Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 456/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava

Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

vo veci namietaného porušenia jeho práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 11. októbra 2012 v spojení

s rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. z 5. júna 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 6. júla

doručené podanie , (ďalej len

„sťažovateľ“), označené ako „Ústavní stížnost“, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Tímto podávam ústavní stížnost proti rozsudku Krajského soudu v Prešově ze dne

11. 10. 2012 č. j. ve spojení s rozsudkem okresného soudu Poprad ze dne

5. 6. 2012 č. j. podle něhož jsem byl uznán vinným ze spáchaní zločinu týrání

blízke osoby... a odsouzen... k trestu odnětí slobody v délce 10 ti roků...

Podle mého názoru byla porušena základní práva na spravodlivý soudní proces, když

od počátku vyšetrování docházelo k hrubému zacházení v cele předběžného zadržení,

protiprávního umístění do vyšetrovací vazby, nekorektní postup vyšetrovatele...

Žádam: aby ústavní soud Slovenské republiky vyslovil názor, že v mém případě došlo

k porušení základních práv a podle kompetence sám o mé stížnosti rozhodl.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa (ďalej len

„ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd podanie sťažovateľa podľa obsahu kvalifikoval ako sťažnosť podľa

vo veci namietaného porušenia práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 11. októbra 2012

(ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“) v spojení s rozsudkom Okresného súdu

Poprad (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 5. júna 2012 (ďalej len „napadnutý

rozsudok okresného súdu“).

Z dokumentácie priloženej k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol napadnutým

rozsudkom okresného súdu uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho zločinu týrania

blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. d) Trestného

zákona s poukazom na a zo zločinu znásilnenia podľa

a s poukazom na Trestného

zákona a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov.

Proti napadnutému rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ a tiež okresný

prokurátor odvolanie, o ktorom rozhodol napadnutým rozsudkom krajský súd tak, že

odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil v celom rozsahu a uznal sťažovateľa

za vinného na nezmenenom skutkovom základe zo spáchania pokračovacieho zločinu

týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. b) a d)

s poukazom na a a uložil

mu podľa trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov.

Z dokumentácie priloženej k sťažnosti ďalej vyplýva, že 18. decembra 2014 podal

sťažovateľ proti napadnutým rozsudkom okresného súdu a krajského súdu dovolanie,

o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako

dovolací súd uznesením sp. zn. z 8. apríla 2015 tak, že ho odmietol.

Ústavný súd zistil, že napadnutý rozsudok krajského súdu v spojení s napadnutým

rozsudkom okresného súdu nadobudol právoplatnosť 11. októbra 2012.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že napadnutý rozsudok krajského súdu v spojení

s napadnutým rozsudkom okresného súdu nadobudol právoplatnosť 11. októbra 2012,

pričom sťažovateľ doručil svoju sťažnosť ústavnému súdu až 6. júla 2015, t. j. zjavne po

uplynutí lehoty ustanovenej v .

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa v spojení s ako podanú

oneskorene.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné konštatovať, že jeho

ustálená judikatúra (obdobne napr. , , ), podľa

ktorej dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu v prípadoch, ak sťažovateľ

v predmetnej veci podal dovolanie, začne plynúť dňom doručenia rozhodnutia

o mimoriadnom opravnom prostriedku (dovolaní) a je považovaná za zachovanú aj

vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (v prípade sťažovateľa by malo

ísť o napadnutý rozsudok krajského súdu), nie je na vec sťažovateľa aplikovateľná. Ústavný

súd totiž už viackrát vyslovil, že pri posudzovaní otázky dodržania lehoty na podanie

sťažnosti musí vychádzať z doslovného znenia a z toho, že ak

sťažovateľ uplatnil mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie, spôsobilý zabezpečiť

ochranu jeho práv, avšak najvyšší súd ho následne odmietol ako neprípustný, mal namietať

vo svojej sťažnosti nielen napadnutý rozsudok krajského súdu v spojení s napadnutým

rozsudkom okresného súdu, ale aj uznesenie najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu sp. zn.

z 8. apríla 2015, resp. postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, čo však

neurobil, a preto bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť ako podanú oneskorene

(, , m. m. , ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júla 2015