Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 212/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. októbra 2011

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa

Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., právne zastúpenej advokátom

JUDr. B. J., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo spoločnosti P., s. r. o., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti P., s. r. o., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume

2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý

vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti P., s. r. o., p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

471,27 € (slovom štyristosedemdesiatjeden eur a dvadsaťsedem centov), ktoré j e Okresný

súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet jej advokáta JUDr. B. J., B., do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-9 z 12. mája 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

1.1 Z obsahu sťažnosti najmä vyplynulo:

«(...) V právnej veci navrhovateľa: P., s. r. o.(...) voči odporcovi: T., s. r. o.(...),

o zaplatenie =10.068,74 EUR (=303.331,- SKK), vedenej na Okresnom súde Bratislava I

(ďalej aj „súd“) sp. zn.: (...)

Návrh na vydanie platobného rozkazu bol vypracovaný a podaný na Súd v auguste

2006. Súd následne uznesením zo dňa 07. 09. 2006 vyzval navrhovateľa na

doplnenie/opravu podaného návrhu. Navrhovateľ svojim podaním zo dňa 18. 12. 2006

doplnil a zmenil návrh na začatie konania.

Dňa 20. 04. 2007 vydal Súd platobný rozkaz, voči ktorému podal odporca dňa

07. 05. 2007 odpor.

Prvé pojednávanie Súd vytýčil na deň 05. 03. 2009, a to až na žiadosť právneho

zástupcu žalobcu o vytýčenie pojednávania zo dňa 28. 07. 2008 a opätovnú žiadosť zo dňa

03. 12. 2008. Právny zástupca odporcu na pojednávaní vzhľadom ku konaniu vedenom na

Okresnom súde Dunajská Streda, sp. zn.: , požiadal o prerušenie konania.

Súd odročil pojednávanie na neurčito.

Dňa 23. 04. 2009 požiadal navrhovateľ o vytýčenie pojednávania. Zároveň podal

vyjadrenie k návrhu odporcu na prerušenie konania a požiadal o jeho zamietnutie z dôvodu

nesplnenia podmienok na prerušenie konania v zmysle a .

Dňa 15. 07. 2009 vydal Súd uznesenie, ktorým predmetné konanie prerušil do

právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Dunajská streda pod sp. zn.:

, t. j. Súd rozhodol v súlade s návrhom odporcu predneseným na

pojednávaní dňa 05. 03. 2009.

Navrhovateľ podal voči uzneseniu o prerušení konania v zákonnej lehote odvolanie.

Konanie bolo vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.: .

Navrhovateľ svojim podaním zo dňa 20. 01. 2010 požiadal Krajský súd v Bratislave

o promptné rozhodnutie a urýchlené zaslanie spisu Súdu. Svoju žiadosť odôvodnil

skutočnosťou, že v predmetnom konaní nie je potrebné riešiť zložité skutkové a právne

otázky, ale iba otázky posúdenia splnenia zákonných podmienok prerušenia konania.

Dňa 23. 03. 2010 vydal Krajský súd v Bratislave uznesenie, ktorým zrušil

rozhodnutie Súdu o prerušení konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesenie bolo

doručované cestou Súdu (podacia pečiatka zo dňa 08. 04. 2010) a dostalo sa do dispozície

navrhovateľa dňa 20. 04. 2010.

Navrhovateľ svojim podaním zo dňa 07. 06. 2010 požiadal Súd o vytýčenie termínu

pojednávania.

Dňa 02. 11. 2010 podal navrhovateľ predsedovi Okresného súdu Bratislava I

sťažnosť na prieťahy v konaní. Navrhovateľ do dnešného dňa, t. j. do 05. 04. 2011 nebol

predsedom Okresného súdu Bratislava I žiadnym spôsobom vyrozumený o vybavení

sťažnosti na prieťahy v konaní. Zároveň k tomuto dňu Súd nevytýčil ani termín

pojednávania, a to napriek opakovanej urgencii zo strany navrhovateľa, ako aj podanej

sťažnosti na prieťahy v konaní.

Zároveň je potrebné zdôrazniť, že od podania návrhu (august 2006) nebol vo veci zo

strany Súdu okrem jediného pojednávania odročeného na neurčito urobený žiadny efektívny

úkon na prejednanie veci samej, čo je od podania návrhu takmer päť rokov. Predseda

Okresného súdu Bratislava I žiadnym spôsobom nereagoval na navrhovateľom podanú

sťažnosť na prieťahy v konaní a neposkytol tým navrhovateľovi ochranu Slovenskej

republiky garantovaného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. (...)

Vzhľadom na to, že v predmetnej veci nebolo do dnešného dňa vytýčené

pojednávanie, navrhovateľ má za to, že postupom Okresného súdu Bratislava I dochádza

k zbytočným prieťahom v konaní, ktoré majú za následok právnu neistotu navrhovateľa,

nakoľko stále nie je rozhodnuté vo veci samej, pričom žalovaná suma vo výške =10.068,78

EUR a jej príslušenstvo nepredstavujú pre navrhovateľa zanedbateľnú čiastku.

Neustálymi prieťahmi v konaní je teda postupom, resp. nečinnosťou Okresného súdu

Bratislava I odkladaná povinnosť odporcu (v prípade úspechu navrhovateľa) zaplatiť

žalobcovi žalovanú sumu, pričom táto skutočnosť umocnená samotnou výškou žalovanej

sumy je spôsobilá ohroziť samotnú existenciu navrhovateľa.

Navyše je všeobecne známa skutočnosť, že svetová finančná kríza, ktorá sa naskytla,

má likvidačné následky na nejednu obchodnú spoločnosť pôsobiacu v Slovenskej republike,

či v Európskej únii. Ako asi každý podnikateľský subjekt, aj navrhovateľ znáša nemalé

riziko, že jeho pohľadávky voči dlžníkom sa stanú v dôsledku ich likvidácie, či konkurzu

nesplniteľné, a naopak, aj navrhovateľ je povinný plniť si svoje záväzky voči jeho veriteľom.

V prípade, že povinnosť dlžníka navrhovateľa (t. j. odporcu) je nekonaním Okresného súdu

Bratislava I neustále odkladaná, je teda ohrozená aj schopnosť navrhovateľa plniť si svoje

záväzky voči veriteľom, pričom nie je vylúčené, že veritelia žalobcu by si v takom prípade

svoje nároky uplatnili v súdnom konaní, čo by malo za následok vynaloženie ďalších

nákladov zo strany navrhovateľa.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ sa už takmer päť rokov domáha, aby Okresný

súd Bratislava I uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške

=10.068,74 EUR spolu s príslušenstvom (úroky z omeškania predstavujú k dnešnému dňu,

t. j. ku dňu 05. 04. 2011 sumu vo výške =6.885,37 EUR) a trovy konania, pričom do

dnešného dňa bola vec prejednaná len na jednom pojednávaní.

Neprimerané dlhé konanie, ako aj samotná výška žalovanej sumy je dôvodom, že

sťažovateľ (navrhovateľ) sa domáha v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky aj

uloženia povinnosti Okresnému súdu Bratislava I zaplatiť sťažovateľovi finančné

zadosťučinenie vo výške =5.000,- EUR (slovom: päť tisíc eur). Uvedená suma podľa názoru

sťažovateľa aspoň sčasti nahradí ujmu vzniknutú sťažovateľovi nekonaním Okresného súdu

Bratislava I, pretože obchodná činnosť sťažovateľa je ohrozovaná práve z dôvodu, že

nekonaním Okresného súdu Bratislava I je neustále odkladané splnenie pohľadávky

veľkého rozsahu žalobcu (sťažovateľa) voči žalovanému.

K prieťahom v konaní dochádza postupom Okresného súdu Bratislava I už od

samého začiatku konania. Z toho dôvodu namieta sťažovateľ prieťahy v konaní od začiatku

súdneho konania (august 2006) až do súčasnosti, a to najmä fázy:

1) vytýčenie prvého pojednávania po viac ako dva a pol roku (august 2006 -

05. 03. 2009),

2) nevykonanie žiadneho úkonu odo dňa vrátenia spisu Krajským súdom v

Bratislave, t. j. jeden rok [(08. 04. 2010 - súčasnosť, t. j. 05. 04. 2011)...]

Vzhľadom na to, že sťažovateľ vyčerpal všetky efektívne prostriedky na ochranu

svojho práva (podal dňa 02. 11. 2010 sťažnosť na prieťahy v konaní v zmysle zákona

č. ), na ktorú Súd nereagoval, nemá inú efektívnu možnosť domáhať sa

ochrany svojich práv. Z toho dôvodu je ex constitutione založená právomoc Ústavného súdu

SR konať vo veci. (...)

Podľa o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov: „Pri prerokúvaní návrhov sa

Ústavný súd nemusí riadiť poradím, v akom mu došli, ak vec, ktorej sa niektorý návrh týka,

považuje za naliehavú.“

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že Ústavný súd SR nie je viazaný poradím,

v ktorom mu došli sťažnosti, ak ide o vec, ktorú kvôli svojej povahe možno považovať za

naliehavú.

V predmetnej veci sa sťažovateľ domáha ochrany základného práva.

Pokiaľ má mať rozhodnutie Ústavného súdu SR reálny účinok v konaniach, kde sa

namieta porušenie základného práva na spravodlivý proces pred súdom v rozpore

s ústavnoprávnymi princípmi, môže sa účinný efekt rozhodnutia Ústavného súdu SR prejaviť

len promptným prejednaním sťažnosti.

Sťažovateľ oznamuje Ústavnému súdu SR, že netrvá na nariadení verejného ústneho

pojednávania na prejednanie veci na Ústavnom súde SR.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby Ústavný súd Slovenskej

republiky vydal tento nález:

Základné právo sťažovateľ a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť sťažovateľ ovi finančné zadosťučinenie

v sume =5.000,- EUR (slovom: päť tisíc eur) do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy konania.»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho podpredsedníčkou, listom sp. zn. Spr 3372/2011

z 1. júna 2011 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu zo 16. júna 2011.

2.1 Podpredsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných

súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) súhlasím s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. (...)

V zmysle Vašej žiadosti na vyjadrenie sa k sťažnosti sťažovateľa podľa § 29 odsek 3

, si Vám dovoľujem oznámiť nasledovné stanovisko ku konaniu

vedenému na tunajšom súde pod sp. zn. . (...)

S poukazom na predmet konania a na dobu jeho trvania musím konštatovať, že

predmetné konanie je poznačené prieťahmi. Vzhľadom na samotný priebeh konania, to je

na jednotlivé procesné úkony uskutočnené v konaní, mám za to, že v tomto prípade ide

o objektívne prieťahy v konaní, ku ktorým došlo bez akéhokoľvek subjektívneho zavinenia

zákonného sudcu.

Je pravdou, že od výzvy súdu zo dňa 14. 05. 2007, ktorou súd vyzval navrhovateľa na

vyjadrenie sa k odporu odporcu, do pojednávania súdu dňa 05. 03. 2009, uplynuli takmer

dva roky bez akéhokoľvek úkonu súdu vo veci samej, mám však za to, že uvedená skutočnosť

bola spôsobená bez subjektívneho zavinenia zákonného sudcu ako dôsledok zaťaženosti

súdneho oddelenia. Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia, resp. jednotlivých civilných

sudcov, nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48

ods. 2 SR, mám za to, že predmetné konanie je poznačené prieťahmi, avšak

objektívneho charakteru.

Zo spisového materiálu, ako aj z vyjadrenia zákonnej sudkyne vyplýva, že prvé

pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 05. 03. 2009 na žiadosť navrhovateľa zo dňa

08. 12. 2008. Uvedené pojednávanie súdu bolo odročené bez rozhodnutia vo veci samej

z dôvodu procesného návrhu odporcu na prerušenie konania, v zmysle ktorého tunajší súd

uznesením zo dňa 15. 07. 2009 predmetné konanie prerušil. Voči uzneseniu o prerušení

konania sa odvolal navrhovateľ, v dôsledku čoho sa spisový materiál od 09. 10. 2009 do

08. 04. 2010 nachádzal na Krajskom súde v Bratislave ako odvolacom súde, čo bolo

dôvodom, pre ktorý tunajší súd v tomto období vo veci nekonal.

V zmysle právneho názoru odvolacieho súdu vyjadreného v jeho rozhodnutí

o odvolaní, ktorým je tunajší súd ako súd prvého stupňa viazaný, bol tunajší súd povinný

opätovne posúdiť a rozhodnúť o návrhu odporcu na prerušenie konania, čo bolo dôvodom,

pre ktorý tunajší súd nevytýčil nové pojednávanie vo veci ihneď po vrátení veci

z odvolacieho súdu na tunajší súd dňa 08. 04. 2010. Tunajší súd niekoľkokrát bezvýsledne

dopytoval Okresný súd Dunajská Streda o poskytnutie súčinnosti (žiadosť zo dňa

22. 07. 2010 a 22. 09. 2010) potrebnej pre pokračovanie tunajšieho súdu v predmetnom

konaní a rozhodnutie o návrhu odporcu na prerušenie konania, v dôsledku čoho dňa

23. 02. 2011 podal predsedníčke Okresného súdu Dunajská Streda sťažnosť na nečinnosť

Okresného súdu Dunajská Streda. Vzhľadom k uvedenému musím konštatovať, že v období

od dopytovania Okresného súdu Dunajská Streda prípisom zo dňa 22. 07. 2009 do

doručenia vybavenia sťažnosti a poskytnutia súčinnosti tunajšiemu súdu predsedníčkou

Okresného súdu Dunajská Streda dňa 05. 05. 2011 bola dôvodom vzniknutých prieťahov

v predmetnom konaní nečinnosť Okresného súdu Dunajská Streda.

Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že dňa 02. 11. 2010 podal na tunajší súd sťažnosť

na prieťahy v konaní, pričom o jej vybavení nebol predsedom tunajšieho súdu do

05. 04. 2011 žiadnym spôsobom vyrozumený, čím mu nebola poskytnutá ochrana práva na

prejednanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaná ,

uvádzam, že som obratom vykonala šetrenie lustráciou v registri sťažností, pričom som

zistila, že v roku 2010 nebola na tunajší súd podaná žiadna sťažnosť spoločnosti P., s. r.o.,

právne zastúpená advokátom JUDr. B. J., B., na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn.

. Zároveň si dovoľujem uviesť, že pri prešetrovaní sťažností postupujem vždy

podľa ustanovení o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

o sťažnostiach a každá sťažnosť podaná na tunajšom súde

je vybavená v zákonom ustanovenej lehote podľa ustanovenia

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, si dovoľujem

požiadať Ústavný súd Slovenskej republiky, aby vzal do úvahy, že zákonná sudkyňa svojím

postupom nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom na vyššie uvedené objektívne

dôvody, pre ktoré došlo k prieťahom v predmetnom konaní, si dovoľujem požiadať Ústavný

súd Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného

zadosťučinenia vzal do úvahy a sťažovateľovi nepriznal finančné zadosťučinenie v plnej

výške.

Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej

republiky. (...)“

2.2 Právny zástupca sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie podpredsedníčky

okresného súdu zaujal takéto stanovisko:

„(...) Ako uvádza vo svojom vyjadrení sám porušovateľ, s poukazom na predmet

konania a na dobu jeho trvania objektívne dochádza k prieťahom v konaní. Porušovateľ

teda sám nepopiera, že by jeho postupom nedochádzalo k prieťahom v konaní a je si

vedomý skutočnosti, že takýto postup je spôsobilý zasiahnuť do práv sťažovateľa.

Prieťahy v konaní porušovateľ odôvodňuje zaťaženosťou súdneho oddelenia, resp.

jednotlivých civilných sudcov, čo však podľa jeho názoru nemôže byť dôvodom na

porušenie práva sťažovateľa. Porušovateľ teda na jednej strane uvádza, že svojim postupom

spôsobuje v konaní neodôvodnené prieťahy, na strane druhej, pokiaľ k prieťahom dochádza

z dôvodu zaťaženosti súdneho oddelenia, nejedná sa o prieťahy spôsobilé zasiahnuť do

garantovaného práva sťažovateľa na prejednanie vecí bez

zbytočných prieťahov. Vychádzajúc pritom z relevantnej judikatúry Ústavného súdu

Slovenskej republiky, otázky množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú

podstatné pre posúdenie toho, či došlo k neodôvodneným prieťahom v konaní (obdobne aj

nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 08. 09. 1999, sp. zn.: ).

Námietka nedostatočného počtu sudcov rovnako ako námietka veľkého množstva

nevybavených a nerozhodnutých vecí nemá povahu okolnosti, ktoré by vylučovali

zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý

sa naň obrátil (obdobne aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 05. 2002,

sp. zn.: ). Vzhľadom na uvedené, argumentácia, ktorou porušovateľ

odôvodňuje svoj postup, nemá charakter okolnosti, pre ktoré by zásah do sťažovateľových

práv nebol dôvodný.

Pokiaľ sa porušovateľ odvoláva na postup Okresného súdu Dunajská Streda, ktorý

v konaní vedenom pod sp. zn.: spôsobil prieťahy tým, že neodpovedal na

dopyty porušovateľa. Túto skutočnosť nemožno hodnotiť ako objektívny dôvod pre zásah do

sťažovateľových práv, a to jednak z dôvodu, že predmetné konanie vedené na Okresnom

súde Dunajská Streda nemá súvis s vecou prejednávanou porušovateľom, pretože v tomto

konaní sa nerieši otázka významná pre rozhodnutie v predmetnej veci, ako aj z dôvodu, že

na ťarchu sťažovateľových práv nemôže byť také konanie porušovateľa, ktoré on sám

ovplyvniť nemôže.

V napadnutom konaní ide pritom o skutkovo aj právne jednoduchú vec. Ide

o pohľadávku z obchodného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, pričom vo veci bol

vydaný platobný rozkaz. V odpore voči platobnému rozkazu ani odporca nespochybňoval

pohľadávku, čo do právneho dôvodu a výšky, len všeobecne uvádza skutočnosti, ktoré sú

predmetom úplne iného konania na OS Dunajská Streda.

Sťažovateľ preukázateľne podal porušovateľovi dňa 02. 11. 2010 prostredníctvom

poštovej prepravy sťažnosť na prieťahy v konaní. Sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola

zároveň prílohou jeho ústavnej sťažnosti, bola Ústavnému súdu Slovenskej republiky

predložená. Pre odstránenie pochybností, sťažovateľ opätovne zasiela Ústavnému súdu

Slovenskej republiky v prílohe tohto stanoviska sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa

26. 10. 2010, doručenie ktorej preukazuje kópiou doručenky s pečiatkou porušovateľa, na

ktorej je vyznačený dátum 02. 11. 2010. V prípade, pokiaľ by pre rozhodnutie Ústavného

súdu Slovenskej republiky v tejto veci nebolo postačujúce predloženie kópie sťažnosti na

prieťahy v konaní zo dňa 26. 10. 2010, resp. kópie doručenky, sťažovateľ je pripravený

predložiť Ústavnému súdu Slovenskej k nahliadnutiu originály týchto dokumentov.

Na základe uvedených skutkových a právnych tvrdení sťažovateľ žiada Ústavný súd

Slovenskej republiky, aby rozhodol tak, ako je to uvedené v sťažnosti sťažovateľa zo dňa

05. 04. 2011.

Sťažovateľ si zároveň dovoľuje v súlade s § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, vyčísliť trovy konania

spočívajúce v trovách právneho zastupovania vo výške =471,28 EUR, za tri úkony právnej

služby: 1) prevzatie a príprava zastúpenia pred Ústavným súdom Slovenskej republiky,

2) sťažnosť zo dňa 05. 04. 2011. 3) stanovisko k vyjadreniu porušovateľa, jeden úkon

=123,50 EUR + 7,41 EUR (režijný paušál) =130,91 EUR, t.j. za tri úkony =392,73 EUR +

20 % DPH (78,55 EUR) =471,28 EUR.

Na záver si sťažovateľ dovoľuje uviesť, že v zmysle

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov súhlasí, aby Ústavný súd Slovenskej republiky

upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu, ak dospeje k názoru, že od ústneho

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 8. augusta 2006 podala sťažovateľka na okresnom súde návrh na začatie konania

proti spoločnosti T., s. r. o. (ďalej len „odporkyňa“), o zaplatenie sumy 10 068,74 €

(303 331 Sk) s príslušenstvom. Vec bola na okresnom súde pôvodne zaevidovaná pod

sp. zn. .

Dňa 7. septembra 2006 súd vyzval sťažovateľku na doplnenie a opravu návrhu podľa

.

Dňa 12. septembra 2006 súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za

návrh.

Dňa 21. decembra 2006 sťažovateľka zaplatila súdny poplatok za návrh.

Dňa 15. januára 2007 bol okresnému súdu doručený doplnený a opravený návrh

v zmysle výzvy súdu.

Dňa 20. apríla 2007 okresný súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k.

26.

Dňa 7. mája 2007 odporkyňa podala odpor proti uvedenému platobnému rozkazu.

Dňa 14. mája 2007 súd vyzval sťažovateľku, aby sa vyjadrila k podanému odporu,

a toho istého dňa vyzval odporkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor.

Dňa 30. júla 2007 sťažovateľka prostredníctvom svojho splnomocneného právneho

zástupcu požiadala súd o nariadenie pojednávania vo veci.

Dňa 8. augusta 2007 bola vec prevedená do oddelenia „Cb“ a bola zaevidovaná pod

sp. zn. .

Dňa 8. decembra 2007 sťažovateľka opätovne požiadala súd o nariadenie

pojednávania vo veci.

Dňa 5. februára 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 5. marec 2009.

Dňa 5. marca 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito z dôvodu zistenia stavu konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod

sp. zn. a z dôvodu posúdenia návrhu odporkyne na prerušenie predmetného

konania.

Dňa 24. marca 2009 odporkyňa predložila súdu listinné doklady týkajúce sa konania

vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. .

Dňa 23. apríla 2009 sťažovateľka požiadala súd o nariadenie termínu pojednávania

a podala vyjadrenie k návrhu odporkyne na prerušenie konania.

Dňa 30. apríla 2009 okresný súd požiadal Okresný súd Dunajská Streda o oznámenie,

v akom štádiu sa nachádza konanie vedené na tomto súde pod sp. zn. ,

a o doručenie kópie návrhu na začatie tohto konania.

Dňa 4. júna 2009 Okresný súd Dunajská Streda reagoval na žiadosť okresného súdu.

Dňa 15. júla 2009 okresný súd uznesením č. k. -98 prerušil napadnuté

konanie až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Dunajská

Streda pod sp. zn. .

Dňa 12. augusta 2009 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky proti

uzneseniu o prerušení konania.

Dňa 9. októbra 2009 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľky.

Dňa 23. marca 2010 krajský súd uznesením č. k. -105 rozhodnutie

okresného súdu o prerušení konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že

okresný súd má opätovne posúdiť a rozhodnúť o návrhu odporcu na prerušenie konania,

pretože „je uznesenie prvostupňového súdu nepreskúmateľné a nesprávne, čím bola

účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom“.

Dňa 8. apríla 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 9. júna 2010 sťažovateľka opätovne požiadala súd „o vytýčenie termínu

pojednávania“.

Dňa 22. júla 2010 okresný súd požiadal Okresný súd Dunajská Streda o oznámenie,

v akom štádiu sa nachádza konanie u nich vedené pod sp. zn. , a o oznámenie,

či je predmetné konanie právoplatne skončené.

Dňa 22. septembra 2010 okresný súd opakovane požiadal Okresný súd Dunajská

Streda o oznámenie, v akom štádiu sa nachádza konanie u nich vedené pod sp. zn.

, a o oznámenie, či je predmetné konanie právoplatne skončené.

Dňa 23. februára 2011 podala zákonná sudkyňa na Okresný súd Dunajská Streda

sťažnosť na jeho nečinnosť z dôvodu, že Okresný súd Dunajská Streda nereagoval na

žiadosti okresného súdu, v dôsledku čoho spôsobil prekážku postupu súdu v napadnutom

konaní.

Dňa 5. mája 2011 bolo okresnému súdu doručené vybavenie sťažnosti predsedníčkou

Okresného súdu Dunajská Streda, súčasťou ktorého bolo aj vybavenie predošlých žiadostí

okresného súdu.

Dňa 25. mája 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 27. jún 2011.

Dňa 27. júna 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

10. októbra 2011 s tým, že účastníci konania oznámia súdu, či uzavreli mimosúdnu dohodu,

resp. podajú návrhy na vykonanie ďalšieho dokazovania.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušovaniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon

ani podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo

právnu zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že

okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek dôvodov nečinný v období od

8. augusta 2007 do 5. februára 2009 (osemnásť mesiacov) a na vrub okresnému súdu treba

pripísať aj neospravedlniteľnú procesnú činnosť v období od 15. júla 2009 do 22. júla 2010

(dvanásť mesiacov), v ktorom bolo prerušené napadnuté konanie v dôsledku uznesenia

okresného súdu č. k. -98. Toto rozhodnutie zbytočne vyvolalo oddialenie

odstránenia právnej neistoty účastníkov konania, pretože podľa krajského súdu je toto

rozhodnutie „nepreskúmateľné a nesprávne“. Okresný súd teda počas dva a pol roka vo

veci nevykonal prakticky žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľka ako navrhovateľka v danej veci nachádzala, čo je základným účelom práva

zaručeného v citovaných článkoch a dohovoru (pozri napr. ).

K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale

výlučne v dôsledku postupu súdu. Obranu okresného súdu, podľa ktorého „v tomto prípade

ide o objektívne prieťahy v konaní, ku ktorým došlo bez akéhokoľvek subjektívneho

zavinenia zákonného sudcu(...) ako dôsledok zaťaženosti súdneho oddelenia“, nemožno

akceptovať. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo

porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval

postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom

konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti

nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení

podpredsedníčky okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už opakovane uviedol

(pozri napr. , , , , ), že

nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí

zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len

v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. v

zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti

v primeranej lehote. Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu nevyplýva prijatie účinných

opatrení. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal riešiť,

nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by

vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci

občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru tak, ako to je uvedené vo

výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €,

„pretože aj navrhovateľ znáša nemalé riziko, že jeho pohľadávky voči dlžníkom sa stanú

v dôsledku ich likvidácie, či konkurzu nesplniteľné, a naopak, aj navrhovateľ je povinný

plniť si svoje záväzky voči jeho veriteľom“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a podľa dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné

zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad

spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky,

považuje za primerané vo výške 2 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

účelne vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti

a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu). Za tri úkony vykonané v roku 2011

patrí odmena v sume trikrát po 123,50 €, teda 370,50 €, a trikrát režijný paušál v sume

7,41 €, teda 22,23 €, preto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 392,73 €, ku ktorej

bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 78,54 €, t. j. trovy právneho zastúpenia

sťažovateľky v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov predstavujú celkove sumu 471,27 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. októbra 2011