Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/122/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Z., so sídlom v S., proti

žalovanému I. K., bývajúcemu v S., zastúpenému JUDr. M. B., advokátom v Ž., o 2.227,87

Eur (správne 9.135,93 Eur), vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. ,

o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žilinez 23. decembra 2011 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina po tom, čo v poradí druhým rozsudkom z 23. marca 2009 č.k.

198/2003-180 žalobu žalobkyne voči žalovanému zamietol, v poradí tretím uznesením

z 13. októbra 2011 č.k. -222 rozhodol o trovách konania tak, že žalobkyni uložil

povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 2.224,67 Eur a osobitne

náhradu trov odvolacieho konania vo výške 52,61 Eur, všetko do troch dní na účet právneho

zástupcu. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2, a § 150

a tým, že žalobkyňa bola úspešná voči pôvodne žalovaným 1/, 2/, ktorí nepodali

odvolanie voči rozsudku a bola neúspešná voči tomuto žalovanému (pôvodne žalovanému 3/ -

pozn. dovolacieho súdu) vo výške 2.227,78 Eur. Uviedol, že o trovách konania nerozhodol

podľa z dôvodu, že jeho aplikácia prichádza do úvahy v prípadoch, keď boli

naplnené všetky predpoklady priznania náhrady trov konania, avšak musí ísť o celkom

výnimočný prípad a tiež okolnosti, ktoré viedli účastníka k uplatneniu práva na súde a jeho

postoj v konaní. V prejednávanej veci mal preukázané, že rodičia žalovaného spôsobenú

škodu odstránili uvedením do pôvodného stavu na vlastné náklady, ktoré prevyšovali

vzniknutú škodu. Žalovaný bol síce uznaný vinným z trestného činu poškodzovania cudzej

2

veci, ale jeho snahou a snahou jeho príbuzných bola vzniknutá škoda odstránená, čím

žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu škody (voči tomuto žalovanému – pozn. dovolacieho

súdu) vo výške 2.227,78 Eur bol bezdôvodný. O trovách konania podľa

nerozhodol aj z dôvodu, že v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení odvolací súd uviedol len

možnosť aplikácie ustanovenia pri rozhodovaní o trovách konania, z čoho

vyplýva, že nie je povinnosťou rozhodnúť podľa tohto ustanovenia.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Žiline uznesením z 23. decembra 2011 sp. zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovanému náhradu

trov prvostupňového a odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že v danom

prípade sú dôvody pre aplikáciu ustanovenia dané a to s poukazom

na majetkové pomery žalobkyne, ale predovšetkým s poukazom na skutočnosti, na základe

ktorých žalobkyni škoda vznikla (protiprávna činnosť vtedy mladistvého žalovaného)

a to napriek tomu, že bola preukázaná snaha rodičov tohto žalovaného škodu ním spôsobenú

odstrániť. Priznanie náhrady trov konania žalovanému v konkrétnom prípade by bolo

v rozpore s dobrými mravmi ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktorý navrhol,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, že žalobkyni

uloží povinnosť zaplatiť mu náhradu trov spolu vo výške 2.720,29 Eur (za konanie pred

súdom prvého a druhého stupňa a pred dovolacím súdom vrátane súdneho poplatku

za dovolanie), pričom prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením

a dôvodnosť ustanovením , tvrdiac, že aplikácia ustanovenia

v prejednávanej veci nebola možná vzhľadom na to, žaloba bola podaná v čase keď

škoda bola pôvodne žalovanými 1/ až 3/ odstránená, tým, že žalovaní 1/ a 2/ proti rozhodnutiu

odvolanie nepodali sa žalobkyňa obohatila o sumu 9.135,92 Eur a v opačnom prípade

by vznikol nebezpečný precedens, že žalobkyňa môže akýmkoľvek šikanóznym konaním

podávať voči komukoľvek žalobné návrhy bez právneho základu.

Žalobkyňa právo vyjadriť sa k dovolaniu nevyužila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom, skúmal

3

najskôr bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu ( )

alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/

) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239

ods. 2 písm. b/ ) alebo rozhodnutie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho

vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm. c/ ).

Podľa , ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom,

o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva

duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených

Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Dovolaním napadnuté uznesenie síce vykazuje znaky rozhodnutia v zmysle ustanovenia

, súčasne však ide o uznesenie o trovách konania, proti ktorému

ustanovenie prípustnosť dovolania výslovne vylučuje.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ Ak je konanie

4

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno dovolaním napadnúť

aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

Dovolateľ existenciu žiadnej z procesných vád uvedených v netvrdil a ani

dovolací súd nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto

zákonnom ustanovení.

Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že nesprávne

právne posúdenie veci ( ) považuje

za prípustný dovolací dôvod (ktorý možno uplatniť vždy, ak je dovolanie prípustné), samo

nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie

je v ustanoveniach upravené ako mimoriadny opravný

prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie

sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie

podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti

rozhodnutia.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z

a neboli zistené (ani tvrdené) vady konania uvedené v až g/ , Najvyšší

súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného podľa v spojení s

ods. 1 písm. c/ ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

Úspešnej žalobkyni nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože jej v tomto

konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. apríla 2013

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková