Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 720/2014
PDF · 124.43 KB
No categories available
I. ÚS 720/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. novembra
2014 predbežne prerokoval sťažnosť I. M., zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Kotlíkom,
Karloveské rameno 6, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl.
46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1 ObdoV 8/2014 z 3. júla 2014 a sp. zn. 4 Obo 64/2013 z 30. decembra
2013 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 67 Cbi 371/2000 zo 14. augusta 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. M. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 20. októbra
2014 faxom a 21. októbra 2014 poštou doručená sťažnosť I. M. (ďalej len ,,sťažovateľ“),
ktorou namietal porušenie „najmä ust. čl. 46 a nasl. Ústavy SR“ rozhodnutiami Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 ObdoV 8/2014 z 3. júla 2014
a sp. zn. 4 Obo 64/2013 z 30. decembra 2013 a Krajského súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) sp. zn. 67 Cbi 371/2000 zo 14. augusta 2013 (ďalej spolu aj „napadnuté
rozhodnutia“).
2. V návrhu na rozhodnutie vo veci samej sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby
vyslovil porušenie „jeho základných práv a slobôd“ (ktoré v petite bližšie neuviedol,
pozn.), zrušil napadnuté rozhodnutia a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, zakázal
súdom porušovať jeho základné práva a slobody a priznal mu náhradu trov konania.
3. Sťažnosť sťažovateľa v predloženej podobe nespĺňala náležitosti ustanovené
v § 20 a § 50 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Ústavný súd
zistil, že sťažovateľ spolu so sťažnosťou nedoručil napadnuté rozhodnutia najvyššieho súdu
a krajského súdu. Navyše, v súvislosti s napadnutými rozhodnutiami najvyššieho súdu
a krajského súdu sťažovateľ (prostredníctvom právneho zástupcu) v petite a ani v texte
sťažnosti (pozri bod 1) explicitne neuviedol, porušenie ktorých základných práv, resp.
slobôd napáda (bod 2).
4. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatie
konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento
zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje
na zastupovanie pred ústavným súdom. Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde
sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné
práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili. Podľa § 50 ods. 2 zákona
o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo
dôkaz o inom zásahu.
5. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu
svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom. Ustanovenie § 20 zákona
o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona
o ústavnom súde.
6. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v Ústave Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je
viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania
(čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej
veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20
ods. 3 zákona o ústavnom súde).
7. V súvislosti s – v bode 3 – uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že
daný rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania
sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút
povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra,
z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom
predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010,
IV. ÚS 322/2010, IV. ÚS 399/2010, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 267/2010, II. ÚS 309/2010,
III. ÚS 262/2010, III. ÚS 210/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010,
IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislosti ústavný súd už
vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2
zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je
povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva
a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony
právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne
spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na
to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom
ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“
8. V neposlednom rade ústavný súd dodáva, že sťažovateľ, kvalifikovane zastúpený
advokátom, sa v súvislosti s napadnutými rozhodnutiami v petite sťažnosti domáha
vyslovenia porušenia základných práv a slobôd bez toho, aby konkrétne uviedol, ktoré práva
boli v jeho prípade porušené (aj v texte sťažnosti v tomto ohľade nedostatočne uvádza
„najmä ust. čl. 46 a nasl. Ústavy SR“, pozn.).
9. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa
konštatuje, že sťažnosť vykazuje také nedostatky náležitostí predpísaných ústavou
a zákonom o ústavnom súde (body 3 a 8), že nie je možné preskúmať splnenie hoci len
procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu
odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. novembra 2014