Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 385/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. februára 2019 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra

Mamojku prerokoval sťažnosť , , zastúpenej advokátom

JUDr. Jaroslavom Viglaským, Mlynská 54, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Zvolen p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €

(slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Zvolen p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Zvolen j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet jej právneho

zástupcu JUDr. Jaroslava Viglaského, Mlynská 54, Banská Bystrica, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

uznesením č. k. -14 zo 16. októbra 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „dedička“ alebo

„dcéra poručiteľa“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„... je zákonnou dedičkou po svojom nebohom otcovi ,

, , naposledy bytom

bez zanechania závetu či listiny o vydedení.

Dedičské konanie je vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 21 D/l 56/2011,

prostredníctvom notárky ako súdnej komisárky Mgr so sídlom

Notárskeho úradu Číslo Dnot 235/2011, ktoré až do dnešného dňa

nie je právoplatne skončené.

Okresný súd Zvolen vo veci prvý krát rozhodol uznesením č k. -185

zo dňa 14. 02. 2014, ktoré odvolací Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil uznesením č. k.

- 236 zo dňa 16. 02. 2015 a vec vrátil na ďalšie konanie.

Sťažovateľka písomným podaním zo dňa 25. 04. 2015 prostredníctvom svojho

zástupcu požiadala konajúcu notárku o odstránenie prieťahov

v konaní, ktoré poslala na vedomie aj Okresnému súdu Zvolen k sp zn. .

Sťažovateľke nie je známe, či notárka túto žiadosť (podľa svojho obsahu sťažnosť

podľa Z. z v z.n.p. proti porušovaniu práva na verejné

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov) predložila predsedovi súdu, lebo z okresného

súdu až doposiaľ žiadnu odpoveď nedostala.

Notárka svojim listom číslo 21 D/156/2011,

zo dňa 27. 04 2015 podala sťažovateľke informáciu o stave konania, že dedičský spis bol

na vyžiadanie Okresného súdu Zvolen dňa 13. 04. 2015 zaslaný k sporovému konaniu

.

Na základe tejto informácie zástupca sťažovateľky dňa 30. 04. 2015 písomne

požiadal Okresný sud Zvolen o vrátenie spisu konajúcej notárke, aby mohla pokračovať

v konaní.

Okresný súd Zvolen vo veci druhý krát rozhodol uznesením č. k. -290

zo dňa 30. 09. 2015, ktoré odvolací Krajský súd v Banskej Bystrici druhýkrát zrušil

uznesením č. k. -402 zo dňa 30. 11. 2017, ktoré bolo zástupcovi sťažovateľky

doručené až dňa 29. 01.2018 a vec znova vrátil na ďalšie konanie.“

3. Ďalej sťažovateľka uviedla: „V čase podania tejto sťažnosti porušovanie

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zakotvené

v , ako aj v čl 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a základného práva sťažovateľky zakotveného v čl 20

ods. 1 , podľa ktorého dedenie sa zaručuje, stále trvá.

Vo veci nejde o ojedinelú nečinnosť súdu, ale o niekoľkonásobné porušovanie

základných ústavných práv sťažovateľky Okresným súdom vo Zvolene a sťažovateľka

sa nedomohla nápravy ani po podaní sťažnosti zo dňa 25. 04. 2015.“

4. Keďže napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené, sťažovateľka

navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„• Postupom Okresného sudu Zvolen, v konaní vedenom pod sp. zn

základné právo sťažovateľky na prekovanie veci bez zbytočných prieťahov, zakotvené

v a v Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a základné právo sťažovateľky zakotvené v

Slovenskej republiky, podľa ktorého dedenie sa zaručuje, porušené boli.

• Ústavný súd ukladá Okresnému súdu Zvolen, aby do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu zaplatil sťažovateľke, primerané finančné

zadosťučinenie za porušovanie jej základného práva na prekovanie veci bez zbytočných

prieťahov, zakotveného v Čl. 48 ods. 2 a v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva zakotveného

v , podľa ktorého dedenie sa zaručuje, v konaní

vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. v rozsahu 20.000.- €.

• Ústavný súd ukladá Okresnému súdu Zvolen, aby do 15 dni od doručenia nálezu

zaplatil náhradu trov konania sťažovateľky na účet jej zástupcu, JUDr. Jaroslava

Viglaského.

• Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu vo Zvolene, aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.“

5. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr 514/2018 doručeným ústavnému súdu 2. augusta 2018, v ktorom predsedníčka

okresného súdu okrem iného uviedla: „Som si vedomá skutočnosti, že predmetné dedičské

konanie trvá už od roku 2011, avšak je potrebné uviesť, že vo veci bolo už dva krát

rozhodnuté, prvý krát o vyporiadaní dedičov súd rozhodol dňa 14.02.2014, pričom odvolací

súd svojím rozhodnutím (Krajský súd v Banskej Bystrici) sp.zn. dňa

16.02.2015 rozhodnutie I. stupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Druhý

krát súd vyporiadal dedičov uznesením dňa 30.09.2015, pričom opäť Krajský súd v Banskej

Bystrici uznesením dňa 30.11.2017 sp. zn. rozhodnutie okresného súdu

zrušil a vec mu opäť vrátil na ďalšie konanie. Tu poukazujem na zdôvodnenie tohto

rozhodnutia krajského súdu (čl. 402-404). Rovnako je potrebné dať do pozornosti, že na

tunajšom súde sa od marca 2014 vedie i konanie vo veci , žaloba o určenie, že

finančné prostriedky vo výške 16.719,11 E patria do dedičstva (žalobca: 1/

, 2/ a žalovaný: ), pričom v tejto civilnej veci súd

rozhodol dňa 14.05.2015 a žalobu zamietol, odvolací súd rozsudok okresného súdu dňa

24.05.2017 potvrdil a toho času sa spis nachádza z dôvodu podaného dovolania žalobcami

na Najvyššom súde Slovenskej republiky odo dňa 13.03.2018. Vec bola predmetom

vyjadrenia súdnej komisárky aj pre Ministerstvo spravodlivosti SR a tu poukazujem

na vyjadrenie ohľadom konania a rozhodovania v tejto dedičskej

veci (čl. 416-417).

Daná dedičská vec bola predmetom šetrenia predsedníčkou súdu na základe podanej

sťažnosti na prieťahy v konaní vedená pod Spr. 2006/2013 a bola vyhodnotená ako dôvodná

s konštatovaním, že k prieťahom došlo z dôvodu nečinnosti znalkyne, nie súdu.

Napokon predmetný dedičský spis bol predmetom aj vnútornej revízie vykonanej

Krajským súdom v Banskej Bystrici v júni 2015. Revízna komisia vo svojej správe

evidovanej na Okresnom súde Zvolen pod Spr. 600/2016 konštatovala, že: „revíziou neboli

zistené subjektívne príčiny reštančnosti veci, súd a notár konali bez prieťahov, dĺžka

konania bola spôsobená najmä oceňovaním predmetu dedičstva (určité prieťahy spôsobil

znalec) a odvolacími konaniami.“

6. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti sťažovateľka zaujala svoje stanovisko

v podaniach doručených ústavnému súdu 29. novembra 2018 a 8. januára 2019, v ktorých

okrem iného uviedla:

„Zápisnica s dcérou poručiteľa ohľadom súpisu aktív a pasív nebola spísaná dňa

29. 03. 2012, ale dňa 20. 03. 2012.

K prieťahom v konaní začalo dochádzať už na samom začiatku namietaného konania

pri vykonávaní znaleckého dokazovania. Uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania

bolo vydané súdnou komisárkou dňa 05. 06. 2012. Znalecký posudok bol súdu predložený

až dňa 26. 03. 2013, t. j. po viac ako ôsmich mesiacoch. Za (ne) činnosť znalca (ale aj

notárky ako súdnej komisárky) podľa názoru sťažovateľky zodpovedá súd, ktorý má zákonné

možnosti na odstránenie prieťahov spôsobených znalcom, avšak súd ich využil oneskorene,

čím tieto prieťahy v konaní zavinil.

Vnútorne rozporné je vyjadrenie súdu, že spis si znalkyňa prevzala v informačnom

centre súdu dňa 08. 02. 2012, keď jej súd poslal urgenciu na prevzatie spisu dňa 22. 01.

2013.

Súd až dňa 20. 03. 2018 (t. j. po viac ako šiestich rokoch) telefonicky urgoval

u súdnej znalkyne predloženie znaleckého posudku.

Uznesenie sp. zn. zo dňa 14. 02. 2018 súd do dnešného dňa

sťažovateľke nedoručil, preto voči nemu nemohla podať ani odvolanie, ako to má vyplývať

z vyjadrenia súdu.

Súd nesprávne uvádza, že voči uzneseniu sp. zn. zo dňa 02. 09. 2016

(č. l. 322) mali podať všetci dediči odvolanie. Voči tomuto uzneseniu nepodal odvolanie

žiaden z dedičov, lebo je zákonné, spravodlivé a absolútne presvedčivo odôvodnené. Proti

takému uzneseniu sa odvolanie nepodáva.

Je pravda, že dňa 22. 06. 2018 súdna komisárka vytýčila vo veci pojednávanie

na deň 09. 08. 2018, ale tento termín svojim oznámením zo dňa 27. 07. 2018 zrušila

z dôvodu konania vo veci tejto ústavnej sťažnosti a do dnešného dňa sa žiadne ďalšie

pojednávanie neuskutočnilo. Súd sa vo svojom vyjadrení zo dňa 29. 10. 2018 k týmto

skutočnostiam nevyjadril vôbec. Podľa názoru sťažovateľky konanie ústavného súdu,

konanie o určenie, že finančné prostriedky vo výške 16.719,11 EUR by boli mali patriť

do dedičstva, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. , ale ani

konanie o dovolaní, nezakladali prekážku v postupe súdnej komisárky v namietanom

konaní.

Skutočnosti, že súd už dva krát namietanú vec rozhodol, nemôžu ospravedlňovať jeho

zbytočné významné prieťahy v namietanom konaní. zaviazala

súdy konať bez zbytočných prieťahov, ktoré môžu byť spôsobené nielen absolútnou

nečinnosťou, ale aj zjavne neefektívnym postupom súdu. Dôvodne podaný opravný

prosriedok nemožno pričítať na ťarchu sťažovateľky, ale na ťarchu súdu, ktorý nezákonné

rozhodnutie vydal.

Sťažovateľka svojím chovaním nespôsobila žiadne prieťahy v konaní a ani po viac

ako siedmich rokoch sa nedočkala právoplaného rozhodnutia, čím ju súd po takýto dlhý čas

udržiava v stave právnej neistoty, ktorý znáša ťažko a má to negatívny vplyv aj na jej

celkový zdravotný stav. Z týchto dôvodov si dovoľuje navrhnúť, aby ústavný súd, ak vysloví,

že jej základné právo porušené bolo, priznal jej aj primerané finančné zadosťučinenie,

ako to navrhla vo svojej sťažnosti.“

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

8. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu z 31. júla 2018 k sťažnosti bolo aj opísanie

napadnutého konania, ktorého priebeh bol nasledujúci:

„Vec po poručiteľovi: , , zomr. , napadla

na Okresný súd Zvolen dňa 09.11.2011 pod sp. zn. vyššiemu súdnemu

úradníkovi .

Dňa 15.11.2011 bolo súdom vydané uznesenie č.k. -3, ktorým súd

podľa začal konanie v dedičskej veci po poručiteľovi

, zomr. dňa

Dňa 15.11.2011 bolo súdom vydané poverenie č.k. -4, ktorým súd

poveril , súdnu komisárku na vykonanie potrebných úkonov vo veci

prejednania dedičstva po poručiteľovi , zomr. dňa

Dňa 21.11.2011 spis doručený súdnej komisárke .

Dňa 05.12.2011 spísaná zápisnica o predbežnom vyšetrení s dcérou poručiteľa

.

Dňa 08.03.2012 vytýčený termín pojednávania na deň 20.03.2012 (čl. 38).

Pojednávanie vykonané dňa 20.03.2012 odročené za účelom zistenia všetkých výberov

z vkladnej knižky 10 rokov spätne + možnosť uzavretia predbežnej dohody s dcérou

po poručiteľovi.

Dňa 29.03.2012 spísaná zápisnica s dcérou poručiteľa ohľadom súpisu aktív a pasív.

Dňa 05.06.2012 vydané súdnou komisárkou uznesenie, ktorým súd nariadil znalecké

dokazovanie. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.07.2012.

Dňa 10.07.2012 spis doručený Okresnému súdu Zvolen. Dňa 16.08.2012 dal vyšší

súdny úradník pokyn na zistenie zloženia záloh dedičmi. Dňa 07.09.2012 zistený stav

na účte po zomr. Dňa 27.11.2012 zaslaná výzva súdnej znalkyni (bytom Zvolen)

na prevzatie spisu za účelom vypracovanie znaleckého posudku. Dňa 22.01.2013 zaslaná

urgencia súdnej znalkyni na prevzatie spisu. Dňa 08.02.2012 spis prevzatý súdnou

znalkyňou v Informačnom centre Okresného súdu Zvolen.

Dňa 20.03.2013 nadobudlo právoplatnosť uznesenie sp. zn. spolu

s opravným uznesením zo dňa 01.03.2013, ktorým súd uložil súdnej znalkyni poriadkovú

pokutu vo výške 350,- Eur. Dňa 20.03.2018 vykonaná telefonická urgencia u súdnej

znalkyni na predloženie znaleckého posudku. Dňa 26.03.2013 predložený znalecký posudok

29/2013 spolu s vyúčtovaním. Znalecké posudky vyexpedované dňa 27.03.2013 dedičom.

Dňa 16.04.2013 doručené odvolanie súdnej znalkyne voči uzneseniu o uložení poriadkovej

pokuty.

Dňa 23.04.2013 vydané uznesenie č.k. -134, ktorým súd priznal

znalkyni znalečné vo výške 363,96 Eur. Dňa 23.04.2013 vydané uznesenie

č.k. -136. ktorým súd odpustil znalkyni poriadkovú pokutu

vo výške 350,- Eur.

Dňa 10.05.2013 doručená žiadosť od dedičky 1/ o vrátenie

poplatku 140,- Eur.

Dňa 20.05.2013 doručené odvolanie dedičov 2/ a 3/ a

voči uzneseniu č.k. 21 D/l 56/2011-134.

V dňoch 24.06.2013 - 23.07.2013 vykonávané šetrenie ohľadom úhrady zálohy

na znalecké dokazovanie dedičkou 1/.

Dňa 23.07.2013 spis zaslaný na Krajský súd v Banskej Bystrici za účelom

rozhodnutia o odvolaní dedičov 2/ a 3/ voči uzneseniu č.k. 21 D/l 56/2011-134.

Dňa 01.10.2013 Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. -150

uznesenie okresného súdu potvrdil a spis vrátil Okresnému súdu Zvolen dňa 07.10.2013.

Spis bol po vyexpedovaní uznesenia II. st. zaslaný súdnej komisárke

na ďalšie konanie o dedičstve.

Dňa 18.11.2013 vytýčila súdna komisárka pojednávanie na deň 10.12.2013.

Na pojednávaní konanom dňa 10.12.2013 bolo vyhlásené uznesenie, ktorým súdny

komisár vykoná vyporiadanie medzi dedičmi, nakoľko sa títo nedohodli.

Dňa 11.02.2014 spis postúpený Okresnému súdu Zvolen spolu s vypracovaným

uznesením sp. zn. zčl. 185 na schválenie. Dňa 14.02.2018 bolo vydané

uznesenie sp. zn. (čl. 185), ktorým súd vyporiadal dedičov. Uznesenie

vyexpedované dňa 26.02.2014. Voči predmetnému uzneseniu podali všetci dediči odvolanie.

Dňa 06.05.2014 bol spis predložený zákonnému sudcovi na rozhodnutie o podaných

odvolaniach voči uzneseniu zčl. 185. Daný pokyn sudcu na ďalšie procesné postupy (SUP,

doručenie odvolaní na vyjadrenie, predkladacia správa). Po vykonaní úpravy sudcu

(čl. - 231) bol spis dňa 22.07.2014 zaslaný Krajskému súdu v Banskej Bystrici

na rozhodnutie o podaných odvolaniach dedičov.

Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 16.02.2015 uznesením č.k. -236

uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Spis bol Okresnému súdu

Zvolen vrátený dňa 25.02.2015. Uznesenie II. st. bolo vyexpedované dňa 26.02.2015.

Spis bol dňa 17.03.2015 vrátený súdnej komisárke

na ďalšie konanie.

Dňa 10.04.2015 bol spis zapožičaný Okresnému súdu Zvolen k sp. zn. .

Na čl. 249 sa nachádza úradný záznam o nahliadnutí do spisu oddelením vnútornej

revízie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 05.06.2015. Spis bol predmetom kontroly

v období od 05.05.2015 - 08.06.2015.

Dňa 09.06.2015 spis vrátený súdnej komisárke.

Dňa 10.06.2015 bolo zaslané dedičom predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň

25.06.2015. Pojednávanie bolo odročené na deň 02.07.2015 z dôvodu žiadosti dediča 3/

. Pojednávanie vytýčené na deň 02.07.2015 bolo odročené na deň

08.09.2015 z dôvodu žiadosti dedičky 2/ .

Na pojednávaní konanom dňa 08.09.2015 bolo vyhlásené uznesenie, ktorým súdny

komisár vykoná vyporiadanie medzi dedičmi, nakoľko sa títo nedohodli (čl. 266). Na čl. 279

sa nachádza oprava zápisnice zo dňa 08.09.2015.

Dňa 29.09.2015 spis postúpený Okresnému súdu Zvolen spolu s vypracovaným

uznesením č.k. -290 na schválenie. Dňa 30.09.2015 bolo vydané uznesenie

č.k. -290, ktorým súd vyporiadal dedičov.

Dňa 12.10.2015 boli súdu doručené námietky dedičov 2/ a 3/ voči zápisnici zo dňa

08.09.2015 (čl. 305).

Dňa 14.10.2015 spis vrátený súdnej komisárke na ďalšie úkony v konaní o dedičstve.

Dňa 10.11.2015 spis postúpený Okresnému súdu Zvolen spolu s vypracovaným

uznesením č.k. -322 na schválenie. Spis predložený vyššiemu súdnemu

úradníkovi dňa 21.11.2015, ktorý dal pokyn na predloženie spisu zákonnému sudcovi

v zmysle rozhodnutia NS SR zo dňa 15.07.2010. Spis predložený zákonnému

sudcovi dňa 15.01.2016. V období mesiacov marec 2015 - august 2015 zisťovaný stav

v konaní Okresného súdu Zvolen sp. zn. z dôvodu, že finančné prostriedky

z tohto civilného konania paria do dedičstva (čl. 324 pv). Dňa 02.09.2016 bolo vydané

uznesenie sp. zn. zčl. 185, ktorým súd námietkam proti zneniu zápisnice

z pojednávania zo dňa 08.09.2015 a návrhu na opravu nevyhovel. Uznesenie vyexpedované

dňa 06.09.2016. Voči predmetnému uzneseniu podali všetci dediči odvolanie.

Spis bol, po vykonaní procesných úkonov pri odvolacom konaní (vyjadrenia

k odvolania, SUP - čl. 331-392), dňa 11.01.2017 zaslaný Krajskému súdu v Banskej Bystrici

na rozhodnutie o podaných odvolaniach dedičov voči uzneseniu z čl. 290.

Dňa 30.11.2017 Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. -402

uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Spis bol Okresnému súdu

Zvolen vrátený dňa 19.12.2017.

Po vyexpedovaní uznesenia II. inšt. bol spis dňa 15.02.2018 postúpený súdnej

komisárke na ďalšie úkony v konaní o dedičstve s poukazom na uznesenie II. inštancie.

Dňa 22.06.2018 súdnou komisárkou vytýčené pojednávanie na deň 09.08.2018.

Dňa 09.07.2018 spis zaslaný Okresnému súdu Zvolen na žiadosť predsedníčky súdu

v zmysle žiadosti Ústavného súdu Slovenskej republiky č. .“

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že súdny spis bol konajúcej notárke naposledy

predložený 17. decembra 2018.

9. Obsah zapožičaného súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení z 31. júla 2018, ktoré ústavný súd považuje

za preukázané.

III.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

13. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na splnenie

základného práva podľa preto nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

14. Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho

konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných

záväzkov Slovenskej republiky je garantovať účastníkom súdneho konania právo

na prerokovanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) a zabezpečiť

odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu

v primeranej dobe (, ).

15. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (obdobne , ).

16. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

17. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového

a správneho súdneho konania predmetom (ďalej aj „“),

(ďalej aj „“) a .

18. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117

ods. 1 , podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z ,

podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia

oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi

deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

19. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v a , podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného

sporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa )

a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení

, a Správneho súdneho

poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy

týchto poriadkov.

20. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z

o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ‒ opredbežnom prejednaní

sporu a následkoch neprítomnosti strán aj z , podľa ktorého pojednávanie

vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania a účel tohto zákona, alebo prvej vety , podľa ktorej

pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

21. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a tým aj porušenie základného

práva podľa skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania

a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (). Tieto tri kritériá zohľadňuje

pri namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (, ).

22. Pokiaľ ide o kritérium právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,

že dedičské spory tvoria súčasť bežnej sporovej agendy všeobecných súdov a o takýto

prípad ide aj v predmetnej veci. Ústavný súd poznamenáva, že napadnuté konanie nie je

právne ani skutkovo zložité, a preto nie je možné okresný súd zbaviť zodpovednosti

za priebeh napadnutého konania v súvislosti s posudzovaním existencie zbytočných

prieťahov.

23. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto

súdneho konania. Ústavný súd nezistil na strane sťažovateľky také skutočnosti, ktoré

by zásadným spôsobom ovplyvnili dĺžku napadnutého konania.

24. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup okresného súdu.

Celkovú dĺžku napadnutého konania (takmer 7 rokov od jeho začatia) ústavný súd

v okolnostiach danej veci považuje z ústavnoprávneho hľadiska za neakceptovateľnú.

Okrem toho ústavný súd konštatuje, že aj keď postup okresného súdu bol v zásade plynulý,

nebol dostatočne efektívny. O uvedenom svedčí najmä skutočnosť, že meritórne

rozhodnutia okresného súdu po podaní odvolaní boli rozhodnutiami Krajského súdu

v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) zrušené a okresnému súdu vrátené na ďalšie

konanie.

V prvom prípade krajský súd v odôvodnení uznesenia sp. zn.

zo 16. februára 2015 okrem iného uviedol: „Úlohou okresného súdu po vrátení veci na

ďalšie konanie bude opätovne prejednať dedičstvo po poručiteľovi

v zmysle vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je podľa súd

prvého stupňa viazaný. Záväzný právny názor krajského súdu sa týka hodnoty darovaných

nehnuteľností dedičke a aplikovateľnosti

Z neho bude okresný súd vychádzať pri posúdení návrhu dedičov na započítanie daru na

podiel dedičov v zmysle .“

V druhom prípade krajský súd v odôvodnení uznesenia sp. zn.

z 30. novembra 2017 okrem iného uviedol: „Povinnosťou súdu (povereného súdneho

komisára) podľa bolo zistiť poručiteľov majetok

a jeho dlhy a vykonať súpis aktív a pasív. Súpis majetku poručiteľa uskutočnený

v napadnutom rozhodnutí nie je v súlade s ustanovením . Pri prejednaní

dedičstva vychádzal súd (súdny komisár) z výpisov z katastra nehnuteľností obstaraných

ešte v roku 2012 a nezohľadnil zmeny nastalé v priebehu konania, čo vedie odvolací súd

k zrušeniu rozhodnutia prvoinštančného súdu podľa s vrátením

veci na ďalšie konanie prvostupňovému súdu za účelom zistenia majetku poručiteľa

v aktuálnom stave a pokiaľ v konaní dedičia dedičskú dohodu neuzavrú, na opätovné

rozhodnutie podľa po zohľadnení návrhov dedičov

v odvolaniach ohľadne rozdelenia pozemkov.“

25. Argumentáciu okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti, „že k prieťahom došlo

z dôvodu nečinnosti znalkyne, nie súdu“, nemohol ústavný súd akceptovať, pretože v súlade

so svojou štandardnou judikatúrou (napr. , ) okresný súd

v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu

znalca pri vypracovaní znaleckého posudku. Ústavný súd, keďže ide o dedičskú vec,

v súlade so svojou štandardnou judikatúrou (napr. ) poukazuje na to, že úkony

notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto nimi možno

spôsobiť prieťahy.

26. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľky podľa a podľa dohovoru.

27. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom

okresného súdu v napadnutom konaní porušené, prikázal mu, aby vo veci konal

bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

sťažovateľka.

IV.

28. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

29. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

30. Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 20 000 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, poukazujúc okrem iného na právnu neistotu

vyvolanú neefektívnym postupom okresného súdu v napadnutom konaní s tým, že

„sa nedomohla nápravy ani po podaní sťažnosti zo dňa 25.04.2015“.

31. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

32. S prihliadnutím na dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti veci, ústavný súd považoval priznanie

sumy 3 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde.

33. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré

mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátom

JUDr. Jaroslavom Viglaským. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

34. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2017, ktorá

bola 921€.

35. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie, prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to každý úkon po 153,50 €, t. j. spolu 307 €, čo spolu s režijným paušálom

2 x 9,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 325,42 €.

36. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

37. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2019