Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/191/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Maguru a členov senátu JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Sone

Mesiarkinovej, v právnej veci navrhovateľky B. Š., bývajúcej v Č., zastúpenej v dovolacom

konaní JUDr. J. U., advokátom v K., proti odporcom 1/ E. P., s.r.o. Č., IČO : X., 2/ JUDr. L.

Š., bývajúcemu v Č., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde

v Čadci pod sp.zn. , o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu

v Žiline z 26. februára 2008, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľky z a m i e t a .

Odporcom 1/, 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd v Čadci rozsudkom z 12. apríla 2007, č.k. – 347 určil, že

kúpna zmluva zo dňa 26.10.1999, ktorej vklad bol povolený dňa 2.2.2000 pod V., uzavretá

medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ na prevod nehnuteľnosti – stavby č. X. na parcele KN č. X.

– zapísanej na LV č. X. OÚ v Č., katastrálne územie Č., je neplatná. Odporcu 1/ zaviazal

zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 17 213 Sk do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Návrh na náhradu trov voči odporcovi 2/ zamietol. Vykonaným

dokazovaním mal preukázané, že spoločnosť E. P. s.r.o. (odporca 1/) vznikla dňa 5.3.1996

a mala dvoch spoločníkov – navrhovateľku, ktorá sa na právach a povinnostiach spoločnosti

podieľala v rozsahu jednej polovice a J. Š., ktorý bol súčasne konateľom a mal rovnaký podiel

ako spoločník. Dňa 26.10.1999 uzavrel J. Š. ako jediný konateľ spoločnosti zapísaný

v obchodnom registri kúpnu zmluvu menom spoločnosti E. P., s odporcom 2/, spoločným

synom navrhovateľky a J. Š.. Nehnuteľnosť mu predal za kúpnu cenu 7 000 000 Sk. Súd

prvého stupňa dospel k názoru, že navrhovateľka ako spoločníčka spoločností, ktorej

nehnuteľnosť bola predaná, bola v spore aktívne legitimovaná k podaniu žaloby o neplatnosť

kúpnej zmluvy s poukazom na prvá veta – obchodný

podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti.

Navrhovateľka ako spoločníčka mala jednu polovicu práv k všetkým aktívam a jednu

polovicu povinností k všetkým pasívam spoločnosti. Mala preto aj jednu polovicu práv

vyplývajúcich z hmotného práva k spornej nehnuteľnosti tvoriacej predmet sporu a aktívnu

legitimáciu k podaniu návrhu. Navrhovateľka tiež osvedčila naliehavý právny záujem

na podaní určovacej žaloby podľa Jej naliehavý právny záujem spočíval

v tom, že pri určení neplatnosti v nadväznosti na dôjde

k spätnému zápisu nehnuteľnosti na list vlastníctva odporcu 1/, ktorého spoločníčkou je aj

navrhovateľka. Aktíva navrhovateľky nespočívali len v kúpnej cene, ale aj úžitku, ktorý

nehnuteľnosť prinášala v dôsledku podnikateľských aktivít a ktoré môže prinášať. Súd prvého

stupňa nezistil v konaní tvrdený rozpor so zákonom, konkrétne s § 125 ods. 1 písm. j/ a § 125

ods. 3 v nadväznosti na spoločenskú zmluvu upravujúcu vzťahy

v spoločnosti odporcu 1/, podľa ktorej mal konateľ disponovať s nehnuteľnosťou

po predchádzajúcom súhlase valného zhromaždenia. Toto ustanovenie upravuje, že valné

zhromaždenie rozhoduje o schválení zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti, predmetom

predaja však bol iba jednotlivý majetok spoločnosti. Pokiaľ preukázateľne konateľ

spoločnosti odporcu 1/ prekročil oprávnenie svojej dispozícii s majetkom nad 100 000 Sk

resp. 1 000 000 Sk (kúpna cena nehnuteľnosti bola 7 000 000 Sk), vyplývajúce

zo spoločenskej zmluvy, tento rozpor sa týkal len vzťahov upravených spoločenskou

zmluvou, nešlo však o rozpor so zákonom. Avšak toto konanie, keď konateľ spoločnosti

neoznámil navrhovateľke, ako spoločníčke v rozsahu práv jednej polovice, že ide odpredať

nehnuteľnosť odporcovi 2/, posúdil prvostupňový súd ako konanie v rozpore s dobrými

mravmi, ktoré má za následok neplatnosť právneho úkonu ( ),

keď si vyhodnotil úmysel konateľa v tom smere, že chcel zbaviť navrhovateľku majetku.

Druhý tvrdený dôvod neplatnosti, ktorý mal spočívať v tom, že J. Š. v čase prevodu nebol

konateľom spoločnosti odporcu 1/, a preto neexistuje platne prejavená vôľa spoločnosti

pri uzatváraní právneho úkonu, súd neuznal za právne relevantný, nakoľko v čase realizácie

právneho úkonu, bol J. Š. zapísaný v obchodnom registri ako konateľ spoločnosti, mal právo

menom spoločnosti vystupovať a voči tretím osobám, (odporca 2/) nebolo možné jeho

konateľské oprávnenie obmedziť a to ani z časového hľadiska, ani z hľadiska rozsahu úkonov

( ). Ustálil, že i keď spätne navrhovateľka namietala túto

okolnosť, nebolo možné považovať takéto konanie za rozpor s dobrými mravmi, keď

za súhlasu oboch spoločníkov naďalej J. Š. vystupoval ako konateľ spoločnosti, a návrh

na zmenu jeho konateľských oprávnení nebol ani zo strany navrhovateľky predložený.

Na odvolanie odporcov 1/, 2/ Krajský súd v Žiline rozsudkom z 26. februára 2008

sp.zn. rozsudok súdu prvého zmenil tak, že návrh navrhovateľky v celom

rozsahu zamietol. Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Zhodne

s názorom súdu prvého stupňa mal za to, že účastníkmi kúpnej zmluvy, ktorej platnosť

namietala navrhovateľka, bola na jednej strane spoločnosť s ručením obmedzeným zastúpená

konateľom a na druhej strane odporca 2/ ako fyzická osoba. Predmetom kúpnej zmluvy bol

majetok spoločnosti a nedošlo pri jej uzavretí k predaju podniku alebo časti podniku. Mal

za to, že konaním konateľa nedošlo k porušeniu spoločenskej zmluvy a k porušeniu zákona.

Na rozdiel od súdu prvého stupňa však dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala

naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetného právneho úkonu, z dôvodu, že

predajom nehnuteľnosti nestratila svoj podiel v zmysle ,

s poukazom na príjem kúpnej ceny nehnuteľnosti do spoločnosti. Navrhovateľka ako

spoločníčka mohla podať návrh na náhradu škody spôsobenej konateľom. Odvolací súd mal

za preukázané, že navrhovateľka nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti

kúpnej zmluvy, ako aj nepreukázala, že došlo k porušeniu zákona a dobrých mravov v zmysle

, v dôsledku čoho by bol uvedený právny úkon absolútne

neplatný.

Proti rozsudku, ktorým odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, podala

dovolanie navrhovateľka, ktorá ho žiadala zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Namietala, že

rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ), a odvolací súd bez toho, aby zopakoval čo i len jediný dôkaz vykonaný

súdom prvého stupňa, vyhodnotil vykonané dôkazy tak, že sám z nich vyvodil úplne opačný

skutkový stav, v dôsledku čoho je konanie postihnuté i inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Poukázala na tú skutočnosť, že

prvostupňový súd vyhodnotil konania odporcu 1/ ako aj odporcu 2/ ako nekalé a nepoctivé,

so záverom, že takéto konanie má v konečnom dôsledku následok v neplatnosti právneho

úkonu pre rozpor s dobrými mravmi podľa . Okrem toho ustálil,

že úmyslom bolo zbaviť majetku navrhovateľku prostredníctvom jej aktív v spoločnosti.

Poukázala na to, že vynútenými okolnosťami z dôvodu následných právnych úkonov odporcu

2/, ktorý je už z iného titulu než z kúpnej zmluvy vedený ako vlastník predmetnej

nehnuteľnosti, ktorá je medzičasom zapísaná i na inom liste vlastníctva, bola nútená

na odvolacom pojednávaní žiadať o zmenu svojho návrhu na pozitívne určenie, že odporca 1/

je vlastník predmetnej nehnuteľnosti, ktorú zmenu návrhu odvolací súd nepripustil. Zmenou

návrhu však sledovala len vykonateľnosť rozsudku prvého stupňa.

Odporca 2/ vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, že na odvolacom

pojednávaní sa mali možnosť všetci prítomní účastníci k veci vyjadriť a odpovedať

i na otázky, ktoré im boli zo strany súdu položené na ozrejmenie skutkového stavu. Poukázal

na to, že prvostupňový súd ustálil, že predmetná zmluva nie je neplatná pre rozpor

so zákonom, ale pre rozpor s dobrými mravmi. Uviedol, že predmetom sporu je neplatnosť

právneho úkonu, ktorým sa treba zaoberať v zmysle ustanovení ,

a preto argumentácia navrhovateľky, ktorá sa odvoláva na obchodný podiel v spoločnosti

z oblasti obchodného práva nemá s predmetom konania nič spoločné. Žiadal preto dovolanie

navrhovateľky ako účelové zamietnuť.

Odporca 1/ sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ods. l ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ods. l ) proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ods. l ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru,

že dovolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia dovolaním je možné napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný

uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242

ods. 1 ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch

uvedených v ustanovení až d/ Ak nejde o vady uvedené v

, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolací súd je podľa zákona ( ) viazaný nielen rozsahom

dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v , a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale aj podľa ich obsahu.

Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť ( druhá veta )

skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd

otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len

na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Výskyt žiadnej uvedenej

vady dovolací súd v konaní nezistil a ani dovolateľka takúto vadu nenamietala.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu

dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných

procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Medzi takéto

vady patrí skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo

nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, že súd pri vykonávaní dokazovania

nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami

Dovolateľka túto inú vadu konania videla v tom, že odvolací súd rozhodol opačne, ako

súd prvého stupňa, hoci sám nedoplnil dokazovanie.

Dovolací súd v predmetnej veci ustálil, že postup odvolacieho súdu nie je touto vadou,

na ktorú súd prihliadne i bez návrhu, zaťažený. Súd prvého stupňa vykonal vo veci riadne

dokazovanie a k svojmu právnemu záveru o neplatnosti právneho úkonu, dospel, ako je

zrejmé z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, len v tom smere, že tento právny úkon je

neplatný pre rozpor s dobrými mravmi. Odvolací súd, na odvolacom pojednávaní, na ktorom

i vo veci rozhodol, opätovne zopakoval priebeh celého dokazovania oboznámením listinných

dôkazov a po vyjadrení odporcov 1/, 2/ ako i právneho zástupcu navrhovateľky, rozsudok

súdu prvého stupňa zmenil v zmysle Podľa tohto ustanovenia zákona

k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa dôjde predovšetkým vtedy, ak súd prvého stupňa

rozhodol nesprávne, hoci správne zistil skutkový stav. Súdom prvého stupňa zistený skutkový

stav vychádza z hodnotenia vykonaných dôkazov. Odvolací súd posudzuje správnosť týchto

skutkových zistení súdu prvého stupňa a skúma, či skutkový základ bol zistený riadne

a úplne. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa sú správne, ak pri dokazovaní súd postupoval

v súlade s procesnými predpismi, riadne vykonal dôkazy navrhnuté účastníkmi konania

na preukázanie ich tvrdení a z vykonaných dôkazov vyvodil logické uzávery zodpovedajúce

zásadám uvedeným v V predmetnej veci odvolací súd vychádzal z riadne

zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, ktorý vykonal dôsledné dokazovanie

v konaní a postupoval v súlade s procesnými predpismi, rozsudok súdu prvého stupňa zmenil

však pre iný právny názor v otázke preukázania naliehavého právneho záujmu na určení

neplatnosti predmetnej zmluvy ako aj v otázke výkladu porušenia dobrých mravov.

Z obsahu dovolania navrhovateľky vyplýva, že táto ako dovolací dôvod uplatňuje

ustanovenie

Z ustanovenia vyplýva, že právne posúdenie veci je

nesprávne, ak odvolací súd posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav

nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný

skutkový stav nesprávne aplikoval. O takýto prípad sa v prejednávanej veci nejedná.

Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie

bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi ( ).

Podľa je právny úkon prejav vôle smerujúci najmä

k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto

prejavom spájajú.

Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového

vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je

v rozpore s jazykovým prejavom ( ).

Z ustanovenia vyplýva, že právny úkon sa musí

urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa neplatným je právny úkon, ktorý svojím obsahom

alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V predmetnej veci nebolo sporným, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, že

navrhovateľka a J. Š. (v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy) konateľ odporcu 1/, boli

spoločníkmi v spoločnosti odporcu 1/ v podiely jednej polovice.

Podľa zákona je obchodný podiel súbor práv a povinností spoločníka a im

zodpovedajúca (t.j. právam a povinnostiam spoločníka) účasť spoločníka na spoločnosti

( ). Obchodný podiel nie je vecou a taktiež nie je len

právom alebo inou majetkovou hodnotou, pretože zákon s ním spája i povinnosti.

Jediným konateľom odporcu 1/ v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy na predmetnú

nehnuteľnosť bol J. Š.

V zmysle , štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden

alebo viac konateľov, ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý

z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Konateľom spoločnosti môže byť

len fyzická osoba. Obmedziť konateľské oprávnenie môže iba spoločenská zmluva alebo

valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné. Konateľov

vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb. Právne

úkony konateľa zaväzujú spoločnosť aj keď prekračujú rozsah jeho právomoci. Konateľ

spoločnosti pôsobí jednak ako štatutárny orgán spoločnosti a tiež sa podieľa na vedení

obchodnej spoločnosti. Obchodným vedením spoločnosti sa prevažne poníma konanie

dovnútra spoločnosti, ktoré zahŕňa riadenie spoločnosti, vnútornú správu spoločnosti,

rozhodovanie o prevádzkových záležitostiach spoločnosti, technických, obchodných otázkach

a pod. Konateľ spoločnosti má pri obchodnom vedení všeobecnú pôsobnosť, je o týchto

otázkach oprávnený rozhodovať vo všetkých veciach, okrem tých, ktoré sú zverené zákonom,

prípadne určené v spoločenskej zmluve do pôsobnosti iných orgánov spoločnosti.

Oba konajúce súdy sa zhodli v právnom závere, že konanie konateľa odporcu 1/ J. Š.

pri uzavretí kúpnej zmluvy nie je vo vzťahu k tomuto právnemu úkonu možné vyhodnotiť ako

také, ktoré by zakladalo neplatnosť kúpnej zmluvy, tak ako to uvádzala navrhovateľka,

odkazujúca na príslušné ustanovenie . Dovolací súd vzhľadom na hore

uvedené zaujal rovnaký právny záver.

Dovolací súd však, na rozdiel od odvolacieho súdu, je toho názoru, že navrhovateľka

preukázala naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou sa predával

majetok spoločnosti, ktorej bola spoločníčkou (nie obchodný podiel, ako správne uviedli oba

nižšie súdy). Spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným nemožno bez ďalšieho uprieť

naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv, ktoré uzavrela spoločnosť a ktoré môžu

mať nepriaznivý vplyv na hodnotu jeho obchodného podielu (viď rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 5. apríla 2002 sp.zn. .).

V predmetnej veci je dovolateľkou namietaný nesprávny právny záver odvolacieho

súdu, ktorý nepovažoval predmetnú kúpnu zmluvu za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi.

Ustanovenie je všeobecným ustanovením hmotno-právnej

povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade

s dobrými mravmi a v prípade ak tomu tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Právny úkon

sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu spoločenských, kultúrnych

a mravných noriem základných, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru

stálosti (nemennosti), vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi

podstatná časť spoločnosti.

Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami

konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob

výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Vo svojom

rozhodnutí sp.zn. (publikovanom v časopise Zo súdnej praxe č. 62/2004)

Najvyšší súd Slovenskej republiky už uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým

mravom v zmysle treba považovať úkon, ktorý je

všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad

a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi

treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu

(nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej),

s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia)

toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Rovnako v tejto súvislosti možno súhlasiť

s názorom vysloveným Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn.

(publikovaným v časopise Zo súdnej praxe č. 38/1997), že ustanovenie § 3 ods. 1

nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť – upravuje iba spôsob

aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe

všeobecných pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru

konajúcich.

Dovolací súd dospel v súdenej veci, vzhľadom na okolnosti uzatvorenia kúpnej

zmluvy, vzťah účastníkov, (rodinní príslušníci), skutočnosť, že iba tvrdenie o hodnote

predávanej nehnuteľnosti a jej prípadné prinášanie ďalších úžitkov, keď kúpno-predajná cena

bola 7 000 000 Sk, ktoré prostriedky sa stali majetkom spoločnosti, nemožno považovať

za skutočnosť, že boli porušené dobré mravy, v takej intenzite tohto výkladového pravidla, že

by mali za následok neplatnosť právneho úkonu v zmysle hore uvedeného.

Dovolací súd zhodne s názorom odvolacieho súdu dospel k záveru, že v tomto

konkrétnom prípade nebol právny úkon (kúpna zmluva) uzavretá v rozpore s dobrými mravmi

( ) a preto nie je v zmysle

neplatná. Záverom možno dodať, že navrhovateľka ako spoločníčka spoločnosti s ručením

obmedzeným, si môže uplatniť, v prípade, že sa konaním konateľa odporcu 1/ cíti poškodená,

nárok na náhradu škody v zmysle .

Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolaním vytýkané nesprávne právne

posúdenie veci odvolacím súdom ( ) nie je dôvodné a keďže neboli

zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , ktoré by mali za následok

nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia a ani vady konania uvedené v ,

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľky podľa

zamietol.

V dovolacom konaní úspešným odporcom 1/, 2/ vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala (

v spojení s ). Dovolací súd im však náhradu trov konania nepriznal

z dôvodu, že v dovolacom konaní si trovy dovolacieho konania neuplatnili (§ 151 ods. 1

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. októbra 2009

JUDr. Vladimír M a g u r a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková