Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 553/2014
PDF · 196.65 KB
No categories available
III. ÚS 553/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. septembra
2014 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
Pribinova 25, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 22770/2013, Rvp 267/2014,
Rvp 271/2014, Rvp 272/2014, Rvp 273/2014, Rvp 577/2014, Rvp 722/2014, Rvp 723/2014
a sp. zn. Rvp 1678/2014, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o.,
Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav
Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty
základných práv Európskej únie postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou a jeho
uzneseniami sp. zn. 9 Er 33/2005 z 1. februára 2013 (Rvp 22770/2013), sp. zn.
8 Er 143/2007 z 1. marca 2013 (Rvp 271/2014 a Rvp 722/2014), sp. zn. 8 Er 147/2007
z 1. marca 2013 (Rvp 272/2014 a Rvp 723/2014), sp. zn. 8 Er 279/2007 z 1. marca 2013
(Rvp 273/2014 a Rvp 1678/2014), Okresného súdu Poprad a jeho uznesením sp. zn.
15 Er 132/2008 z 26. januára 2011 (Rvp 267/2014 a Rvp 577/2014) a postupom Krajského
súdu v Prešove a jeho uzneseniami sp. zn. 7 CoE 95/2013 z 31. mája 2013
(Rvp 22770/2013), sp. zn. 25 CoE 25/2012 z 12. septembra 2013 (Rvp 267/2014
a Rvp 577/2014), sp. zn. 22 CoE 72/2013 z 5. septembra 2013 (Rvp 271/2014
a Rvp 722/2014), sp. zn. 8 CoE 95/2013 z 30. júla 2013 (Rvp 272/2014 a Rvp 723/2014),
sp. zn. 3 CoE 95/2013 z 2. augusta 2013 (Rvp 273/2014 a Rvp 1678/2014), a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými
značkami sp. zn. Rvp 22770/2013, Rvp 267/2014, Rvp 271/2014, Rvp 272/2014,
Rvp 273/2014, Rvp 577/2014, Rvp 722/2014, Rvp 723/2014 a sp. zn. Rvp 1678/2014
s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 553/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 19. novembra
2013, 13., 14., 21. januára 2014 a 17. februára 2014 doručené sťažnosti obchodnej
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie
základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie
čl. 12 ods. 2 ústavy, čl. 14 dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý
proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom
Okresného súdu Vranov nad Topľou a jeho uzneseniami sp. zn. 9 Er 33/2005 z 1. februára
2013 (Rvp 22770/2013), sp. zn. 8 Er 143/2007 z 1. marca 2013 (Rvp 271/2014
a Rvp 722/2014), sp. zn. 8 Er 147/2007 z 1. marca 2013 (Rvp 272/2014 a Rvp 723/2014),
sp. zn. 8 Er 279/2007 z 1. marca 2013 (Rvp 273/2014 a Rvp 1678/2014), Okresného súdu
Poprad a jeho uznesením sp. zn. 15 Er 132/2008 z 26. januára 2011 (Rvp 267/2014
a Rvp 577/2014) (ďalej aj „uznesenia okresných súdov“) a postupom Krajského súdu
v Prešove (ďalej len „krajský súd“) a jeho uzneseniami sp. zn. 7 CoE 95/2013 z 31. mája
2013 (Rvp 22770/2013), sp. zn. 25 CoE 25/2012 z 12. septembra 2013 (Rvp 267/2014
a Rvp 577/2014), sp. zn. 22 CoE 72/2013 z 5. septembra 2013 (Rvp 271/2014
a Rvp 722/2014), sp. zn. 8 CoE 95/2013 z 30. júla 2013 (Rvp 272/2014 a Rvp 723/2014),
sp. zn. 3 CoE 95/2013 z 2. augusta 2013 (Rvp 273/2014 a Rvp 1678/2014) (ďalej
aj „uznesenia krajského súdu“).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti
zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov a v rámci svojej činnosti
poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní
vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť,
že v sťažnostiach konkretizovaný dlžník dobrovoľne nepristúpil k úhrade svojich záväzkov,
pohľadávka sťažovateľky voči tomu-ktorému dlžníkovi sa stala splatná a v nadväznosti
na to na základe splnomocnenia udeleného dlžníkom pri podpise úverovej zmluvy bola
spísaná splnomocnencom dlžníka notárska zápisnica, ktorá sa stala exekučným titulom,
na podklade ktorej boli v prospech sťažovateľky začaté exekučné konania. V priebehu
exekučných konaní boli označenými uzneseniami Okresného súdu Vranov nad Topľou
a Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresné súdy“) v sťažovateľkou napadnutých
konaniach rozhodnuté o zastavení prebiehajúcich exekučných konaní z dôvodu
neprípustnosti. Krajský súd na odvolania sťažovateľky svojimi rozhodnutiami potvrdil
napadnuté uznesenia okresných súdov ako vecne správne.
Sťažovateľka v predostretej argumentácii atakuje právne závery vyplývajúce
z rozhodovacej činnosti okresných súdov a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť
z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných
právnych predpisov na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich a zároveň poskytuje
ústavnému súdu vlastnú interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené
konania.
V sťažnostiach sťažovateľka poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora Európskych
spoločenstiev (ďalej len „Súdny dvor“) vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani
a spol. sp. zn. C-472/11 z 21. februára 2013, z ktorého má vyplývať, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7
ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiť
dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný o svojich právach navrhne,
aby uvedená podmienka bola zrušená, avšak zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti
zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmavania ex offo nekalú povahu
zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu
kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel ustanovujú vnútroštátne
procesnoprávne predpisy.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,
ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy,
práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako
aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy, čl. 14 dohovoru a čl. 47 charty postupom a uzneseniami
okresných súdov a postupom a uzneseniami krajského súdu v označených konaniach, zruší
označené uznesenia okresných súdov a uznesenia krajského súdu, veci vráti okresným
súdom na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj
úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah prerokúvaných sťažností vedených ústavným súdom
pod sp. zn. Rvp 22770/2013, Rvp 267/2014, Rvp 271/2014, Rvp 272/2014, Rvp 273/2014,
Rvp 577/2014, Rvp 722/2014, Rvp 723/2014 a sp. zn. Rvp 1678/2014 a z tohto obsahu
vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ktoré smerujú proti tomu
istému krajského súdu, prihliadajúc na totožnosť sťažovateľky ako účastníka
konania, totožnosť krajského súdu a totožné meritum sporu v označených veciach, rozhodol
ústavný súd o ich spojení na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto
uznesenia.
2.1 K časti sťažností namietajúcich porušenie označených práv postupom
a napadnutými uzneseniami okresných súdov
V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd
môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami
iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.
Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky
nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,
že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ
môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,
prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym
orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej
prerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05,
IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných
orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal
popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov
ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní
o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
Pokiaľ ide o napadnutý postup okresných súdov a nimi vydaných uznesení
o zastavení exekúcie, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že
proti týmto uzneseniam bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, čo
sťažovateľka aj využila. Označené uznesenia okresných súdov, ako aj sťažovateľkou
namietaný postup, ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, bol teda predmetom súdneho
prieskumu krajským súdom. S prihliadnutím na to bolo preto potrebné túto časť sťažností
odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde.
2.2 K sťažnostiam evidovaným pod sp. zn. Rvp 267/2014, Rvp 271/2014,
Rvp 272/2014 a sp. zn. Rvp 273/2014 namietajúcim porušenie označených práv
postupom a v nich označenými napadnutými uzneseniami krajského súdu
Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne analyzoval dôvody
zjavnej neopodstatnenosti sťažností sťažovateľky a plne sa stotožňuje s dôvodmi, ktoré
v nich uviedol, napr. sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. II. ÚS 473/2011
z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 397/2011
z 27. septembra 2011, sp. zn. I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012, sp. zn. I. ÚS 382/2012
z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 7/2013
z 15. januára 2013 a sp. zn. III. ÚS 453/2013 z 26. septembra 2013 pri akceptovaní
právnych záverov rozhodnutí všeobecných súdov o neprípustnosti, resp. zastavení exekúcie,
pretože notárska zápisnica, ako to bolo v tomto prípade, na podklade ktorej bola exekúcia
vedená (resp. navrhnutá), nebola z rôznych dôvodov spôsobilým exekučným titulom na
vedenie exekúcie.
Na uvedenom nemení nič ani argumentácia sťažovateľky o porušení zásady
kontradiktórnosti konania tým, že konajúce súdy pred rozhodnutím o absolútnej neplatnosti
notárskej zápisnice ako exekučného titulu nedali účastníkom konania príležitosť vyjadriť
sa k tomuto právnemu posúdeniu, tak ako to sťažovateľka odvodzuje z rozsudku Súdneho
dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani a spol. sp. zn. C-472/11 z 21. februára
2013. Ústavný súd v tejto súvislosti predovšetkým pripomína, že sťažovateľka mala
možnosť sa oboznámiť s dôvodmi zastavenia exekučného konania a neprípustnosti exekúcie
z už uvádzaných dôvodov z uznesení okresného súdu, proti ktorému aj podala odvolanie,
v ktorom sa k tomuto dôvodu vyjadrila. Obdobne aj povinný z exekúcie, ktorý má
v zmluvnom vzťahu so sťažovateľkou postavenie spotrebiteľa, mal po doručení uznesenia
prvostupňového súdu možnosť vyjadriť sa (prípadne podať odvolanie proti uzneseniu
okresného súdu) k právnym záverom súdu prvého stupňa. Sťažovateľkou uplatnenými
argumentmi sa krajský súd v napadnutom uznesení náležite zaoberal a vyložil svoje závery,
pre ktoré vzhliadol napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne.
Pre ústavnú udržateľnosť napadnutého postupu a uznesenia postačuje, aby bola
zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovanom prípade v konaní
na oboch stupňoch). Presadzovanie názoru, že na každom jednom stupni súdnictva musí byť
uvedená zásada dodržaná bez výnimky, by podľa názoru ústavného súdu odvolaciemu súdu
v zásade prisúdilo len funkciu akéhosi kasačného orgánu bez reálnej možnosti konvalidovať
prípadné procesné nedostatky vlastným postupom. Na základe uvedeného preto ústavný súd
dospel k záveru, že postupom krajského súdu a jeho uzneseniami bol v daných veciach
princíp kontradiktórnosti súdneho konania, ktorý je obsahom práv zaručených čl. 46 ods. 1
ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru dodržaný, čím k porušeniu označených práv dôjsť nemohlo.
Prihliadajúc na zásady procesnej hospodárnosti preto ústavný súd tieto sťažnosti
odmietol z rovnakých dôvodov bez odôvodnenia (posledná veta § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
2.3 K sťažnostiam sťažovateľky vedenými pod sp. zn. Rvp 22770/2013,
Rvp 577/2014, Rvp 722/2014, Rvp 723/2014 a sp. zn. Rvp 1678/2014, ktorými napádala
postup a tie isté uznesenia krajského súdu
Ústavný súd v úvode konštatuje, že sťažovateľka opakovane podáva viaceré
identické sťažnosti smerujúce proti tomu istému porušiteľovi – okresnému súdu
a krajskému súdu, ktorými napádala totožné uznesenia okresného súdu a krajského súdu,
používajúc totožnú argumentáciu. Podobne to bolo aj prípade prerokúvaných sťažností
uvedených v bode 2.3, ktoré boli doručené ústavnému súdu s odstupom niekoľkých dní.
Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 22770/2013 je totožná
so sťažnosťou evidovanou pod sp. zn. Rvp 20681/2013, sťažnosť vedená pod sp. zn.
Rvp 577/2014 je totožná so sťažnosťou evidovanou pod sp. zn. Rvp 267/2014, sťažnosť
vedená pod sp. zn. Rvp 722/2014 je totožná so sťažnosťou evidovanou pod sp. zn.
Rvp 271/2014, sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 723/2014 je totožná so sťažnosťou
evidovanou pod sp. zn. Rvp 272/2014 a sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 1678/2014 je
totožná so sťažnosťou evidovanou pod sp. zn. Rvp 273/2014, preto dospel k záveru, že tieto
totožné sťažnosti je potrebné odmietnuť pre neprípustnosť z dôvodu litispendencie.
Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd
v tej istej veci koná.
Prekážka prv začatého konania (litispendencia) bráni tomu, aby na ústavnom súde
prebiehali dve konania, prípadne viac konaní v tej istej veci. Totožnosť veci je daná
pri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje,
a identitou účastníkov konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len jeden
z uvedených znakov totožnosti veci.
Z uvedeného dôvodu bolo potrebné sťažnosti vedenú pod sp. zn. Rvp 22770/2013,
Rvp 577/2014, Rvp 722/2014, Rvp 723/2014 a sp. zn. Rvp 1678/2014 odmietnuť podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu neprípustnosti vyplývajúceho z § 24 písm. b)
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. septembra 2014