Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/394/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. J., bývajúceho v K.,

zastúpeného JUDr. D., advokátom v K., proti ţalovaným 1/ Mgr. I., správcovi konkurznej

podstaty úpadcu V., so sídlom v K., 2/ M., bývajúcej v K., D., zastúpenej JUDr. M.,

advokátom v L., o určenie neplatnosti právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Košice

II pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

z 12. júna 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 12. júna 2013 sp. zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom zo 14. januára 2010 č.k. -91 určil,

ţe zmluva uzavretá medzi predávajúcim Mgr. I., správcom konkurznej podstaty úpadcu V.

Košice a kupujúcou M., týkajúca sa prevodu nehnuteľností zapísaných na LV č. X., kat. úz.

2

S., obce K., okresu K., parc. č. X. – ostatné plochy o výmere 289 m, parc. č. X. – ostatné

22

plochy o výmere 113 m, parc. č. X. – ostatné plochy o výmere 115 m, parc. č. X. – ostatné

22

plochy o výmere 126 m, parc. č. X. – ostatné plochy o výmere 131 m, parc. č. X. – ostatné

22

plochy o výmere 135 m, parc. č. X. – ostatné plochy o výmere 242 m, parc. č. X. – ostatné

22

plochy o výmere 87 m, parc. č. X. – ostatné plochy o výmere 88 m, parc. č. X. – ostatné

22

plochy o výmere 88 m, parc. č. X. – ostatné plochy o výmere 89 ma parc. č. X. – ostatné

2

plochy o výmere 88 m, je neplatná a ţalovaným uloţil spoločne a nerozdielne zaplatiť

ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 333,36 Eur do troch dní. V odôvodnení rozsudku

uviedol, ţe ţalobca má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy

spočívajúci v tom, ţe ţalovaná 2/ nebola oprávnenou osobou, na ktorú malo prejsť vlastníctvo

predmetných pozemkov, ale malo prejsť na vlastníkov bytov a nebytových

2

priestorov. V konaní nebolo sporné, ţe V. ešte pred vyhlásením konkurzu (t.j. pred 12. júlom

1997) odpredali byty v bytovom dome súp. č. X. spolu s pozemkami pod domom, nie však

2

priľahlú zeleň na 12 parcelách na F.. vo výmere 1591 m. Správcovi konkurznej podstaty bol

udelený súhlas na odpredaj týchto pozemkov opatrením Krajského súdu v Košiciach

ţalovanej 2/, takýto postup správcu konkurznej podstaty bol však v rozpore s ustanovením §

70b ods. 5 ktorý stanovoval, ţe pri konaniach začatých pred 1.

augustom 2000 sa vo veciach prevodu vlastníctva bytov a nebytových priestorov bude

postupovať iba podľa osobitného predpisu, pričom týmto osobitným predpisom bol zákon č.

, t.j. zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V zmysle

citovaného zákona je s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome nerozlučne

spojené aj vlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený

a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou

o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný

spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku. Správca konkurznej podstaty

2

zabudol odpredať priľahlú zeleň na F.. o celkovej výmere 1591 m, pričom jeho povinnosťou

bolo odpredať tieto nehnuteľnosti vlastníkom bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome č. X.,

avšak tieto nehnuteľnosti odpredal inej osobe, ţalovanej 2/. Rozhodnutie o trovách konania

odôvodnil ustanovením , úspechom v konaní a vznikom trov na právnom

zastúpení.

Na odvolanie ţalovaného 1/ a ţalobcu (tu len do trov konania) Krajský súd

v Košiciach (po zrušení jeho rozsudku z 10. novembra 2010 sp. zn.

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. marca 2012 sp. zn. )

v poradí druhým rozsudkom z 12. júna 2013 sp. zn. zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa tak, ţe ţalobu ţalobcu zamietol, ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej

2/ náhradu trov konania vo výške 419,64 Eur do troch dní s povinnosťou zaplatiť ju právnemu

zástupcovi a ţalobcovi(?) a ţalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení

svojho rozsudku uviedol, ţe súd prvého stupňa vec posúdil nesprávne po právnej stránke, keď

po zistení skutkového stavu určil neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi ţalovaným 1/

a ţalovanou 2/ ako kupujúcou a to podľa v spojení s a

ods. 3 S poukazom na uznesenie Krajského súdu v Košiciach

z 12. júna 1997 č.k. -17 (správne -17) a jeho opatrenie

z 27. septembra 2006 č.k. -414 uviedol, ţe nesprávne právne posúdenie veci

spočívalo v tom, ţe súd neaplikoval na vec ustanovenia § 6, § 12, § 18, § 19 a § 27 zákona

3

č. , ktorým sa konkurz úpadcu spravuje. Mal za nepochybné, ţe predmetná

kúpna zmluva z 23. októbra 2010 bola uzatvorená pri speňaţení majetku v konkurze,

jej uzatvoreniu predchádzalo opatrenie konkurzného súdu, ktorým tento súhlasil s predajom

nehnuteľného majetku. S poukazom na ustanovenie , a

uviedol, ţe zákon pri spísaní veci do súpisu konkurznej podstaty zakladá vyvrátiteľnú

domnienku, ţe vec do konkurznej podstaty bola zapísaná správne a prelamuje zásadu, podľa

ktorej nikto nemôţe previesť na iného viac práv, neţ má sám, preto v prípade, ak vec

zaradená do súpisu konkurznej podstaty do rozhodnutia súdu o vylučovacej ţalobe bola

speňaţená, osoba, ktorá tvrdí, ţe je nositeľom hmotného práva k veci, môţe vo vylučovacej

ţalobe byť podľa ustálenej judikatúry súdov v zásade úspešná len čo do vydania výťaţku

speňaţenej veci, pretoţe speňaţená vec uţ nie je súčasťou konkurznej podstaty a ten, na koho

správca konkurznej podstaty v rámci speňaţovania previedol majetok zapísaný do konkurznej

podstaty, sa stáva vlastníkom tohto majetku bez zreteľa na to, či majetok v čase speňaţenia

patril niekomu inému. Zvrátiť postup a rozhodnutia vydané v konkurznom konaní môţu

jeho účastníci alebo tretie osoby formou riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov

len v rámci konkurzného konania, ktorý je tieţ súdnym konaním, a ako kaţdé súdne konanie

je konaním autonómnym, čo znamená, ţe všeobecnému súdu v inom konaní neprináleţí

posudzovať správnosť postupu a záverov súdu konajúceho v konkurze. Vychádzajúc

z uvedených špecifík konkurzného konania a skutkového zistenia, ţe predmetná zmluva bola

uzavretá pri speňaţení konkurznej podstaty po tom, ako sporné pozemky boli zahrnuté

do konkurznej podstaty a konkurzný súd súhlasil s ich predajom, ktorý postup a rozhodnutie

v konkurznom konaní všeobecnému súdu v inom konaní neprislúcha hodnotiť, odvolací súd

uzavrel, ţe uvedené skutočnosti vylučujú, aby predmetná zmluva bola povaţovaná

za neplatnú, pretoţe právoplatné rozhodnutia súdov v iných konaniach (napr. v konkurznom,

exekučnom a pod.) sú záväzné pre kaţdého, keď práve záväznosť a nezmeniteľnosť

rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť je jednou zo záruk právnej istoty. V danej veci

pred speňaţením spísaného majetku (sporných pozemkov) nevyšlo najavo, ţe je tu osoba

(osoby), ktorá k tomuto majetku uplatňuje právo vylučujúce súpis. Zo zisteného skutkového

stavu nebola zrejmá existencia okolností spôsobilých vyvolať u konkurzného správcu

či konkurzného súdu pochybnosti o zaradení označených pozemkov do súpisu podstaty.

Za podstatné povaţoval odvolací súd to, ţe pôvodní nadobúdatelia bytov v roku 1997 a ani

neskôr o prevod sporných parciel ako priľahlých k pozemku neţiadali, a nie je známe,

aby tak urobili aj právni predchodcovia ţalobcu. Správca konkurznej podstaty pri speňaţení

majetku úpadcu mal záujem pozemky odpredať najprv mestu Košice, ktoré však o ne nemalo

záujem a potom ich so súhlasom konkurzného súdu predal ţalovanej 2/, ktorá záujem o kúpu

prejavila na základe inzerátov v dennej tlači, a v konaní nebolo preukázané, ţe by pozemky

nenadobudla v dobrej viere. Jej dobromyseľnosť pri právnom úkone smerujúcom

k nadobudnutiu práv tak nesvedčí o neplatnosti právneho úkonu pre jeho rozpor s dobrými

mravmi ( ). Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom

na , , a

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca a ţiadal,

aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil a ţalobe vyhovel, prípadne zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 238

ods. 1 a dôvodnosť z ustanovenia v spojení s

a , Za nesprávny povaţuje záver odvolacieho súdu, podľa

ktorého prvostupňový súd úplne zistil skutkový stav, avšak vec nesprávne právne posúdil,

pretoţe práve prvostupňový súd vec správne právne posúdil, keď návrhu ţalobcu vyhovel

a určil, ţe kúpna zmluva uzavretá medzi ţalovaným 1/ a ţalovanou 2/ je neplatná.

Prvostupňový súd správne aplikoval v rámci právneho posúdenia veci ustanovenie § 70b

ods. 1 a 5 o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom

do 1. januára 2006. Odvolací súd mal vychádzať z ustanovenia § 70b ods. 5 uvedeného

zákona, v zmysle ktorého pri konaniach začatých pred 1. augustom 2000 sa vo veciach

prevodu vlastníctva bytov a nebytových priestorov bude postupovať iba podľa osobitného

predpisu, ktorým bol o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

v znení neskorších predpisov. Odvolací súd na vec neaplikoval ustanovenia zákona

o vlastníctve bytov, preto vec nesprávne právne posúdil, čo zakladá dôvod dovolania v zmysle

ust. Uviedol, ţe napriek tomu, ţe dovolací súd v zrušujúcom

uznesení vytkol odvolaciemu súdu, ţe nedostatočne odôvodnil svoje tvrdenie o absencii

naliehavého právneho záujmu ţalobcu na určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy,

odvolací súd sa pri opätovnom prejednávaní a rozhodovaní veci k naliehavému právnemu

záujmu ţalobcu na určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy vôbec nevyjadril

a nie je zrejmé z čoho vyvodil iný právny záver ak mal za to, ţe uţ tu existuje naliehavý

právny záujem, oproti opačnému právnemu záveru uvedenému v predchádzajúcom

rozhodnutí. Keďţe odvolací súd sa zaoberal neplatnosťou predmetnej kúpnej zmluvy,

má ţalobca za to, ţe odvolací súd mal existenciu naliehavého právneho záujmu ţalobcu

na určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy za preukázanú, avšak môţe to byť

len dedukcia účastníka konania. Odvolací súd sa tak opomenul vyrovnať so základnou

otázkou pre rozhodnutie uvedenej veci, ktoré pochybenie zakladá zmätočnosť

a nepreskúmateľnosť rozhodnutia a zakladá dôvodnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237

písm. f/ Nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu, ţe zahrnutie veci do konkurznej

podstaty má za následok nemoţnosť domáhať sa určitým subjektom absolútnej neplatnosti

právneho úkonu, v ktorej časti taktieţ povaţuje rozhodnutie odvolacieho súdu

za nedostatočne odôvodnené, pretoţe udelenie súhlasu správcovi konkurzným súdom

s predajom predmetných nehnuteľností patriacich úpadcovi nie je moţné chápať ako zhojenie

akýchkoľvek dôvodov neplatnosti zmluvy. V súvislosti s týmto názorom zopakoval svoje

tvrdenia uvádzané v priebehu predchádzajúcich písomných a ústnych podaní. Za účelový

povaţoval názor odvolacieho súdu o nezáujme pôvodných nadobúdateľov bytov v roku 1997

o prevod predmetných priľahlých pozemkov, pretoţe povinnosťou správcu konkurznej

podstaty bolo predať tieto nehnuteľnosti vlastníkom bytov. Povaţoval v konaní za preukázanú

skutočnosť, ţe ţalovaný 1/ predmetné pozemky neponúkol vlastníkom bytov na odpredaj,

preto povaţuje kúpnu zmluvu za neplatnú a rozhodnutie odvolacieho súdu za nesprávne.

Napokon, výzvu odvolacieho súdu týkajúcu sa pouţitia ustanovení § 6, § 12, § 18, § 19 a § 27

povaţuje za formálnu, pretoţe z odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia nevyplýva, ako sa s týmito ustanoveniami vyporiadal a ďalej zopakoval

skutočnosti týkajúce sa právneho posúdenia platnosti kúpnej zmluvy, ktoré uvádzal

v priebehu celého konania, doplnené svojim „vyjadrením“ z 15. augusta 2014, v ktorom

uţ uvádzané skutočnosti znovu zopakoval.

Ţalovaný 1/ sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadril.

Ţalovaná 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe napadnutý rozsudok povaţuje

za správny, ţalobca nebol na podanie návrhu na začatie konania aktívne legitimovaný

a nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení, pretoţe nebol

účastníkom predmetnej kúpnej zmluvy a neboli nimi ani jeho právni predchodcovia. Navrhla

dovolanie ţalobcu zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

6

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z

a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V danej veci ide o takéto

rozhodnutie odvolacieho súdu, čím je daná prípustnosť dovolania.

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný rozsahom dovolania

i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými

vadami uvedenými v a tieţ inými vadami len vtedy, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho,

ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred

súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Dovolateľ vady v zmysle aţ e/ a nenamietal a tieto vady

nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.

Vzhľadom na námietky dovolateľa a tieţ s prihliadnutím na ustanovenie § 242

ods. 1, veta druhá , dovolací súd kládol dôraz na skúmanie tej vady, ktorej existenciu

dovolateľ v dovolaní namietal ( ).

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým

znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania

procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom

chránených záujmov.

Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia

sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo

zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija

c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci

E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej

republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) treba za porušenie práva

na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka, porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky

i s jeho dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných

prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237

písm. f/ a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Zo spisu vyplýva, ţe odvolací súd v poradí prvým rozsudkom napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu zamietol, pričom v odôvodnení uviedol, ţe súd prvého

stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, ţe ţalobca má naliehavý právny

záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy. Napriek tomu však odvolací súd vec meritórne

8

prejednal. V zrušujúcom uznesení z 22. marca 2012 sp. zn. Najvyšší súd

Slovenskej republiky uviedol, ţe z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu sa nedá zistiť,

na základe čoho dospel súd k záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu ţalobcu

na poţadovanom určení (keďţe názor súdu prvého stupňa za správny nepovaţoval)

a ani to, na základe čoho dospel k záveru o nemoţnosti preskúmať platnosť predmetnej

zmluvy. K tomuto konštatovaniu dospel dovolací súd z dôvodu, ţe odvolací súd sa vôbec

nevysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia s otázkou existencie naliehavého právneho

záujmu na poţadovanom určení, pričom, ak mal za to, ţe v tomto smere súd prvého stupňa

vec nesprávne právne posúdil, mal ţalobu zamietnuť bez toho, aby sa zaoberal vecou samou.

Po vrátení veci najvyšším súdom odvolací súd napadnutým (druhým) rozsudkom opätovne

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a ţalobu zamietol, pričom otázku naliehavého právneho

záujmu na poţadovanom určení ponechal celkom bez povšimnutia a vec znovu meritórne

prejednal. Ako vyriešil otázku existencie naliehavého právneho záujmu na poţadovanom

určení sa z odôvodnenia jeho rozhodnutia nedá zistiť (vzhľadom k predchádzajúcemu

vyslovenému názoru o jej nedostatku).

Návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom

stave (o rozvode, o neplatnosti manţelstva, o určení, či tu manţelstvo je alebo nie je, o určení

rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b/ o splnení

povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c/ o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80

písm. a/, b/ a c/ ).

Určovací návrh ( ) má predovšetkým preventívny charakter -

jeho účelom je spravidla poskytnúť ochranu právam navrhovateľa skôr, neţ dôjde k porušeniu

právneho vzťahu alebo práva [určovací návrh preto vo všeobecnosti nie je opodstatnený tam,

kde uţ právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste návrh na splnenie povinnosti

( )]. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej

kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti

takéhoto návrhu, musí byť naliehavý v tom zmysle, ţe navrhovateľ v danom právnom vzťahu

môţe navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv

a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo

právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde

sa návrhu na plnenie). Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať

9

skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na ţiadanom určení,

čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku ţalobe meritórne vyhovieť.

Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná

existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru u navrhovateľa, teda je tu stav, ţe právo

resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu

objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu,

resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemoţno odstrániť inak,

len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva

alebo právneho vzťahu. Nejde tu o samotný určovací návrh, ale o to, čoho (akého určenia)

sa navrhovateľ domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem

sa teda viaţe na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí

s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môţe dosiahnuť odstránenie

spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu

o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá teda posúdenie,

či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď

spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak

nasledovať iné konanie. Naliehavý právny záujem navrhovateľa na poţadovanom určení treba

skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním návrhu a konečný zmysel

navrhovaného rozhodnutia. Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem

na ním poţadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu.

Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, ţe ten-ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku

naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení spôsobilým alebo prípustným

prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Návrh

na určenie práva bol aj v minulosti svojou povahou návrhom preventívnym, u ktorého sa viac

neţ u návrhov (ţalôb) na plnenie dbalo, aby nedošlo k jeho zneuţitiu a prísne sa selektovala

jeho prípustnosť. Mnohé minulé právne vety zo súdnych rozhodnutí moţno povaţovať aj pri

súčasnej úprave za akceptovateľné, čomu svedčí predovšetkým to, ţe 1/ k tomu, či je právny

záujem na určení, sa prihliada z úradnej povinnosti, 2/ podľa ustanovenia o určovacej ţalobe

nie je prípustná ţaloba o určenie, ţe niekomu kedysi prislúchalo vlastnícke právo,

3/ na nedostatok predpokladu určovacej ţaloby musí súd prihliadať v ktoromkoľvek štádiu

konania. Otázky týkajúce sa posúdenia naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti

zmluvy, právneho úkonu a pod., sú teda doterajšou judikatúrou dostatočne riešené

a judikatúra je v tomto smere ustálená, pričom dovolací súd nemá dôvod ani v prejednávanej

10

veci sa od nej odkloniť (por. napr. aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.

, , , , ).

Súdna prax za určovaciu ţalobu v zmysle povaţuje aj návrh

na určenie neplatnosti zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia či neexistencia práva,

resp. právneho vzťahu. Zároveň rešpektuje názor, ţe ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť

len predbeţná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto ţalobe

daný naliehavý právny záujem (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

). Ten je v takomto prípade daný na samotnom určení práva. Určenie

neplatnosti zmluvy nemusí znamenať, ţe účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo

v dôsledku zmluvy zaniknúť alebo ţe nie je nositeľom práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť,

pretoţe právo mu mohlo zaniknúť na základe inej právnej skutočnosti, prípadne ho mohol

nadobudnúť iným spôsobom. Ak súd rozhodne o tom, ţe zmluva je neplatná, týmto

deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa teda spravidla neriešia všetky otázky sporu,

predovšetkým s konečnou platnosťou otázka, komu právo patrí.

Výklad podávaný súdnou praxou je jednotný v závere, ţe naliehavý právny záujem

o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, je daný tam, kde by bez tohto určenia

bolo ohrozené právo ţalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo

neistým. Určovacia ţaloba podľa je preventívneho charakteru a má miesto

jednak tam, kde jej pomocou moţno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty

v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemoţno dospieť inak, jednak v prípadoch,

v ktorých určovacia ţaloba účinnejšie neţ iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu

príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom moţno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý

právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie

určovacej ţaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu.

Ak nemoţno v konkrétnom prípade očakávať, ţe ich určovacia ţaloba bude plniť, nebude ani

naliehavý právny záujem na takomto určení. Pritom príslušné závery sa viaţu nielen k ţalobe

na určenie ako takej, ale tieţ k tomu, akého konkrétneho určenia sa ţalobca domáha.

Doterajšia súdna judikatúra dopadá aj na preskúmavanú vec.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vyslovil, ţe naliehavý právny záujem ţalobcu

na poţadovanom určení spočíva v tom, ţe ţalovaná 2/ nie je vlastníčkou bytu a nebytových

11

priestorov v bytovom dome nachádzajúcom sa na F.ici v Košiciach, preto nemohla

nadobudnúť vlastníctvo k priľahlým pozemkom, ktoré sa viaţu na tento obytný dom.

Odvolací súd povaţujúc pôvodne (v prvom svojom rozhodnutí) názor súdu prvého stupňa

o splnení podmienky preukázania naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení

za nesprávny, v napadnutom (druhom) rozsudku sa otázkou naliehavého právneho záujmu

na poţadovanom určení vôbec nezaoberal a vec meritórne prejednal a to napriek tomu, ţe tak

ako ţalovaný 1/ aj ţalovaná 2/ vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa

namietali nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a rovnako

sa nezaoberal ani ich námietkou týkajúcou sa nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu

na podanie ţaloby o neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy s poukazom na ostatných 136

vlastníkov bytov predmetného bytového domu.

Procesnou podmienkou určovacej ţaloby podľa je naliehavý

právny záujem na poţadovanom určení. Zákon trvá na tom, aby išlo o právny záujem, ktorý

je naliehavý. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto

určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne

postavenie neistým (porovnaj R 17/1972).

Keďţe odvolací súd sa najskôr nestotoţnil s právnym názorom súdu prvého stupňa,

avšak následne sám k splneniu tejto procesnej podmienky konania nezaujal ţiaden právny

názor a vec prejednal, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keď

nie je moţné zistiť primárny dôvod, pre ktorý odvolací súd ţalobu zamietol. Dovolací súd

na tomto mieste povaţuje za potrebné uviesť, ţe naliehavý právny záujem nemoţno vidieť

v tom, ţe „ţalovaná nebola tou oprávnenou osobou“ (por. č.l. 66), ktorý názor si zrejme

osvojil súd prvého stupňa.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe odôvodnenie napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, keďţe odvolací súd sa nevyporiadal ţiadnym

spôsobom s otázkou splnenia procesnej podmienky konania (nezaujal k nej ţiadny právny

názor), pričom sa nevyporiadal ani s námietkou ţalovaných týkajúcou sa nedostatku aktívnej

legitimácie ţalobcu v predmetnom konaní, čo malo za následok porušenie práva účastníkov

na spravodlivé súdne konanie a odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/

12

Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesnej vade podľa ,

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť

povaţované za správne.

Pokiaľ dovolateľ ako dovolací dôvod uvádzal inú vadu konania (§ 241

ods. 2 písm. b/ ) a nesprávne právne posúdenie veci ( ),

dovolací súd uvádza, ţe napadnutý rozsudok nemohol v dovolacom konaní podrobiť

prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov vzhľadom na uţ spomenuté

vady, z dôvodu ktorých rozhodnutie odvolacieho súdu nie je pre toto posúdenie dostatočným

podkladom.

Dovolací súd z dôvodov vyššie uvedených zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( ) bez toho, aby pristúpil k posúdeniu

opodstatnenosti námietky dovolateľa, ţe v konaní došlo k inej vade konania a ţe rozsudok

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. novembra 2014

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová