Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 117/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. apríla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika

v konaní o sťažnosti , , zastúpenej

spoločnosťou Benkóczki, Baláž – advokáti, s. r. o., 29. augusta 36A, Bratislava, v mene

ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Vendelín Benkóczki, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov) na účet

jej právneho zástupcu spoločnosti Benkóczki, Baláž – advokáti, s. r. o., 29. augusta 36A,

Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 21. februára 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava III (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie začalo podaním návrhu na určenie

vlastníckeho práva vydržaním 25. februára 2002 na okresnom súde, kde je vedené

pod sp. zn. .

3. Sťažovateľka uvádza, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo

napadnuté konanie právoplatne skončené.

2

4. Sťažovateľka v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jej základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň

navrhuje prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov.

Napokon sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € a úhrady trov

konania.

5. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom

sp. zn. Spr 3011/2017 (doručeným ústavnému súdu 30. januára 2017), v ktorom okrem

podrobnej chronológie procesných úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania

predseda okresného súdu poukázal na vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktorá uviedla, že podľa

jej názoru „k prieťahom v konaní z jej strany neprišlo“ napriek zaťaženosti súdneho

oddelenia a dlhodobej práceneschopnosti predchádzajúcej zákonnej sudkyne.

6. Ústavný súd z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn.

zistil, že vo veci až dosiaľ boli vo vzťahu k predmetu sťažnosti vykonané tieto

relevantné procesné úkony:

- 25. február 2002 – okresnému súdu bol doručený návrh na určenie vlastníckeho

práva vydržaním,

- 25. február 2002 až 18. november 2003 – okresný súd vykonával jednoduché

procesné úkony vo veci,

- 12. január 2003 – okresný súd nariadil pojednávanie na 30. január 2004, ktoré sa

neuskutočnilo, pričom okresný súd 4. februára 2004 nariadil ďalší termín pojednávania

na 31. marec 2004,

- 31. marec 2004 – uskutočnilo sa pojednávanie a bolo odročené na 14. júl 2004,

- 20. jún 2005 – okresný súd zrušil nariadený termín pojednávania (sťahovanie súdu,

pozn.),

- 23. október 2006 – predmetný súdny spis bol v súlade so zmenou rozvrhu práce

okresného súdu z 3. októbra 2006 „prerozdelený zákonnému sudcovi“,

- 19. január 2007 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 16. marec 2007,

- 16. marec 2007 – uskutočnilo sa pojednávanie a pre účely ďalšieho dokazovania

bolo odročené na 4. máj 2007, ktoré sa uskutočnilo a bolo odročené na 1. jún 2007

a následne na 28. august 2007,

- 28. august 2007 – okresný súd pojednávanie odročil na 31. august 2007 pre účely

vyhlásenia rozsudku, ktoré sa uskutočnilo,

- 26. október 2007 a 2. november 2007 – okresnému súdu boli doručené odvolania

proti rozsudku okresného súdu z 31. augusta 2007,

- 15. august 2008 – okresný súd predmetný spis spolu s podanými odvolaniami

predložil na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorý

predložený spis okresnému súdu vrátil bez rozhodnutia z dôvodu nesprávneho vymáhania

súdneho poplatku za odvolanie (vrátené 25. augusta 2008),

- 24. október 2008 – po úhrade súdneho poplatku bol súdny spis okresného súdu

opätovne predložený krajskému súdu,

- 23. marec 2010 – krajský súd uznesením odvolacie konanie prerušil do skončenia

konania o dedičstve po nebohej navrhovateľke v 1. rade ( ),

- 31. marec 2015 – po predložení právoplatného osvedčenia o dedičstve po nebohej

navrhovateľke v 1. rade ( ) krajský súd uznesením zrušil napadnutý

rozsudok z 31. augusta 2007 a okresnému súdu 16. júna 2015 vrátil vec na ďalšie konanie

- 18. január 2016 – okresný súd prípisom vyžiadal od Okresného súdu Pezinok

dedičské spisy po zomrelej účastníčke ,

- 9. február 2016 – Okresný súd Pezinok zapožičal okresnému súdu príslušné

dedičské spisy,

- 9. december 2016 – súdny spis bol pridelený na prejednanie a rozhodnutie novej

zákonnej sudkyni.

7. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti doručenému ústavnému súdu

30. januára 2017 sťažovateľka stanovisko nezaujala, iba konštatovala, že k vyjadreniu

okresného súdu a zákonnej sudkyne „nepovažuje za potrebné nad rámec podanej sťažnosti

zaujať osobitné stanovisko“.

4

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že

od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

9. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a súčasne sa domáha aj vyslovenia porušenia jej

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

12. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

13. Pokiaľ ústavný súd v ďalšom texte poukazuje na

(ďalej len ,,OSP“), ide o znenie platné do 1. júla 2016.

14. Povinnosť súdu vyplývajúca z súdom prikazuje, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z prvej vety , podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom

súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

15. Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov, a z , ak súd zistí, že existuje

dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí

boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť

prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

17. Predmetom konania pred okresným súdom je návrh na určenie vlastníckeho práva

vydržaním. Podľa názoru ústavného súdu preskúmavané konanie nie je skutkovo ani právne

zložité, pričom existuje dostatočné množstvo stabilizovanej judikatúry všeobecných súdov,

ktorá obsahuje aj jednoznačnú metodiku postupu a prerokovania uvedených majetkových

6

sporov, takže pri efektívnejšom a sústredenejšom postupe mohol okresný súd v napadnutom

konaní postupovať plynulejšie. Na zložitosť veci nepoukázal ani okresný súd vo svojom

vyjadrení k sťažnosti.

18. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho

konania v procesnom postavení odporkyne. Ústavný súd konštatuje, že nezistil také

skutočnosti, ktoré by v súvislosti s prieťahmi bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľky.

19. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom

konaní. Ústavný súd zistil, že okresný súd bol v období od 31. marca 2004

do 19. januára 2007 bez relevantného dôvodu úplne nečinný 2 roky a 8 mesiacov.

20. Okrem nečinnosti nebol postup okresného súdu v napadnutom konaní ani

dostatočne efektívny. Okresný súd po podaní odvolania proti rozsudku okresného súdu

z 31. augusta 2007 predložil súdny spis krajskému súdu 15. augusta 2008, pričom krajský

súd bez rozhodnutia ho vrátil okresnému súdu z dôvodu nesprávneho vymáhania súdneho

poplatku za odvolanie a po odstránení uvedeného nedostatku bol súdny spis krajskému súdu

opätovne predložený 24. októbra 2008.

21. Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním efektivity napadnutého konania

upriamuje pozornosť na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj

neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie

zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak

nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa

sťažovateľ obrátil na všeobecný súd, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. ,

, ).

22. Neefektívny postup vytkol okresnému súdu aj krajský súd v uznesení

sp. zn. z 31. marca 2015, ktorým zrušil meritórny rozsudok okresného súdu

z 31. augusta 2007 a v odôvodnení okrem iného uviedol:

„Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa ďalej zamietol návrh pôvodnej

navrhovateľky 2/ pre nedostatok jej aktívnej legitimácie, ktorú odvodzovala od právneho

nástupníctva na základe dedenia po neb. , , keď

podľa zistenia súdu prvého stupňa pôvodná navrhovateľka 2/ nie jej jedinou dedičkou

po nebohom. Bez ďalšieho zdôvodnenia (ktoré v odôvodnení napadnutého rozsudku úplne

absentuje) však nie je zrejmé, prečo z uvedenej skutočnosti, že pôvodná navrhovateľka 2/

nie je jedinou dedičkou po neb. , súd prvého stupňa vyvodil nedostatok

jej aktívnej legitimácie, a to najmä vo vzťahu k predmetu konania, ktorým bolo určenie

vlastnícke práva vydržaním (pôvodná navrhovateľka 2/ aj v podanom odvolaní uviedla, že

pozemok vydržala, lebo ho od smrti otca v roku 1986 doteraz užíva); splnením podmienok

nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním sa vôbec nezaoberal.

Na uvedenom základe odvolací súd pre nedostatok riadneho, dostatočného

a presvedčivého odôvodnenia napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 221 ods.

1 písm. f), ods. 2 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.“

23. Ústavný súd pri vyhodnocovaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní

okrem už uvedeného prihliadol aj na to, že z ústavnoprávneho hľadiska nemožno

akceptovať, aby konanie pred všeobecným súdom nebolo ani po viac ako 15 rokoch od jeho

začatia právoplatne skončené (napr. , ). Na uvedenom

konštatovaní nič nemení ani skutočnosť, že obdobie od 24. októbra 2008 (súdny spis bol

predložený na rozhodnutie o odvolaní proti rozsudku okresného súdu z 31. augusta 2007)

do 16. júna 2015 (súdny spis bol po zrušení prvostupňového rozsudku vrátený okresnému

súdu na ďalšie konanie) nemožno z hľadiska prieťahov v konaní hodnotiť vo vzťahu

k okresnému súdu. Konanie na okresnom súde aj po odrátaní uvedenej doby však

v súčasnosti trvá už viac ako 8 rokov, čo z ústavnoprávneho hľadiska, ako už bolo uvedené,

nemožno akceptovať.

8

24. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

25. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

26. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom

okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádza.

27. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

28. Podľa ak sa sťažovateľka domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

29. Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, keď poukázal najmä na právnu neistotu

v súvislosti s doterajšou dĺžkou napadnutého konania.

30. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

31. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného

pod sp. zn. , berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, a taktiež

skutočnosť, že posudzované konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu

právoplatne skončené, považoval ústavný súd priznanie sumy 2 000 € za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

32. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom

spoločnosťou Benkóczki, Baláž – advokáti, s. r. o. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením

uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi

konania jeho trovy.

33. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá bola 858 €.

34. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia,

podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

10

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2016 predstavuje spolu

s režijným paušálom (2 x 8,58 €) sumu 303,16 €. Právny zástupca sťažovateľky je platcom

dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (na základe predloženej fotokópie osvedčenia

o registrácii pre DPH)], uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18

ods. 3 vyhlášky a podľa o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného

paušálu boli priznané v celkovej sume 363,79 €.

35. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

36. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. apríla 2017