Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 229/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. mája 2014

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti LATOUR, spol. s r. o., Ľubinská 18,

Bratislava, zastúpenej advokátkou JUDr. Petrou Rumanovou, Advokátska kancelária,

Zámocká 5, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti LATOUR, spol. s r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. apríla 2014

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti LATOUR, spol. s r. o., Ľubinská 18, Bratislava

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Petrou Rumanovou, Advokátska

kancelária, Zámocká 5, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je oprávnenou v exekučnom

konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. proti povinným Železničnej

spoločnosti Cargo Slovakia, a. s. (ďalej len „povinný v 1. rade“), a Železničnej spoločnosti

Slovensko, a. s. (ďalej len „povinný v 2. rade“), o vymoženie 113 463,79 € s príslušenstvom

na základe exekučného titulu – rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.

545 z 20. decembra 2012 právoplatného 7. januára 2013 (ďalej len „exekučný titul“ alebo aj

„rozsudok krajského súdu“).

Okresným súdom poverená súdna exekútorka vydala v exekučnom konaní

upovedomenie o začatí exekúcie, proti ktorému povinní podali námietky. Námietky

povinného v 2. rade boli doručené okresnému súdu 12. marca 2013 a námietky povinného

v 1. rade boli doručené okresnému súdu 14. marca 2013.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn.

z 30. apríla 2013 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu z 30. apríla

2013“) odložil vykonateľnosť exekučného titulu až do rozhodnutia o dovolaní podanom

povinnými proti exekučnému titulu.

Okresný súd v namietanom exekučnom konaní uznesením z 9. júla 2013 povolil

odklad exekúcie, a to na základe uznesenia najvyššieho súdu z 30. apríla 2013.

Ústavný súd uznesením č. k. -16 z 18. júla 2013 odložil

vykonateľnosť uznesenia najvyššieho súdu z 30. apríla 2013 (o odložení vykonateľnosti

exekučného titulu) a nálezom č. k. -36 z 12. novembra 2013 uznesenie

najvyššieho súdu z 30. apríla 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Sťažovateľka už svojou skoršou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 6. augusta

2013 namietala porušenie svojich práv označených aj v jej terajšej sťažnosti postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. z dôvodu, že okresný súd

nerozhodol o námietkach povinných proti exekúcii (ktoré mu boli doručené 12. a 14. marca

2013) v zákonnej 60-dňovej lehote a ani do doručenia jej sťažnosti. Ústavný súd túto

sťažnosť sťažovateľky uznesením č. k. -13 z 23. septembra 2013 odmietol

ako zjavne neopodstatnenú.

Sťažovateľka sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 14. apríla 2014 opätovne

namieta porušenie svojich práv postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. z dôvodu, že okresný súd nerozhodol o námietkach povinných

proti exekúcii (ktoré mu boli doručené 12. a 14. marca 2013) v zákonnej 60-dňovej lehote

a ani do doručenia jej sťažnosti.

Sťažovateľka poukazuje na to, že okresný súd dosiaľ nerozhodol o námietkach

povinných, a to napriek tomu, že najvyšší súd uznesením č. k. -678

z 31. januára 2014 právoplatným 27. marca 2014 odmietol dovolanie povinných proti

exekučnému titulu, a zároveň uviedla:

«Máme za to, že Okresný súd Bratislava III konajúc ako všeobecný súd v predmetnej

veci je povinný konať a v zákonnej lehote rozhodnúť o námietkach povinného, a to bez

ohľadu na to. či bol povolený odklad exekúcie alebo nie.

V ustanovení osudných exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) je ustanovená zákonná lehota, v ktorej je exekučný súd

povinný rozhodnúť o námietkach proti exekúcii: „Námietky proti exekúcii je exekútor

povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach

proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.“

Jedná sa o zákonnú lehotu, ktorú je exekučný súd povinný dôsledne rešpektovať. Táto

zákonná lehota nebola dodržaná, pričom súčasnom štádiu konania je už odklad exekúcie

vzhľadom na odmietnutie dovolania povinných irelevantný. ...»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa LATOUR, spol. s. r. o. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa čí. 48 ods. 2 a právo na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod spis.

zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava III prikazuje, aby vo veci vedenej pod spis. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi LATOUR, spol. s. r. o priznáva finančné zadosťučinenie

5.000,00 EUR..., ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Sťažovateľovi LATOUR, spol. s. r. o. priznáva náhradu trov konania, ktoré je

Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do

15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Podstatou námietok sťažovateľky je nečinnosť okresného súdu pri rozhodovaní

o námietkach podaných povinnými proti exekúcii, keď okresný súd o týchto námietkach

doručených 12. marca 2013 a 14. marca 2013 nerozhodol ani po uplynutí zákonnej lehoty

na rozhodnutie o nich.

Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (,

, , ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , čo platí, aj pokiaľ ide

o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku

(napr. , ), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. )

alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. , , ,

).

Ústavný súd v celom rozsahu odkazuje na dôvody svojho uznesenia

č. k. -13 z 23. septembra 2013 a zdôrazňuje (aj s poukazom na odpoveď

predsedu okresného súdu sp. zn. Spr. 2064/2013 z 22. júla 2013 na sťažnosť sťažovateľky

na prieťahy v napadnutom konaní), že okresný súd v súvislosti s podanými námietkami

proti exekúcii nebol nečinný, ale vykonával procesné úkony vrátane uznesenia

z 9. júla 2013, ktorým povolil odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia najvyššieho

súdu o dovolaní proti exekučnému titulu.

Ústavný súd vo svojom predchádzajúcom uznesení uviedol:

«Na tomto konštatovaní nič nemení ani skutočnosť, že ústavný súd svojím

uznesením sp. zn. z 18. júla 2013 rozhodol, že odkladá vykonateľnosť

uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. z 30. apríla 2013, ktorým bolo

rozhodnuté o odklade vykonateľnosti rozsudku krajského súdu č. k. -545

z 20. decembra 2012 až do rozhodnutia o dovolaní... (odklad vykonateľnosti predmetného

rozsudku krajského súdu nebol podľa odôvodnenia označeného uznesenia ústavného súdu

v uznesení najvyššieho súdu sp. zn. z 30. apríla 2013 riadne odôvodnený,

pozn.)

Pokiaľ sťažovateľka svoje námietky, ktorými odôvodňovala porušenie označených

práv, opiera výlučne o skutočnosť, že v danej veci nebola dodržaná lehota ustanovená

v § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého o námietkach proti exekúcii rozhodne

súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia, ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju

predchádzajúcu judikatúru, podľa ktorej pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48

ods. 2 je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na

v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho

orgánu. Pri posúdení, či došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v , ústavný súd na takéto lehoty síce

prihliada, ale ich nedodržanie nemusí automaticky znamenať porušenie uvedeného

základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.

S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa ani v týchto prípadoch totiž postup dotknutého

štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ). Ak

je na jednej strane všeobecný súd viazaný v zákone ustanovenými lehotami na vykonanie

procesného úkonu, na druhej strane ich dodržanie nemôže mať za následok porušenie

základných zásad civilného procesu, ktoré sú nevyhnutným predpokladom realizácie

širšieho základného práva, a to práva na spravodlivý proces, ktoré majú účastníci konania

zaručené v ustanoveniach siedmeho oddielu druhej hlavy a v príslušných

medzinárodných zmluvách o ľudských právach, ktoré majú prednosť pred zákonom

(c ods. 1 ). V tomto zmysle právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a právo na spravodlivý proces nemožno stavať proti sebe ani ich od seba

oddeľovať. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle

citovaného článku nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán

dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (m. m. ). ...

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti nemohol opomenúť v neposlednom rade aj

to, že v exekučnom konaní platí zásada zákazu návratu do pôvodného stavu (restitutio in

integrum). V prípade, že by došlo k vykonaniu exekúcie, hoci by sa neskôr ukázalo, že

exekúcia nemala byť vykonaná, nemožno už vykonaný exekučný úkon zrušiť.»

Ústavný súd akceptuje argumentáciu sťažovateľky, že po rozhodnutí najvyššieho

súdu o odmietnutí dovolania povinných proti exekučnému titulu v súčasnom štádiu konania

nie je daný dôvod na to, aby okresný súd nerozhodol o námietkach povinných proti

exekúcii. Avšak vzhľadom na to, že uznesenie najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania sa

stalo právoplatným 27. marca 2014, nie je možné obdobie od rozhodnutia najvyššieho súdu

do doručenia sťažnosti ústavnému súdu 14. apríla 2014 hodnotiť ako taký prieťah v konaní,

ktorý by odôvodňoval zásah ústavného súdu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd uzatvára, že postup okresného súdu

v namietanom konaní pri rozhodovaní o námietkach povinných proti exekúcii

necharakterizujú prieťahy, ktoré by nasvedčovali možnosti porušenia základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

a preto ústavný súd podľa sťažnosť sťažovateľky

odmieta ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky

nezaoberal.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

sťažovateľka za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo

k zbytočným prieťahom alebo by činnosť okresného súdu bola neefektívna, predložila

ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. mája 2014