Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3CoE-95-2013.pdf
PDF · 84.3 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/95/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Moyzesova 8, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej Q. E., bytom W. J. XXX, B., o vymoženie 294,76 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8Er 279/2007 - 33 zo dňa 01.03.2013 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazujúc na ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku (ďalej len Exekučný poriadok), § 4 ods. 1 až 3, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní) pričom konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave, bola upravená iba ako zmluvný odkaz na všeobecné podmienky zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná k zmluve, nebola zmluvnými stranami podpísaná a nevyplýva z nej, že povinná bola oboznámená o tom, že spory medzi zmluvnými stranami môžu byť riešené aj pred rozhodcovským súdom. Samotný podpis na úverovej zmluve, s ktorými netransparentne splynula aj rozhodcovská doložka spolu s ostatnými dojednaniami nepostačuje na to, aby bola riadne preukázaná vôľa povinnej uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, rozhodol nad rámec zverenej právomoci, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, nedostatočne zistil skutkový stav, lebo nevykonal náležite dokazovanie a nesprávne právne vec posúdil. Dôvody odvolania bližšie konkretizoval. Namietal, že súd nevytýčil vo veci ústne pojednávanie, aj keď tak bol povinný učiniť podľa § 57 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 09.08.2012. Zároveň predložil návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Žiadal, aby súd predložil vec Ústavnému súdu Slovenskej republiky na konanie o súlade ust. § 44
ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. l ods. l veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Zároveň predložil návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Žiadal, aby Súdnemu dvoru Európskej únie boli predložené prejudiciálne otázky v nasledovnom znení: „1) Má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov? 2) V prípade zápornej odpovedi Súdneho dvora na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu? 3) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“
Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Vo vzťahu k odvolacím dôvodom oprávneného odvolací súd vyslovuje pochybnosť, v akom rozsahu sa oprávnený vôbec oboznámil so samotným uznesením, ktoré odvolaním napadol, keďže podané odvolanie a v ňom uvedené argumenty vôbec nereagujú na závery obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
V odôvodnení napadnutého uznesenia niet zmienky o tom, že by súd prvého stupňa posudzoval právny vzťah medzi oprávneným a povinnou ako spotrebiteľský vzťah, a aby z tohto posúdenia vychádzalo aj jeho rozhodnutie, ako tvrdil v odvolaní oprávnený.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku týkajúcu sa samotného oprávnenia exekučného súdu preskúmavať exekučný titul, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011 sp.zn. 3Cdo 146/2011, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rovnaký právny názor je obsiahnutý aj v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.11.2012 sp.zn. 6Cdo 207/2011, podľa ktorého už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práva a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednávať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom
právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.
Súd prvého stupňa správne postupoval, ak sa prioritne zaoberal otázkou platnosti rozhodcovskej doložky, nakoľko bez platnej rozhodcovskej doložky, uzavretej v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu, neexistuje účinný a vykonateľný exekučný titul, čím nie je daný podklad pre vykonanie exekúcie.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3 <javascript:%20fZzSRInternal('16081',%20'13117726',%20'13117726',%20'200341',%20'200344', %20'0')>.
Rozhodcovská doložka nebola uzavretá v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní, lebo nebola dodržaná jej písomná forma. Zmluva o úvere a dokonca ani všeobecné podmienky poskytnutia úveru, tak ako to tvrdil oprávnený, neobsahujú zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou rozhodcovského konania.
Odvolací súd posúdil námietku týkajúcu sa odňatia možnosti oprávneného konať pred súdom v dôsledku nenariadenia pojednávania podľa § 57 ods. 5 Exekučného poriadku za nedôvodnú. Napadnuté uznesenie bolo vydané dňa 01.03.2013. Je pravdou, že s účinnosťou od 09.08.2012 novelou č. 230/2012 Z.z. bol Exekučný poriadok doplnený o nový odsek 5, podľa ktorého, ak súd rozhoduje podľa odseku 1 písm. g) a k) Exekučného poriadku, nariadi pojednávanie. Po právoplatnosti uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú súd exekúciu zastaví. Toto ustanovenie bolo však zákonom č. 335/2012 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2013 zrušené. Súd prvého stupňa postupoval preto správne, ak pojednávanie nenariadil. Zo žiadneho iného ustanovenia Exekučného poriadku ani iného právneho predpisu nevznikla súdu prvého stupňa povinnosť nariadiť v tejto veci pojednávanie.
Postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania, ani k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky.
Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1 O. s. p.
Podľa ust. § 251 ods. 3 O. s. p. ak osobitný predpis38) neustanovuje inak, výkon rozhodnutia nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení výkonu rozhodnutia nemožno podať návrh na obnovu výkonu rozhodnutia.
Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
Súčasťou podaného odvolania bol návrh oprávneného, aby bolo konanie prerušené a vec predložená Ústavnému súdu Slovenskej republiky na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva a právny poriadok.
Odvolací súd nepovažoval za opodstatnený návrh na prerušenie konania, lebo ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd prvého stupňa na daný prípad neaplikoval vôbec.
Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
Odvolací súd nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie za opodstatnený, lebo nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva.
O trovách odvolacieho konania účastníkov rozhodne súd prvého stupňa, ktorý doposiaľ o trovách konania nerozhodol (§ 224 ods. 1 a 4 O.s.p.).
Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.