Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/161/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcu : J. N., bývajúci

v T., zastúpený JUDr. J. F., advokátom v T., proti ţalovanému : Š. P., bývajúci v D.,

zastúpený JUDr. L. P., advokátom v K., v konaní o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn.

, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

z 18. septembra 2012 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému trovy právneho zastúpenia dovolacieho

konania v sume 353,72 € na účet JUDr. L. P., Ľ., do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Michalovce rozsudkom (v poradí štvrtým) zo 7. februára 2012 č.k.

-601 ţalobu o zaplatenie 21 009,29 € so 17,6 % úrokom z omeškania

od 1.1.1996 do zaplatenia zamietol. Taktieţ zamietol ţalobu o zaplatenie 12 334,03 €

s 18,5 % úrokom z omeškania od 27.10.2008 do zaplatenia. Vyslovil, ţe o trovách konania

bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci.

V odôvodnení uviedol, ţe vykonaným dokazovaním mal preukázané, ţe účastníci uzavreli

dňa 5.1.1993 zmluvu o zdruţení za účelom spoločného podnikania. Zmluvu uzavreli ako

osoby podnikajúce na základe ţivnostenského oprávnenia, t.j. ako podnikatelia v zmysle

ustanovenia . Spoločne však podnikali od februára

1991 a dňa 12.3.1991 zaloţili spoločný účet, na ktorý v zmysle znaleckého posudku

G. č. X. zo dňa 10.9.2005 vloţili celkový vklad, ţalobca v sume 74 000 Sk, t.j. 2 456,35 €

a ţalovaný 70 000 Sk, t.j. 2 350,12 €. Dospel k záveru, ţe pokiaľ ide o nárok ţalobcu na

vydanie sumy 2 456,35 € (74 000 Sk) z titulu vkladu, tento nárok nemoţno ţalobcovi vrátiť,

keďţe tento bol spotrebovaný a fakticky ani právne neexistuje. Ak teda vklad účastníkov

2

úplne zanikol spotrebovaním v dôsledku činnosti zdruţenia a ku dňu zániku uţ neexistoval

ako vklad, na ktoré vrátenie by mali účastníci právo podľa ustanovenia § 841 Obchodného

zákonníka nie je moţné sa jeho vrátenia domáhať. Neprichádza do úvahy ich vrátenie

a dotknutý účastník nemá nárok ani na peňaţnú náhradu. Pokiaľ ide o druhý nárok na

zaplatenie sumy 18 552,94 € z vykonaného dokazovania je zrejmé, ţe boli ţalobcom pouţité

na úhradu faktúr ţalovaného (faktúry podľa tabuľky č. 2 a 3 znaleckého posudku č. X.), alebo

na úhradu ďalších faktúr vystavených na meno ţalobcu alebo zdruţenia R. prípadne R.

(tabuľky 4, 5 a 7 znaleckého posudku), ktoré však účastníci vzájomne neodsúhlasili

a o ktorých nie je preukázané, ţe sa týkali spoločného podnikania. Ani tento nárok ţalobcu

nie je dôvodný z titulu, ţe ţalobca nepreukázal, ţe sa jedná o nároky zo spoločného záväzku

v zmysle ustanovenia § 840 v spojení s ustanovením § 830 ods. 2, § 511 Občianskeho

zákonníka a podľa názoru súdu neuniesol ţalobca dôkazné bremeno v tejto časti. Aj keď

účastníci podnikali spoločne od roku 1991 nemali uzatvorenú zmluvu o konzorciu v zmysle

ustanovenia § 106 za aţ § 106 zc Hospodárskeho zákonníka od účinnosti Občianskeho

zákonníka o konzorciu, a teda v zmysle ustanovenia § 360a ods. 3 Hospodárskeho zákonníka

zmluva o zdruţení vznikla dohodou o celom jej obsahu. Na platnosť zmluvy je potrebná

písomná forma. V tomto období medzi účastníkmi neexistovala ţiadna písomná zmluva,

účastníci uzatvárali obchody len z prípadu na prípad bez zmluvy. V zmysle ustanovenia § 106

zc zákona č. 103/90 Zb., účastník, ktorý uviedol spoločný obchodný prípad musí po jeho

ukončení predloţiť ostatným účastníkom vyúčtovanie a doklady. Ţalobca takéto vyúčtovanie

a doklady o vykonanom obchode nikdy nepredloţil, a teda nepodarilo sa mu uniesť

dôkazné bremeno, čo sa týka spoločného podnikania. Súd v tejto časti ţalobu zamietol

nielen z dôvodu nepreukázania spoločného podnikania, ale z dôvodu premlčania nároku

podľa ustanovenia v spojení s , nakoľko faktúry

uvedené v tabuľke č. 2 a 3 znaleckého posudku č. X. G. pochádzajú z roku 1991 resp. 1992,

pričom aj v rámci štvorročnej premlčacej doby boli tieto faktúry premlčané buď v roku 1995

alebo 1996 a ţaloba bola podaná na prvostupňovom súde aţ v roku 1998. Pokiaľ ide o nárok

uplatnený ţalobcom na zaplatenie sumy 11 525,37 €, ktorú na pojednávaní dňa 17.1.2012

rozšíril na sumu 12 334,08 €, ani tento nárok sa nepodarilo ţalobcovi preukázať, teda ţe ide

o záväzok zo spoločnej činnosti nakoľko ani v znaleckom posudku č. X. sa nenachádza

doklad, ktorý by preukázal záväzok z tejto spoločnej činnosti. Ţalobca nepreukázal, ţe by aj

v tomto prípade išlo o záväzky zo spoločnej činnosti zdruţenia, platná zmluva o konzorciu

medzi účastníkmi v období roku 1991 a po 1.1.1992 do 5.1.1993 neexistovala okrem

vzájomne odsúhlasených niektorých spoločných činností, a ani nevznikla a jej vznik

v priebehu konania ani ţalobcom nebol preukázaný. V konaní pred krajským súdom vo veci

ţalobcu V.T. ţalobca v celom rozsahu uznal záväzok v sume 516 675 Sk a aj týmto spôsobom

ţalobca preukázal, ţe sa nejedná o záväzok zo spoločnej činnosti.

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 18. septembra 2012 č.k.

-627 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. V odôvodení uviedol, ţe

rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemoţno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu,

ani ţe by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, ţe by opomenul niektoré rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ţe by v jeho hodnotení

dôkazov bol logický rozpor, prípadne ţe by výsledok vyhodnotenia dôkazov nezodpovedal

tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia aţ , alebo

ţe by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie, alebo pouţité

zákonné ustanovenia nesprávne vyloţil. V konaní neboli zistené ani ţiadne vady v zmysle

ustanovenia , ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ustanovenia ,

pretoţe nebolo preukázané splnenie podmienok v zmysle , t.j. ţe by

dôkazy predloţené ţalobcom v odvolacom konaní nemohol bez svojej viny označiť, alebo

predloţiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, alebo ţe by nebol poučený podľa § 120 ods. 4

a zároveň nešlo o ţiaden z prípadov podľa , ako je vyššie

uvedené. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náleţite

zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia a z týchto

dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých zaloţil svoje rozhodnutie.

Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom sa riadil právnym

názorom vysloveným odvolacím súdom v uznesení č.k. -499 zo dňa

21. februára 2011 a zároveň nebola zistená ţiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Správne

a zákonom zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd

stotoţňuje a na tieto odkazuje. Ţalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými

uţ v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd náleţite a správne vyporiadal pri

rozhodovaní vo veci samej. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel

k správnemu záveru, ţe vklad ţalobcu vo výške 74 000 Sk bol spotrebovaný v dôsledku

činnosti zdruţenia, fakticky ani právne teda neexistoval ku dňu zániku zdruţenia, preto

ţalobca nemá právo na jeho vrátenie. Pokiaľ ide o ţalobcom uplatnený nárok nad sumu

74 000 Sk do sumy 632 926 Sk, t.j. 558 926 Sk (18 552,94 €), tento správne súd prvého

stupňa posudzoval ako nárok na vyporiadanie spoločných záväzkov v zmysle ustanovenia

v spojení s a , pretoţe ide o finančné prostriedky z účtu

ţalobcu pouţité na úhradu faktúr ţalovaného (faktúry podľa tabuľky č. 2 a 3 znaleckého

posudku č. X., č.l. 109). Všetky faktúry uvedené v tabuľke č. 2 a 3 vyššie uvedeného

znaleckého posudku (č.l. 109 spisu) boli vystavené na meno ţalovaného a ţalobcom boli

uhradené z jeho účtu, teda nie zo spoločného účtu zdruţenia v období od 24.6.1991

do 15.1.1992 v celkovej sume 1 165 782,80 Sk, t.j. 38 699, 90 € (z čoho 1/2 predstavuje

19 348,45 €). Napriek tomu, ţe tieto faktúry boli vystavené na meno ţalovaného, uhradil ich

ţalobca zo svojho účtu, a teda je moţné uzavrieť, ţe ohľadne týchto faktúr došlo

k odsúhlaseniu účastníkov konania v tom zmysle, ţe išlo o ich spoločné záväzky. V tomto

smere preto aj znalec nepoţadoval osobitné odsúhlasenie týchto faktúr účastníkmi konania.

záväzky z vyššie uvedených faktúr boli záväzkami spoločnej činnosti a pretoţe ţalobca, ktorý

uhradil solidárny dlh sám zo svojho majetku mal právo na vyporiadanie so ţalovaným ako

solidárnym dlţníkom v zmysle . Keďţe ţalobca uhradil záväzky z faktúr uvedených

v tabuľke č. 2 a 3 znaleckého posudku v období od 24.6.1991 do 15.1.1992, uplynula

štvorročná premlčacia lehota na uplatnenie jeho nároku na náhradu voči ţalovanému v období

od 26.6.1995 do 17.1.1996 (posledná z faktúr) a keďţe ţaloba bola podaná na súd aţ 4.6.1998

a ţalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, rozhodol súd prvého stupňa

vecne správne ak ţalobu v tejto časti, t.j. o zaplatenie 18 552,94 € z titulu premlčania nároku

zamietol. Stotoţnil sa aj so záverom súdu prvého stupňa ohľadne druhého z uplatnených

nárokov, t.j. zaplatenia istiny 12 334,08 € v tom, ţe vykonaným dokazovaním nebolo

preukázané, ţe ide o záväzok zo spoločnej činnosti zdruţenia, teda o spoločný dlh účastníkov

existujúci ku dňu zániku zdruţenia, z ktorého dôvodu nie je moţné vykonať jeho

vyporiadanie v zmysle ustanovenia v spojení s a .

Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, ţe účastníci konania spoločne podnikali uţ

od februára – marca 1991, čo nakoniec výslovne potvrdil aj ţalovaný (č.l. 222 spisu), hoci

písomnú zmluvu o zdruţení uzavreli aţ 5.1.1993. V zmysle úpravy účinnej od 1.1.1992 sa ani

písomná forma zmluvy o zdruţený v zmysle nevyţadovala. Dôkazom

o započatí spoločného podnikania v uvedenom období je aj zaloţenie spoločného účtu

12.3.1991 a vklady oboch účastníkov na tento spoločný účet za účelom spoločného

podnikania (ţalobca vloţil na tento účet dňa 12.3.1991 10 000 Sk a 3.6.1991 64 000 Sk, spolu

74 000 Sk a ţalovaný vloţil na tento účet 90 000 Sk z úveru a ďalších 20 800 Sk, spolu

110 800 Sk). Vzhľadom na tú skutočnosť, ţe nebolo vedené účtovníctvo zdruţenia v zákonom

predpísanej forme a nie sú k dispozícii účtovné doklady o príjmoch a výdavkoch spoločného

podnikania, nebolo moţné ani znaleckým dokazovaním jednoznačne určiť, či jednotlivé

faktúry uhradené z účtu ţalobcu a teda nie zo spoločného účtu zdruţenia R. sa (ne)týkali

spoločného podnikania. Rovnako je to aj v prípade faktúr č. 109130 zo dňa 17.3.1992 na

sumu 317 126 Sk a č. 109372 z 18.3.1992 na sumu 199 549 Sk, ktoré boli vystavené V. na

odberateľa R. N. Na úhradu súm z týchto faktúr spolu s príslušenstvom bol zaviazaný

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.11.1997 č.k. -34, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 30.1.1998 výlučne ţalobca, ktorý počas súdneho konania nárok

uplatnený ţalobou uznal. Tieto faktúry neboli odsúhlasené účastníkmi konania, nie sú

zahrnuté ani v znaleckom posudku a ţalovaný v súdnom konaní výslovne popieral, ţe sa

týkali spoločnej činnosti účastníkov (č.l. 367 spisu). Faktúra od toho istého dodávateľa (V.)

vystavená na rovnakého odberateľa (R. N.) z 18.11.1991 č. 117329 je prílohou znaleckého

posudku na č.l. 181 spisu ako jedna z faktúr, u ktorej nie je zrejmé, či sa týkala spoločného

podnikania a tieţ nebola účastníkmi konania odsúhlasená v tom zmysle, ţe ide o záväzok zo

spoločnej činnosti. Vychádzajúc z uvedených okolností aj s prihliadnutím na postoj ţalobcu

v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. , kedy sa

nebránil, ţe ide o spoločný záväzok so ţalovaným ako aj vzhľadom na jeho postoj v tomto

súdnom konaní, ktoré je vedené od roku 1998, pričom uvedený nárok si uplatnil aţ rozšírením

ţaloby v roku 2008 a ani na účely znaleckého dokazovania uvedené faktúry znalcovi

nepredloţil ako týkajúce sa činnosti zdruţenia, súd prvého stupňa správne uzavrel, ţe ţalobca

neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, ţe ide o záväzok zo spoločnej

činnosti zdruţenia.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu do výroku, ktorým odvolací súd potvrdil

zamietajúci výrok prvostupňového súdu týkajúci sa zaplatenia 12 334,03 € s 18,5 % úrokom

z omeškania od 27.10.2008 do zaplatenia, podal dovolanie ţalobca, ktorého prípustnosť

odvodzoval z ustanovenia a dôvodnosť z ustanovenia

písm.a/, b/, c/ Uviedol, ţe pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa ,

, tak konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie.

Touto vadou podľa jeho názoru je nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu pre

nedostatok dôvodov, neurčitosť, nezrozumiteľnosť a nevyporiadanie sa so všetkými jeho

odvolacími námietkami a námietkami uvádzanými v konaní. Pokiaľ ide o dovolací dôvod

podľa , tak rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Odvolací súd vydal neodôvodnené a arbitrárne rozhodnutie

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudrţateľné, prísne a formalistické, účelové, čo

malo zároveň za následok porušenie jeho základných práv a slobôd. Rozsudok odvolacieho

súdu v napadnutej časti je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a nelogicky právny

záver. Navrhol v napadnutej časti zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie a rozhodnutie.

Ţalovaný navrhol dovolanie ţalobcu ako neprípustné odmietnuť a priznať mu trovy

dovolacieho konania za dva úkony právnej sluţby, t.j. prevzatie a príprava zastúpenia

a vyjadrenie k dovolaniu v sume 707,45 €, ktoré tvoria jednak úkony právnej sluţby, reţijný

paušál a DPH.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal najskôr

to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa

( a nasl. ).

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť (len)

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, avšak nie v kaţdom prípade, ale iba ak ho právna

úprava pripúšťa ( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky je v dovolacom

konaní oprávnený rozhodnutia odvolacieho súdu preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol

jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom vrátane toho, ako

ho dovolateľ obsahovo vymedzil ( ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom

dovolacích návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení aţ d/ Ak

nejde o vady uvedené v , neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené

v dovolaní, iba ţe by tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, ţe dovolanie nie je

„ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov

niţších stupňov, ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd tu nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať rozhodnutie z akýchkoľvek hľadísk. Posúdiť

správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením

veci nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený prehodnocovať vykonané

dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu; aj

so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu –

nemá moţnosť vykonávať dokazovanie (viď veta druhá ).

Podľa dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je

dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil,

ţe dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani

nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je podľa aţ 3

(procesne) prípustné.

Dovolanie ţalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol

vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád

uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich

vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa tieţ otázkou, či

konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v (tzv. vady

zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku aj

uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/

aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady ( ) a prípadne nesprávne právne

posúdenie veci ( ), i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorých procesných vád v zmysle § 237

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle aţ e/ a

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd

osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdov nebola dovolateľovi odňatá moţnosť konať

pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv

účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva.

Dovolateľ v dovolaní namietal, ţe konanie je postihnuté práve takouto vadou

zaloţenou na nedostatočnom odôvodnení (resp. nepreskúmateľnosti) rozhodnutia odvolacieho

súdu ( ), čo súčasne zakladá porušenie jeho práv na súdnu ochranu (

) a právo na spravodlivé súdne konanie ( Dohovoru) v tom, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, neurčitosť, nezrozumiteľnosť

a nevyporiadanie sa so všetkými jeho odvolacími námietkami a námietkami uvádzanými

v konaní a preto v konaní v konečnom dôsledku vec nesprávne právne posúdil.

Pokiaľ ţalobca namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu, treba uviesť, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej

súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným

z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako

aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky totiţ vyplýva, ţe tak základné právo

podľa ako aj právo podľa Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo

na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia ();

právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého

súdneho procesu.

Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, ţe všeobecné súdy zistia skutkový stav

a po výklade a pouţití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, ţe ich skutkové a právne

závery nie sú svojvoľné, neudrţateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov;

ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej

republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, ţe nezávislosť rozhodovania

všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom

a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho

a spravodlivého procesu, ako vyplýva i z a nasl. a Dohovoru. Jedným

z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces ( ,

čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu,

presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náleţite odôvodniť (§ 132

a m.m. ), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia

( ) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri

hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by

mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tieţ na jeho

celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako

ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj

laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.

Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby

bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ;

obdobne napr. , , , , ).

Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného

súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe

10

majú význam pre rozhodnutie (, , obdobne Kraska c/a Švajčiarsko

z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo

upravená v Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (

). Vo svojej ustálenej judikatúre ústavný súd zdôraznil, ţe odôvodnenia rozhodnutí

prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemoţno posudzovať izolovane (m.m. ,

, , ), pretoţe prvostupňové a odvolacie konanie

z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (). Tento právny názor

zahŕňa aj poţiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov

(tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré

boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania ().

Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba povaţovať rozsudok všeobecného

súdu aj v situácii, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných

hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 28. februára 2006).

Dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok súdu prvého stupňa (v spojení

s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu v zmysle ) spĺňa vyššie

uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle (,

) a preto ho nemoţno povaţovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne

arbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre

odôvodnenia rozhodnutia, čo platí tak pre rozsudok prvého stupňa ( ), ako aj

pre rozsudok odvolacieho súdu ( ). Súslednosti jednotlivých častí

odôvodnení a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť

i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť; tým však nie je zodpovedaná (ani inak dotknutá)

otázka správnosti právneho posúdenia veci konajúcimi súdmi.

Súdy oboch stupňov jasne a dostatočne vysvetlili právne dôvody, pre ktoré ţalobu

zamietli. Zhodli sa na tom, ţe nebolo preukázané, ţe ide o záväzok zo spoločnej činnosti

zdruţenia, teda o spoločný dlh účastníkov existujúci ku dňu zániku zdruţenia, z ktorého

dôvodu nie je moţné vykonať jeho vyporiadanie v zmysle ustanovenia § 840 Občianskeho

zákonníka v spojení s ustanovením a (jedná sa

o nárok, ktorý je predmetom dovolania 12 334,08 €). Vychádzali z toho, ţe účastníci konania

spoločne podnikali uţ od februára – marca 1991, hoci písomnú zmluvu o zdruţení uzavreli aţ

5.1.1993. Dôkazom o začatí spoločného podnikania v uvedenom období je zaloţenie

11

spoločného účtu 12.3.1991, vklady oboch účastníkov na tento spoločný účet za účelom

spoločného podnikania (ţalobca vloţil na tento účet dňa 12.3.1991 10 000 Sk a 3.6.1991

64 000 Sk, spolu 74 000 Sk a ţalovaný vloţil na tento účet 90 000 Sk z úveru a ďalších

20 800 Sk, spolu 110 800 Sk). Vzhľadom na skutočnosť, ţe nebolo vedené účtovníctvo

zdruţenia v zákonom predpísanej forme a nie sú k dispozícii účtovné doklady o príjmoch

a výdavkoch spoločného podnikania, nebolo moţné ani znaleckým dokazovaním jednoznačne

určiť, či jednotlivé faktúry uhrádzané z účtu ţalobcu a teda nie zo spoločného účtu zdruţenia

R. sa (ne)týkali spoločného podnikania. Tieto faktúry neboli odsúhlasené účastníkmi konania

a nie sú zahrnuté ani v znaleckom posudku a ţalovaný v súdnom konaní vyslovene popieral,

ţe sa týkali spoločnej činnosti účastníkov. Pokiaľ ţalobca v odvolacom konaní zotrval na

svojej argumentácii, aj odvolací súd sa stotoţnil s právnym záverom súdu prvého stupňa o

neopodstatnenosti ţaloby z uvádzaných dôvodov, ponúkol dostatočné vysvetlenie toho,

prečo z právneho hľadiska nebolo moţné akceptovať argumentáciu odvolateľa (ţalobcu).

Obsah dovolacích námietok smeroval tieţ k spochybneniu správnosti právneho

posúdenia veci konajúcimi súdmi ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je omyl súdu pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania

moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle (viď uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zverejnené v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003

a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je

relevantným dovolacím dôvodom, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie

(viď ). Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov

však nie je procesnou vadou konania v zmysle lebo (ani prípadné)

nesprávne právne posúdenie veci súdom účastníkovi konania neznemoţní realizáciu ţiadneho

jeho procesného oprávnenia (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ).

12

Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, ţe ţalobca neopodstatnene

namieta, ţe v konaní mu postupom súdu bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237

písm.f/ ).

Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, ţe prípustnosť dovolania

ţalobcu nevyplýva z aţ 3 ani z Dovolanie preto odmietol

(týka sa časti potvrdzujúceho výroku odvolacieho súdu ohľadne istiny 12 334,03 € s 18,5 %

úrokom z omeškania od 27.10.2008 do zaplatenia) podľa v spojení

s bez toho, aby skúmal opodstatnenosť dovolateľom uplatnených

dovolacích dôvodov v zmysle a So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

Ţalobca nebol v dovolacom konaní úspešný. Právo na náhradu trov konania vzniklo

ţalovanému a neboli zistené ţiadne dôvody osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali

nepriznanie náhrady trov dovolacieho konania ( v spojení s

a a ). Ţalovaný podal návrh na rozhodnutie o priznaní

náhrady trov dovolacieho konania ( v spojení s ) a tieto

aj vyčíslil. Dovolací súd mu priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ho

zastupoval aj pred súdmi niţších stupňov) za jeden úkon právnej sluţby poskytnutej

vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 3. decembra 2012 [§ 14 ods. 1 písm.b/ vyhlášky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej

len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil podľa

§ 10 ods. 1 vychádzajúc zo základu 12 334,03 €, kde jeden úkon právnej sluţby činí 287,14 €,

k tomu náhrada za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 16 ods. 1

vyhlášky) vo výške 7,63 € a 20 % DPH (t.j. 58,95 €), čo predstavuje spolu 353,72 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. júna 2013

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová