 CSP opredbežnom prejednaní
sporu a následkoch neprítomnosti strán aj z § 179 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie
vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím
na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1 prvej vety CSP, podľa ktorej
pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
21. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a tým aj porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania
a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (II. ÚS 74/97). Tieto tri kritériá zohľadňuje
pri namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).
22. Pokiaľ ide o kritérium právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,
že dedičské spory tvoria súčasť bežnej sporovej agendy všeobecných súdov a o takýto
prípad ide aj v predmetnej veci. Ústavný súd poznamenáva, že napadnuté konanie nie je
právne ani skutkovo zložité, a preto nie je možné okresný súd zbaviť zodpovednosti
za priebeh napadnutého konania v súvislosti s posudzovaním existencie zbytočných
prieťahov.
23. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní
mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto
súdneho konania. Ústavný súd nezistil na strane sťažovateľky také skutočnosti, ktoré
by zásadným spôsobom ovplyvnili dĺžku napadnutého konania.
24. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup okresného súdu.
Celkovú dĺžku napadnutého konania (takmer 7 rokov od jeho začatia) ústavný súd
v okolnostiach danej veci považuje z ústavnoprávneho hľadiska za neakceptovateľnú.
Okrem toho ústavný súd konštatuje, že aj keď postup okresného súdu bol v zásade plynulý,
nebol dostatočne efektívny. O uvedenom svedčí najmä skutočnosť, že meritórne
rozhodnutia okresného súdu po podaní odvolaní boli rozhodnutiami Krajského súdu
v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) zrušené a okresnému súdu vrátené na ďalšie
konanie.
V prvom prípade krajský súd v odôvodnení uznesenia sp. zn. 17 CoD 5/2014
zo 16. februára 2015 okrem iného uviedol: „Úlohou okresného súdu po vrátení veci na
ďalšie konanie bude opätovne prejednať dedičstvo po poručiteľovi
v zmysle vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O. s. p. súd
prvého stupňa viazaný. Záväzný právny názor krajského súdu sa týka hodnoty darovaných
nehnuteľností dedičke a aplikovateľnosti zákona č. 180/1995 Z. z.
Z neho bude okresný súd vychádzať pri posúdení návrhu dedičov na započítanie daru na
podiel dedičov v zmysle § 484 OZ.“
V druhom prípade krajský súd v odôvodnení uznesenia sp. zn. 17 CoD 1/2017
z 30. novembra 2017 okrem iného uviedol: „Povinnosťou súdu (povereného súdneho
komisára) podľa § 175m Občianskeho súdneho poriadku bolo zistiť poručiteľov majetok
a jeho dlhy a vykonať súpis aktív a pasív. Súpis majetku poručiteľa uskutočnený
v napadnutom rozhodnutí nie je v súlade s ustanovením § 175m O. s. p.. Pri prejednaní
dedičstva vychádzal súd (súdny komisár) z výpisov z katastra nehnuteľností obstaraných
ešte v roku 2012 a nezohľadnil zmeny nastalé v priebehu konania, čo vedie odvolací súd
k zrušeniu rozhodnutia prvoinštančného súdu podľa §221 ods. 1 písm. h) O. s. p. s vrátením
veci na ďalšie konanie prvostupňovému súdu za účelom zistenia majetku poručiteľa
v aktuálnom stave a pokiaľ v konaní dedičia dedičskú dohodu neuzavrú, na opätovné
rozhodnutie podľa § 175q ods. 1 písm. d) O. s. p. po zohľadnení návrhov dedičov
v odvolaniach ohľadne rozdelenia pozemkov.“
25. Argumentáciu okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti, „že k prieťahom došlo
z dôvodu nečinnosti znalkyne, nie súdu“, nemohol ústavný súd akceptovať, pretože v súlade
so svojou štandardnou judikatúrou (napr. III: ÚS 56/02, III. ÚS 548/2016) okresný súd
v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu
znalca pri vypracovaní znaleckého posudku. Ústavný súd, keďže ide o dedičskú vec,
v súlade so svojou štandardnou judikatúrou (napr. III. ÚS 47/00) poukazuje na to, že úkony
notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto nimi možno
spôsobiť prieťahy.
26. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu
v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom a tým aj k porušeniu základného práva
sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
27. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom
okresného súdu v napadnutom konaní porušené, prikázal mu, aby vo veci konal
bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
sťažovateľka.
IV.
28. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
29. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov
sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo
slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia ústavného súdu.
30. Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 20 000 €
z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, poukazujúc okrem iného na právnu neistotu
vyvolanú neefektívnym postupom okresného súdu v napadnutom konaní s tým, že
„sa nedomohla nápravy ani po podaní sťažnosti zo dňa 25.04.2015“.
31. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
32. S prihliadnutím na dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
21 D 156/2011, berúc do úvahy konkrétne okolnosti veci, ústavný súd považoval priznanie
sumy 3 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde.
33. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré
mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátom
JUDr. Jaroslavom Viglaským. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému
účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
34. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2017, ktorá
bola 921€.
35. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie, prípravu zastúpenia
a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“), a to každý úkon po 153,50 €, t. j. spolu 307 €, čo spolu s režijným paušálom
2 x 9,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 325,42 €.
36. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľa v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.
37. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. februára 2019