Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 698/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra

2014 predbežne prerokoval sťažnosť L. Ž. a E. Ž., zastúpených advokátkou JUDr. Janou

Fridrichovou, Jakubovo námestie 9, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných

práv na súdnu ochranu podľa a

a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na spravodlivé súdne konanie a prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Skalica v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. Ž. a E. Ž. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

24. septembra 2014 doručená sťažnosť L. Ž. a E. Ž. (ďalej len „sťažovatelia), ktorou

namietali porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47

ods. 2 (ďalej len „“) a základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie a prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Skalica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovatelia v sťažnosti opisujú na 25 stranách neefektívny postup okresného súdu

v ich veci, ktorý spôsobil, že od februára 2011 do septembra 2014 v konaní dochádza

k zbytočným prieťahom. Uvádzajú priebeh nezákonných pojednávaní uskutočnených

2. februára 2012 a 15. mája 2012 a nesprávny postup okresného súdu pri nariaďovaní

znaleckého dokazovania a ohliadke nehnuteľností a tiež poukazujú aj na nezákonnosť jeho

ďalších procesných úkonov (pri rozhodovaní o ich námietke zaujatosti a o ich žiadosti

o oslobodení od platenia súdnych poplatkov a podobne), ktorá vyúsťuje nielen do porušenia

platných právnych predpisov, ale aj do namietaného porušenia ich označených základných

práv podľa a dohovoru.

3. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia podali v júli 2014 aj sťažnosť

na zbytočné prieťahy v konaní predsedovi krajského súdu, ktorý ich sťažnosť považoval

za nedôvodnú. K odpovedi predsedu krajského súdu z 8. augusta 2014 bol súčasne

pripojený prehľad úkonov okresného súdu a účastníkov konania vypracovaný zákonným

sudcom.

4. Sťažovatelia sa na základe uvedeného domáhajú, aby ústavný súd vo veci samej

vydal tento nález: „... Okresný súd v Skalici v konaní vedenom pod sp. zn.: č.

porušil právo L. Ž. a E. Ž. na súdnu ochranu a spravodlivý proces a právo, aby ich vec bola

prerokovaná efektívne a bez zbytočných prieťahov, tak ako sú tieto práva zaručené v čl. 47

ods. 2 a a cit. Dohovoru.

... Okresnému súdu v Skalici sa v konaní vedenom pod sp. zn.:

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.“

5. Okrem toho sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia každému v sume

po 3 000 € a úhrady trov konania.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného

práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj

z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch (m. m. , ).

9. V posudzovanom konaní okresného súdu sťažovatelia namietajú neefektívny

postup okresného súdu, ktorým boli podľa nich spôsobené zbytočné prieťahy a porušené ich

označené práva. Predmetom súdneho konania je „uloženie povinnosti oplotiť pozemok

cintorína múrom s výškou aspoň 320 cm“.

10. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru,

že sťažnosť sťažovateľov je – v tomto čase – zjavne neopodstatnená. Právny názor

ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza aj z vyhodnotenia

doterajšieho priebehu konania pred okresným súdom. Sťažovatelia doručili žalobu

okresnému súdu 29. septembra 2011 a do podania sťažnosti adresovanej ústavnému súdu

toto konanie pred okresným súdom trvá tri roky.

11. Ústavný súd poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých

opakovanie vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov

sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa “ (, ). Z judikatúry

ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne

za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (, , , ,

). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne návrhu buď

nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr.

, , , ).

12. Aj keď postup okresného súdu – z hľadiska celkovej dĺžky konania – nemožno

považovať za celkom optimálny, ústavný súd z prehľadu úkonov účastníkov a okresného

súdu zistil, že celková dĺžka doby jeho trvania (tri roky) nedosiahla ešte úroveň, ktorá by

mohla znamenať porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie jeho veci bez

zbytočných prieťahov podľa (, ) a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Okresný súd od podania žaloby vykonával procesné úkony

priebežne (výzvy na vyjadrenie k žalobe, na zaplatenie súdneho poplatku a preddavku na

dokazovanie, rozhodol o ich žiadosti na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, nariadil

v roku 2012 aj tri pojednávania, realizoval ohliadku nehnuteľnosti v decembri 2013

a v marci 2014 nariadil aj znalecké dokazovanie, a tiež reagoval aj na množstvo mailových

správ od právnej zástupkyne sťažovateľov v roku 2014), čo nesignalizuje jeho nečinnosť,

ako to tvrdia sťažovatelia. Prípadná neefektívnejšia činnosť súvisiaca so znaleckým

dokazovaním bola spôsobená najmä chorobou znalca, ktorý po svojom ustanovení v marci

2014 bol od mája 2014 do septembra 2014 viackrát hospitalizovaný, a preto ústavný súd

po oboznámení sa so sťažnosťou je toho názoru, že po spracovaní znaleckého posudku

(november 2014) a vyjadreniach účastníkov k nemu by mal okresný súd nariadiť ďalšie

pojednávanie a vo veci samej aj rozhodnúť. Teda jeho činnosť smeruje k odstráneniu

právnej neistoty sťažovateľov a ústavný súd nezistil zatiaľ žiadne významné obdobia

nečinnosti a tiež ani sťažovatelia v sťažnosti neuviedli konkrétne obdobia, počas ktorých

malo dochádzať podľa nich k zbytočným prieťahom.

Tieto zistenia zatiaľ nezakladajú dôvod na prípadné prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie. Ústavný súd navyše poukazuje na to, že samotní sťažovatelia sa tiež podieľali na

predĺžení tohto konania tým, že napr. nezaplatili súdny poplatok pri podaní žaloby, podali

neúčinnú námietku zaujatosti 15. mája 2012, ktorú neskôr vzali späť 21. marca 2013,

požiadali aj o oslobodenie od platenia súdneho poplatku a podávali aj opravné prostriedky

proti procesným rozhodnutiam okresného súdu, v dôsledku čoho sa spis niekoľko mesiacov

nachádzal aj na odvolacom a dovolacom súde. V danom prípade až pokračujúca ďalšia

nečinnosť okresného súdu by mohla/môže spôsobiť porušenie základného práva

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), čo v súčasnosti ústavný súd ešte nemôže posúdiť.

13. Ústavný súd preto uzatvára, že uvedené skutočnosti zatiaľ nepostačujú na prijatie

záveru, že by doteraz zistená ojedinelá neefektívna činnosť okresného súdu vo väzbe

na celkovú doterajšiu dĺžku konania dosahovala ústavne relevantnú intenzitu. Z týchto

dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa ako

zjavne neopodstatnenú (obdobne napr. )

14. Tu treba podotknúť, že ostatné namietané porušenie základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a a práva na spravodlivé súdne konanie sťažovatelia dávali iba

do súvisu s možným porušením uvedených práv podľa a

dohovoru, preto sa bližšie (po odmietnutí sťažnosti) týmito námietkami ústavný súd už

nezaoberal.

15. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovatelia v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej bude dochádzať k zbytočným

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

16. Ústavný súd v posudzovanej veci zohľadnil aj okolnosť, že sťažovatelia

prostredníctvom svojej právnej zástupkyne namietali nečinnosť/prieťahy v konaní pred

okresným súdom sťažnosťou podanou na krajskom súde iba 2 mesiace pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu, preto sťažnosť možno považovať aj ako neprípustnú (§ 53 ods. 1

v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2014