Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/207/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej B., zastúpenej

Advokátskou kanceláriou M a N., s.r.o., v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ

advokát JUDr. J. N., proti povinnému P. L., o vymoženie

1 354,44 EUR s prísl., vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn.

, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 11. júla

2011 sp.zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala súdnej exekútorke návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému

na vymoženie sumy 1 354,44 EUR s príslušenstvom. Povinnosť povinného zaplatiť jej

vymáhanú sumu preukazovala rozhodcovským rozsudkom z 11. novembra 2010 sp.zn.

WHB0110352 (ďalej len „exekučný titul“) vydaným Stálym rozhodcovským súdom

zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s.,

so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 7. Súdna exekútorka následne v zmysle § 44 zákona

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) požiadala Okresný súd Spišská

Nová Ves o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „exekučný súd“) uznesením z 24. februára

2011 č.k. -13 žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie v časti vymáhaného plnenia pozostávajúceho z 23 %- ného ročného úroku zo sumy

1 354,44 EUR od 15. mája 2009 do zaplatenia zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,

že z exekučného titulu vyplynulo, že povinný ním bol zaviazaný na peňažné plnenie z dôvodu

nesplatenia úveru poskytnutého mu právnou predchodkyňou oprávnenej (Poštovou bankou,

a.s.) na základe zmluvy o úvere. S prihliadnutím na povahu účastníkov a obsah zmluvy dospel

k záveru, že išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle

o spotrebiteľských úveroch. Poukazujúc na to, že zo žiadneho ustanovenia úverovej zmluvy,

ani z obchodných podmienok nevyplýva, že by povinnému vznikla povinnosť platiť úrok

z úveru po celú dobu omeškania s jeho platením (omeškanie je kryté úrokmi z omeškania),

dospel k záveru, že exekučný titul trpí nedostatkom, pre ktorý ho v tejto časti priznaného

plnenia nemožno vykonať.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie

oprávnenej uznesením z 11. júla 2011 sp.zn. uznesenie exekučného súdu

potvrdil. Potvrdenie uznesenia exekučného súdu odôvodnil jeho vecnou správnosťou. Len

na doplnenie uviedol, že rozhodcovský súd bol povinný v rozhodcovskom rozsudku

zohľadniť právnu úpravu spotrebiteľských úverov. Zároveň vyslovil názor, že exekučný súd

bol oprávnený posúdiť, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je dovolené a či je

v súlade s dobrými mravmi, pričom za také ho nemožno považovať, ak je v rozpore

so zákonom.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená (ďalej aj len

„dovolateľka“) dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil

a poveril súdnu exekútorku vykonaním exekúcie tak, ako o to požiadala, alebo aby uznesenie

odvolacieho súdu a uznesenie exekučného súdu zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie

konanie. Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi uvedenými v ustanovení § 241 ods. 2.

písm. a/, b/, c/ ; dovolací dôvod podľa konkretizovala

vadami konania podľa , , (t.j. že v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, že sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, a že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom). Podľa názoru dovolateľky právoplatný rozhodcovský rozsudok

disponuje atribútom právnej záväznosti rovnako ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu,

a je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný, t.j. spôsobilý byť podkladom pre exekúciu.

Právoplatný rozhodcovský rozsudok je teda prekážkou pre opätovné prejednanie veci.

Exekučný súd nie je preto oprávnený skúmať „materiálnu správnosť rozhodcovského

rozsudku“. Ak tak exekučný súd v danej veci urobil, konal v rozpore s ustanovením § 159

ods. 3 Za neprijateľné považovala ďalej to, aby súd poprel právoplatnosť

a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, hoci sa nepodal návrh na začatie konania o jeho

zrušení, podanie ktorého bolo podľa zákona potrebné (

o rozhodcovskom konaní). Ak napriek tomu konanie prebehlo, ide o prípad vady uvedenej

v Taktiež namietala, že postupom súdov jej bola odňatá možnosť konať

pred súdom a bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny proces podľa

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Odňatie možnosti konať pred súdom odôvodnila tým, že jej nebolo umožnené riadne

a zákonným spôsobom uplatniť priznané práva z rozhodcovského rozsudku v exekučnom

konaní. Poukazovala na to, že exekučný súd nemôže preskúmavať rozhodcovský rozsudok

z hľadiska jeho súladu so všeobecne záväznými predpismi. Exekučný súd nie je totiž vecne

príslušný vo veci konať ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom

prostriedku (zákon mu neumožňuje vykonávať dokazovanie vo veci samej, zrušiť alebo

zmeniť výrok rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej). Rovnako ani ustanovenie § 45

o rozhodcovskom konaní neumožňuje exekučnému súdu skúmať

vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, teda hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu.

Tejto zásade zodpovedá aj vymedzenie dôvodov pre zastavenie exekúcie, včítane dôvodu

uvedeného pod písm. c/ ustanovenia § 45 ods. 1 citovaného zákona (toto ustanovenie

odkazuje nie na konkrétny obsah plnenia, ale na jeho povahu).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená v súlade s

ods. 1 , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky

žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému v ustanovení až c/ Dovolanie oprávnenej preto podľa

a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , , , netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľka v dovolaní výslovne namietla existenciu vady uvedenej v § 237 písm. d/

tvrdiac, že exekučný súd skúmaním „materiálnej správnosti rozhodcovského rozsudku“

opätovne vec prejednal, ďalej existenciu vady uvedenej v tvrdiac, že

nebol podaný návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, hoci podľa zákona to bolo

potrebné, a naostatok aj vadu spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom v zmysle

, ktorú vadu videla v odmietnutí práva na uspokojenie priznanej

pohľadávky v exekučnom konaní, hoci zákonné podmienky k tomu neboli splnené.

I. K prvému dovolateľkou namietanému dôvodu, dovolací súd uvádza nasledovné:

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa

prejednávať znova.

Prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae) patrí k procesným podmienkam konania a jej

existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Jej podstata spočíva

v tom, že právoplatný rozsudok predstavuje vec rozsúdenú, v ktorom prípade sa vylučuje

možnosť totožnú vec znova prejednať a o nej rozhodnúť. O tú istú vec ide vtedy, keď

v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté,

a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je

daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých

skutkových tvrdení, z ktorých už bol pôvodne uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku).

O totožnosť účastníkov ide najmä vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok medzi tými

istými účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní

vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej

alebo singulárnej sukcesie. Ustanovenie sa môže primerane uplatniť aj

v exekučnom konaní ( ), a to v súvislosti s určitými procesnými

rozhodnutiami exekučného súdu.

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že predmetnému exekučnému konaniu

nepredchádzalo žiadne iné exekučné konanie s tým istým predmetom konania, ktoré by sa

týkalo tých istých účastníkov, a ktoré by s konečnou platnosťou bolo skončené inak, ako

vymožením (uspokojením) vymáhanej pohľadávky. Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné

konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to

ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského

rozsudku, je materiálne vykonateľný. Z povahy rozhodcovského konania, ktoré je v zákonom

vymedzených prípadoch alternatívnou možnosťou k súdnemu sporovému konaniu, totiž

vyplýva, že jeho rezultátom môže byť titul, splnenia ktorého sa možno domáhať vykonaním

exekúcie. Rozhodcovské konanie nemá charakter exekučného (vymáhacieho konania), preto

ním nemôže byť založená prekážka tzv. „duplicitnej“ exekúcie.

Oprávnená preto neopodstatnene namieta, že súdy nižších stupňov zaťažili konanie

vadou uvedenou v

II. Oprávnená ďalej tvrdila, že konanie súdov je postihnuté aj vadou podľa § 237 písm. e/

, ktorá má spočívať v tom, že nebol podaný návrh na zrušenie rozhodcovského

rozsudku, hoci podľa zákona to bolo potrebné.

Podľa dovolacieho súdu o takúto vadu v posudzovanej veci nejde.

Ustanovenie zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku

jednej z neodstrániteľných podmienok konania, návrhu na začatie konania; ak konanie

prebieha napriek nedostatku návrhu a nejde o prípad, kedy súd môže konať aj bez návrhu, je

treba konanie zastaviť.

Exekučný súd, ale v danej veci, začal konať na základe žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (ktorej predchádzal návrh na vykonanie exekúcie

s účinkami začatia exekučného konania), o ktorej bol povinný rozhodnúť do 15 dní od jej

doručenia (§ 44 Exekučného poriadku). V tomto prípade z určujúceho – obsahového –

hľadiska ( ) nejde zo strany oprávnenej o námietku nedostatku návrhu

na začatie konania v zmysle ustanovenia , ale o námietku inú, ktorú

oprávnená uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu súdov nižších

stupňov.

III. Oprávnená v dovolaní tiež namietla, že súdy jej v konaní odňali možnosť pred súdom

konať v zmysle

Podľa je dovolanie prípustné, ak bola účastníkovi odňatá

možnosť konať pred súdom.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne

nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi konania odníme

možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia priznané mu

za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Súdna prax je jednotná v tom, že

za porušenie práva v zmysle treba považovať aj rozhodnutie exekučného

súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak

pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky. Výsledkom takéhoto

rozhodnutia je totiž zastavenie exekúcie, čím sa oprávnenému v exekučnom konaní odopiera

právo na výkon vykonateľného rozhodnutia (porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. a sp.zn. ). Dovolací súd preto

skúmal, či v preskúmavanej veci nejde o túto vadu konania. Dospel ale k záveru, že konanie

súdov nie je postihnuté vadou podľa ustanovenia

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné

konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa

Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd

nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti

písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z 13. októbra 2011 sp.zn.

, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por. č. 46 (dostupnej na internetových stránkach

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk), zaujal stanovisko, že pokiaľ

oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či

rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Vychádzal

pritom z jednotného názoru súdnej praxe, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných

predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie sa exekučný súd

v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie (iný

titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo

vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných

právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej

(z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj

materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia – jednak určitosti, zrozumiteľnosti,

a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti,

ktorá sa má nútene vykonať).

Exekučný súd je teda už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov

pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či

oprávnenou označený exekučný titul bol vydaný k tomu kompetentným orgánom. Význam

tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal

právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto

rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti (záväznosti) a na jeho základe

nemožno preto viesť nútený výkon rozhodnutia.

Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho

právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom

právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi

zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak

teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy

a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného,

zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom

s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť

nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to,

či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc

rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť

právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.

V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že rozhodcovský súd odvodzoval

svoju právomoc z úverovej zmluvy a z článku 11 bodu 2 Obchodných podmienok (verzia

1/2007), a že medzi oprávnenou (resp. jej právnou predchodkyňou) a povinným bola

dohodnutá rozhodcovská doložka umožňujúca riešiť spory z tejto zmluvy výlučne

v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka bola súčasťou

formulárovej zmluvy o úvere bez možnosti povinného – spotrebiteľa – ovplyvniť jej obsah,

a teda nebola dohodnutá individuálne.

Podľa názoru dovolacieho súdu takáto rozhodcovská doložka spôsobovala

nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov, a to v neprospech povinného, preto bola

neprijateľná (neplatná). Povinný totiž mohol buď len odmietnuť zmluvu ako celok, alebo sa

podrobiť všetkým podmienkam poskytnutia úveru, to znamená aj rozhodcovskému konaniu.

Exekučný titul bol tak vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky a bol teda vydaný

v rozpore so zákonom. Pokiaľ za tejto situácie exekučný súd uznesením odmietol žiadosť

súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti vymáhaného plnenia

a odvolací súd toto uznesenie exekučného súdu potvrdil, boli rozhodnutia oboch súdov vecne

správne, aj keď z iných, než v nich uvedených dôvodov. Takýmito, vo výroku vecne

správnymi rozhodnutiami, preto nebola oprávnenej odňatá možnosť konať pred súdom.

IV. Dovolateľkou namietané ďalšie vady konania, t.j. že konanie pred exekučným

a odvolacím súdom je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci a že rozhodnutia oboch súdov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci

(, ), sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi, samotné ale

prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho

poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti

dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému prieskumu, a preto ani

zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Keďže prípustnosť dovolania oprávnenej nemožno vyvodiť z ustanovení

a neboli zistené ani vady konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej republiky

jej dovolanie odmietol podľa v spojení s ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože povinnému v súvislosti s dovolacím konaním žiadne

trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. novembra 2012

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová