Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 505/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca

spravodajca) a Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť E. M., zastúpenej

advokátom JUDr. Jozefom Boledovičom, Advokátska kancelária, Rovinka 578, vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa , , a

Slovenskej republiky, ako aj namietaného porušenia a Slovenskej

republiky v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. M. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. februára

2014 doručená sťažnosť E. M. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa , , a (ďalej len

„ústava“), ako aj namietaného porušenia a v konaní vedenom Krajským

súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. . Sťažnosť bola na

poštovú prepravu odovzdaná 20. februára 2014.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla:

„Právoplatným rozsudkom Krajský súd Bratislava č. k. ako odvolací

súd potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III. č. k.

-377 v časti, ktorou bola zamietnutá žaloba o uloženie povinnosti žalovanému

obstarať projektovú dokumentáciu stavebno-technických opatrení na zamedzenie prieniku

hluku z bytu...

Navrhovateľka sa v danej veci žalobným návrhom domáhala, aby súd zaviazal

odporcu vykonať stavebno-technické opatrenia nevyhnutné k tomu, aby sa zamedzilo

prieniku hluku z bytu odporcu do bytu navrhovateľky. Navrhovateľka návrh podávala ako

vlastníčka bytu a dožadovala sa ochrany svojho vlastníckeho práva.

Súd návrh v časti týkajúcej sa stavebno-technických opatrení na zamedzenie prieniku

hluku z bytu odporcu cez deliacu stenu do bytu navrhovateľky zamietol s poukazom na záver

znaleckého posudku č. 8/2009, kde znalec odporúčal zlepšenie akustických parametrov

deliacej steny realizovať akustickou stenou v byte navrhovateľky...

Žalobkyňa legitímne žiadala súd o poskytnutie ochrany spôsobom, ktorý jej zákon

priznáva. Ochrana súkromia a bytu pred obťažovaním hlukom z bytu odporcu je pre

žalobkyňu vecou prioritného významu...

Súd preto na základe nesporne zisteného skutkového stavu bol povinný odporcovi

uložiť povinnosť vykonať potrebné opatrenia...

Rozhodnutie KS Bratislava ako odvolacieho súdu bolo pre žalobkyňu zásadným

sklamaním!

Spôsob, akým súd bez nariadenia pojednávania prejednal odvolanie navrhovateľky

podané v spore trvajúcom dovtedy viac ako 9 rokoch, v ktorom žalobkyňa vynaložila

nemalé úsilie a náklady na preukázanie dôvodnosti návrhu musíme považovať za odňatie

možnosti konať pred súdom, za upretie garantovaného práva na spravodlivý súdny proces

za účasti a v prítomnosti navrhovateľa.

Krajský súd ako odvolací súd však postupoval unáhlene a aj keď si bol vedomý

potreby iného právneho posúdenia nároku, zamietol nárok tým, že potvrdil napadnutý

rozsudok...

Rozsudku KS tak chýba presvedčivé odôvodnenie, je nepreskúmateľný...

Pre informovanosť ÚS SR uvádzame, že sťažovateľka sa domáhala zmeny

právoplatného rozsudku podaním dovolania. NS SR v konaní dovolanie

sťažovateľky odmietol, Uznesenie bolo sťažovateľke doručené dňa 17. 01. 2014.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné práva a slobody sťažovateľa garantované SR v , 13, 20,

44, 46 a 48 boli v konaní č. k. pred KS Bratislava postupom porušiteľa

porušené.

2. Právoplatný rozsudok KS Bratislava č. k. sa zrušuje a vec sa KS

Bratislava vracia na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie ujmy v sume

4.000 €, ktorú je sťažovateľke povinný vyplatiť Krajský súd v Bratislave do 15 dní

od právoplatnosti rozhodnutím ÚS SR.

4. ÚS SR priznáva sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia za úkony spojené

s podaním ústavnej sťažnosti (prevzatie veci a príprava, ústavná sťažnosť)...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Z dokumentácie priloženej k sťažnosti a zo zistení ústavného súdu vyplýva, že

napadnuté konanie krajského súdu vedené pod sp. zn. bolo skončené

rozsudkom sp. zn. zo 17. septembra 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť

8. novembra 2012, pričom sťažovateľka podala sťažnosť na poštovú prepravu

až 24. februára 2014, t. j. zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde, čo zakladá dôvod na odmietnutie jej sťažnosti ako podanej oneskorene.

Z dokumentácie priloženej k sťažnosti ústavný súd ale tiež zistil, že v namietanej

veci podala sťažovateľka dovolanie, hoci to v sťažnosti výslovne neuviedla. Z príloh

priložených k sťažnosti zároveň vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) uznesením sp. zn. z 21. novembra 2013 dovolanie

sťažovateľky proti rozsudku krajského súdu sp. zn. zo 17. septembra 2012

odmietol.

Za uvedených okolností ústavný súd posudzoval, či možno na vec sťažovateľky

aplikovať jeho judikatúru z ostatného obdobia, podľa ktorej v zhode s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský

a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 52, 53 a 54) dvojmesačná

lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu začne plynúť dňom doručenia rozhodnutia

o mimoriadnom opravnom prostriedku (dovolaní) sťažovateľke a je považovaná

za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, v tomto

prípade vo vzťahu k napadnutému postupu a rozsudku krajského súdu (obdobne napr.

, , ). Pri posudzovaní otázky dodržania lehoty na

podanie sťažnosti musí ale ústavný súd vychádzať z doslovného znenia zákona o ústavnom

súde a z toho, že ak sťažovateľka uplatnila mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie,

spôsobilý zabezpečiť ochranu jej práv, avšak najvyšší súd ho následne odmietol ako

neprípustný, musí namietať vo svojej sťažnosti nielen postup krajského súdu, ale aj postup

dovolacieho súdu, resp. jeho rozhodnutie, čo však v posudzovanej veci sťažovateľka

neurobila. Za splnenia uvedenej podmienky, aj keby došlo k situácii, že ústavný súd

pochybenie v postupe a rozhodnutí dovolacieho súdu nezistí a porušenie práv sťažovateľky

nevysloví, mohol by aj napriek tomu preskúmať sťažnosťou napadnutý postup krajského

súdu (m. m. , , ), t. j. nemohol by ju v tejto

časti odmietnuť ako oneskorene podanú.

Za situácie, keď sťažovateľka svojou sťažnosťou nenapadla súčasne s postupom

krajského súdu v napadnutom konaní aj postup najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , resp. jeho uznesenie z 21. novembra 2013,

ústavný súd dospel k záveru, že na vec sťažovateľky nie je aplikovateľná uvedená

judikatúra, a preto rozhodol podľa tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2014