Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/122/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. J. K., bývajúceho

v K., zastúpeného JUDr. D. B., advokátom v K., proti ţalovaným 1/ Mgr. I. Š., správcovi

konkurznej podstaty úpadcu x, so sídlom v K., 2/ M. L., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. M.

T., advokátom v L., o určenie neplatnosti právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde

Košice II pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach z 10. novembra 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 10. novembra 2010 sp. zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom zo 14. januára 2010 č.k. -91 určil, ţe

zmluva uzavretá medzi predávajúcim Mgr. I. Š., správcom konkurznej podstaty úpadcu V.

a kupujúcou M. L., týkajúca sa prevodu nehnuteľností zapísaných na LV č. X., kat. úz. S.,

2

obce K., okresu K., parc. č. X. – ostatné plochy o výmere X. m, parc. č. X. – ostatné plochy

22

o výmere 113 m, parc. č. X. – ostatné plochy o výmere 115 m, parc. č. X. – ostatné plochy

22

o výmere 126 m, parc. č. X. – ostatné plochy o výmere 131 m, parc. č. X. – ostatné plochy

22

o výmere 135 m, parc. č. X. – ostatné plochy o výmere 242 m, parc. č. X. – ostatné plochy

22

o výmere 87 m, parc. č. X. – ostatné plochy o výmere 8 m, parc. č. X. – ostatné plochy

22

o výmere 8 m, parc. č. X. – ostatné plochy o výmere 89 ma parc. č. X. – ostatné plochy

2

o výmere 88 m, je neplatná a ţalovaným uloţil spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobcovi

náhradu trov konania vo výške 333,36 Eur do troch dní. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe

ţalobca má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy a v konaní nebolo

sporné, ţe x ešte pred vyhlásením konkurzu odpredali byty v bytovom dome súp. č. X. spolu

s pozemkami pod domom, nie však priľahlú zeleň na 12 parcelách na F. ul. vo výmere 1 591

2

m. Správcovi konkurznej podstaty bol udelený súhlas na odpredaj týchto pozemkov

2

opatrením Krajského súdu v Košiciach ţalovanej 2/, takýto postup správcu konkurznej

podstaty bol však v rozpore s ustanovením , ktorý

stanovoval, ţe pri konaniach začatých pred 1. augustom 2000 sa vo veciach prevodu

vlastníctva bytov a nebytových priestorov bude postupovať iba podľa osobitného predpisu,

pričom týmto osobitným predpisom bol , t.j. zákon o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov. V zmysle § 23 ods. 1 citovaného zákona je s vlastníctvom bytu alebo

nebytového priestoru v dome nerozlučne spojené aj vlastníctvo alebo iné spoločné právo

k pozemku, na ktorom je dom postavený a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj

vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu

alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na

priľahlom pozemku. Správca konkurznej podstaty zabudol odpredať priľahlú zeleň na F. ul.

2

o celkovej výmere 1 591 m, pričom jeho povinnosťou bolo odpredať tieto nehnuteľnosti

vlastníkom bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome č. X., avšak tieto nehnuteľnosti

odpredal inej osobe, ţalovanej 2/. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením §

142 ods. 1 , úspechom v konaní a vznikom trov na právnom zastúpení.

Na odvolanie ţalovaného 1/ Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 10. novembra 2010

sp.zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol

a ţiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozsudku

uviedol, ţe súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, keď po zistení skutkového stavu

dospel k záveru, ţe ţalobca má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej

kúpnej zmluvy. Uviedol, ţe platnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi ţalovanými nemoţno

preskúmavať v tomto konaní. Krajský súd v Košiciach ako konkurzný súd udelil správcovi

súhlas na predaj predmetného majetku a proti takémuto opatreniu nie je prípustný opravný

prostriedok a ani v inom konaní iný súd nemôţe preskúmať a posudzovať jeho obsah

a nemoţno určiť ani neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou správca previedol nehnuteľný majetok.

Právoplatné rozhodnutia súdov v iných konaniach sú záväzné pre kaţdého. Platí, ţe celé

konkurzné konanie uskutočňuje konkurzný súd a súčasťou konkurzného konania je aj fáza

speňaţovania majetkovej podstaty. Pri speňaţovaní správca postupuje relatívne samostatne,

jeho činnosť však podlieha kontrole súdu. Len konkurzný súd môţe ovplyvňovať priebeh

konkurzného konania. Do súdneho konania nemôţe zasahovať iný súd, ale ani ten istý

v rámci iného konania. Súd prvého stupňa preto nebol oprávnený zaoberať sa námietkou

ţalobcu spochybňujúcou platnosť kúpnej zmluvy. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

ustanovením , ods. 1,2, a

3

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca a ţiadal, aby dovolací

súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil a ţalobe vyhovel, prípadne zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia

a dôvodnosť z ustanovenia , , Uviedol, ţe povaţuje za

nesprávny právny záver odvolacieho súdu, podľa ktorého prvostupňový súd úplne zistil

skutkový stav, avšak vec nesprávne právne posúdil. Podľa jeho názoru vec nesprávne právne

posúdil odvolací súd keď vyslovil, ţe ţalobca nemá naliehavý právny záujem na určení

neplatnosti predmetnej zmluvy. Naliehavý právny záujem spočíval v tom, ţe ţalovaná 2/

v zmysle nebola oprávnenou osobou, na ktorú malo prejsť vlastnícke

právo k predmetným nehnuteľnostiam – priľahlým pozemkom, pretoţe malo prejsť

na vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vlastníci bytov tak nemôţu plnohodnotne

uţívať bytový dom. Nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu, ţe platnosť kúpnej zmluvy

nemoţno preskúmať. Udelenie súhlasu správcovi konkurzným súdom s predajom

predmetných nehnuteľností patriacich úpadcovi, nie je moţné chápať ako zhojenie

akýchkoľvek dôvodov neplatnosti zmluvy, ktorej uzavretie nastane aţ v budúcnosti bez

moţnosti vyslovenia jej neplatnosti a to najmä v prípade, ak uzavretie zmluvy bolo v rozpore

so zákonom. S poukazom na ustanovenie uviedol,

ţe bol ukrátený na svojich zaručených právach, pretoţe odvolací súd nedostatočne

odôvodnil svoje rozhodnutie, pretoţe neuviedol právny predpis ktorý aplikoval

na prejednávanú vec a aplikáciou ktorého dospel k právnemu názoru, ţe rozhodnutie

konkurzného súdu (opatrenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. z 27. septembra

2006) má za následok to, ţe kúpna zmluva medzi ţalovanými bola platne uzatvorená.

Z uvedeného dôvodu povaţuje rozhodnutie odvolacieho súdu za nepreskúmateľné

a nezákonné. Odvolací súd mu svojim postupom odňal moţnosť konať pred súdom aj tým, ţe

sa nemohol vyjadriť k moţnému pouţitiu iného ustanovenia pri rozhodovaní, ktorý napokon

odvolací súd vo svojom rozhodnutí ani neuviedol. V ďalšom zopakoval skutočnosti týkajúce

sa právneho posúdenia platnosti kúpnej zmluvy, ktoré uvádzal v priebehu celého konania.

Ţalovaný 1/ sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadril.

Ţalovaná 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe ţalobca nebol na podanie návrhu

na začatie konania aktívne legitimovaný a nepreukázal existenciu naliehavého právneho

záujmu na poţadovanom určení a nesprávne si vykladá ustanovenia

Navrhla dovolanie ţalobcu zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z

a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.

Z ustanovenia vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

( ).

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd najskôr otázkou, či

konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v (t.j., či

v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť

účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku

návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad

odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom, či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľ vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, a g/

nenamietal a tieto vady nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.

Vzhľadom na námietky dovolateľa a tieţ s prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1,

veta druhá , dovolací súd kládol dôraz na skúmanie tej vady, ktorej existenciu dovolateľ

v dovolaní namietal ( ).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, ţe kaţdý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má

právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

6

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky vyplýva, ţe tak základné právo podľa , ako aj právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť

konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. ).

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva

je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie

v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. ).

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001

, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

predstavuje právny celok, ktorý treba aplikovať

vo vzájomnej súvislosti všetkých ústavných noriem. Len výnimočne a ojedinele môţe nastať

stav, keď sa spoločensky upravený vzťah upravuje jedinou normou ().

Kaţdé ustanovenie treba interpretovať a uplatňovať v nadväznosti na iné normy

, pokiaľ existuje medzi nimi príčinná súvislosť (), a preto ústavný súd

opakovane vyslovil názor, ţe ustanovenia sa vysvetľujú a uplatňujú vo vzájomnej

súvislosti všetkých relevantných noriem (, , ,

, , , m. m. atď.).

Záver o interpretácii a uplatňovaní právnych noriem vo vzájomnej príčinnej súvislosti

sa nepochybne vzťahuje nielen na ústavné normy, ale aj na právne normy obsiahnuté

v právnych predpisoch niţšieho stupňa právnej sily, teda aj na právne normy obsiahnuté

v zákonoch. Zároveň zo zásady ústavne konformného výkladu a uplatňovania právnych

predpisov explicitne vyjadrenej v vyplýva aj poţiadavka, aby všetky

orgány verejnej moci vykladali a uplatňovali zákony (zákonné normy) v súlade s obsahom

a účelom dotknutých ústavných noriem.

Za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodrţiavanie základných práv a slobôd je

na prvom mieste zodpovedný všeobecný súd. Ústavný súd vo svojej judikatúre tieţ

konštantne zdôrazňuje, ţe pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu

ochrany ústavnosti ( ) nemôţe zastupovať všeobecné súdy, ktorým

predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a ţe jeho úloha sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä

v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú

arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. ,

I.ÚS27/04, I.ÚS74/05).

Podľa názoru dovolacieho súdu ústavne súladný výklad zákonov (podľa čl. 152 ods. 4

), platného i v čase rozhodovania odvolacieho súdu, v danom prípade predstavuje

neoddeliteľnú súčasť rozhodovacej činnosti a ako taký jedine zodpovedá základnému právu

kaţdého na súdnu ochranu podľa (obdobne napr. ).

Podstata základného práva priznaného podľa spočíva v prvom rade

v oprávnení kaţdého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde a ţe tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola namietanému

právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane

vykonávajú, a teda ţe základné právo na súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať sa

súdnej ochrany, ale ju aj v určitej kvalite, t.j. zákonom ustanoveným postupom súdu, dostať.

Postup súdov v konaní o veci a jeho kvalita ustanovená zákonom je vyjadrením práva

na súdnu ochranu účastníka konania vyplývajúceho z . Ochranu

základným právam a slobodám poskytujú predovšetkým všeobecné súdy (,

).

Základné právo na súdnu ochranu zohráva v demokratickej spoločnosti natoľko

závaţnú úlohu, ţe pri rozhodovaní o podmienkach jeho uplatnenia neprichádza zo strany

súdov do úvahy zuţujúci výklad a ani také interpretačné postupy pri výklade procesných

predpisov, ktorých následkom by mohlo byť jeho neodôvodnené, prípadne svojvoľné

8

obmedzenie alebo odňatie. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje

v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich

postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane ich

povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom

konania posúdiť, ako súd v ich veci vyloţil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými

úvahami sa riadil pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí

v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu

na súdnu ochranu podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu ale nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c.

Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Vyslovil, ţe súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

9

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu ().

Právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia je takým procesným právom, ktoré

mu je v občianskom súdnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov.

Tak odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj odôvodnenie rozsudku

odvolacieho súdu, musia mať náleţitosti uvedené v ustanovení (

). Musia obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti

výroku rozsudku. Súdy sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musia vyporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne

vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ

s poukazom na právne závery, ktoré prijali. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým

preukázať správnosť rozsudku. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly

správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom alebo mimoriadnom

opravnom prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné.

Zákonom poţadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku

( v spojení s ) je nie len formálnou poţiadavkou, ktorou sa má

zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých

a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak

v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Tieto poţiadavky

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa

a ţalobu zamietol, nespĺňa.

V prejednávanej veci odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, pričom

svoje rozhodnutie (na rozdiel od súdu prvého stupňa) oprel o konštatovanie, ţe ţalobca nemá

naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, pričom neuviedol na základe

čoho k takémuto záveru dospel. Vyslovil tieţ, ţe platnosť predmetnej kúpnej zmluvy nie je

moţné preskúmať v tomto konaní, pretoţe konkurzný súd svojim opatrením, proti ktorému

nie je prípustný opravný prostriedok, udelil správcovi súhlas na predaj predmetného pozemku

a činnosť správcu podliehala kontrole súdu a do takéhoto súdneho konania nemôţe zasahovať

10

iný súd a preto súd prvého stupňa nebol oprávnený zaoberať sa námietkami ţalobcu

spochybňujúcimi platnosť predmetnej kúpnej zmluvy. Z rozhodnutia nie je zrejmé a z ničoho

sa nedá ani zistiť, z čoho vyvodil odvolací súd záver o nedostatku naliehavého právneho

záujmu ţalobcu na určení neplatnosti zmluvy a nie je zrejmé ani to, prečo nemoţno v tomto

konaní preskúmať platnosť kúpnej zmluvy z 23. októbra 2006. Nie je zrejmé, z čoho odvolací

súd vychádzal, keď vyššie uvedené konštatoval, pretoţe v odôvodnení rozsudku odvolacieho

súdu chýba akékoľvek bliţšie odôvodnenie a celkom chýba právne posúdenie. Odvolací súd

neuviedol ţiadne ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého prejednávanú vec posúdil.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe odvolací súd dokazovanie vo veci nedoplnil, pojednávanie

na prejednanie veci nevytýčil a svoj rozsudok len verejne vyhlásil dňa 10. novembra 2010

(por. č.l. 122, 123). V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd musí vysporiadať

so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení

dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným

dokazovaním, ale tieţ s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho

súdu môţu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom

vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona

alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia

podriadil zistený skutkový stav. Predmetné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu

nezodpovedá poţiadavke na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia a je tak

zmätočné.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe odôvodnenie napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, čo malo za následok porušenie práva

dovolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie moţnosti dovolateľa konať pred súdom

v zmysle

Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesnej vade podľa , je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť

povaţované za správne.

Pokiaľ dovolateľ ako dovolací dôvod uvádzal inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/

) a nesprávne právne posúdenie veci ( ), dovolací súd uvádza,

ţe napadnutý rozsudok nemohol v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska

11

správnosti zaujatých právnych záverov vzhľadom na uţ spomenuté vady, z dôvodu ktorých

rozhodnutie odvolacieho súdu nie je pre toto posúdenie dostatočným podkladom.

Dovolací súd z dôvodov vyššie uvedených zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( ) bez toho, aby pristúpil k posúdeniu

opodstatnenosti námietky dovolateľa, ţe v konaní došlo k inej vade konania a ţe rozsudok

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. marca 2012

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová