Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 559/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. septembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti L., spol. s r. o., B., zastúpenej

advokátkou JUDr. P. R., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti L., spol. s r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. augusta 2013

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti L., spol. s r. o. (ďalej len „sťažovateľka“,

v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

«Sťažovateľ podáva ústavnú sťažnosť proti postupu Okresného súdu Bratislave III

v právnej veci sťažovateľa ako oprávneného proti povinnému 1/ Ž..., a. s., a 2/ Ž..., a. s.,

vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod spis. zn.: , ktorým došlo

postupom, resp. nekonaním Okresného súdu Bratislava III pri prejednávaní uvedenej

právnej veci k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa SR a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“)...

Sťažovateľ ako oprávnený v exekučnom konaní podal návrh na vykonanie exekúcie

proti povinnému 1/ a povinnému 2/ na základe právoplatného a vykonateľného exekučného

titulu, ktorým bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach.

V uvedenom exekučnom konaní exekučný súd poveril JUDr. M. Z. vykonaním

exekúcie, pričom povinný 1/ a povinný 2/ podali námietky proti exekúcii. Námietky proti

exekúcii povinného 1/ boli exekučnému súdu doručené dňa 14. 03. 2013 a námietky

povinného 2/ boli exekučnému súdu doručené dňa 12. 03. 2013.

O týchto námietkach proti exekúcii aj napriek uplynutiu zákonnej lehoty exekučný

súd nerozhodol.

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. zo dňa

30. 04. 2013 bola odložená vykonateľnosť exekučného titulu a na základe tohto Uznesenia

Najvyšší súd povolil odklad exekúcie, a to Uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa

09. 07. 2013.

Uznesením Ústavného súdu SR spis. zn. zo dňa 18. 07. 2013,

Ústavný súd Slovenskej republiky inter alia rozhodol tak, že odložil vykonateľnosť

uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. 04. 2013,

ktorým Najvyšší súd SR odložil vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Košiciach spis.

zn. -545 z 20. 12. 2013 (správne má byť 20. 12. 2012, pozn.) až do

rozhodnutia o dovolaní žalovaných 2/ až 4/.»

Sťažovateľka ďalej poukázala aj na to, že „Dňa 17. 06. 2013 sťažovateľ (zastúpený

advokátom) podal predsedovi súdu ako orgánu poverenému vybavovaním sťažnosti

sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní. V podanej sťažnosti sťažovateľ namietal postup

súdu, ktorým súd porušuje právo účastníkov na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, keďže o námietkach povinných proti exekúcii nebolo rozhodnuté v zákonnej

lehote.

V odpovedi na sťažnosť zo dňa 22. 07. 2013 predseda Okresného súdu Bratislava III

uviedol, že vyhodnotil sťažnosť ako nedôvodnú, keďže podľa názoru predsedu Okresného

súdu Bratislava III bola na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu odložená vykonateľnosť

exekučného titulu, a preto exekučný súd nemusí rešpektovať zákonnú lehotu.“.

Sťažovateľka napokon vyjadrila tento názor: «Máme za to, že Okresný súd

Bratislava III konajúc ako všeobecný súd v predmetnej veci je povinný konať a v zákonnej

lehote rozhodnúť o námietkach povinného, a to bez ohľadu na to, či bol povolený odklad

exekúcie alebo nie.

V ustanovení o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) je ustanovená zákonná lehota, v ktorej je

exekučný súd povinný rozhodnúť o námietkach proti exekúcii:

„Námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní

od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr

do 60 dní od ich doručenia.“

Jedná sa o zákonnú lehotu, ktorú je exekučný súd povinný dôsledne rešpektovať.

Táto zákonná lehota nebola dodržaná, pričom v čase plynutia tejto zákonnej lehoty

sa nemohlo predikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o odložení

vykonateľnosti.»

Sťažovateľka na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa L., spol. s r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd nekonaním Okresného súdu Bratislava III vo veci vedenej pod spis. zn.:

36 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava III prikazuje, aby vo veci vedenej pod spis. zn.:

36 konal bez zbytočných prieťahov.“

Okrem toho sťažovateľka navrhuje, aby jej ústavný súd priznal finančné

zadosťučinenie v sume 3 000 € a úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov, a podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru aby bola jeho vec

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa toho ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom

všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa , čo platí aj vo vzťahu

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. ,

).

Predmetom sťažnosti je námietka sťažovateľky, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. boli porušené jej základné právo garantované

v a právo podľa dohovoru.

Pokiaľ sťažovateľka v petite svojej sťažnosti namieta porušenie základného práva

podľa a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , ústavný súd, vychádzajúc z obsahu

sťažnosti, konštatuje, že sťažovateľka namieta porušenie týchto práv výlučne v súvislosti

s rozhodovaním okresného súdu o uplatnených námietkach povinných v 1. rade a 2. rade

proti exekúcii doručených exekučnému súdu 12. marca 2013 a 14. marca 2013.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (, ,

, , ). V prípade, keď ústavný súd zistí, že charakter

postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , čo platí aj

pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietne (napr.

, , , ).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal okrem iného

aj z odpovede predsedu okresného súdu sp. zn. Spr. 2064/2013 z 22. júla 2013 na sťažnosť

sťažovateľky na prieťahy v napadnutom konaní, v ktorej okrem iného uviedol:

„Zo spisu som zistil, že dňa 12. 03. 2013 boli doručené do súdneho spisu

námietky povinného v 2. rade a dňa 14. 03. 2013 námietky povinného

v 1. rade. Súd zabezpečoval vyjadrenie k námietkam a tieto boli súdu doručené dňa

21. 03. 2013. V námietkach povinného v 2. rade doručeným súdu dňa 12. 03. 2013 bol

zároveň i návrh na odklad exekúcie. K tomuto návrhu ste sa vyjadrili dňa 15. 04. 2013. Dňa

24. 04. 2013 bol súdu doručený návrh povinného v 1. rade na zastavenie exekúcie,

ku ktorému ste sa vyjadrili dňa 25. 04. 2013. Prípisom súdu zo dňa 14. 06. 2013 súd žiadal

povinného v 1. a 2. rade na doloženie rozsudku Krajského súdu v Košiciach

, ktorý bol súdu doručený dňa 09. 07. 2013. Následne súd uznesením zo dňa

09. 07. 2013 povolil odklad exekúcie, a to do právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR o dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave (správne má byť „Krajského súdu

v Košiciach“, pozn.) č. k. zo dňa 20. 12. 2012.“

Z citovanej odpovede predsedu okresného súdu na sťažnosť sťažovateľky

na prieťahy v napadnutom konaní je zrejmé, že okresný súd v súvislosti s podanými

námietkami proti exekúcii nebol nečinný, ale vykonával procesné úkony vrátane uznesenia

z 9. júla 2013, ktorým povolil odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) o dovolaní proti rozsudku Krajského

súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. -545 z 20. decembra 2012.

Na tomto konštatovaní nič nemení ani skutočnosť, že ústavný súd svojím uznesením

sp. zn. z 18. júla 2013 rozhodol, že odkladá vykonateľnosť uznesenia

najvyššieho súdu sp. zn. z 30. apríla 2013, ktorým bolo rozhodnuté

o odklade vykonateľnosti rozsudku krajského súdu č. k. -545

z 20. decembra 2012 až do rozhodnutia o dovolaní žalovaných v II., III. a vo IV. rade

(odklad vykonateľnosti predmetného rozsudku krajského súdu nebol podľa odôvodnenia

označeného uznesenia ústavného súdu v uznesení najvyššieho súdu sp. zn.

z 30. apríla 2013 riadne odôvodnený, pozn.).

Pokiaľ sťažovateľka svoje námietky, ktorými odôvodňovala porušenie označených

práv, opiera výlučne o skutočnosť, že v danej veci nebola dodržaná lehota ustanovená

v § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého o námietkach proti exekúcii rozhodne

súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia, ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju

predchádzajúcu judikatúru, podľa ktorej pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48

ods. 2 je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom

na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho

orgánu. Pri posúdení, či došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v , ústavný súd na takéto lehoty síce

prihliada, ale ich nedodržanie nemusí automaticky znamenať porušenie uvedeného

základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.

S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa ani v týchto prípadoch totiž postup dotknutého

štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ).

Ak je na jednej strane všeobecný súd viazaný v zákone ustanovenými lehotami

na vykonanie procesného úkonu, na druhej strane ich dodržanie nemôže mať za následok

porušenie základných zásad civilného procesu, ktoré sú nevyhnutným predpokladom

realizácie širšieho základného práva, a to práva na spravodlivý proces, ktoré majú účastníci

konania zaručené v ustanoveniach siedmeho oddielu druhej hlavy a v príslušných

medzinárodných zmluvách o ľudských právach, ktoré majú prednosť pred zákonom

(c ods. 1 ). V tomto zmysle právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a právo na spravodlivý proces nemožno stavať proti sebe ani ich od seba

oddeľovať. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle

citovaného článku nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán

dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (m. m. ).

Tiež z judikatúry ESĽP vyplýva, že čl. 6 ods. 1 dohovoru ustanovuje rýchlosť

súdnych konaní so súčasným ustanovením všeobecnejšieho princípu – riadneho výkonu

spravodlivosti (napr. Süßmann c. Nemecko, rozsudok zo 16. septembra 1996, § 57), resp. že

požiadavka na prejednanie a rozhodnutie veci „v primeranej lehote“ tvorí jeden

z osobitných aspektov práva na spravodlivý proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru

(napr. Sovtransavto Holding c. Ukrajina, rozsudok z 25. júla 2002, § 83). Aj ESĽP uznal, že

nerešpektovanie lehoty ustanovenej zákonom samo osebe neporušuje čl. 6 ods. 1 dohovoru

(napr. Wiesinger c. Rakúsko, rozsudok z 30. októbra 1991, § 60), môže byť však faktorom

pri hodnotení, či sa konanie skončilo v primeranej lehote. Podľa ESĽP primeranosť dĺžky

konania musí byť posudzovaná podľa konkrétnych okolností prípadu, berúc do úvahy

kritériá uvedené v jeho judikatúre, a to najmä zložitosť veci, správanie sťažovateľa a postup

orgánov prerokúvajúcich vec, ako aj význam predmetu sporu pre sťažovateľa (napr. Jóri

c. Slovenská republika, rozsudok z 9. novembra 2000, § 51). Uvedené kritériá ESĽP teda

neaplikuje mechanicky, ale pragmaticky s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu ().

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti nemohol opomenúť v neposlednom rade

aj to, že v exekučnom konaní platí zásada zákazu návratu do pôvodného stavu (restitutio in

integrum). V prípade, že by došlo k vykonaniu exekúcie, hoci by sa neskôr ukázalo, že

exekúcia nemala byť vykonaná, nemožno už vykonaný exekučný úkon zrušiť.

Vzhľadom na všetky okolnosti veci, berúc do úvahy doterajšiu dĺžku napadnutého

konania, ako aj doterajší postup okresného súdu, ústavný súd uzavrel, že v konaní vedenom

okresným súdom vo veci sp. zn. nemožno namietaný postup z hľadiska

naplnenia základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehoty podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru do dňa predbežného prerokovania sťažnosti kvalifikovať ako taký,

ktorý by nadobudol charakter zbytočných prieťahov a mohol by odôvodňovať vyslovenie

porušenia označených práv sťažovateľky v konaní vo veci samej. Na základe uvedeného

ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde“).

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

sťažovateľka po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí v tejto veci

za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným

prieťahom alebo by činnosť okresného súdu bola neefektívna, predložila ústavnému súdu

novú sťažnosť.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi v nej

uvedenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2013