Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 117/2017
PDF · 197.38 KB
No categories available
III. ÚS 117/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. apríla 2017 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika
v konaní o sťažnosti , , zastúpenej
spoločnosťou Benkóczki, Baláž – advokáti, s. r. o., 29. augusta 36A, Bratislava, v mene
ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Vendelín Benkóczki, ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 33/2002, takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 33/2002
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
14 C 33/2002 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom
dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov) na účet
jej právneho zástupcu spoločnosti Benkóczki, Baláž – advokáti, s. r. o., 29. augusta 36A,
Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
sp. zn. III. ÚS 117/2017 z 21. februára 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Bratislava III (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 14 C 33/2002 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie začalo podaním návrhu na určenie
vlastníckeho práva vydržaním 25. februára 2002 na okresnom súde, kde je vedené
pod sp. zn. 14 C 33/2002.
3. Sťažovateľka uvádza, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo
napadnuté konanie právoplatne skončené.
2
4. Sťažovateľka v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy
vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jej základné
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň
navrhuje prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov.
Napokon sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € a úhrady trov
konania.
5. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom
sp. zn. Spr 3011/2017 (doručeným ústavnému súdu 30. januára 2017), v ktorom okrem
podrobnej chronológie procesných úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania
predseda okresného súdu poukázal na vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktorá uviedla, že podľa
jej názoru „k prieťahom v konaní z jej strany neprišlo“ napriek zaťaženosti súdneho
oddelenia a dlhodobej práceneschopnosti predchádzajúcej zákonnej sudkyne.
6. Ústavný súd z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn.
14 C 33/2002 zistil, že vo veci až dosiaľ boli vo vzťahu k predmetu sťažnosti vykonané tieto
relevantné procesné úkony:
- 25. február 2002 – okresnému súdu bol doručený návrh na určenie vlastníckeho
práva vydržaním,
- 25. február 2002 až 18. november 2003 – okresný súd vykonával jednoduché
procesné úkony vo veci,
- 12. január 2003 – okresný súd nariadil pojednávanie na 30. január 2004, ktoré sa
neuskutočnilo, pričom okresný súd 4. februára 2004 nariadil ďalší termín pojednávania
na 31. marec 2004,
- 31. marec 2004 – uskutočnilo sa pojednávanie a bolo odročené na 14. júl 2004,
- 20. jún 2005 – okresný súd zrušil nariadený termín pojednávania (sťahovanie súdu,
pozn.),
- 23. október 2006 – predmetný súdny spis bol v súlade so zmenou rozvrhu práce
okresného súdu z 3. októbra 2006 „prerozdelený zákonnému sudcovi“,
- 19. január 2007 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 16. marec 2007,
- 16. marec 2007 – uskutočnilo sa pojednávanie a pre účely ďalšieho dokazovania
bolo odročené na 4. máj 2007, ktoré sa uskutočnilo a bolo odročené na 1. jún 2007
a následne na 28. august 2007,
- 28. august 2007 – okresný súd pojednávanie odročil na 31. august 2007 pre účely
vyhlásenia rozsudku, ktoré sa uskutočnilo,
- 26. október 2007 a 2. november 2007 – okresnému súdu boli doručené odvolania
proti rozsudku okresného súdu z 31. augusta 2007,
- 15. august 2008 – okresný súd predmetný spis spolu s podanými odvolaniami
predložil na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorý
predložený spis okresnému súdu vrátil bez rozhodnutia z dôvodu nesprávneho vymáhania
súdneho poplatku za odvolanie (vrátené 25. augusta 2008),
- 24. október 2008 – po úhrade súdneho poplatku bol súdny spis okresného súdu
opätovne predložený krajskému súdu,
- 23. marec 2010 – krajský súd uznesením odvolacie konanie prerušil do skončenia
konania o dedičstve po nebohej navrhovateľke v 1. rade ( ),
- 31. marec 2015 – po predložení právoplatného osvedčenia o dedičstve po nebohej
navrhovateľke v 1. rade ( ) krajský súd uznesením zrušil napadnutý
rozsudok z 31. augusta 2007 a okresnému súdu 16. júna 2015 vrátil vec na ďalšie konanie
- 18. január 2016 – okresný súd prípisom vyžiadal od Okresného súdu Pezinok
dedičské spisy po zomrelej účastníčke ,
- 9. február 2016 – Okresný súd Pezinok zapožičal okresnému súdu príslušné
dedičské spisy,
- 9. december 2016 – súdny spis bol pridelený na prejednanie a rozhodnutie novej
zákonnej sudkyni.
7. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti doručenému ústavnému súdu
30. januára 2017 sťažovateľka stanovisko nezaujala, iba konštatovala, že k vyjadreniu
okresného súdu a zákonnej sudkyne „nepovažuje za potrebné nad rámec podanej sťažnosti
zaujať osobitné stanovisko“.
4
8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že
od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
9. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov, a súčasne sa domáha aj vyslovenia porušenia jej
práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
12. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
13. Pokiaľ ústavný súd v ďalšom texte poukazuje na Občiansky súdny poriadok
(ďalej len ,,OSP“), ide o znenie platné do 1. júla 2016.
14. Povinnosť súdu vyplývajúca z § 6 OSP súdom prikazuje, aby v súčinnosti
so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,
ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom
súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
15. Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia,
aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia
významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie
môže odročiť len z dôležitých dôvodov, a z § 119 ods. 4 OSP, ak súd zistí, že existuje
dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí
boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové
pojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.
16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03)
zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd
rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť
prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
17. Predmetom konania pred okresným súdom je návrh na určenie vlastníckeho práva
vydržaním. Podľa názoru ústavného súdu preskúmavané konanie nie je skutkovo ani právne
zložité, pričom existuje dostatočné množstvo stabilizovanej judikatúry všeobecných súdov,
ktorá obsahuje aj jednoznačnú metodiku postupu a prerokovania uvedených majetkových
6
sporov, takže pri efektívnejšom a sústredenejšom postupe mohol okresný súd v napadnutom
konaní postupovať plynulejšie. Na zložitosť veci nepoukázal ani okresný súd vo svojom
vyjadrení k sťažnosti.
18. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho
konania v procesnom postavení odporkyne. Ústavný súd konštatuje, že nezistil také
skutočnosti, ktoré by v súvislosti s prieťahmi bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľky.
19. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom
konaní. Ústavný súd zistil, že okresný súd bol v období od 31. marca 2004
do 19. januára 2007 bez relevantného dôvodu úplne nečinný 2 roky a 8 mesiacov.
20. Okrem nečinnosti nebol postup okresného súdu v napadnutom konaní ani
dostatočne efektívny. Okresný súd po podaní odvolania proti rozsudku okresného súdu
z 31. augusta 2007 predložil súdny spis krajskému súdu 15. augusta 2008, pričom krajský
súd bez rozhodnutia ho vrátil okresnému súdu z dôvodu nesprávneho vymáhania súdneho
poplatku za odvolanie a po odstránení uvedeného nedostatku bol súdny spis krajskému súdu
opätovne predložený 24. októbra 2008.
21. Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním efektivity napadnutého konania
upriamuje pozornosť na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj
neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou
zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak
nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa
sťažovateľ obrátil na všeobecný súd, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. III. ÚS 90/07,
III. ÚS 109/07, I. ÚS 7/2011).
22. Neefektívny postup vytkol okresnému súdu aj krajský súd v uznesení
sp. zn. 14 Co 506/2008 z 31. marca 2015, ktorým zrušil meritórny rozsudok okresného súdu
z 31. augusta 2007 a v odôvodnení okrem iného uviedol:
„Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa ďalej zamietol návrh pôvodnej
navrhovateľky 2/ pre nedostatok jej aktívnej legitimácie, ktorú odvodzovala od právneho
nástupníctva na základe dedenia po neb. , , keď
podľa zistenia súdu prvého stupňa pôvodná navrhovateľka 2/ nie jej jedinou dedičkou
po nebohom. Bez ďalšieho zdôvodnenia (ktoré v odôvodnení napadnutého rozsudku úplne
absentuje) však nie je zrejmé, prečo z uvedenej skutočnosti, že pôvodná navrhovateľka 2/
nie je jedinou dedičkou po neb. , súd prvého stupňa vyvodil nedostatok
jej aktívnej legitimácie, a to najmä vo vzťahu k predmetu konania, ktorým bolo určenie
vlastnícke práva vydržaním (pôvodná navrhovateľka 2/ aj v podanom odvolaní uviedla, že
pozemok vydržala, lebo ho od smrti otca v roku 1986 doteraz užíva); splnením podmienok
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním sa vôbec nezaoberal.
Na uvedenom základe odvolací súd pre nedostatok riadneho, dostatočného
a presvedčivého odôvodnenia napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 221 ods.
1 písm. f), ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.“
23. Ústavný súd pri vyhodnocovaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní
okrem už uvedeného prihliadol aj na to, že z ústavnoprávneho hľadiska nemožno
akceptovať, aby konanie pred všeobecným súdom nebolo ani po viac ako 15 rokoch od jeho
začatia právoplatne skončené (napr. IV. ÚS 327/2013, IV. ÚS 67/2014). Na uvedenom
konštatovaní nič nemení ani skutočnosť, že obdobie od 24. októbra 2008 (súdny spis bol
predložený na rozhodnutie o odvolaní proti rozsudku okresného súdu z 31. augusta 2007)
do 16. júna 2015 (súdny spis bol po zrušení prvostupňového rozsudku vrátený okresnému
súdu na ďalšie konanie) nemožno z hľadiska prieťahov v konaní hodnotiť vo vzťahu
k okresnému súdu. Konanie na okresnom súde aj po odrátaní uvedenej doby však
v súčasnosti trvá už viac ako 8 rokov, čo z ústavnoprávneho hľadiska, ako už bolo uvedené,
nemožno akceptovať.
8
24. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 33/2002 došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
25. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
26. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom
okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,
a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádza.
27. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
28. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľka domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých
dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo
slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia ústavného súdu.
29. Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €
z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, keď poukázal najmä na právnu neistotu
v súvislosti s doterajšou dĺžkou napadnutého konania.
30. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
31. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného
pod sp. zn. 14 C 33/2002, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, a taktiež
skutočnosť, že posudzované konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu
právoplatne skončené, považoval ústavný súd priznanie sumy 2 000 € za primerané
finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
32. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom
spoločnosťou Benkóczki, Baláž – advokáti, s. r. o. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom
súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením
uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi
konania jeho trovy.
33. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá bola 858 €.
34. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia,
podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky
10
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2016 predstavuje spolu
s režijným paušálom (2 x 8,58 €) sumu 303,16 €. Právny zástupca sťažovateľky je platcom
dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (na základe predloženej fotokópie osvedčenia
o registrácii pre DPH)], uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18
ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného
paušálu boli priznané v celkovej sume 363,79 €.
35. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľky v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.
36. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. apríla 2017