Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžhpu/1/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD.

v právnej veci ţalobcu: Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., Drieňová 24,

Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Matejom Valašikom, Advokátska kancelária

Valašik & Partners, Ul. 29. augusta č. 5, Bratislava, proti ţalovanému: Protimonopolný úrad

Slovenskej republiky, Drieňová ulica č. 24, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia Rady ţalovaného č. 2006/DZ/R/2/144 zo dňa 22. decembra 2006, o odvolaní

ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -227

zo dňa 6.12.2007, takto:

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -227 zo dňa 6.12.2007 z m e ň u j e tak, ţe ţalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie pred správnymi orgánmi

2

Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, odbor zneuţívania dominantného

postavenia (ďalej len „úrad“) rozhodnutím č. 2006/DZ/2/1/067 zo dňa 3. júla 2006 rozhodol,

ţe konanie spoločnosti Ţelezničná spoločnosť, a.s., Drieňová 24, 820 09 Bratislava,

IČO 35 828 226 v čase od 15. marca 2004 do 31. decembra 2004 (ďalej len ŢS, a.s.“)

a jej právneho nástupcu spoločnosti Ţelezničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., Drieňová 24,

820 09 Bratislava, IČO 35 914 921 (ďalej len „ŢS Cargo, a.s.“) v čase od 1. januára 2005

do 31. decembra 2005 na relevantných trhoch poskytovania sluţby ţelezničnej nákladnej

prepravy veľkého objemu

a) cementu na ţelezničnej trati Rohoţník – Lietavská Lúčka,

b) cementu a slinku na ţelezničnej trati Rohoţník – Šálková,

c) prírodného sádrovca na ţelezničnej trati Rohoţník – Spišská Nová Ves,

d) trosky a ţelezitých korekcií na ţelezničnej trati Rohoţník – Haniska,

e) cementu na ţelezničnej trati Rohoţník – Bratislava východ št. hranica,

f) petrokoksu na ţelezničnej trati Rohoţník – Komárno št. hranica,

g) energosádrovca, uhlia, prírodného kaolínu, priemyselného kaolínu na ţelezničnej trati

Rohoţník – Kúty št. hranica,

spočívajúce

(i) vo vypovedaní Dohôd o cene na rok 2004 zasielateľským spoločnostiam (.....)

(obchodné tajomstvo) na základe čoho došlo k podstatnému zvýšeniu cien

za ţelezničnú nákladnú prepravu tovaru na relevantných trhoch a) – g)

pre spoločnosť Holcim (Slovensko), a.s., 903 38 Rohoţník (ďalej len „Holcim,

a.s.“), čo spôsobilo, ţe spoločnosť Holcim, a.s., ukončila zabezpečovanie

ţelezničnej nákladnej prepravy cementu na trati Rohoţník – Devínska Nová Ves

št. hranica prostredníctvom dopravcu LTE Logistik a Transport Slovakia s.r.o.,

Lombardiniho 22, 831 03 Bratislava (ďalej len „LTE“),

(ii) a následnom uzatvorení Rámcovej zmluvy o spolupráci v ţelezničnej koľajovej

preprave č. 342/2004 so spoločnosťou Holcim, a.s., na realizáciu ţelezničnej

nákladnej prepravy komodít v celom rozsahu jej prepravných potrieb

a na všetkých tratiach z/do Rohoţníka,

v dôsledku čoho došlo k vylúčeniu dopravcu LTE z relevantného trhu poskytovania sluţby

ţelezničnej nákladnej prepravy veľkého objemu cementu na ţelezničnej trati Rohoţník –

Devínska Nová Ves št. hranica, je zneuţívaním dominantného postavenia podľa čl. 82

3

Zmluvy o zaloţení ES a je zneuţívaním dominantného postavenia podľa § 8 ods. 2 zákona

č. o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov

štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „) a je preto podľa Zmluvy o zaloţení ES

a podľa zakázané.

Za toto porušenie uloţil úrad účastníkovi konania pokutu vo výške 75 miliónov Sk.

Rada Protimonopolného úradu Slovenskej republiky svojím rozhodnutím

č. 2006/DZ/R2/144 z 22. decembra 2006 rozklad podaný ţalobcom Ţelezničná spoločnosť

Cargo, a.s., zamietla a napadnuté rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky,

odbor zneuţívania dominantného postavenia potvrdila.

Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, ţe druhostupňový správny orgán mal

za preukázané, ţe podnikateľ LTE bol v marci 2004 pre ŢS Cargo, a.s. v pozícii

novovstupujúceho konkurenta. Na trh poskytovania sluţieb ţelezničnej nákladnej dopravy

sa snaţil vstúpiť dohodou s podnikateľom Holcim, a.s. o preprave cementu na trase Rohoţník

– Devínska Nová Ves, na ktorej bola do polovice marca realizovaná doprava dominantným

podnikateľom ŢS Cargo, a.s. prostredníctvom zasielateľa A.

Podnikateľ ŢS Cargo, a.s. reagoval na túto snahu LTE konaním, ktorým sa snaţil

vytlačiť tohto konkurenta z trhu (resp. zamedziť jeho vstupu na vymedzený relevantný trh).

Bezprostrednou reakciou na začatie vykonávania ţelezničnej nákladnej dopravy

podnikateľom LTE na uvedenej trase, bolo zo strany ŢS Cargo, a.s. vypovedanie dohôd

o cenách na rok 2004 so zasielateľmi. Vypovedanie predmetných dohôd znamenalo

pre zasielateľov zvýšenie cien za prepravu nákladu do úrovne tarifných cien (cena bez zliav).

Týmto konaním sa odberateľ sluţieb ţelezničnej nákladnej dopravy dostal pod časový

a finančný tlak, nakoľko s účinnosťou od 1.5.2004 sa mali pre zasielateľov tarifné ceny

aj uplatňovať, pričom Holcim, a.s. predpokladal (a zasielateľ A mu to aj oznámil),

ţe predmetné zvýšenie bude premietnuté do cien, ktoré mal dohodnuté so zasielateľmi

4

za zabezpečenie dopravy z/do Rohoţníka. Uvedené zvýšenie cien do úrovne tarifných cien

znamenalo pre Holcim, a.s. zvýšenie jeho nákladov, ktoré bolo pre neho ekonomicky

neprijateľné. Nakoľko pre Holcim, a.s. neexistovala v danom čase alternatíva zabezpečenia

svojich prepravných sluţieb po ţeleznici cez iného dopravcu ako ŢS Cargo, a.s., jediným

prijateľným riešením pre neho bolo dohodnúť sa so ŢS Cargo, a.s. na zabezpečení jeho

prepravných potrieb v celom rozsahu (Rámcová zmluvy o spolupráci v ţelezničnej koľajovej

preprave č. 342/2004 uzavretá medzi Holcim, a.s. a Ţelezničná spoločnosť, a.s. v platnosti

do 31.12.2005), čím bol prinútený ukončiť spoluprácu na trase Rohoţník – Devínska Nová

Ves s podnikateľom LTE.

Podľa ţalovaného motív uvedeného konania ŢS Cargo, a.s., t.j. vytlačenie konkurenta

z trhu, je zrejmý a preukázaný skutočnosťami bliţšie popísanými v odôvodnení (načasovanie

predmetných výpovedí, moţnosť uzavretia nových dohôd o cene na trasách mimo tratí

z/do Rohoţníka, späťvzatie výpovedí dohôd o cene, napriek nezmenenému skutkovému stavu,

pokiaľ ide o prepravený objem, uzavretie Rámcovej dohody s Holcim, a.s., ktorá zastrešovala

jeho prepravné potreby po ţeleznici ako celok).

ŢS Cargo, a.s. tak uvedeným konaním vyuţil skutočnosť, ţe pre podnikateľa Holcim,

a.s. bol nevyhnutným obchodným partnerom na dopravu tovaru po ţeleznici a zmenou svojej

cenovej politiky sa snaţil pripútať si ho ako zákazníka a zamedziť tomu, aby novovstupujúci

konkurent LTE dostal moţnosť zabezpečiť časť jeho prepravných potrieb.

Na základe uvedených skutočností sa Rada úradu stotoţnila so závermi

prvostupňového orgánu ohľadne posúdenia konania podnikateľa ŢS Cargo, a.s.

ako zneuţívanie dominantného postavenia podľa čl. 82 Zmluvy o zaloţení ES a podľa § 8

ods. 2 Vypovedaním dohôd o cene so zasielateľmi, ktorého

dôsledkom bolo zvýšenie cien do úrovne tarifných (ktoré minimálne jeden so zasielateľov

hodlal preniesť na Holcim, a.s.) bol vytvorený na podnikateľa Holcim, a.s. podľa názoru Rady

úradu tlak na prijatie opatrení, ktoré by toto zvýšenie cien odvrátili. Jediným moţným

opatrením v danej situácii bolo uzavretie zmluvy na celý objem prepravy s účastníkom

konania, čo zároveň znamenalo, ţe konkurenčný dopravca LTE bol vytlačený z trhu

5

ţelezničnej nákladnej prepravy veľkého objemu cementu na trati Rohoţník – Devínska Nová

Ves.

V časti o uloţení pokuty Rada úradu konštatovala, ţe prvostupňový orgán

pri stanovení pokuty správne vychádzal z relevantných ustanovení § 38 ods. 1 zákona

v spojení s , pričom vychádzal z obratu účastníka konania

ŢS Cargo, a.s. ako právneho a ekonomického nástupcu Ţelezničná spoločnosť, a.s. za rok

2005, v súlade s dikciou (obrat za posledné uzavreté

účtovné obdobie predchádzajúce vydaniu rozhodnutia) a tieţ správne stanovil a zváţil kritériá

uvedené v , ktoré sú rozhodujúce pre stanovenie výšky

pokuty za spáchané protiprávne konanie.

II.

Rozsudok krajského súdu

Ţalobou z 31.7.2007 sa ţalobca domáhal preskúmania a následného zrušenia

rozhodnutia Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2006/DZ/R/2/144

zo dňa 22.12.2006, ktorým bolo na základe rozkladu Ţelezničnej spoločnosti Cargo, a.s.

potvrdené prvostupňové rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odboru

zneuţívania dominantného postavenia č. 2006/DZ/2/1/067 zo dňa 3.7.2006.

Rozsudkom -227 zo dňa 6.12.2007 Krajský súd v Bratislave zmenil

napadnuté rozhodnutie Rady ţalovaného č. 2006/DZ/R/2/144 zo dňa 22. decembra 2006

v časti výroku o výške sankcie tak, ţe ţalobcovi uloţil pokutu 9.000.000,- Sk.

Súd prvého stupňa neprihliadol na námietku ţalobcu týkajúcu sa prechodu deliktuálnej

zodpovednosti pri zániku právnickej osoby Ţelezničná spoločnosť, a.s. na ţalobcu, naopak

stotoţnil sa v tomto smere so záverom ţalovaného, pričom poukázal najmä na skutočnosť,

ţe ţalobca je nepochybne ekonomickým nástupcom zaniknutej Ţelezničnej spoločnosti, a.s.,

keďţe prebral materiálne aj ľudské zdroje a pokračuje v tejto oblasti v rovnakých

ekonomických aktivitách ako vykonávala zaniknutá Ţelezničná spoločnosť, a.s.. Konštatoval,

ţe vo všeobecnosti sa pri posudzovaní zodpovednosti za protiprávne konanie vychádza

6

zo základného právneho princípu, ţe protiprávne konanie moţno pripísať a sankciu moţno

uloţiť len tomu subjektu, ktorý sa takéto konania dopustil. Nakoľko zákon neupravuje

situáciu prechodu deliktuálnej zodpovednosti pri zániku právnickej osoby, správne bol

pouţitý výklad a to tak, aby bol naplnený účel a zmysel správneho konania vychádzajúc

zároveň z účelu zákona o ochrane hospodárskej súťaţe, pričom závery ţalovaného sú v súlade

s rozhodovacou praxou Európskej komisie ako aj Európskeho súdneho dvora.

Poukázal na ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, ţe protisúťaţné správanie jednej

spoločnosti môţe byt' pripísané inej, ak sú splnené dve podmienky: nová spoločnosť

pokračuje v aktivitách predchádzajúcej spoločnosti - subjektu, ktorý sa dopustil porušenia,

t.j. existuje kontinuita ekonomických činností a druhá, ţe pôvodný subjekt zanikol. Cieľom

je zabezpečiť, aby správanie, ktoré by malo byt' potrestané, nezostalo nepotrestané a neboli

zmarené ciele ochrany súťaţe z dôvodu určitých zmien u podnikateľov. V prvom rade je teda

sankcionovaný vţdy porušovateľ a v prípade jeho zániku jeho nástupca, ktorý prevzal jeho

materiálne a ľudské zdroje v rámci podnikania a ktorý pokračuje v jeho ekonomickej aktivite.

Vo veci prevodu zodpovednosti za protiprávne konanie na právneho nástupcu taktieţ nie je

nevyhnutné preukázať skutočnosť, ţe nástupca pokračuje v protiprávnom konaní predchodcu.

Pri aplikácii článku 81 a 82 zmluvy musia národné súťaţné autority aplikovať výklad pojmu

podnikateľa zodpovedného za porušenie súťaţného práva tak, ako ho vníma komunitárne

právo a to bez ohľadu na národné právo.

Súd mal za preukázané, ţe do základného imania ţalobcu prešla tá časť základného

imania zaniknutej Ţelezničnej spoločnosti, a.s., ktorá slúţila okruhom činností vykonávaných

v divízii nákladnej prepravy, pričom vlastníkom novo vzniknutých spoločností je rovnako

ako pri Ţelezničnej spoločnosti, a.s. štát s podielom 100%. V danom prípade navyše z výpisu

z obchodného registra vyplýva, ţe ţalobca je právnym nástupcom a zároveň prebral všetky

práva a záväzky obchodnej spoločnosti Ţelezničná spoločnosť, a.s. ku dňu 1.1.2005, t.j. nejde

iba o ekonomického nástupcu ale aj právneho nástupcu. Právnym nástupcom Ţelezničnej

spoločnosti, a.s. je síce aj Ţelezničná spoločnosť Slovensko, a.s., ktorá však vykonáva aktivity

súvisiace s osobnou prepravou a preto v ţiadnom prípade nemôţe byt' povaţovaná

za ekonomického nástupcu ţelezničnej spoločnosti, a.s. v súvislosti s posudzovaným

protiprávnym konaním a preto správne orgány správne konali len so ţalobcom.

7

Súd rovnako povaţoval za správne vymedzený relevantný trh ako aj posúdenie

dominantného postavenia ţalobcu resp. jeho predchodcu na ňom a tieţ ustálenie začiatku

doby porušovania súťaţných pravidiel. Neprihliadol na tvrdenie ţalobcu, ţe len vstúpil

do zmluvného vzťahu zaloţeného Rámcovou zmluvou o spolupráci v ţelezničnej koľajovej

preprave č. 342/2004 uzavretej medzi Holcim, a.s. a ŢS, a.s., ktorý mohol byt' kedykoľvek

ukončený. Práve skutočnosť pretrvávania zmluvného vzťahu medzi právnym nástupcom

Ţelezničnej spoločnosti, a.s. a Holcim, a.s. znamenala, ţe pretrvával protiprávny stav

vylúčenia podnikateľa LTE z trhu. Ako konštatoval samotný ţalobca, predmetný zmluvný

vzťah mohol byt' kedykoľvek ukončený, čo sa však v tomto prípade zo strany ŢS Cargo, a.s.

nestalo. Podnikateľ Holcim, a.s. by sa výpoveďou predmetnej Rámcovej zmluvy vystavoval

riziku vzniku obdobnej situácie, ako v marci 2004, keďţe celý poţadovaný objem prepravy

po ţeleznici nebol pre neho schopný zabezpečiť ţiadny iný dopravca ako ŢS Cargo, a.s.

a zverením jednej/viacerých trás inému dopravcovi mohlo dôjsť k obdobnej situácii,

t.j. k hrozbe zvýšenia cien do úrovne cien tarifných.

Pokiaľ ide o námietku, ţe aj Ţelezničná spoločnosť Slovensko, a.s. vstúpila rovnako

do predmetnej Rámcovej zmluvy č. 342/2004, túto súd vyhodnotil ako irelevantnú. Rámcová

zmluva sa týka záväzkov v oblasti ţelezničnej dopravy, pričom Ţelezničná spoločnosť

Slovensko, a.s. prevzala divíziu osobnej dopravy. Aj samotný ţalobca konania v podanom

rozklade (v časti o dosiahnutom zisku z predmetnej zmluvy) uvádza, ţe prospech

z predmetnej zmluvy prináleţí ŢS Cargo, a.s.. Skutočnosť, ţe Ţelezničná spoločnosť

Slovensko, a.s. ručí za záväzky, ktoré prebrala ŢS Cargo, a.s. nie je podstatná pre určenie,

kto je ekonomickým nástupcom a reálne vykonáva činnosti vyplývajúce z predmetnej

Rámcovej zmluvy. V prípade solidárneho ručenia je na ŢS Cargo, a.s., aby si svoj nárok

uplatnila v súkromnoprávnom konaní.

Súd prvého stupňa však uznal za dôvodné námietky ţalobcu namietajúce výšku

pokuty. Poukázal na to, ţe samotné uloţenie pokuty vo výške 75.000.000,- Sk je odôvodnené

v napadnutom 24 stranovom rozhodnutí iba na 0,5 strane, čo súd povaţuje za nedostatočné.

Z tohto odôvodnenia nevyplýva, z akého obratu, Rada úradu pri uloţení pokuty vychádzala.

Rada úradu konštatovala, ţe konanie ţalobcu má charakter závaţného porušenia, nakoľko

správanie spočívajúce v uplatňovaní diskriminačného prístupu je praktikou, ktorá je spôsobilá

8

obmedziť súťaţ prostredníctvom ovplyvnenia štruktúry trhu s moţnými negatívnymi dopadmi

na spotrebiteľov. V tejto súvislosti však treba pripomenúť, ţe nešlo len o zmluvy uzavreté

ţalobcom, resp. o ich plnenie z jeho strany alebo akékoľvek jeho konanie, ale o konanie

Ţelezničnej spoločnosti, a.s., ktorá plnila dohody, zmluvy uzavreté buď jej právnym

predchodcom alebo ňou samou. Napriek ekonomickému a právnemu nástupcovi je potrebné

pri ukladaní výšky pokuty zohľadniť aj tú skutočnosť, ţe išlo o plnenie v období od 15.3.2004

do 31.12.2005.

Krajský súd v Bratislave, dospel k záveru, ţe uloţenie sankcie bolo dôvodné,

avšak pokiaľ ide o výšku uloţenej pokuty, súd dospel k záveru, ţe skutkové okolnosti

identifikované v odôvodnení, napadnutého rozhodnutia ţalovaného neodôvodňujú sankciu

v uloţenej výške.

Podľa jeho názoru uloţená pokuta bola neprimerane vysoká, nezohľadňujúca všetky

vyššie uvedené aspekty prípadu, ani ekonomickú situáciu ţalobcu, pričom podľa názoru súdu

je namieste uloţenie pokuty, ktorá plní tak represívny ako aj preventívny účel, pričom je treba

mať na zreteli, ţe u ţalobcu ide viac menej o represívny účel, nakoľko sa dopustil porušenia

zákona po dobu 1 roka a je tieţ pokutovaný za konanie svojho predchodcu. S poukazom

na vyššie uvedené súd v súlade s princípom plnej jurisdikcie zavedenej do správneho

súdnictva v súlade s čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol

uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom umoţňujúci súdu v zmysle

ods. 2 v spojení s zmeniť rozhodnutie orgánu verejnej správy a priamo

ukladať i sankcie, ktoré neboli pôvodne uloţené rozhodnutím správneho orgánu,

z čoho vyplýva, ţe súd tieţ môţe zmierňovať uţ uloţené sankcie aţ na úroveň upustenie

od potrestania, rozhodol tak, ţe napadnuté rozhodnutie č. 2006/DZ/R/2/144

zo dňa 22.12.2006 v časti výroku o výške sankcie zmenil a ţalobcovi uloţil pokutu vo výške

9.000.000,- Sk, ktorú povaţuje pri zohľadnení všetkých okolností prípadu za primeranú.

III.

Odvolanie žalovaného

9

Proti tomuto rozsudku v časti o zmene výšky pokuty a v časti o náhrade trov konania

podal v zákonnej lehote ţalovaný odvolanie, ktorým súdu prvého stupňa vytýkal,

ţe pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2

písm. f/ .

Poukázal na to, ţe i keď sa súd stotoţnil so závermi správneho orgánu ohľadne

posúdenia konania podnikateľa ŢS Cargo, a.s. ako zneuţívanie dominantného postavenia

podľa Zmluvy o zaloţení ES a podľa a uznal,

ţe uloţenie sankcie bolo dôvodné, odôvodnenie zníţenia pokuty, s ktorým nesúhlasí,

znamenajú nesprávne právne posúdenie veci, t.j. omyl pri aplikácii práva na správne zistený

skutkový stav. Trval na tom, ţe pri ukladaní pokuty postupoval v zmysle zákona

č. pričom vychádza z kritérií vyplývajúcich z ust. zákona.

Poukázal na to, ţe na účely určenia pokuty vychádzal zo skutočností, ktoré

tu existovali v čase rozhodovania o skutku, resp. o veci samej, pričom vychádzal z obratu

účastníka konania ŢS Cargo, a.s. ako právneho a ekonomického nástupcu Ţelezničnej

spoločnosti, a.s., za rok 2005, v súlade s dikciou § 38 ods. 4 zákona o ochrane hospodárskej

súťaţe (obrat za posledné uzavreté účtovné obdobie predchádzajúce vydaniu rozhodnutia),

pričom pripomenul, ţe obrat, z ktorého Rada vychádzala pri ukladaní pokuty je súčasťou

spisu, ktorý bol predloţený súdu a rovnako aj odôvodnený v napadnutých rozhodnutiach.

Zdôraznil, ţe konanie ţalobcu predstavuje vylučovaciu protisúťažnú praktiku,

ktorá znamenala vylúčenie konkurenta z vymedzeného relevantného trhu a pri zhodnotení

závaţnosti tohto protiprávneho konania je potrebné vziať do úvahy, že prebiehalo

na novo liberalizovanom trhu, kde sa konkurencia tradičnému dopravcovi ŢS Cargo, a.s.

len začala vytvárať a rýchly zásah zo strany dominanta tak znamenal okamţité vylúčenie

konkurencie na vymedzenom relevantnom trhu (Rohoţník – Devínska Nová Ves, št. hranica).

Konanie podnikateľa ŢS Cargo, a.s. pritom malo formu zmeny cenovej politiky, pričom cena

je vo všeobecnosti povaţovaná za najdôleţitejší a najcitlivejší konkurenčný nástroj,

prostredníctvom ktorého moţno spravidla významne ovplyvniť situáciu na trhu, a to najmä

na trhu, na ktorom sa konkurencia len začína rozvíjať. V rámci závaţnosti zohľadnil,

ţe vzhľadom na rozsah, v akom účastník konania zabezpečuje sluţby ţelezničnej nákladnej

10

dopravy (na celom území SR) išlo o protiprávne konanie, ktoré sa prejavilo na malom

trhu. Účastník konania sa dopustil protiprávneho konania, ktoré sa dotýkalo siedmich

ţelezničných tratí, pričom k vylúčeniu konkurenta LTE došlo na jednej trati, Rohoţník –

Devínska Nová Ves, št. hranica. Vzhľadom na túto skutočnosť zhodnotil úrad konanie

ŢS Cargo, a.s. ako závažné. Prihliadol tieţ na vymedzenú dĺžku trvania protiprávneho

konania ako strednodobé porušovanie (za strednodobé porušovanie sa povaţuje dĺţka

porušovania od 6 mesiacov aţ 3 roky), t.j. od vypovedania dohôd o cene so zasielateľmi

dňa 15.3.2004 do 31.12.2005, kedy skončila platnosť Rámcovej zmluvy o spolupráci

v ţelezničnej koľajovej preprave č. 342/2004 uzavretej medzi Holcim, a.s. a Ţelezničnou

spoločnosťou, a.s. Pripomenul, ţe neboli preukázané, žiadne iné okolnosti, ktoré

by v súlade s § 38 ods. 10 zákona o ochrane hospodárskej súťaţe mali vplyv na určenie

výšky pokuty.

Nesúhlasil s tvrdením súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku o neprimeranej

prísnosti uloţenej pokuty a jej likvidačnom charaktere, čo jej znemoţňuje plniť preventívny

účel. Opätovne zdôraznil, ţe vychádzal z obratu za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie,

t.j. rok 2005 a po zhodnotení všetkých okolností v súlade s § 38 ods. 10 zákona o ochrane

hospodárskej súťaţe uloţil pokutu na spodnej hranici moţného rozpätia do 10% z obratu

(v skutočnosti predstavovala [...%] (obchodné tajomstvo) z obratu ţelezničnej spoločnosti

Cargo, a.s. za rok 2005), čo v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať za likvidačné.

Za uvedené porušenie zákona bola uloţená pokuta primeraná spáchanému deliktu.

V súvislosti s argumentáciou o ekonomickej situácii ţalobcu namietal, ţe skutočnosť

či podnikateľ sa v súčasnosti nachádza v strate (resp. jeho súčasný stav na účtoch v banke)

je irelevantná vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu správneho orgánu súdom v rámci

piatej časti . Len takú finančnú situáciu podnikateľa, vedúcu k jeho likvidácii v prípade

uloţenia pokuty úradom je dôvodné zohľadniť ako poľahčujúcu skutočnosť pri ukladaní

pokuty, a z tohto dôvodu zníţiť pokutu, v prípade, ak by uloţená sankcia mala za následok

likvidáciu podnikateľa a jeho odchod z trhu, čo však nie je uvedený prípad, naviac

v uvedenom prípade však súd musí posudzovať rozhodnutie správneho orgánu

a vyhodnocovať skutočnosti, vrátane ekonomickej situácie, aké existovali v čase vydania

rozhodnutia správneho orgánu ( ). Inak by sa podnikatelia mohli

11

vo všeobecnosti veľmi jednoducho vyhýbať sankciám ukladaným za porušenie právnych

predpisov správnymi orgánmi.

Ţalovaný zdôraznil, ţe pri ukladaní sankcie postupoval nielen v súlade s právnym

poriadkom, zákonom, ale aj v súlade s európskou judikatúrou. Európsky súdny dvor (ESD)

v prípadoch, kde bola ukladaná sankcia ekonomickému a právnemu nástupcovi porušovateľa

hodnotil sankciu uloţenú Európskou komisiou podľa kritérií závaţnosti porušenia (povahu,

skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné veľkosť relevantného trhu), dĺţky trvania

porušenia, prípadne priťaţujúcich okolností (opakované porušenia, i poľahčujúcich okolností

(neplnenie zakázanej dohody v praxi,...)., pričom napríklad v prípade rozhodnutia vo veci

kartelových dohôd (kde je viac účastníkov konania, resp. ţalobcov), boli rovnako (rovnakým

prístupom) vyhodnocované kritériá na uloţenie pokuty v prípade podnikateľov, ktorí porušili

pravidlá hospodárskej súťaţe, ako aj u podnikateľov, ktorí boli právnymi a ekonomickými

nástupcami porušovateľov a teda sa osobne nezúčastnili kartelovej dohody (na účely určenia

pokuty boli u týchto subjektov taktieţ vyhodnocované kritériá, závaţnosti, dĺţky porušovania,

atd.). Inštitút ekonomického nástupníctva tak, ako ho definuje ESD, nesmie predstavovať

poľahčujúcu okolnosť.

Podľa názoru ţalovaného súdom uloţená sankcia vo výške 9 miliónov Sk neplní

ani represívnu funkciu, ani funkciu individuálnej a generálnej prevencie, nakoľko

nezodpovedá ani závaţnosti, ani dĺţke posudzovaného protiprávneho konania formou

zneuţitia dominantného postavenia a je v rozpore s doterajšou praxou úradu, potvrdenou

súdmi SR, ohľadne závaţných porušení zákona, a teda nezodpovedá zásade povinnosti

správneho orgánu postupovať v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch tak,

aby nevznikali neodôvodnené rozdiely. Sankcia v uvedenej výške nemá odstrašujúci efekt,

čím nie je do budúcnosti zabezpečená efektívna ochrana hospodárskej súťaţe (v zmysle

individuálnej a generálnej prevencie), čo je súčasne nezlučiteľné s poslaním úradu ochraňovať

a udrţiavať hospodársku súťaţ.

Naviac zníţenie sankcie nie je ani odôvodnené, z rozhodnutia súdu nie je zrejmé

ako súd dospel k takej výške pokuty, keďţe súd neuviedol v súlade s ust. 157 ods. 2

12

ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil.

Ţalovaný nesúhlasil s priznanou náhradou trov konania ţalobcovi v plnej výške

s poukazom na skutočnosť, ţe súd prvého stupňa pripustil, ţe ţalovaný dospel k správnym

skutkovým zisteniam a právnym záverom s výnimkou výšky uloţenej sankcie, preto priznanie

náhrady v plnej výške nezohľadňuje skutočnosť, ţe potvrdil rozhodnutie ako vecne správne

a zmenil ho len v časti týkajúcej sa výšky pokuty, preto súd mohol vyuţiť moţnosť trovy

mu nepriznať, na čo boli podľa jeho názoru jednoznačne splnené zákonné podmienky.

Z uvedených dôvodov ţalovaný navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

zmeniť tak, ţe odvolací súd ţalobu zamietne a ţalobcovi náhradu trov konania neprizná.

IV.

Stanovisko Európskej komisie

V postavení amicus curiae podala Európska komisia v štádiu odvolacieho konania

vo veci písomné vyjadrenie (podľa článku 15 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 a ),

ktoré sa týkalo otázok aplikácie inštitútu ekonomického nástupníctva a efektívnosti

ukladaných pokút v obdobných prípadoch.

Poukázala na to, ţe ekonomické nástupníctvo je inštitút európskeho súťaţného práva,

ktorý by sa mal aplikovať v celej Európskej únii jednotným spôsobom. Cieľom inštitútu

ekonomického nástupníctva je zabezpečiť, aby nedošlo k zníţeniu účinnosti súťaţného práva

len v dôsledku zmien v právnej štruktúre podnikateľa. Aplikácia inštitútu ekonomického

nástupníctva musí garantovať, aby nástupnícka spoločnosť mohla byť vzatá na plnú

zodpovednosť za konanie svojho predchodcu a znášať všetky dôsledky z toho vyplývajúce,

vrátane pokút. Prenesenie zodpovednosti na nástupnícku spoločnosť na základe ekonomickej

kontinuity medzi ňou a jej predchodcom je zamerané nielen na zámenu podnikateľa, ktorý

sa dopustil porušenia súťaţného práva, jeho nástupcom ako adresáta rozhodnutia o porušení

vyţadujúc si jeho ukončenie. Tieţ je jej cieľom zabezpečiť, aby sa podnikateľ nemohol

13

vyhnúť sankciám a pokutám, ktoré by sa na neho inak vzťahovali, len jednoduchou zmenou

svojej identity cez reštrukturalizáciu, predaj alebo inú právnu, či organizačnú zmenu.

Zdôraznila, ţe zistenie ekonomického nástupníctva medzi dvoma podnikateľmi

pre účely zodpovednosti za porušenie článku 102 ZFEU musí nevyhnutne znamenať nielen to,

ţe nástupnícka spoločnosť je zodpovedná za porušenie ZFEU, ale tieţ ţe nástupnícka

spoločnosť je zodpovedná v plnej miera aj za pokutu, ktorá by inak bola uloţená

jej predchodcovi. Samozrejme medzi pokutami uloţenými predchodcovi a nástupníckej

spoločnosti môţu byť rozdiely vyplývajúce z moţných rozdielnych výsledkov pri aplikácií

10%-ného stropu, či násobkov pre prevenciu v čase vydania rozhodnutia. Správanie

podnikateľa počas správneho konania (ktoré je jemu špecifické) môţe mať takisto vplyv

na konečnú výšku pokuty. Ďalej je moţné aplikovať priťaţujúce okolnosti

(napr. poskytovanie nepravdivých údajov), či poľahčujúce okolnosti (napr. spolupráca

pri vyšetrovaní). Avšak fakt, ţe nástupníckej spoločnosti je uloţená pokuta len za porušenie

jej predchodcu, samo osebe poľahčujúcou okolnosťou byť nemôţe.

Otázka prisúdenia plnej zodpovednosti nástupníckym spoločnostiam vrátane pokút má

preto veľký význam a dôleţitosť pri efektívnom uplatňovaní európskeho súťaţného práva.

Medzi nálezom zodpovednosti za porušenie a uloţením pokuty existuje nerozlučiteľné

prepojenie. Ak by zmena v totoţnosti alebo štruktúre umoţnila podnikateľovi vyhnúť

sa zodpovednosti a/ alebo pokute, i jej časti, znamenalo by to narušenie efektívneho

uplatnenia európskych súťaţných noriem. Mohlo by sa to stať pre podnikateľov jednoduchým

návodom, ako sa vyhnúť zodpovednosti a plateniu pokút cez reštrukturalizáciu. Je potrebné

zdôrazniť, ţe uţ samotné zníţenie pokuty by mohlo viesť k takýmto následkom, keďţe

by mohlo nabádať podnikateľov na predaj alebo reštrukturalizáciu. Nová spoločnosť

by tak bola v lepšej pozícii ako jej predchodca. Preto akékoľvek zníţenie pokuty uloţenej

podnikateľovi na základe toho, ţe k porušeniu ZFEU došlo v dôsledku konania jeho

predchodcu, by bolo v rozpore s inštitútom ekonomického nástupníctva podľa európskeho

práva a európskej judikatúry.

Podľa názoru Komisie sa v prejednávanej veci urobil rozdiel medzi represívnou

a preventívnou funkciou pokuty. Navyše, sústreďujúc sa na represívnu funkciu pokuty

14

v prípade ekonomického nástupníctva, kde je nástupnícka spoločnosť bratá na zodpovednosť

za konanie svojho predchodcu, sa vysiela podnikateľom veľmi zlý signál, keďţe ich to môţe

nabádať k zmenám totoţnosti cez reštrukturalizácie, predaje alebo cez iné právne,

či organizačné zmeny s cieľom vyhnúť sa plateniu časti pokuty.

Čo sa týka úlohy, ktorú pokuty majú v súťaţnom práve, Súdny dvor vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach jednotne ustanovil, ţe pokuty ukladané za porušenie článkov

101 a 102 ZFEU sa stanovujú s cieľom potrestať nelegálne konanie podnikateľov (represívna

zloţka) a zároveň majú odstrašujúci účinok (preventívna zloţka) nielen na takéto konkrétne

porušujúce podniky, ale i všeobecne na iné spoločnosti, aby nedošlo k porušovaniu

európskeho súťaţného práva do budúcnosti. Cieľom pokút je teda nielen trest,

ale aj prevencia. Odstrašovanie je vlastne súčasťou posúdenia závaţnosti porušenia, keďţe

toto sa musí posudzovať aj s ohľadom na odstrašujúci účinok pokút. Preto nie je moţné

rozdeliť tieto dve funkcie pokút.

Komisia podala vysvetlenie dvojitej funkcie pokút vo svojich Usmerneniach k metóde

stanovovania pokút uloţených podľa článku 23 ods. 2 písm. a/ nariadenia č. 1/2003,

kde zdôrazňuje, ţe pokuty by mali mať dostatočný odstrašujúci účinok „nielen s cieľom

sankcionovať konkrétne podniky (špecifický odstrašujúci účinok), ale aj s cieľom odradiť

ostatné podniky od konania alebo od pokračovania v konaní, ktoré je v rozpore s článkami 81

a 82 zmluvy (všeobecný odstrašujúci účinok)“.

Za účelom zabezpečenia účinnosti pokuty za porušenie európskeho súťaţného práva

je nevyhnutné, aby sa rešpektovali obidve funkcie pokút, Inými slovami, efektívnosť pokuty

uloţenej za porušenie súťaţného práva by bola zníţená, keby bola jej dvojitá úloha narušená

tým, ţe by sa sústreďovalo iba na jej represívnu funkciu (špecifický odstrašujúci účinok).

Berúc do úvahy, ţe pokuta má viacero účelov skutočnosť, ţe nástupnícka spoločnosť

je pokutovaná za konanie svojho predchodcu pri aplikovaní ekonomického nástupníctva,

nemôţe podľa Komisie odôvodniť výnimku z judikatúry Súdneho dvora.

V nedávnom rozsudku v prípade holandských daní (rozsudok ESD z 11.6.2009 vo veci

C- 429/09, Inspecteur van de Belastingdienst v. X BV) Súdny dvor zdôraznil nezrušiteľné

15

prepojenie medzi pokutami a aplikáciou článkov 101 a 102 ZFEU a stanovil, ţe „účinnosť

sankcii uložených súťažnými orgánmi členských štátov alebo Spoločenstva na základe článku

83 ods. 2 písm. a/ ES je teda podmienkou koherentného uplatňovania článkov 81 a 82 ES“.

Súdny dvor tak odmietol rozdelenie princípu zákazu protisúťaţného správania stanovených

v článkoch 101 a 102 ZFEU na jednej strane a pokút, ktoré sa ukladajú pri porušení týchto

ustanovení na strane druhej. Podľa názoru Súdneho dvora by takéto rozdelenie znemoţnilo

akúkoľvek efektívnosť vymáhania práva súťaţnými orgánmi. Tento názor sa jasne vzťahuje

na všetky prípady, v ktorých sa aplikujú ustanovenia článkov 101 a 102 ZFEU bez ohľadu

na to, či ide o Komisiu alebo vnútroštátne súťaţné orgány.

V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, ţe je na uváţení Európskej komisie

akým postupom a obsahovo aké stanovisko súdu sprostredkuje, čo jej súd umoţnil spôsobom

upraveným zákonom. S časovým odstupom zástupcom ţalobcu vyslovené pochybnosti

o obsahu prednesu jej zástupcu na pojednávaní, najmä ak ţiadne prípadné nepresnosti

protokolácie neboli bezprostredne po jeho odznení namietané jeho autorom a v tom čase

ani samotným zástupcom ţalobcu a ani neskôr Európskou komisiou, preto súd povaţoval

za nedôvodné a účelové a aj s poukazom na zdôvodnenie svojich záverov (v ďalších častiach

tohto odôvodnenia) ohľadne záväznosti Usmernenia Európskej komisie (k metóde

stanovovania pokút) vo vzťahu k posudzovanému postupu ţalovaného pri uloţení sankcie,

ku ktorým dospel, za nespôsobilé spochybniť tieto závery.

V.

Argumentácia odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní

ţalovaného ( , ) a po nariadenom pojednávania

dňa 26. októbra 2010 vo veci rozhodol. Vzhľadom na pochybenie v procesnom postupe súdu

pri vyhlasovaní rozhodnutia Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom

sp. zn. -46 zo 14. júna 2011 konštatoval porušenie základných práv ţalobcu

vyplývajúcich z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a rozsudok

z 26. októbra 2010 zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Následne odvolací súd

16

potom, čo Najvyšší súd Slovenskej republiky na námietky zástupcu ţalobcu svojimi

rozhodnutiami č. k. z 3.10.2011 a č. k. z 5.12.2011 rozhodol,

ţe dvaja členovia jeho senátu nie sú z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci

vylúčení, vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s

jednomyseľne ( ) tak, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa

zmenil, keď dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného je dôvodné.

Podľa veta prvá pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené

v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náleţitostiach (

ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolací súd v medziach dôvodov podaného odvolania preskúmal rozsudok krajského

súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal

aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu

a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či krajský súd z takto

vymedzeného rozsahu a dôvodov správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého

rozhodnutia.

Z rozhodnutia súdu prvého stupňa je zrejmé, ţe uznal deliktuálnu zodpovednosť

ţalobcu za konanie konkretizované ţalovaným v napadnutom rozhodnutí č. 2006/DZ/R/2/144

z 22.12.2006 predstavujúce porušenie čl. 82 Zmluvy o zaloţení ES a § 8 ods. 6 zákona

č. K tomuto záveru dospel súd potom, čo mal za preukázané, ţe ţalovaný

v konaní správne vymedzil relevantný trh, posúdil dominantné postavenie ţalobcu resp. jeho

predchodcu na ňom a tieţ správne ustálil začiatok doby porušovania súťaţných pravidiel. Súd

sa stotoţnil so záverom ţalovaného o ekonomickom a právnom nástupníctve a prechode

deliktuálnej zodpovednosti na ţalobcu po zániku právnickej osoby Ţelezničná spoločnosť, a.s.

a zdôvodnil prečo nepovaţoval námietky ţalobcu vznesené v ţalobe za dôvodné.

17

Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvého stupňa, ţe ţalovaný pre posúdenie

prechodu deliktuálnej zodpovednosti správne aplikoval „test ekonomickej kontinuity“ ktorý,

i keď vo svojich dôsledkoch predstavuje odklon od doterajšej praxe posudzovania deliktuálnej

zodpovednosti nástupcu (neumoţňujúcej v prípadoch zmeny v organizácii, štruktúre, názvu

právnickej osoby a pod. prechod zodpovednosti za protiprávne konanie zaniknutého právneho

predchodcu), má svoju oporu v nedávnych prípadoch ukladania pokút právnym nástupcom

v konaniach pred komunitárnymi orgánmi.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok vo veci „Suiker Unie“ (40/73,

Cooperative Vereniging „Suiker Unie UA“ and others v. Commission, [1975]ECR-1663),

kde ESD zohľadnil skutočnosť, ţe novovzniknutý subjekt prevzal všetky práva a záväzky

predchádzajúcich štyroch druţstiev, ţe tento novovzniknutý subjekt sa „ekonomicky

prekrýval“ s pôvodnými delikventami, mal rovnaké sídlo a obchodne (súťaţne) vystupoval

na trhu zhodne ako predchádzajúci koordinačný orgán pôvodných štyroch druţstiev, poukázal

na „zreteľnú identitu hlavných rysov aktivít nového subjektu a jeho predchodcov“ a dospel

k záveru, ţe nový subjekt je plne deliktuálne zodpovedný za protisúťaţné konanie

koordinačného orgánu pôvodných štyroch druţstiev.

Obdobne Súd prvého stupňa vo veci „Enichem Anic“ (T-6/89, Enichem Anic SpA

v. Commission, [1991] ECR II-01623) konštatoval, ţe ak zanikne osoba zodpovedná

za prevádzku podniku, v súvislosti s ktorého prevádzkou bol spáchaný protisúťaţný delikt,

v období medzi porušením práv a okamţikom, kedy sa má prejaviť povinnosť niesť za toto

porušenie zodpovednosť, je potrebné identifikovať kombináciu „fyzických a ľudských

prvkov“, ktoré prispeli k porušeniu práva a na základe toho potom určiť subjekt deliktuálne

zodpovedný, aby sa tak zabránilo tomu, aby sa z dôvodu zániku subjektu pôvodne

zodpovedného za protiprávnosť v dobe, keď k nej došlo, vyhol súťaţiteľ zodpovednosti.

Aj v prípade „NMH Stahlwerke“ (T-134/94, NMH Stahlwerke,GmbH v. Commission,

[1991] ECR II-01623) Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe „...za istých podmienok môţe

byť porušenie podmienok súťaţe prisúdené ekonomickému nástupcovi zodpovednej

18

právnickej osoby, aby tak okrem iného z dôvodu zmien právnej formy dotknutých podnikov,

nebola ohrozená účinnosť týchto pravidiel....“

S ohľadom na uvedený trend súd prvého stupňa správne zohľadnil skutočnosť,

ţe ţalobca je nepochybne ekonomickým nástupcom zaniknutej Ţelezničnej spoločnosti, a.s.,

keďţe prebral materiálne aj ľudské zdroje a pokračuje v tejto oblasti v rovnakých

ekonomických aktivitách ako vykonávala zaniknutá Ţelezničná spoločnosť, a.s. a i napriek

tomu, ţe zákon výslovne neupravuje situáciu prechodu deliktuálnej zodpovednosti pri zániku

právnickej osoby, ţalovaný správne vychádzal z rozhodovacej praxe komunitárnych orgánov

tak, aby bol naplnený účel ochrany hospodárskej súťaţe.

Z ustálenej judikatúry teda moţno vyvodiť, ţe protisúťaţné správanie jednej

spoločnosti môţe byt' pripísané inej, ak sú splnené dve podmienky: nová spoločnosť

pokračuje v aktivitách predchádzajúcej spoločnosti - subjektu, ktorý sa dopustil porušenia,

t.j. existuje kontinuita ekonomických činností a druhá, ţe pôvodný subjekt zanikol. Cieľom

je zabezpečiť, aby správanie, ktoré by malo byt' potrestané, nezostalo nepotrestané a neboli

zmarené ciele ochrany súťaţe z dôvodu určitých zmien u podnikateľov. V prvom rade je teda

sankcionovaný vţdy porušovateľ a v prípade jeho zániku jeho nástupca, ktorý prevzal jeho

materiálne a ľudské zdroje v rámci podnikania a ktorý pokračuje v jeho ekonomickej aktivite.

Na základe uvedeného teda súd prvého stupňa ustálil, ţe ţalobcovi bola za vytýkané

porušenie súťaţného práva uloţená pokuta dôvodne (i keď podľa jeho názoru v neprimeranej

výške).

Je potrebné zdôrazniť, ţe proti tomuto rozsudku ţalobca odvolanie nepodal, teda svoju

zodpovednosť za protisúťaţné konanie uznal a so sankciou uloţenou súdom v stanovenej

výške bol uzrozumený. Za daných okolností odvolací súd vychádzajúc z ústavne uznávanej

premisy „nech si kaţdý stráţi svoje práva“, jeho dodatočné námietky obsiahnuté v replikách

(zo 4.3.2009, 15.1.2010, 28.4.2010, 3.8.2010) k odvolaniu ţalovaného resp. jeho ďalších

podaniach (všeobecne spochybňujúce záver súdu o ustálení jeho zodpovednosti za vytýkané

konanie, poukazujúce na likvidačný charakter pôvodne uloţenej pokuty vzhľadom na zlú

ekonomickú a finančnú situáciu, nerešpektovanie novej metodiky výpočtu v zmysle

19

Metodického pokynu (PMÚ) na ukladanie pokút účinného od 2.1.2008, nerešpektovanie

Usmernenia (Európskej komisie) k metóde stanovovania pokút uloţených podľa čl. 23

ods. 2 písm. a/ Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 publikovaného v Úradnom vestníku EÚ

1.9.2006 ako aj nepreskúmateľnosť pokuty z dôvodu nesprávne určenej výšky obratu

podaním z 21.9.2011) v odvolacom konaní iniciovanom ţalovaným uţ nemohol povaţovať

za relevantný opravný prostriedok spôsobilý tak rozšíriť rozsah preskúmavania napadnutého

rozsudku súdu prvého stupňa nad rámec vymedzený ţalovaným v odvolaní.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo teda najmä posúdenie dôvodnosti

postupu súdu prvého stupňa, ktorým zníţil pokutu pôvodne uloţenú ţalovaným.

Z odôvodnenia rozhodnutia ţalovaného vyplýva, ţe ţalovaný pri ukladaní pokuty

vychádzal z ust. zákona o ochrane hospodárskej súťaţe

ukladajúce mu povinnosť zohľadniť závaţnosť protiprávneho konania, dĺţku protiprávneho

konania ako aj iné skutočnosti, najmä opakované porušovanie tým istým podnikateľom,

odmietnutie podnikateľa spolupracovať s úradom, postavenie podnikateľa ako vodcu alebo

iniciátora porušovania, získanie majetkového prospechu v dôsledku porušovania alebo

neplnenia dohody obmedzujúcej súťaţ v praxi. Je potrebné pripomenúť, ţe uvedené kritériá

zodpovedajú kritériám stanoveným v čl. 23 ods. 2 a 3 Nariadenia Rady (ES) č. 1/2003, ktoré

obsaţným spôsobom rozvádza judikatúra ESD, ktorá okrem iného konkretizuje, ţe závaţnosť

porušenia sa zisťuje v závislosti na rade faktorov, ako sú konkrétne okolnosti prípadu, jeho

kontext a odradzujúci účinok pokút.

Podľa názoru odvolacieho súdu z napadnutého rozhodnutia je dostatočným spôsobom

zrejmé ako ţalovaný vyhodnotil povahu protisúťaţného konania, posúdil jeho skutočný dopad

na trh aj v závislosti od veľkosti konkrétneho relevantného trhu a prečo ho zaradil

do kategórie závaţných porušení. Ţalovaný taktieţ konkretizoval skutočnosti a vysvetlil

dôvody, pre ktoré posúdil konanie ţalobcu z hľadiska faktoru dĺţky trvania porušovania

ako strednodobé porušovanie a dostatočne zdôvodnil prečo nepovaţoval spoluprácu ţalobcu

s úradom počas správneho konania (znamenajúcu povinnosť poskytovať súčinnosť v zmysle

§ 40 zákona o ochrane hospodárskej súťaţe) za okolnosť, ktorá by mala mať vplyv na výšku

pokuty. Z jeho rozhodnutia tieţ vyplýva, ţe pri ustálení výšky uloţenej pokuty vychádzal

20

v súlade s § 38 ods. 4 zákona o ochrane hospodárskej súťaţe z obratu ţalobcu

za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie, t.j. rok 2005 a pokutu uloţil na spodnej hranici

10% moţného rozpätia.

Za daných okolností spochybnenie rozhodnutia ţalovaného v časti o uloţení pokuty

súdom prvého stupňa s poukazom na nedostatočný rozsah odôvodnenia resp. absentujúcu

podstatnú náleţitosť (obrat ţalobcu), z ktorého ţalovaný vychádzal povaţoval odvolací súd

za nedôvodné a nepresvedčivé.

Súd prvého stupňa, napriek tomu, ţe svoj postup správne odôvodňoval odkazom

na ust. sám ţiadne dokazovanie na odstránenie nedostatkov, ktoré

rozhodnutiu vytýkal (neuvedenie výšky obratu) nevykonal i keď podklady s uvedenými

údajmi (poskytnuté samotným ţalobcom, ktorý ich ani nespochybňoval - podľa § 120 ods. 3

súd si môţe osvojiť skutkové zistenia zaloţené na zhodnom tvrdení účastníkov) tvorili

obsah spisu (v zalepenej obálke č. 11 označenej ako „obchodné tajomstvo“), čo mu však

nebránilo, aby bez vedomosti o tejto skutočnosti sám rozhodol o (podľa jeho názoru)

primeranej výške sankcie, pričom však sám neuviedol z čoho pri ustálení takejto výšky

vychádzal, podľa akej metodiky postupoval, aké kritériá v zmysle uvedených v Nariadení

1/2003 vzal do úvahy, hoci v tomto prípade rozhodoval v pozícii správneho orgánu pre ktorý

sú ustanovenia čl. 23 (pokuty) Nariadenia 1/2003 záväzné. Súd (ale ani ţalobca v ţalobe)

nevytýkal správnemu orgánu nesprávnosť metodiky výpočtu sankcie, nezohľadnenie

stanovených kritérií pre ustálenie výšky sankcie alebo prekročenie Nariadením

(ako aj ) stanoveného maximálneho limitu 10% (celkového obratu

v predchádzajúcom obchodnom roku), t.j. porušenie zákona, ale vytýkajúc mu neprimeranosť

a likvidačný charakter pokuty, sám na základe rovnakých skutkových okolností ustálil výšku

sankcie podľa vlastného uváţenie, čím podľa názoru odvolacieho súdu si osvojil právomoc

správneho orgánu spôsobom, ktorý mu neprináleţí.

V konaní sa nepreukázalo, ţe by ţalovaný prekročil hranicu 10% (v skutočnosti výška

uloţenej sankcie neprekročila ani polovicu tohto limitu), preto konštatovanie súdu prvého

stupňa o jej neprimeranosti je nepodloţené a nepresvedčivé, a vzhľadom na skutočnosť,

21

ţe uvedené kritérium vyjadrujúce pomer finančnej sankcie k obratu delikventa je zakotvené

v platnej právnej úprave, záväznej i pre súdy, i spochybňujúce zásadu proporcionality.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva,

ţe ani „Súdny dvor nemôţe pri skúmaní platnosti sekundárneho aktu nahrádzať právomoc

voľnej úvahy inštitúcie Únie, či je prijaté opatrenie viac alebo menej primerané sledovanému

cieľu, pokiaľ sa nepreukáţe, ţe toto opatrenie, bolo zjavne nevhodné na realizáciu

sledovaného cieľa“ (Veľká Británia p. Rade, (C 150 94, 19.11.1998, Zb. s. 1-7235, bod 91;

Nemecko p. Rade, C-280/93). (Rovnaký záver moţno vyvodiť z rozhodnutia vo veci

Unitymark, C-535/03 „V oblastiach, v ktorých inštitúcie Únie disponujú širokou mierou

voľnej úvahy z dôvodu politickej zodpovednosti, ktorú im pridelila zmluva, môţe Súdny dvor

zrušiť prijaté opatrenie z dôvodu jeho rozporu so zásadou proporcionality iba v prípade,

ak je prijaté opatrenie zjavne nevhodné alebo neprimerané na dosiahnutie cieľa sledovaného

dotknutou inštitúciou.“).

V predmetnej veci sa nepreukázalo ani prípadné porušenie zásady ochrany

legitímneho očakávania, keďţe postup ţalovaného, ktorý vychádzal zo zásad vyplývajúcich

z Nariadenia 1/2003 čl. 23 ods. 2 a 3 a pri ustálení výšky sankcie neprekročil maximálny limit

10% moţno označiť za súladný s touto zásadou a ani nerešpektovanie zásady rovnakého

zaobchádzania pri stanovení pokút.

Je nepochybné, ţe uloţenie pokuty a jej výška sú zásadne v diskrečnej právomoci

ţalovaného a to, či bude pokuta uloţená v maximálnej alebo inej výške závisí od jeho

uváţenia, pričom je však povinný rešpektovať zákonné kritériá stanovené v súlade

s komunitárnym právom.

Treba zdôrazniť, ţe napriek tomu, ţe správne uváţenie je v zásade preskúmateľné

súdom, pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej

úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí

a hľadísk ustanovených zákonom, pričom súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť

správneho rozhodnutia ( ).

22

Úlohou súdu v právnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti teda nie je

nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom

(R 60/2000 druhá veta), pričom súd iba skúma, či toto uváţenie nevybočilo z medzí a hľadísk

ustanovených zákonom, či je v súlade s pravidlami logického myslenia a či podklady pre taký

úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom (R 52/2003). Pokiaľ sú tieto

predpoklady splnené, nemôže súd z tých istých skutočností vyvodzovať iné alebo opačné

závery (R 39/94 NSS).

V súvislosti s námietkami ţalobcu odvolací súd neprihliadol na námietku smerujúcu

k spochybneniu metódy výpočtu výšky sankcie ţalovaným z dôvodu nerešpektovania

metodiky vyplývajúcej z Usmernenia Európskej komisie k metóde stanovenia pokút

uloţených podľa čl. 23 ods. 2 písm. a/ Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 publikovaného

v Úradnom vestníku EÚ 1.9.2006, najmä pre nerešpektovanie zohľadnenia relevantného

obratu (dosiahnutého z predaja tovarov a sluţieb, ktorých sa narušenie alebo obmedzenie

súťaţe priamo alebo nepriamo dotýka) pri stanovení výšky pokuty.

Nemoţno opomenúť skutočnosť, ţe ide o Usmernenia (akt legislatívnej činnosti

Európskej komisie), obsahujúce detailne uvedené zásady, ktorými sa sama Komisia zaväzuje

riadiť sa pri stanovovaní výšky pokút uloţených za porušenie čl. 81 a 82 Zmluvy (bod 8/

odkazuje na nasledujúce časti s detailne uvedenými zásadami, ktorými sa Komisia bude

riadiť pri stanovovaní výšky pokút uloţených podľa čl. 23 ods. 2 písm. a/ nariadenia

č. 1/2003) a pre národné súťaţné orgány nemajú záväzný, ale len inšpiratívny charakter,

čo sa premietlo do prijatia národného Metodického pokynu o postupe pri určovaní pokút

v prípadoch zneuţívania dominantného postavenia a dohôd obmedzujúcich súťaţ

(publikovaného 1.2.2008) a napríklad aj Zásad postupu Úradu pri stanovovaní výšky pokút

vydaných Úradom pre ochranu hospodárskej súťaţe (Českej republiky – viď Zákon o ochraně

hospodářské soutěţe, Komentář, C.H.Beck 2006, str. 385).

23

Tieţ samotné (bod 8) predpokladá pre hospodársku súťaţ prijatie

a uplatňovanie vlastných (prípadne) prísnejších vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré

zakazujú alebo sankcionujú jednostranné konanie podnikov a v čl. 5 priznáva orgánom

hospodárskej súťaţe členských štátov právomoc okrem iného ukladať pokuty, pravidelné

penále alebo iné sankcie podľa vnútroštátneho práva. Obdobne Oznámenie Komisie

o spolupráci v rámci Európskej súťaţnej siete (2004/C 101/03, bod 2) uznáva povinnosť

členských štátov vytvoriť v súlade so všeobecnými zásadami práva Spoločenstva systém

sankcií stanovujúci sankcie, ktoré sú účinné, primerané a odrádzajúce od porušovania práva

Spoločenstva.

Vzhľadom na uvedené, nebol dôvod vytýkať ţalovanému postup vychádzajúci

z platnej národnej zákonnej úpravy (rešpektujúcej kritériá stanovené v čl. 23 ods. 2 a 3

Nariadenia Rady (ES) č. 1/2003) a tento názor súdu nebol spôsobilý spochybniť ani odkaz

ţalobcu v podaní z 21.9.2010 na obsah článku publikovaného v odbornom časopise

prezentujúci názor spoluautora - pracovníka ţalovaného na problematiku záväznosti

„soft law“, ktorý okrem toho, ţe názoru súdu priamo neodporuje, v zmysle úvodného

prehlásenia nepochybne nevyjadroval názor zamestnávateľskej organizácie,

za aký ho zástupca ţalobcu účelovo vydával.

Okrem toho v súvislosti s faktorom obratu odvolací súd odkazuje na rozsudok

(vo veci Dansk Rørindustri A/S a spol. v. Komisia Európskych spoločenstiev, C- 189/02 P

z 28.6.2005), kde ESD konštatoval, ţe za účelom stanovenia pokuty je moţné prihliadnuť

ako k celkovému obratu podniku, ktorý predstavuje údaj hoci pribliţný a nedokonalý o jeho

veľkosti a hospodárskej sile, tak i k časti tohto obratu, ktorý sa dosiahol tovarom, ktorý

je predmetom porušenia a ktorý môţe poskytnúť údaj o jeho rozsahu. Okrem toho z toho

plynie, ţe ani jednému ani druhému z týchto obratov nemoţno prikladať príliš veľký význam

v porovnaní s inými posudzovanými faktormi. Preto ani túto námietku nebolo moţné

povaţovať za spôsobilú spochybniť správnosť (zákonnosť) postupu ţalovaného v predmetnej

veci.

24

Odvolací súd povaţoval zdôvodnenie nezohľadnenia stratovej finančnej situácie

ţalobcu ţalovaným za rešpektujúce postoj ESD k tejto problematike (Dansk Rørindustri A/S

a spol. v. Komisia Európskych spoločenstiev, C-189/02 P z 28.6.2005), v zmysle ktorého

Komisia nie je pri stanovení výšky pokuty povinná zohľadniť stratovú finančnú situáciu

podniku, pretoţe uznanie takejto povinnosti by znamenalo poskytnutie neodôvodnenej

súťaţnej výhody podnikom najmenej prispôsobeným trhovým podmienkam, preto

na námietku ţalobcu v tomto smere neprihliadol.

Odvolací súd sa nestotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý v predmetnej veci

nedôvodne oddeľoval represívnu a preventívnu funkciu pokuty a neprimerane akcentoval

jej represívnu zloţku. Z rozhodnutí ESD (vec 41/49, ACF Chemiefarma NV v. Commission,

[1970] ECR 661, bod 173, spojené veci , SA Musique Diffusion francaise and

others v. Commission, [1983] ECR 1825, body 105 a 106, vec C-289/04 P Showa Denko

v Commission, [2006] ECR I-5859, bod 16) moţno vyvodiť, ţe pokuty ukladané za porušenie

čl. 81 a 82 ZES (v súčasnosti 101 a 102 ZFEU) sa stanovujú s cieľom potrestať nelegálne

konanie podnikateľov (represívna zloţka) a zároveň majú odstrašujúci účinok (preventívna

zloţka) nielen na takéto konkrétne porušujúce podniky, ale i všeobecne na iné spoločnosti,

aby nedochádzalo k porušovaniu európskeho súťaţného práva do budúcnosti. Cieľom pokút

je teda nielen trest, ale aj prevencia. Odstrašovanie je vlastne súčasťou posúdenia závaţnosti

porušenia, keďţe toto sa musí posudzovať aj s ohľadom na odstrašujúci účinok pokút. Preto

nie je moţné rozdeliť tieto dve funkcie pokút.

Obdobné stanovisko k otázke dvojitej funkcie pokút zaujala Európska komisia

v Usmerneniach k metóde stanovenia pokút uloţených podľa čl. 23 ods. 2 písm. a/

Nariadenia č. 1/2003, kde zdôraznila, ţe pokuty by mali mať dostatočný odstrašujúci účinok

„nielen s cieľom sankcionovať konkrétne podniky (špecifický odstrašujúci účinok),

ale aj s cieľom odradiť ostatné podniky od konania alebo od pokračovania v konaní, ktoré

je v rozpore s čl. 81 a 82 Zmluvy (všeobecný odstrašujúci účinok)“.

Rešpektovanie obidvoch funkcií pokuty je preto nevyhnutné za účelom zabezpečenia

účinnosti pokút za porušenie európskeho súťaţného práva a akcentovanie iba jej represívnej

zloţky by nepochybne zníţilo jej efektívnosť. Berúc do úvahy, ţe pokuta má viac funkcií,

25

skutočnosť, ţe nástupnícka spoločnosť je pokutovaná za konanie svojho predchodcu

pri aplikovaní inštitútu ekonomického nástupníctva, nemôţe odôvodniť odklon od judikatúry

ESD.

Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, ţe odvolanie ţalovaného proti

rozsudku súdu prvého stupňa v časti o výške uloţenej pokuty bolo dôvodné a pretoţe neboli

splnené predpoklady na potvrdenie tohto rozsudku a ani na jeho zrušenie ( ),

odvolací súd ho preto zmenil ( ) tak, ţe ţalobu zamietol ( ).

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1

tak, ţe účastníkom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol

úspešný a ţalovaný nemá zo zákona nárok na náhradu trov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

Bratislave 31. januára 2012

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová