Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)II. ÚS 505/2014
PDF · 141.93 KB
No categories available
II. ÚS 505/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2014
v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca
spravodajca) a Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť E. M., zastúpenej
advokátom JUDr. Jozefom Boledovičom, Advokátska kancelária, Rovinka 578, vo veci
namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20, čl. 44, čl. 46 a čl. 48 Ústavy
Slovenskej republiky, ako aj namietaného porušenia čl. 12 a čl. 13 Ústavy Slovenskej
republiky v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6 Co 181/2012
a takto
rozhodol:
Sťažnosť E. M. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. februára
2014 doručená sťažnosť E. M. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia
základných práv podľa čl. 20, čl. 44, čl. 46 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), ako aj namietaného porušenia čl. 12 a čl. 13 ústavy v konaní vedenom Krajským
súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 6 Co 181/2012. Sťažnosť bola na
poštovú prepravu odovzdaná 20. februára 2014.
V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla:
„Právoplatným rozsudkom Krajský súd Bratislava č. k. 6 Co 181/2012 ako odvolací
súd potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III. č. k.
13 C 37/2003-377 v časti, ktorou bola zamietnutá žaloba o uloženie povinnosti žalovanému
obstarať projektovú dokumentáciu stavebno-technických opatrení na zamedzenie prieniku
hluku z bytu...
Navrhovateľka sa v danej veci žalobným návrhom domáhala, aby súd zaviazal
odporcu vykonať stavebno-technické opatrenia nevyhnutné k tomu, aby sa zamedzilo
prieniku hluku z bytu odporcu do bytu navrhovateľky. Navrhovateľka návrh podávala ako
vlastníčka bytu a dožadovala sa ochrany svojho vlastníckeho práva.
Súd návrh v časti týkajúcej sa stavebno-technických opatrení na zamedzenie prieniku
hluku z bytu odporcu cez deliacu stenu do bytu navrhovateľky zamietol s poukazom na záver
znaleckého posudku č. 8/2009, kde znalec odporúčal zlepšenie akustických parametrov
deliacej steny realizovať akustickou stenou v byte navrhovateľky...
Žalobkyňa legitímne žiadala súd o poskytnutie ochrany spôsobom, ktorý jej zákon
priznáva. Ochrana súkromia a bytu pred obťažovaním hlukom z bytu odporcu je pre
žalobkyňu vecou prioritného významu...
Súd preto na základe nesporne zisteného skutkového stavu bol povinný odporcovi
uložiť povinnosť vykonať potrebné opatrenia...
Rozhodnutie KS Bratislava ako odvolacieho súdu bolo pre žalobkyňu zásadným
sklamaním!
Spôsob, akým súd bez nariadenia pojednávania prejednal odvolanie navrhovateľky
podané v spore trvajúcom dovtedy viac ako 9 rokoch, v ktorom žalobkyňa vynaložila
nemalé úsilie a náklady na preukázanie dôvodnosti návrhu musíme považovať za odňatie
možnosti konať pred súdom, za upretie garantovaného práva na spravodlivý súdny proces
za účasti a v prítomnosti navrhovateľa.
Krajský súd ako odvolací súd však postupoval unáhlene a aj keď si bol vedomý
potreby iného právneho posúdenia nároku, zamietol nárok tým, že potvrdil napadnutý
rozsudok...
Rozsudku KS tak chýba presvedčivé odôvodnenie, je nepreskúmateľný...
Pre informovanosť ÚS SR uvádzame, že sťažovateľka sa domáhala zmeny
právoplatného rozsudku podaním dovolania. NS SR v konaní 1 Cdo 310/2012 dovolanie
sťažovateľky odmietol, Uznesenie bolo sťažovateľke doručené dňa 17. 01. 2014.“
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné práva a slobody sťažovateľa garantované Ústavou SR v čl. 12, 13, 20,
44, 46 a 48 boli v konaní č. k. 6 Co 181/2012 pred KS Bratislava postupom porušiteľa
porušené.
2. Právoplatný rozsudok KS Bratislava č. k. 6 Co 181/2012 sa zrušuje a vec sa KS
Bratislava vracia na ďalšie konanie.
3. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie ujmy v sume
4.000 €, ktorú je sťažovateľke povinný vyplatiť Krajský súd v Bratislave do 15 dní
od právoplatnosti rozhodnutím ÚS SR.
4. ÚS SR priznáva sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia za úkony spojené
s podaním ústavnej sťažnosti (prevzatie veci a príprava, ústavná sťažnosť)...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.
IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Z dokumentácie priloženej k sťažnosti a zo zistení ústavného súdu vyplýva, že
napadnuté konanie krajského súdu vedené pod sp. zn. 6 Co 181/2012 bolo skončené
rozsudkom sp. zn. 6 Co 181/2012 zo 17. septembra 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť
8. novembra 2012, pričom sťažovateľka podala sťažnosť na poštovú prepravu
až 24. februára 2014, t. j. zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde, čo zakladá dôvod na odmietnutie jej sťažnosti ako podanej oneskorene.
Z dokumentácie priloženej k sťažnosti ústavný súd ale tiež zistil, že v namietanej
veci podala sťažovateľka dovolanie, hoci to v sťažnosti výslovne neuviedla. Z príloh
priložených k sťažnosti zároveň vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 1 Cdo 310/2012 z 21. novembra 2013 dovolanie
sťažovateľky proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 6 Co 181/2012 zo 17. septembra 2012
odmietol.
Za uvedených okolností ústavný súd posudzoval, či možno na vec sťažovateľky
aplikovať jeho judikatúru z ostatného obdobia, podľa ktorej v zhode s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský
a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 52, 53 a 54) dvojmesačná
lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu začne plynúť dňom doručenia rozhodnutia
o mimoriadnom opravnom prostriedku (dovolaní) sťažovateľke a je považovaná
za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, v tomto
prípade vo vzťahu k napadnutému postupu a rozsudku krajského súdu (obdobne napr.
I. ÚS 169/09, I. ÚS 69/2010, IV. ÚS 58/2011). Pri posudzovaní otázky dodržania lehoty na
podanie sťažnosti musí ale ústavný súd vychádzať z doslovného znenia zákona o ústavnom
súde a z toho, že ak sťažovateľka uplatnila mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie,
spôsobilý zabezpečiť ochranu jej práv, avšak najvyšší súd ho následne odmietol ako
neprípustný, musí namietať vo svojej sťažnosti nielen postup krajského súdu, ale aj postup
dovolacieho súdu, resp. jeho rozhodnutie, čo však v posudzovanej veci sťažovateľka
neurobila. Za splnenia uvedenej podmienky, aj keby došlo k situácii, že ústavný súd
pochybenie v postupe a rozhodnutí dovolacieho súdu nezistí a porušenie práv sťažovateľky
nevysloví, mohol by aj napriek tomu preskúmať sťažnosťou napadnutý postup krajského
súdu (m. m. III. ÚS 34/2012, III. ÚS 543/2012, IV. ÚS 318/2013), t. j. nemohol by ju v tejto
časti odmietnuť ako oneskorene podanú.
Za situácie, keď sťažovateľka svojou sťažnosťou nenapadla súčasne s postupom
krajského súdu v napadnutom konaní aj postup najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cdo 310/2012, resp. jeho uznesenie z 21. novembra 2013,
ústavný súd dospel k záveru, že na vec sťažovateľky nie je aplikovateľná uvedená
judikatúra, a preto rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je
uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2014