Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Ndz/3/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Ž., zastúpenej advokátom

JUDr. M. V., Advokátska kancelária V., proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej

republiky, Drieňová 24, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady žalovaného

č. 2006/DZ/R/2/144 zo dňa 22.decembra 2006, o námietke zaujatosti vznesenej žalobkyňou

vo veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. , takto

rozhodol:

Sudcovia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. I. B. a Ing. JUDr. M. G., PhD.

n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tunajšom súde

pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podaním z 23. septembra 2011, ktoré bolo doručené Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky 26. septembra 2011, vzniesla námietku zaujatosti voči členom senátu

JUDr. I. B. a Ing. JUDr. M. G., PhD., ktorú odôvodnila tým, že dňa 20.septembra 2011

dostala od nemenovanej osoby z pracoviska žalovaného neoficiálnu informáciu, ktorej

autenticitu preveriť nevedela, preto podľa jej názoru nezostalo nič iné, ako uplatniť námietku

zaujatosti.

Ako uviedla žalobkyňa jednalo sa o informáciu, podľa ktorej koncom roku 2008,

resp. v období začiatku roku 2009 malo prísť k stretnutiu predstaviteľov žalovaného a sudcov

2

správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré iniciovali predstavitelia

žalovaného a o ktorom žalobkyňa nebola súdom ani žalovaným vopred upovedomená, nebola

naň prizvaná a ani dodatočne o tomto informovaná. Malo ísť o stretnutie iniciované

pod zámienkou prerokovania judikatúry súdov v oblasti hospodárskej súťaže, avšak

v skutočnosti na stretnutí otvorili otázku prípadov žalobkyne, pričom súdu vytýkali doterajšie

rozhodnutia krajského súdu a najvyššieho súdu vo veciach týkajúcich sa žalobkyne s tým,

že mali oznámiť, že trvajú na tom, aby ďalšie rozhodnutie vo veci týkajúcej sa žalobkyne bolo

pre nich priaznivé. Taktiež, pre prípad že najvyšší súd im nevyhovie, poukazovali na ich

možnosť sťažovať sa na Európskej komisii. Stretnutia sa mal zúčastniť aj člen slovenskej

advokátskej kancelárie, ktorá v SR zastupuje Európsku komisiu.

Žalobkyňa, pokiaľ ide o zdôvodnenie námietky zaujatosti, ďalej uviedla, že nepozná

menný zoznam účastníkov stretnutia, ale nakoľko v agende členov senátu JUDr. I. B. a Ing.

JUDr. M. G., PhD. boli už vtedy veci hospodárskej súťaže, vychádza z toho, že sa stretnutia

zúčastnili, resp. prinajmenšom o ňom museli vedieť a boli o ňom informovaní. Samotný

doterajší priebeh konania v prejednávanej veci akoby nasvedčoval pravdivosti informácie

v tom, že členovia senátu boli pod nátlakom predstaviteľov žalovaného.

Ďalej uviedla, že vec bola pridelená do senátu už vo februári 2008, pojednávanie sa

však uskutočnilo až v apríli 2010 potom, ako žalovaný krátko predtým predložil vyjadrenie

Európskej komisie, ktorá podľa jeho názoru podporuje jeho argumentáciu. Žalobkyňa mala

teda dojem, že v konaní nebol vykonaný žiaden úkon 26 mesiacov, pretože sa čakalo, až kým

si žalovaný zaobstará nejaký nový dôkaz, ktorý by mu mohol pomôcť dosiahnuť priaznivé

rozhodnutie. Taktiež i na vyhlásenie rozsudku prišlo až sedem osôb zo strany žalovaného

a zo strany slovenskej advokátskej kancelárie zastupujúcej Európsku komisiu. Rozsudok bol

podľa názoru žalobkyne zmätočný a bol zrušený Nálezom Ústavného súdu Slovenskej

republiky zo dňa 14. júna 2011, .

Poukázala tiež na tú skutočnosť, že v októbri prišlo podľa medializovaných informácií

k organizačným zmenám v jednotlivých senátoch. Predmetná vec bola v roku 2008 pridelená

senátu v zložení JUDr. I. B., JUDr. E. B., PhD. a JUDr. Z. R. Títo sudcovia boli preto (ak

vôbec, poukazujeme na okolnosti uvedené vyššie) zákonnými sudcami v prejednávanej veci.

V októbri 2009 senát v tomto zložení zanikol. Napriek tomu vec nebola pridelená nanovo

cez elektronickú podateľňu. Ústavný súd Slovenskej republiky v inej veci konštatoval, že

3

za zákonného sudcu je potrebné považovať všetkých troch členov senátu, nielen sudcu

spravodajcu (Nález Ústavného súdu sp. zn. zo dňa 9. júna 2011).

Akákoľvek zmena v zložení senátu by preto mala viesť k opätovnému prideleniu veci

cez elektronickú podateľňu. Žalobkyňa teda namieta aj postup súdu po vrátení veci

z Ústavného súdu Slovenskej republiky v priebehu augusta 2011. Vec dostala novú spisovú

značku 1SžHPU/1/2011 namiesto doterajšej . Podľa platného rozvrhu práce

pre rok 2011 senát 1S už nemá v agende veci hospodárskej súťaže (HPU). Takže spisová

značka 1SžHPU/1/2011 je dôkazom porušenia rozvrhu práce. Vec nemala „sledovať“ sudcu

spravodajcu, pretože z hľadiska agendy hospodárskej súťaže senát, ktorý vec prejednával, už

neexistuje. Vec mala byť pridelená cez elektronickú podateľňu.

Podľa názoru žalobkyne, všetky okolnosti vo svojom súhrne vyvolávajú u žalobkyne

dojem, že rozhodovanie súdu nebolo nestranné, objektívne a zákonné.

Predseda namietaného senátu JUDr. I. B. vo vyjadrení k námietke zaujatosti uviedol,

že k tvrdeniu žalobkyne ohľadne údajného stretnutia zástupcov žalovaného so sudcami

správneho kolégia založenom na ničím nepodloženej a neuveriteľnej domnienke nemôže

vzhľadom na jeho neurčitosť a vágnosť zaujať stanovisko vo vzťahu k zákonným dôvodom

podľa ustanovenia . Rovnako i k jej tvrdeniam vyvodených z tejto domnienky

o ďalších skutočnostiach majúcich preukazovať údajnú zaujatosť namietaných členov senátu

(dĺžka konania, neštandardne podané odvolanie, procesné pochybenia, nepriateľská atmosféra

v pojednávacej miestnosti, početná účasť verejnosti pri vyhlásení rozhodnutia, neumožnenie

nahliadnutia do spisu) nenasvedčuje obsah spisu zachytávajúci priebeh a spôsob vedenia

predmetného konania, ale tieto možno pripísať subjektívnym pocitom zástupcu žalobkyne

(ktoré sama aj pripúšťa na č.l. 2 jej podania), ktoré však nie sú spôsobilé vyvolať objektívne

pochybnosti o nezaujatosti členov senátu.

Ďalej uviedol, že nemá žiaden pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom,

pre ktoré by bolo možné mať pochybnosti o jeho nezaujatosti z prejednávania a rozhodovania

v predmetnej veci. Pokiaľ sa jedná o námietku týkajúcu sa obsadenia senátu 1S, ktorý vo veci

rozhodoval, po prijatí rozvrhu práce postupom upraveným zákonom ()

a jeho vyhlásení predsedom súdu na príslušný kalendárny rok, platí prezumpcia správnosti

takéhoto aktu riadenia predsedu súdu a sudcovia sa ním preto pri svojej rozhodovacej činnosti

4

riadia (, , , ) a inak tomu nebolo ani

v období, na ktoré poukazuje zástupca žalobkyne.

Člen senátu Ing. JUDr. M. G., PhD. uviedol, že nemá žiadny pomer k veci,

k účastníkom konania ani k ich zástupcom. Vo veci nekoná zaujato.

Pokiaľ sa jedná o prvú časť námietky zaujatosti žalobkyne - domnienky ohľadne

stretnutia zástupcov žalovaného a sudcov správneho kolégia najvyššieho súdu vyslovil názor,

že nepresné údaje mu neumožňujú si ujasniť, či malo ísť o pracovnú poradu s vedením súdu

alebo o stretnutie kolégia, resp. o poradu sudcov vybavujúcich uvedenú agendu. Navyše

v tom čase bol členom senátu, ktorý sa na túto agendu nešpecializoval, a preto nemal dôvod

sa tvrdeného stretnutia s predstaviteľmi žalovaného zúčastniť. Nemôže sa teda k jeho údajnej

účasti na stretnutí, pokiaľ vôbec prebehlo, vyjadriť. Jednoznačne však odmietol argumentáciu

žalobkyne, že na základe uvedenej informácie sa mal dostať pod nátlak predstaviteľov

žalovaného. Prehlásil, že v svojom profesijnom ako aj v súkromnom živote sa riadil striktne

Základnými princípmi nezávislosti súdnictva OSN (z roku 1985), najmä princípom č. 2,

podľa ktorého: „2.Sudcovia budú rozhodovať o záležitostiach, ktoré im budú predložené,

nestranne na základe faktov, v súlade so zákonom, bez akýchkoľvek obmedzení, neprístupných

vplyvov, stimulov, tlakov, hrozieb alebo zásahov, priamych alebo nepriamych, z akéhokoľvek

miesta alebo z akéhokoľvek dôvodu“.

Pokiaľ ide o druhú časť námietky uviedol, že táto nemohla byť podaná

v pätnásťdňovej lehote a že nespadá pod dôvody uvedené v a nasl. . Poukázal

na a a na povinnosť sudcu plniť si povinnosti riadne

a včas pri prejednaní vecí pridelených mu každoročne v zmysle Rozvrhu práce Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky. V zmysle uvedeného bol s účinnosťou od 1. októbra 2009

Opatrením predsedu súdu č. Spr 162/2009-20 z 24. septembra 2009 preradený ako zákonný

sudca podľa bodov 10., 17. a 28. do senátu 1S správneho kolégia aj na vybavovanie starších

spisov, ktoré v senáte zostali po odchode JUDr. Z. R. do senátu 8S správneho kolégia.

Žalovaný správny orgán k námietke zaujatosti vznesenej žalobkyňou uviedol,

že námietka zaujatosti obsahuje tvrdenia žalobkyne, ktoré sú vo vzťahu k žalovanému

vyslovene nepravdivé a zavádzajúce. Námietku žalobkyne považuje za obštrukciu zo strany

žalobkyne, ktorou sa snaží oddialiť rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

5

Poukázal na to, že jediné stretnutie, ktoré sa uskutočnilo medzi zástupcami úradu

a členmi správneho kolégia, sa uskutočnilo na základe pozvania predsedníčky správneho

kolégia, na ktorom sa zúčastnila predsedníčka správneho kolégia, vedenie úradu a ďalší dvaja

zástupcovia úradu. Nezúčastnili sa však na ňom ani zástupca slovenskej advokátskej

kancelárie, ktorá v Slovenskej republike zastupovala v danom prípade Európsku komisiu, ani

JUDr. I. B. a ani Ing. JUDr. M. G., PhD. Žalovaný dôrazne odmieta, že by účelom stretnutí

bol akýkoľvek nátlak vyvíjaný na členov senátu alebo iných sudcov s úmyslom vydania

priaznivého rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému bola vec predložená podľa § 16 ods. 1

(ďalej len „OSP“), po preskúmaní obsahu vznesenej námietky

zaujatosti dospel k záveru, že nie sú dané zákonné dôvody na vylúčenie namietaných

zákonných sudcov.

Podľa , každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. z 13. apríla 2005, obsahom práva

na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného

súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom

postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky

skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom

konania rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok,

pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť.

6

Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je v občianskom

súdnom konaní garantované prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodnutia pre nezaujatosť. Obsahom tohto práva je aj povinnosť súdu

prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania

a rozhodnutia veci a rozhodnúť o ňom.

Nestrannosť je potrebné skúmať jednak zo subjektívneho hľadiska nestrannosti,

t. j. treba zistiť osobné presvedčenie zákonného sudcu a jednak z objektívneho hľadiska

nestrannosti posúdením, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek

pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť

sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku.

Treba však zároveň zdôrazniť, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa

predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu

zákonnému sudcovi. Vzhľadom na to možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania

zákonne pridelenej veci len výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi

celkom zjavne bránia rozhodovať v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo.

Predpokladom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci je taký vzťah

k veci, účastníkom alebo k ich zástupcom, ktorého intenzita by aj pri maximálne vynaloženej

snahe sudcu o nezaujatosť v konaní a rozhodovaní jednoznačne ovplyvňovala jeho objektívny

postoj k spravodlivému riešeniu veci. Dôvody pre vylúčenie pritom nemôžu byť všeobecné,

vylúčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.

V prejednávanej veci by mala byť dôvodom na vylúčenie namietaných sudcov

pochybnosť žalobkyne, že vo veci môžu rozhodnúť správne a nestranne, keďže sa mali údajne

stretnúť so zástupcami žalovaného a mal byť na nich vyvíjaný nátlak zo strany žalovaného

ohľadne vydania priaznivého rozhodnutia. Namietaní sudcovia zhodne uviedli,

že k účastníkom ani k veci nemajú žiaden osobný vzťah, o čom nadriadený súd nemá dôvod

pochybovať. Je teda zrejmé, že nestačí len subjektívne hľadisko navrhovateľa, je nutné

posudzovať každú námietku zaujatosti na základe objektívnych okolností prípadu. Účastník

konania, ktorý navrhuje vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, musí uviesť

konkrétne skutočnosti, pre ktoré má za to, že sudca je z prejednávania a rozhodovania veci

vylúčený.

7

Pokiaľ sa jedná o námietku žalobkyne týkajúcu sa pridelenia veci do senátu bez jej

pridelenia cez elektronickú podateľňu po zrušení rozsudku najvyššieho súdu Nálezom

Ústavného súdu Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva, že v tomto

prípade neboli splnené podmienky ustanovenia a dôvody považuje za irelevantné.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

o námietke zaujatosti rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. októbra 2011

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková