Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 34/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu januára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti R., a. s., K., zastúpenej advokátom

JUDr. J. T., K., vo veci namietaného porušenia základného práva domáhať sa zákonom

ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 21. októbra 2010

a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti R., a. s., o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. decembra

2011 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti R., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 21. októbra 2010. Sťažnosť bola doplnená podaním

sťažovateľky doručeným ústavnému súdu 5. januára 2011.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako oprávnená podala

v januári 2010 na Exekútorskom úrade v K. návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému,

a to na základe exekučného titulu (právoplatného rozsudku rozhodcovského súdu).

Okresný súd S. (ďalej len „okresný súd“) však 7. júla 2010 žiadosť súdnej

exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti predmetnému uzneseniu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol

krajský súd uznesením sp. zn. z 21. októbra 2010 tak, že napadnuté

uznesenie okresného súdu potvrdil.

Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka dovolanie, ktoré Najvyšší súd

Slovenskej republiky sp. zn. z 13. októbra 2011 odmietol.

Podľa sťažovateľky uznesením krajského súdu došlo k porušeniu ňou označených

práv.

Vychádzajúc z uvedených skutočností po podrobnom odôvodnení sťažnosti

sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie základného práva podľa

a práva podľa uznesením krajského súdu sp. zn.

z 21. októbra 2010, zrušil napadnuté uznesenie, vec vrátil okresnému súdu

na ďalšie konanie a priznal jej náhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie základného práva podľa

čl. 46 ods. 1 a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn.

z 21. októbra 2010.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (

).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 21. októbra 2010 bolo sťažovateľke podľa jej záznamu na predmetnom

uznesení doručené 30. novembra 2010. Sťažnosť na porušenie označených práv

sťažovateľky predmetným uznesením krajského súdu bola doručená osobne ústavnému

súdu až 29. decembra 2011.

Z uvedeného vyplýva, že od 30. novembra 2010 do dňa podania sťažnosti ústavnému

súdu (29. decembra 2011) sťažovateľke nepochybne uplynula lehota na podanie sťažnosti

podľa (obdobne napr. ).

Nad rámec k tomu ústavný súd poznamenáva, že aj keby mal ústavný súd lehotu

na podanie sťažnosti proti uzneseniu krajského súdu považovať za zachovanú, a to v súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva [ďalej len „ESĽP (napr. rozsudok ESĽP

z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť

č. 46129/99 a jeho body 51, 52, 53 a 54)], podľa ktorej dvojmesačná lehota na podanie

sťažnosti ústavnému súdu začne plynúť dňom doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku (dovolaní) a je považovaná za zachovanú aj vo vzťahu

k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, v tomto prípade vo vzťahu k uzneseniu

krajského súdu (obdobne napr. , , ) pri

posudzovaní otázky dodržania lehoty na podanie sťažnosti musel vychádzať z doslovného

znenia a z toho, že ak sťažovateľ uplatnil mimoriadny opravný

prostriedok – dovolanie, spôsobilý zabezpečiť ochranu jeho práv, avšak najvyšší súd

ho následne odmietne ako neprípustné, mal namietať vo svojej sťažnosti aj postup

dovolacieho súdu, čo však neurobil. Za splnenia uvedenej podmienky aj keby došlo

k situácii, že ústavný súd pochybenie v postupe a rozhodnutí dovolacieho súdu nezistí

a porušenie práv sťažovateľky nevysloví, mohol by aj napriek tomu preskúmať súčasne

rozhodnutie súdu odvolacieho súdu.

Ústavný súd v danej veci zobral v tejto veci do úvahy aj judikatúru ESĽP (napr.

Kadlec a ostatní proti Českej republike), v zmysle ktorej musia súdy (vrátane ústavného

súdu) pri uplatňovaní procesných pravidiel zabrániť jednak prehnanému formalizmu, ktorý

by bol v rozpore s princípmi spravodlivého súdneho konania, ale na druhej strane aj

prílišnej benevolencii, ktorá by vo svojich dôsledkoch mohla znamenať až negáciu zákonom

ustanovených procesných náležitostí, resp. predpokladov na konanie (m. m.

).

Keďže sa sťažovateľka domáhala ochrany svojich základných práv na ústavnom súde

podľa sťažnosťou smerujúcou iba proti namietanému rozhodnutiu krajského

súdu, bolo potrebné jej sťažnosť odmietnuť podľa ako

podanú oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. januára 2012