Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Ndz/7/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Ž. a. s., B., zastúpenej

advokátom JUDr. M. V., Advokátska kancelária V. & P. so sídlom v B., proti žalovanému:

Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Drieňová 24, Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia Rady žalovaného č. 2006/DZ/R/2/144 z 22. decembra 2006,

o námietke zaujatosti vznesenej žalobkyňou vo veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej

republiky súde pod sp. zn. , podľa a nasl. , takto

rozhodol:

Sudcovia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. I. B. a Ing. JUDr. M. G.,

PhD. n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tunajšom

súde pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podaním z 28. novembra 2011, ktoré bolo doručené Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky 29. novembra 2011, vzniesla námietku zaujatosti voči členom senátu

JUDr. I. B. a Ing. JUDr. M. G., PhD., ktorú odôvodnila tým, že obaja sudcovia nie sú

sudcami, ktorým bola vec pôvodne pridelená v roku 2008 a tiež, že obaja vo veciach, kde

jedným z účastníkov je Protimonopolný úrad SR rozhodujú vždy kladne a v prospech tohto

účastníka.

Dodatkom k námietke zaujatosti z 29. novembra 2011 žalobkyňa doplnila,

že námietku v prvej časti uplatnila už v predchádzajúcom podaní, ale Najvyšší súd SR o nej

2

nerozhodol, pričom je irelevantné preukazovať, že ju v súlade s ustanovením §§ 14 a nasl.

uplatňuje v lehote do 15 dní a pokiaľ ide o námietku v bode 2., žalobkyňa sa ju

dozvedela 28. novembra 2011 z internetovej stránky žalovaného.

Žalobkyňa pri namietaní nezákonnosti uvedených sudcov poukazovala na viacero

nálezov a rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (, ,

, ), pričom zdôraznila, že námietku zákonného sudcu treba

považovať za námietku nedostatku nestrannosti konajúceho sudcu, že zmeny v zložení senátu

sú neprípustné, protiústavné a zakladajú porušenie práva účastníka na zákonného sudcu.

Predseda namietaného senátu JUDr. I. B. vo vyjadrení k námietke zaujatosti uviedol,

že nemá žiaden pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom, pre ktoré by bolo možné

mať pochybnosti o jeho nezaujatosti z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci.

Pokiaľ sa jedná o námietku týkajúcu sa obsadenia senátu 1S, ktorý vo veci rozhodoval,

po prijatí rozvrhu práce postupom upraveným zákonom () a jeho

vyhlásení predsedom súdu na príslušný kalendárny rok, platí prezumpcia správnosti takéhoto

aktu riadenia predsedu súdu a sudcovia sa ním preto pri svojej rozhodovacej činnosti riadia

(, , , ) a inak tomu nebolo ani

v období, na ktoré poukazuje zástupca žalobkyne. Námietka nebola uplatnená v zákonnej

lehote.

Poukázal tiež na to, že všeobecnému súdu a teda ani senátu rozhodujúcemu

o vznesenej námietke, ktorý sa tiež riadi v súčasnosti platným rozvrhom práce, neprislúcha

aplikáciou a nasl. z dôvodu pochybností o obsadení senátu zákonnými sudcami

rozhodnúť spôsobom navrhovaným zástupcom žalobcu, pretože by si tým všeobecný súd

osvojil právomoc ústavného súdu na výklad ústavného práva účastníka na zákonného sudcu,

čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že rozhodnutia, na ktoré poukazuje zástupca žalobcu

na podporu svojho návrhu na vylúčenie namietaných členov senátu 1S boli vydané v konaní

pred ústavným súdom, ktorý sám svojím výrokom zaujal stanovisko k rešpektovaniu

ústavného práva účastníka súdneho konania na zákonného sudcu v konkrétnej situácii

konkrétnym opatrením.

Námietku zástupcu žalobcu majúcu preukazovať zaujatosť namietaných členov senátu

z dôvodu údajného rozhodovania v prospech žalovaného v iných veciach považoval

za neopodstatnenú a vylučujúcu použitie o vylúčení sudcu pre jeho postup

v konaní o uvedenej veci .

3

Člen senátu Ing. JUDr. M. G., PhD. uviedol, že nemá žiadny pomer k veci,

k účastníkom konania ani k ich zástupcom. Vo veci nekoná zaujato.

Pokiaľ sa jedná o prvú časť námietky zaujatosti žalobkyne uviedol, že táto nebola

podaná v pätnásťdňovej lehote a že nespadá pod dôvody uvedené v a nasl. .

Poukázal na a a na povinnosť sudcu plniť si povinnosti

riadne a včas pri prejednaní vecí pridelených mu každoročne v zmysle Rozvrhu práce

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V zmysle uvedeného bol s účinnosťou

od 1. októbra 2009 Opatrením predsedu súdu č. Spr 162/2009-20 z 24. septembra 2009

preradený ako zákonný sudca podľa bodov 10., 17. a 28. do senátu 1S správneho kolégia aj

na vybavovanie starších spisov, ktoré v senáte zostali po odchode JUDr. Z. R. do senátu 8S

správneho kolégia.

Uviedol tiež, že i po zverejnení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

- 34 z 09. júna 2011 bezodkladne prípisom z 10.08.2011 požiadal vedenie

správneho kolégia o zaujatie stanoviska k otázke zákonného sudcu. Vedenie kolégia

prezentovalo názor, že predmetný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sa vzťahuje iba

na konkrétne prejednávanú vec a súčasne existuje opačný nález sp. zn. -83

z 13. apríla 2011. Za tejto situácie nie je naplnená hypotéza , na ktorú sa Ž., a.s.

odvoláva v doplnení námietky zaujatosti z 29. novembra 2011.

K časti námietky v bode 2. uviedol, že takto vznesená námietka nie je podľa jeho

názoru založená na princípe nezávislého súdnictva ( a 144 ), ale uznáva

nezávislosť podľa výstupov rozhodovacej činnosti toho ktorého sudcu.

Obaja sudcovia navrhli námietke zaujatosti nevyhovieť.

Správne kolégium Najvyššieho súdu SR na základe žiadosti sudcu Ing. JUDr. M. G.

vyslovilo, že predmetný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

34 z 9. júna 2011 sa vzťahuje iba na konkrétnu vec a to vec vedenú na Najvyššom súde

Slovenskej republiky pôvodne pod sp. zn. . Okrem toho existuje i opačný

právny názor vyslovený v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. -83 z 13. apríla

2011, pričom je dôležité, z akého stavu na Najvyššom súde SR vychádza to ktoré opatrenie

o zmene Rozvrhu práce.

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému bola vec predložená podľa § 16 ods. 1

(ďalej len „OSP“), po preskúmaní obsahu vznesenej námietky

zaujatosti dospel k záveru, že nie sú dané zákonné dôvody na vylúčenie namietaných

zákonných sudcov.

Podľa , každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. z 13. apríla 2005, obsahom

práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania

nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči

účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil

všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým

účastníkom konania rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje

právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť.

Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je

v občianskom súdnom konaní garantované prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu

z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre zaujatosť. Obsahom tohto práva je aj povinnosť

súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania

a rozhodnutia veci a rozhodnúť o ňom.

Nestrannosť je potrebné skúmať jednak zo subjektívneho hľadiska nestrannosti,

t. j. treba zistiť osobné presvedčenie zákonného sudcu a jednak z objektívneho hľadiska

nestrannosti posúdením, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek

pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť

sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku.

5

Treba však zároveň zdôrazniť, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa

predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu

zákonnému sudcovi. Vzhľadom na to možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania

zákonne pridelenej veci len výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi

celkom zjavne bránia rozhodovať v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo.

Predpokladom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci je taký vzťah

k veci, účastníkom alebo k ich zástupcom, ktorého intenzita by aj pri maximálne vynaloženej

snahe sudcu o nezaujatosť v konaní a rozhodovaní jednoznačne ovplyvňovala jeho objektívny

postoj k spravodlivému riešeniu veci. Dôvody pre vylúčenie pritom nemôžu byť všeobecné,

vylúčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.

Pokiaľ sa jedná o námietku žalobkyne týkajúcu sa pridelenia veci do senátu bez jej

pridelenia cez elektronickú podateľňu po zrušení rozsudku najvyššieho súdu nálezom

Ústavného súdu Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva, že napriek

tomu, že sa v uvedenej veci javí prelínanie otázky zákonného sudcu a možnosť jej vyriešenia

na základe rozhodovania o námietke zaujatosti, nie je možné tomu vyhovieť z nasledujúcich

dôvodov.

Ak si žalobkyňa osvojila odôvodnenie nálezu Ústavného súdu SR sp. zn.

v časti, v ktorej poukazoval na neprípustnosť a protiústavnosť v zložení

senátu, pretože zakladajú porušenie práva účastníka na zákonného sudcu, je nevyhnutné

z tohto nálezu uviesť i ďalšie relevantné a s otázkou zákonného sudcu súvisiace okolnosti

a najmä okolnosti, týkajúce sa možného rozhodovania o otázke vylúčenia sudcu, ktorému vec

nebola pôvodne pridelená elektronickou podateľňou.

K tomu je potrebné z uvedeného nálezu odcitovať:

„Až po rozhodnutí vo veci samej možno jednoznačne zadefinovať, či konanie najvyššieho

súdu bolo zaťažené vadou významnou z hľadiska základného práva sťažovateľky podľa čl. 48

ods. 1 a listiny, pretože až vtedy sa stáva nespochybniteľným

a definitívnym zodpovedanie otázky, či meritórne rozhodnutie ovplyvňujúce hmotnoprávne

postavenie jeho účastníkov bolo výsledkom konania a rozhodovania sudcu (alebo sudcov ako

členov senátu) ustanoveného pre rozhodnutie prípadným nezákonným opatrením predsedu

najvyššieho súdu o zmene rozvrhu práce najvyššieho súdu, a v akej miere sa prípadne taký

sudca na konaní a rozhodovaní veci podieľal. Vtedy však už nemôže privodiť účinnú ochranu

sťažovateľke konštatovanie porušenia základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi

opatreniami predsedu najvyššieho súdu s ich následným zrušením, pretože také rozhodnutie

by sa nijak nedotklo právoplatného, a teda pre strany sporu záväzného a vynútiteľného

6

rozhodnutia vo veci. Účinnú ochranu základného práva podľa a

ods. 1 listiny môže v takom prípade ústavný súd poskytnúť len prostredníctvom konania

o sťažností podľa smerujúcej voči meritórnemu rozhodnutiu. V konaní

ústavného súdu by potom bolo, prirodzene, rozhodujúcim posúdenie, či zákonné podmienky

pre vydanie namietaných opatrení predsedu najvyššieho súdu boli splnené, či obsah týchto

opatrení zodpovedá požiadavkám plynúcim zo základného práva nebyť odňatý zákonnému

sudcovi a či postup nezákonného sudcu v konaní najvyššieho súdu mal reálny vplyv

na rozhodnutie vo veci.“

Z uvedeného vyplýva, že napriek tomu, že aj všeobecné súdy majú v rozsahu svojich

práv a najmä právomocí ochraňovať základné práva a slobody účastníkov konania, nemôžu

konať nad rámec právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorý riešenie otázky porušenia,

či dodržania základných ľudských práv a slobôd zveruje jedine Ústavnému súdu Slovenskej

republiky a to so zreteľom na citovaný nález až po právoplatnom skončení konkrétnej veci

na základe sťažnosti podľa .

Dovtedy, dokiaľ v predpísanom konaní príslušným súdom nedôjde k zrušeniu

príslušného opatrenia o zmene rozvrhu práce, samotné tvrdenie, že ktorékoľvek opatrenie

predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o zmene rozvrhu práce je nezákonné

a majúce vplyv na nezákonné zloženie senátu, teda porušenie práva na zákonného sudcu,

bez toho, aby boli splnené podmienky § a nasl. , ktoré už najvyšší súd vysvetlil,

je právne irelevantné a bez ďalších skutočností smerujúcich k objasneniu zaujatosti sudcov

nemôže viesť k ich vylúčeniu z rozhodovania o veci.

Rovnako tvrdenie, že obaja sudcovia rozhodujú vo veciach, v ktorých je účastníkom

Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, vždy v jeho prospech, bez toho, aby žalobkyňa

poukázala, že takýto spôsob rozhodovania má oporu vo vzťahu namietaných sudcov k veci,

či účastníkom konania, je bezpredmetné, navyše v rozpore s ustanovením .

JUDr. I. B. bol navyše sudcom, ktorému bola vec pôvodne pridelená elektronickou

podateľňou v roku 2008, po tom, čo napadla na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

o námietke zaujatosti nezistiac dôvody pre vylúčenie sudcov JUDr. I. B. a Ing. JUDr. M. G.

PhD., rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

7

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. decembra 2011

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková