Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 569/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

Interflug, a. s. v likvidácii, Hlinkova 615/16, Košice, zastúpenej advokátkou

JUDr. Monikou Furdovou, Advokátska kancelária, Werferova 1, Košice, vo veci

namietaného porušenia jej základných práv zaručených v a 3

Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 8. apríla

2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Interflug, a. s. v likvidácii, Hlinkova 615/16, Košice,

o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna 2015

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Interflug, a. s. v likvidácii, Hlinkova 615/16,

Košice (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojich základných práv

zaručených v a 3 (ďalej len „“) a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 8. apríla 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

Sťažovateľka uviedla, že sa žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad (ďalej len

„okresný súd“) 28. februára 2011 domáhala, aby okresný súd zaviazal „žalovaného v prvom

rade Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou SR a po pripustení

do konania aj v druhom rade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti,

zaplatili titulom náhrady škody sumu 346 530,70 EUR s 2 % úrokom od 25.05.2011

do zaplatenia...

Podaniu žaloby predchádzalo trestné konanie na Krajskom súde v Prešove

pod sp. zn. .

Podľa obžaloby Krajského prokurátora v Prešove číslo konania KV 89/00, boli

obžalovaní postavení pred súd v dôsledku obvinenia z trestného činu podvodu podľa § u

250, ods. 1 a 5 účinného do 31.05.2005 a § u 256d, ods. 1, písm. b, ods. 3

v spolupáchateľstve podľa § u 9, ods. 2 zo skutku,

ktorého sa mali dopustiť ako konatelia obchodnej spoločnosti

dňa 20.08.1998, podpísali s dve zmluvy o vstupe banky

do záväzkov na klienta a a na účty spoločnosti

bolo dňa 19.08.1998 prevedených 5 970 000, Sk

a bolo dňa 06.10.1998 prevedených 1 612 000, FRF... v súvislosti s akciou

, Poľská republika v tendry so spoločnosťou z Francúzska,

prostredníctvom francúzskej banky , po vzájomnej dohode zo dňa

18.05.1999 žiadosťami o prevod finančných prostriedkov adresovaných uvedenej banke,

previedli tieto finančné prostriedky na novovytvorené účty obchodnej spoločnosti

, čísla účtov a v tom istom peňažnom ústave i napriek tomu, že

vedeli o ustanovení predbežného správcu konkurznej podstaty v súvislosti s návrhom

na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti uznesením

Krajského súdu v Košiciach č. j. zo dňa 05.05.1999 a z toho vyplývajúceho zákazu

disponovania s majetkom tvoriacim konkurznú podstatu, čo spôsobilo, že uvedené finančné

prostriedky nemohli byť zahrnuté do konkurznej podstaty spoločnosti

ku škode tejto spoločnosti vo výške 17 236 268, Sk.

Krajský súd v Prešove v konaní rozsudkom zo dňa 30.04.2008 obžalovaných,

ktorých mená sú uvedené v rozsudku, oslobodil spod obžaloby Krajského prokurátora

sp. zn. z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý boli obžalovaní

stíhaní. Tento rozsudok bol dňa 24.06.2008 doručený našej obchodnej spoločnosti, ako prvé

rozhodnutie súdu vynesené v konaní o vyššie uvedenej veci...

Keďže naša obchodná spoločnosť nebola účastníkom trestného konania

pred Krajským súdom v Prešove pod č. j. ani ako zúčastnená osoba, resp.

poškodená osoba a teda nebolo nám umožnené nazerať do súdneho spisu a robiť si z neho

výpisy, naše údaje nachádzajúce sa v tejto sťažnosti vyplývajú iba z rozhodnutí Krajského

súdu v Prešove v trestnej veci, a to z rozsudku zo dňa 30.04.2008 a uznesenia zo dňa

02.07.2010, ktorým došlo k zrušeniu zaistenia finančných prostriedkov na bankových

účtoch...

Okresný súd v Poprade rozsudkom sp. zn. zo dňa 14.05.2013 zamietol

našu žalobu a Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v konaní pod sp. zn.

zo dňa 08.04.2014 potvrdil rozsudok prvostupňového súdu.

Naša obchodná spoločnosť namieta, že v konaní a rozhodnutí Krajského súdu

v Prešove bolo prevzaté skutkové zistenie a právne hodnotenie z rozsudku prvostupňového

súdu. Odvolací súd sa nezaoberal našimi tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil záverom o premlčaní uplatneného nároku

a o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu pre uplatnenie nároku na náhradu škody.

Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že preskúmal napadnutý

rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad

upravených v ustanovení § u 212 a dospel k záveru, že

rozsudok je vo výroku správny. Za hlavný dôvod pre zamietnutie žaloby považuje

premlčanie práva, a preto sa nezaoberá nevyhnutne s ostatnými okolnosťami prípadu.

Krajský súd opiera svoj právny názor o premlčaní nášho nároku tým, že keď dňa

18.11.2005 rozhodol rozsudkom v trestnej veci mal sa žalobca o tomto

rozhodnutí dozvedieť už v tento deň. Doteraz ani jeden zo súdov neprodukoval žiadny dôkaz

o tom, že by našej obchodnej spoločnosti bol doručil uvedený rozsudok alebo že by nám

iným spôsobom dal správu o tom, že došlo k takémuto súdnemu rozhodnutiu. Naviac

v ďalšom poukážeme aj na nesprávnosť aplikácie ustanovenia § u 106 Občianskeho

zákonníka z hľadiska behu premlčanej doby.

Podľa právneho názoru Krajského súdu v Prešove v konaní pod sp. zn. 6Co

127/2013 v čase, keď ešte len rozhodoval Krajský súd v Prešove v konaní pod sp. zn.

a to svojím Uznesením zo dňa 02.07.2010 o zrušení zaistenia našich finančných

prostriedkov, náš nárok na náhradu škody spôsobenou bezdôvodným zaistením našich

finančných prostriedkov po dobu trvania skoro 10 rokov bol už dávno premlčaný, pretože

podľa napadaného rozhodnutia súdu lehota nastala dňa 18.11.2005...

Namietame nesprávnosť právnych názorov Krajského súdu v Prešove vyjadrených

v napadnutom rozhodnutí, a to najmä pokiaľ ide o aplikáciu všeobecných ustanovení

upravujúcich premlčanie práva na náhradu škody vo vzťahu

k premlčaniu práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Totižto

v tejto veci je možné aplikovať výlučne ustanovenia špeciálneho zákona o zodpovednosti

za škodu, ktorý rovnako ako v prípade premlčania práva na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím stanovuje aj na uplatnenie škody z nesprávneho úradného

postupu 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu...

Ďalej namietame, že odvolací súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie v časti

svojho rozhodnutia o splnení troch podmienok pre objektívnu zodpovednosť za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom...

Odvolací súd prevzal do svojho rozhodnutia i konštatovanie prvostupňového súdu, že

žalovaný v druhom rade nebol pasívne legitimovaným účastníkom konania titulom náhrady

škody, pretože žalobca neuplatnil u neho nárok na predbežné prejednanie nároku, a preto

sa nemôže účinne domáhať uplatneného nároku na súde. Toto konštatovanie sa nezakladá

na pravde a nevieme z akého motívu toto tvrdenie Ministerstvo spravodlivosti SR predložilo

súdu. Pripojene prekladáme list Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 30.09.2010 č. j.

33385/09 532/93, ktorým nám oznamuje, že prerokovalo podľa § u 9

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym

postupom a tejto žiadosti nevyhovuje. Toto zistenie by malo pasívnu legitimáciu

Ministerstva spravodlivosti SR úplne zmeniť.

Odvolací súd uvádza v rozsudku ako ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby nedostatok

aktívnej legitimácie v konaní. Uznáva, že zmluvy o postúpení pohľadávok na účtoch

v banke, ktoré boli príkazom prokurátora zaistené sú platné, avšak nevyvodzuje z nich našu

oprávnenosť na disponovanie s nimi do dňa 30.03.2007, kedy boli uzavreté. Zmluvami

o postúpení pohľadávok s postúpenými pohľadávkami prešli v zmysle ustanovenia § u 524

aj ich príslušenstva a všetky práva s nimi spojené. Teda nastal

vlastnícky vzťah, ktorý je absolútny a jednoznačne oprávňuje našu spoločnosť aj

na uplatňovanie náhrady škody súdnou cestou.

Odvolací súd ďalej konštatuje, že z vykonaného dokazovania nie je preukázaná

oprávnenosť nároku a to i napriek tomu, že sa touto otázkou podrobne nezaoberal. Nezvyklý

a snáď i nedovolený spôsob hodnotenia oprávnenosti nároku uplatneného v žalobe značne

znižuje zrozumiteľnosť a presvedčivosť rozsudku a spolu so vzniknutými vadami nasvedčuje

na poškodzovanie našej spoločnosti. Rozporná aplikácia právnych predpisov v súdnom

konaní narušuje niektoré aspekty právnej istoty, predovšetkým pocit, či presvedčenie, či

v súdnej veci bolo aplikované právo a či našej spoločnosti bola poskytnutá dostatočná

súdna ochrana a či boli rešpektované naše základné práva a slobody.

Odvolací súd neodôvodnil v čom vidí nedostatok príčinnej súvislosti medzi vznikom

škody a nesprávnym úradným postupom. Jedným z princípov spravodlivého súdneho

konania ako ich garantuje článok 6, ods. 1 Dohovoru je i právo na náležité odôvodnenie

rozhodnutia. Jeho obsahom je právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia , ktoré preskúmateľným spôsobom jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Rozsudok

Krajského súdu v Prešove v časti, v ktorej odôvodňuje zamietnutie našej žaloby v dôsledku

nedostatku príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody

nespĺňa požiadavky vyplývajúce z článku 6, ods. 1 Dohovoru ani z článku 46 ods. 1

SR. Rozsudok Krajského súdu v Prešove je rozhodnutím, ktoré nie je z ústavného hľadiska

akceptovateľné a udržateľné a máme za to, že týmto rozsudkom bolo porušené naše

základné právo na súdnu ochranu podľa a 3 SR.“.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo Interflug a. s. v likvidácii na súdnu ochranu podľa článku 46,

ods. 1 a 3 SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6, ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozsudkom Krajského súdu

v Prešove sp. zn. zo dňa 08.04.2014 porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 08.04.2014

zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa

v sume, v akej budú vyčíslené, do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský súd v Prešove je povinný zaplatiť sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie 50 000, EUR do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou

časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí rozsah predmet konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,

a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv.

Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom

(m. m. , , , ).

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri

napr. , , , ).

Zo sťažnosti a z jej petitu vyplýva, že sťažovateľka ňou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a práva podľa dohovoru napadnutým rozsudkom

krajského súdu, nie však zároveň aj uznesením najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu

sp. zn. z 22. januára 2015. Táto skutočnosť je v zhode s ustálenou

judikatúrou ústavného súdu podstatná pre posúdenie otázky, či sťažnosť nebola podaná

oneskorene.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej

lehota na prípadné podanie sťažnosti po rozhodnutí o dovolaní bude považovaná

za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj

k tomu aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 8. 11. 2007 vo veci Soffer proti

Českej republike, sťažnosť č. 31419/04, alebo rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z

12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, a jeho

body 51, 53, 54), teda napadnutému rozsudku krajského súdu.

Sťažovateľka však po odmietnutí jej dovolania najvyšším súdom podala sťažnosť proti

rozsudku krajského súdu, ale zároveň nenapadla aj uznesenie dovolacieho súdu sp. zn. 8

Cdo 251/2014 z 22. januára 2015. Citovaná judikatúra týkajúca sa zachovania lehoty podľa

preto nie je aplikovateľná. Ústavný súd totiž pri jej

aplikácii musí vychádzať z obsahu a zmyslu ustanovení v

spojení so svojím subsidiárnym postavením pri ochrane základných práv a slobôd, ktoré

vyplýva okrem iného z . Ústavný súd v naznačených súvislostiach

poukazuje na svoj už stabilizovaný právny názor, v zmysle ktorého pri posudzovaní otázky

dodržania lehoty na podanie sťažnosti musí vychádzať z doslovného znenia zákona

o ústavnom súde a z toho, že ak sťažovateľ uplatnil mimoriadny opravný prostriedok –

dovolanie, spôsobilý zabezpečiť ochranu jeho práv, avšak najvyšší súd ho následne odmietol

ako neprípustný, mal namietať vo svojej sťažnosti aj postup dovolacieho súdu, resp. jeho

rozhodnutie, čo však neurobil. Za splnenia uvedenej podmienky, aj keby došlo k situácii, že

ústavný súd pochybenie v postupe a rozhodnutí dovolacieho súdu nezistí a porušenie práv

sťažovateľa nevysloví, mohol by aj napriek tomu preskúmať súčasne rozhodnutie súdu

odvolacieho súdu (, obdobne pozri napr. tiež , III. ÚS

543/2012, , ).

Ústavný súd zistil, že rozsudok okresného súdu sp. zn. zo 14. mája

2013 v spojení s napadnutým rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť 9. júna

2014.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že

sťažovateľka nenapadla svojou sťažnosťou aj rozhodnutie dovolacieho súdu, sa lehota

na podanie sťažnosti proti napadnutému rozsudku krajského súdu musí počítať odo dňa

nadobudnutia jeho právoplatnosti. Za týchto okolností je celkom zjavné, že sťažovateľka

podala svoju sťažnosť po uplynutí lehoty ustanovenej v .

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky odmietol pri predbežnom prerokovaní podľa § 25

ods. 2 ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2015