Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/341/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcu : S., so sídlom

v L., právne zastúpený JUDr. J. Č., advokátkou v L., proti ţalovaným : 1/ L. A., bývajúci

v L., 2/ A. A., bývajúca v L., obaja zastúpení spoločnosťou F., so sídlom v L., o zaplatenie

6 256 € s prísl. a o návrhu žalovaných na zaplatenie 1 526,92 €, vedenej na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Ţiline z 12. decembra 2011 sp. zn.

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 12. decembra 2011 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom (v poradí druhým) zo dňa 13. júna 2011

č.k. -302 návrh ţalobcu na zaplatenie 6 256 € s 15,5 % úrokom z omeškania

ročne od 4.4.2001 do zaplatenia zamietol. Zaviazal ţalobcu zaplatiť spoločne a nerozdielne

ţalovaným 1/, 2/ 1 526,92 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku tak, ţe plnením jednému

zo ţalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ţalobcu plniť druhému

zo ţalovaných. Vyslovil, ţe o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe zmluva označená účastníkmi ako

Zmluva o výstavbe bytu v dome je zmiešanou zmluvou, ktorá obsahuje v sebe niektoré

ustanovenia zmluvy o výstavbe, stavbe alebo nadstavbe domu podľa

a zmluvy o dielo podľa . Z obsahu zmluvy o výstavbe bytu v dome

prejavenej vôle zmluvných strán bolo preukázané, ţe cena diela bola stanovená pevnou

sumou s moţnosťou jej zmeny zhotoviteľom diela za stanovených podmienok. Ţalobca

špecifikoval svoju pohľadávku vo faktúre v osobitnej špecifikácii podľa poloţiek v spise

na č.l. 35, v prehľade platieb ţalovaných na č.l. 117 a 134 s tým, ţe vychádzal zo zmluvnej

ceny 1 275 630 Sk navýšenej o zvýšené DPH 28 230,46 Sk navýšenej o indexy rastu cien

2

183 786,70 Sk, t.j. spolu 1 487 647,20 Sk navýšený o tzv. nadštandardy 9 351 Sk a zníţený

o 33 080 Sk, ktoré ţalobca ţalovaným odpočítal za nerealizované plnenia, čo je suma

1 464 098,20 Sk zníţená o sumu úhrady ţalovaných 1/, 2/, ktorá nebola medzi účastníkmi

sporná 1 272 238,40 Sk, čo je ţalovaná suma 191 859,80 Sk. V návrhu na začatie konania

tvrdil ţalobca navýšenie ceny diela z titulu rastu cien stavebných materiálov o indexy

183 786,74 Sk, zvýšenia DPH vo výške 14 922,10 Sk. Ţalovaní 1/, 2/ nesúhlasili

so zaplatením ceny diela vyššej ako bolo dohodnuté v zmluve, čo prejavili tým, ţe čiastku

poţadovanú ţalobcom, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, neuhradili a výslovne to

uviedli v odpore proti platobnému rozkazu, ďalej v liste označenom (jednostranné započítanie

pohľadávok) zo dňa 31.1.2004 (č.l. 54), v ktorom uviedli, ţe nárok ţalobcu neuznávajú

z dôvodov uvedených v odpore proti platobnému rozkazu, ale pre prípad, ţe by bol nárok

ţalobcu alebo jeho časť oprávnený, započítavajú si proti pohľadávke ţalobcu svoju

pohľadávku titulom zmluvnej pokuty. Neuznávali predovšetkým nárok ţalobcu na tzv.

indexy, ako aj zvýšenú DPH. Pokiaľ by platne malo dôjsť k zmene ceny diela navýšenej

o indexy, jej predpokladom by bola písomná zmena zmluvy, k čomu medzi účastníkmi

nedošlo. Preto ţalobca nemohol jednostranne zvýšiť cenu diela o index rastu cien.

Z uvedených dôvodov nie je nárok ţalobcu na zaplatenie ceny diela zvýšenej o indexy

oprávnený. Aj keď v cene diela sú zahrnuté všetky náklady spojené so zhotovením diela,

výnimkou je daň z pridanej hodnoty, lebo aj keď v cene diela je započítaná DPH platná v čase

podpisu zmluvy, DPH sa účtovala podľa platných predpisov v čase realizácie diela

(viď čl. IV. bod 3) ako aj ustanovenie čl. IV. bod 5, ţe cenu diela má ţalobca právo zmeniť

v prípade zmeny zákonov, ktoré sa budú dotýkať predmetu diela s dôrazom na zmenu výšky

DPH. sa zmenil o dani z pridanej hodnoty

s účinnosťou od 1.7.1999 sa zmenila DPH zo 6 % na 10 %. Preto je nárok ţalobcu

na zaplatenie ceny diela zvýšenej o DPH oprávnený. Medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe

na byte ţalovaných sa realizovali zmeny, ţalobca ale so ţalovanými neuzavrel písomný

dodatok k zmluve. Cena za tzv. nadštandardy nie je zahrnutá v cene diela (čl. IV.).

Nadštandardy mali byť riešené dohodou o nadštandardoch a na všetky zmeny mal byť podľa

zmluvy vypracovaný cenový dodatok. Z návrhu na začatie konania a z vyjadrení ţalobcu

jednoznačne vyplýva, ţe predmetom konania je zaplatenie ceny diela podľa zmluvy uzavretej

medzi účastníkmi, ale ţalobca nepreukázal uzavretie dodatku k zmluve o dielo, ktorej

predmetom boli tzv. nadštandardy. Ţalovaní 1/, 2/ dňa 27.2.2001 podpísali so ţalobcom

listinu označenú ako „Dohoda o uznaní záväzku a spôsobe splácania dlhu“. Ţalovaní 1/, 2/

uznali dlh „neuhradenú čiastku“ vo výške 191 850 Sk a zaviazali sa ho zaplatiť do 30.6.2001.

Ţalovaní 1/, 2/ nechceli v dohode o uznaní záväzku vyvolať právne následky, ktoré by v jeho

dôsledku mali nastať, t.j. povinnosť zaplatiť ţalobcovi 191 850 Sk. Sledovali podpísaním

dohody o uznaní záväzku vydanie kľúčov od bytu a tým moţnosť fakticky byt uţívať.

Ţalobca totiţ podmieňoval odovzdanie kľúčov od bytu uznaním záväzku, čo povaţoval súd

za preukázané výpoveďou ţalovaného 1/. Navyše v dohode o uznaní záväzku je uvedená len

výška dlhu, nie dôvod. V čase uznania dlhu ţalovanými 1/, 2/ nemali títo právny dôvod uznať

dlh voči ţalobcovi, ktorý v uznávanej výške v tom čase neexistoval. Všetko, čo by ţalovaní

zaplatili nad cenu diela dohodnutú v zmluve, zvýšenú len o oprávnené poloţky (DPH) by bolo

plnenie bez právneho dôvodu, t.j. bezdôvodným obohatením. Ak ţalovaní, resp. ostatní

stavebníci neplnili včas, bolo na ţalobcovi, aby si voči nim uplatnil zmluvne dohodnuté alebo

zákonné nároky pre tento prípad. Argumentácia ţalovaného 1/, ţe dohodu podpísal v tiesni

vychádza z logických súvislostí. Ţalobca odovzdal ţalovaným 1/, 2/ byt zápisnicou o prevzatí

bytu dňa 14.2.2001 (č.l. 20) s tým, ţe kľúče od bytu neboli odovzdané ţalovaným 1/, 2/. Dňa

27.2.2001 podpísali ţalovaní 1/, 2/ dohodu o uznaní záväzku a spôsobe splácania dlhu

(č.l. 34) a aţ nasledujúci deň, t.j. 28.2.2001 im boli odovzdané kľúče od bytu (č.l. 20). Aţ

odovzdaním kľúčov od bytu mohli ţalovaní vykonávať svoje práva spojené s uţívaním bytu.

Čo sa týka úkonu ţalovaných 1/, 2/ zo dňa 31.1.2004 „Jednostranné započítanie pohľadávok“

(č.l. 54) súd mal za to, ţe týmto úkonom nedošlo k započítaniu pohľadávok účastníkov

konania, lebo započítať je moţné iba vzájomné pohľadávky na plnenie rovnakého druhu,

ktoré zanikajú okamihom, keď sa stretnú. Ţalovaní 1/, 2/ nemohli platne započítať svoju

pohľadávku proti pohľadávke ţalobcu, keď súčasne vyjadrili, ţe neuznávajú pohľadávku

ţalobcu a započítavajú si ju iba pre prípad, ak by bol nárok ţalobcu celkom alebo sčasti

oprávnený.

Dňa 28.11.2003 bol súdu doručený odpor proti platobnému rozkazu, ktorý svojím obsahom

bol súčasne vzájomným návrhom, v ktorom sa ţalovaní 1/, 2/ domáhali voči ţalobcovi okrem

iných nárokov aj zaplatenia zmluvnej pokuty 63 781,50 Sk za omeškanie s odovzdaním bytu

ţalovaným. Zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 500 Sk za kaţdý deň omeškania,

obmedzená maximálne na 5 % z ceny diela. 5 % z ceny diela 1 275 630 Sk je 65 781,50 Sk.

Ţalobca mal ţalovaným odovzdať byt 1.5.2000 (pondelok). Byt bol protokolárne odovzdaný

ţalovaným 1/, 2/ 14.2.2001, ale k odovzdaniu kľúčov od bytu ţalovaným 1/, 2/ došlo aţ

28.2.2001. Aţ odovzdaním kľúčov od bytu mohli ţalovaní začať uţívať byt, čo je účelom

odovzdania bytu, lebo ţalobca podmieňoval odovzdanie kľúčov od bytu podpísaním dohody

o uznaní záväzku. Ţalobca bol preukázateľne v omeškaní s odovzdaním bytu od 2.5.2000

do 28.2.2001. Ţalobca vzniesol námietku premlčania voči nároku ţalovaných. Ţalovaní 1/, 2/

majú nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty len v nepremlčanej časti. Nárok na zmluvnú

pokutu vznikal ţalovaným kaţdý deň omeškania s odovzdaním bytu. Jednotlivé nároky

za kaţdý deň omeškania sa premlčali v trojročnej premlčacej lehote. Preto je oprávnený nárok

ţalovaných 1/, 2/ na zmluvnú pokutu za november 2000 od 28. novembra 2000

do 30. novembra 2000, t.j. 3 dni x 500 Sk, spolu 1 500 Sk, za december 2000, t.j. 31 dní x

500 Sk spolu 15 500 Sk, za január 2001, t.j. 31 dní x 500 Sk, spolu 15 500 Sk, za február

2001, t.j. 27 dní x 500, spolu 13 500 Sk, spolu 46 000 Sk, t.j. 1 526,92 €. Z uvedených

dôvodov návrh ţalobcu zamietol a súčasne vyhovel vzájomnému návrhu ţalovaných a uloţil

ţalobcovi zaplatiť spoločne a nerozdielne ţalovaným 1/, 2/ titulom zmluvnej pokuty

1 526,92 €.

Krajský súd v Ţiline (na odvolanie ţalobcu) rozsudkom z 12. decembra 2011 č.k.

-363 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. V odôvodnení uviedol, ţe súd

prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnemu záveru

o nedôvodnosti záveru ţalobcu na zaplatenie sumy 6 256 € s príslušným úrokom z omeškania,

ktorá predstavuje zaplatenie a navýšenie dohodnutej ceny diela a tzv. indexy rastu cien podľa

článku IV. bod 3 zmluvy a o zaplatenie sumy 9 531 Sk tzv. nadštandardov podľa článku

IV. bod 4 zmluvy. Stotoţnil sa so záverom súdu prvého stupňa, ţe medzi účastníkmi bola

uzavretá 7.9.1998 zmluva o výstavbe bytu č. X., ktorá podľa svojho obsahu je zmiešaným

typom zmluvy, predmetom ktorej je zmluvné dojednanie podľa § 21 a nasl. zákona

č. ako aj zmluvy o dielo, ktorej podmienky sú uvedené v a nasl. .

Cena diela v zmluve zo dňa 7.9.1998 bola určená pevnou sumou. Ani výkladovým pravidlom

podľa nebolo moţné vyvodiť, ţe na základe podmienok uvedených v čl. IV.

bod 3 bolo moţné navýšiť cenu diela nad rozsah uvedený v čl. IV bod 1 predmetnej zmluvy.

Obdobne prvostupňový súd správne posudzoval i nárok ţalobcu na zaplatenie tzv.

nadštandardov podľa čl. IV. bod 4 zmluvy, pričom zaplatenie uvedených úkonov bolo moţné

súčasne za splnenia ďalších podmienok uvedených v čl. II. bod 10 a čl. II. bod 11 zmluvy

(mal byť vypracovaný cenový dodatok, ktorý by uhradil do 14 dní po podpísaní dodatku na

základe vystavenej faktúry). Na základe vyššie uvedených skutkových okolností odvolací súd

rozsudok prvostupňového súdu, vo výroku ktorým návrh ţalobcu o zaplatenie sumy 6 256 €

s príslušným úrokom z omeškania zamietol, ako správny potvrdil. Povaţoval za dôvodný

nárok ţalovaných za zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. VII. bod 1 zmluvy. Vychádzajúc

z dôvodov odvolania ţalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa vyvodil, ţe podmienky, na

základe ktorých by nastala moţnosť uplatňovať zo strany ţalovaných zaplatenie zmluvnej

pokuty, je potrebné viazať na podmienky uvedené v čl. V. bod 2 a čl. III. bod 1 (termín

kolaudačného rozhodnutia 4/2000). Aj keď v čl. VII. bod 1 zmluvy nie je uvedený dátum,

kedy presne má byť obstarávateľom odovzdaný objednávateľovi byt, správne prvostupňový

súd vyvodil, ţe za deň odovzdania bytu (termín uvedený v čl. VII. bod 1) je potrebné

povaţovať deň, kedy si objednávateľ (stavebník) prevezme zhotovený byt, ktorá skutočnosť

nastane jeho dokončením, ktorý podľa čl. III. bod 1 je stanovený termínom kolaudačného

rozhodnutia – mesiacom apríl 2000. Ţalovaní preukázateľne byt prevzali aţ dňom 28.2.2001,

čo znamená, ţe ţalobca ako obstarávateľ sa dostal do omeškania s odovzdaním bytu podľa

čl. VII. bod 1 zmluvy. Ţalovaným dôvodne vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej

pokuty. Námietka ţalobcu v odvolaní, ţe ţalovaní 1/, 2/ si uplatnili nárok na zaplatenie

zmluvnej pokuty po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty nie je dôvodná. V odpore proti

platobnému rozkazu zo dňa 28.11.2003 ţalovaní uvádzajú, ţe „majú nárok“ na zaplatenie

sumy 63 781,50 Sk z titulu zaplatenej zmluvnej pokuty vo výške 5 % z ceny diela, z čoho

vyplýva, ţe sa jedná o nárok uplatnený podľa čl. VII. bod 1 zmluvy. Z hľadiska obsahu

odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 28.11.2003 je podanie moţné povaţovať za neurčité

a neúplné, ktorého nedostatky boli neskorším procesným postupom ţalovaných odstránené

tak, ţe uvedené podanie bolo povaţované za vzájomný návrh ţalovaných podľa

Nepovaţoval preto odvolací súd nárok ţalovaných na zaplatenie zmluvnej pokuty za

premlčaný a odvolanie ţalobcu z týchto dôvodov nepovaţoval za dôvodné.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorého prípustnosť

odvodzoval z ustanovenia , teda ţe rozhodnutím odvolacieho súdu došlo

k odňatiu práva ţalobcu na spravodlivé súdne konanie v dôsledku tzv. opomenutého dôkazu

a tým nepreskúmateľnosti rozhodnutia, čím sa mu odňala moţnosť konať pred súdom

a dôvodnosť ustanovením , ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred

súdom a ustanovením , ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Uviedol, ţe rozhodnutím odvolacieho súdu došlo

k odňatiu práva ţalobcu na spravodlivé súdne konanie v dôsledku tzv. opomenutého dôkazu

a tým k nepreskúmateľnosti rozhodnutia, čím sa mu odňala moţnosť konať pred súdom

v dôsledku nesprávneho procesného postupu odvolacieho súdu. Podľa ustálenej judikatúry

odvolací súd sa musí vyporiadať so všetkými otázkami (odvolacími dôvodmi) riešenými

v odvolacom konaní a musí byť v súlade s výrokom. Odvolací súd ţiadnym spôsobom

nevyhodnotil dva odvolacie dôvody ţalobcu, a to platnosť dohody o uznaní záväzku

a spôsobe splácania dlhu uzavretú medzi ţalobcom a ţalovanými dňa 27.2.2001, na základe

ktorej ţalovaní 1/, 2/ svojím podpisom uznali voči ţalobcovi v ţalovanej sume 191 850 Sk

a zaviazali sa tento uznaný dlh uhradiť do 30.6.2001, čím nevyhodnotil z toho vyplývajúcu

dôvodnosť (nedôvodnosť) ţalobcovho nároku. Ţalobca v odvolaní namietal nesprávne právne

posúdenie dohody súdom prvého stupňa ako neplatného právneho úkonu (pre nedostatok

váţnosti), ku ktorému dospel súd prvého stupňa len na základe tvrdenia ţalovaného 1/, pričom

ţalovaná 2/ ani nebola vypočutá, ktoré tvrdenia ţalobca spochybnil. Odvolací súd nezaujal

ţiadny právny názor k uvedenému odvolaciemu dôvodu. Druhým odvolacím dôvodom, ktorý

odvolací súd ţiadnym spôsobom nevyhodnotil je skutkové zistenie – započítanie vzájomných

pohľadávok ţalovaných 1/, 2/ zo dňa 31.1.2004 (č.l. 54), ktorým ţalovaní započítali svoju

tvrdenú pohľadávku (právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá bola súdom priznaná

druhým výrokom prvostupňového rozhodnutia) proti ţalobcovej pohľadávke, ktorá je

predmetom ţaloby. Bez ohľadu na určitosť (neurčitosť) započítacieho prejavu vôle

ţalovaných, ţalovaní týmto právnym úkonom potvrdili existenciu svojho dlhu uznaného

dohodou o uznaní záväzku a spôsobe splácania dlhu zo dňa 27.2.2001, ktorého zaplatenia sa

ţalobca v konaní domáha. Odvolací súd aj toto skutkové zistenie opomenul vyhodnotiť, tým

sa nevyporiadal s jedným z odvolacích dôvodov, ktorý mohol priniesť ţalobcovi v súdnom

konaní úspech, v dôsledku čoho je rozsudok najmenej v tejto časti nepreskúmateľný

a ţalobcovi bolo procesným postupom odvolacieho súdu odňaté právo na spravodlivé súdne

konanie. Podľa jeho názoru rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Súdy oboch stupňov nesprávne právne posúdili obsah odporu ţalovaných 1/, 2/

proti platobnému rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 30.10.2003,

nedôvodnosť ţalobcovho nároku a dôvodnosť práva ţalovaných na zaplatenie zmluvnej

pokuty. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a následne aj zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa,

nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa tieţ vykazuje vytýkané vady a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalovaní vo svojom vyjadrení navrhli dovolanie ţalobcu odmietnuť ako nedôvodné

a priznať im trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa je

dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe

je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Ţalobca dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

ţiadneho z vyššie uvedených rozsudkov. Prípustnosť jeho dovolania preto z ustanovení § 238

ods. 1 aţ 3 nemoţno vyvodiť.

V kontexte so záverom dovolacieho súdu o procesnej neprípustnosti dovolania v tomto

prípade je vhodné uviesť, ţe mimoriadna povaha dovolania v rámci systému opravných

prostriedkov sa prejavuje aj v tom, ţe účastník konania nemôţe úspešne podať dovolanie

z akéhokoľvek dôvodu, ale len z dôvodu uvedeného v zákone (z tzv. dovolacieho dôvodu).

upravuje tri samostatné dovolacie dôvody. Podľa ustanovenia

dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe a/ v konaní došlo k vadám

uvedeným v ustanovení § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. Treba dodať, ţe dovolací súd je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho,

ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil; dovolacie dôvody neposudzuje podľa toho, ako ich

označil dovolateľ, ale podľa ich obsahu.

Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, ţe dovolanie nie je

„ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov

niţších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť

a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe

dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy.

Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu; aj

so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu –

nemá moţnosť vykonávať dokazovanie (viď veta druhá ).

K jednotlivým zákonom vymedzeným, dovolacím dôvodom treba uviesť, ţe (pokiaľ

sú splnené ďalšie procesné predpoklady – najmä čo do včasnosti podaného dovolania a jeho

podania oprávnenou osobou) zakladá existencia procesnej vady konania v zmysle § 237

, na ktorú poukazuje ustanovenie , nielen prípustnosť

dovolania, ale aj jeho opodstatnenosť. Existencia tzv. inej procesnej vady konania majúcej

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a nesprávne právne

posúdenie veci ( ) na rozdiel od toho, nezakladajú prípustnosť

dovolania, ide však o relevantné dovolacie dôvody v prípade procesne prípustného dovolania;

čo však ale nie je tento prípad. Na existenciu dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2

písm.b/ a c/ nemôţe dovolací súd vziať zreteľ ani v prípade, ak by bolo na ne

v dovolaní poukázané, pokiaľ nie je dovolanie procesne neprípustné – tak, ako je tomu

v tomto prípade.

K dovolaciemu dôvodu v zmysle dovolací súd uvádza, ţe

o procesnú vadu konania v zmysle ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konanie, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Z hľadiska sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré

vykazujú znaky vád taxatívne v ňom vymenovaných; iné procesné vady konania alebo

nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania

podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť, ţe z hľadiska posúdenia existencie niektorej

z procesných vád v zmysle nie je významný subjektívny názor účastníka, ţe

v konaní došlo k takejto vade, ale len zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou

z taxatívne vymenovaných vád.

Existencia vád v zmysle aţ e/ a nebola v dovolaní namietaná

a v dovolacom konaní nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania z týchto dôvodov nie je daná.

K vade konania v zmysle , ktorú dovolateľ vidí v arbitrárnosti

a neodôvodnenosti súdnych rozhodnutí, porušením práva na súdnu ochranu, dovolací súd

uvádza :

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm.f/ ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci v občianskom súdnom

konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie

ich práv – viď napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom

( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom

na dôkazy a k všetkým vykonávaným dôkazom ( ), byť predvolaný na súdne

pojednávanie ( ), predkladať a označovať dôkazy na preukázanie vlastných tvrdení

( ), právo na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (

ods. 2 )]. Dovolací súd v danom prípade z obsahu spisu nezistil, ţe by konanie pred

súdmi niţších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou znemoţňujúcou ţalobcovi realizáciu

jeho procesných práv.

Podstatná časť dovolania obsahuje námietky ţalobcu, ţe mu v konaní bolo upreté

právo na spravodlivý súdny proces. Vydané rozhodnutia súdov povaţoval za arbitrárne

(svojvoľné) v dôsledku nedostatkov v ich odôvodneniach, keď odvolací súd sa nevyporiadal

so všetkými otázkami (odvolacími dôvodmi) riešenými v odvolacom konaní, odvolací súd

ţiadnym spôsobom nevyhodnotil dva odvolacie dôvody, a to platnosť dohody o uznaní

záväzku a spôsobe splácania dlhu uzavretú medzi ţalobcom a ţalovanými dňa 27.2.2001 ako

aj započítanie vzájomných pohľadávok ţalovaných 1/, 2/ zo dňa 31.1.2004 (č.l. 54), čo bolo

v spore rozhodujúce.

Podľa , kaţdý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, kaţdý má právo

na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

10

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny

proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich

diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov

a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami,

porušuje ústavnoprávne princípy (). Právo na spravodlivý proces je naplnené

tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych

noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že

boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva

na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby

sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov

(). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol

účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

poţiadavkami a právnymi názormi (). Pod spravodlivým súdnym procesom

(fair hearing) sa v ţiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie

toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne a faktické okolnosti konkrétneho

prípadu. Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa

k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním

navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy

preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá

účastník konania (, ).

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky vyplýva, ţe tak základné právo podľa ako aj právo

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť

konania a odôvodnenie rozhodnutia ().

Pokiaľ ţalobca namieta arbitrárnosť a nedostatky týkajúce sa odôvodnenia rozhodnutia

(odvolací súd sa nezaoberal a nevyhodnotil odvolacie dôvody) treba uviesť, ţe právo na určitú

kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Právo

na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade

a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie

sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý

by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (arbitrárnosť). Ústavný súd

11

Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, ţe nezávislosť rozhodovania

všeobecných súdov sa musí uskutočňovať v ústavnom, zákonnom a procesnoprávnom

a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavuje predovšetkým princípy riadneho

a spravodlivého procesu ako vyplýva z a nasl. a Dohovoru. Jedným

z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces ( ,

čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu

presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náleţite odôvodniť (§ 132

a m.m. ), pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia

( ) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri

hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by

mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tieţ na jeho

celkovú presvedčivosť, a teda inými slovami na to, aby premisy zdôvodnenia rozhodnutí,

rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale

aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé

a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, ţe práve tieto súdy majú

poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola

zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ;

obdobne napr. , , , ).

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu

zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou,

ţe majú význam pre rozhodnutie (, obdobne Krasko c/a Švajčiarsko z 29. apríla

1993, séria A, číslo 254-B, str. 49, § 30). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo

upravená v Táto norma sa uplatňuje v odvolacom konaní (

). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať

na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní

(). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, ţe súd musí

dať podrobnú odpoveď na kaţdý argument účastníka konania, z odôvodnenia rozhodnutia

musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový

a právny základ rozhodnutia (). Vo svojej ustálenej judikatúre a jej nadväznosti

na ústavný súd tieţ zdôraznil, ţe odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu

12

a odvolacieho súdu nemoţno posudzovať izolovane (m.m. , ,

, ), pretoţe prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska

predmetu konania tvoria jeden celok (). V danom prípade k námietkam

dovolateľa, ktoré boli vyjadrené v jeho odvolaní zaujal stanovisko v odôvodnení svojho

rozhodnutia uţ Okresný súd Liptovský Mikuláš, pričom z odôvodnenia namietaného rozsudku

krajského súdu vyplýva, ţe odvolací súd sa odvolacou námietkou ohľadne platnosti dohody

o uznaní záväzku a spôsobe splácania dlhu uzavretej medzi ţalobcom a ţalovanými dňa

27.2.2001, ako aj námietky ohľadne započítania vzájomných pohľadávok ţalovaných 1/ a 2/

zo dňa 31.1.2004 (č.l. 54) vôbec nezaoberal, nevyporiadal sa s nimi, ktoré však mohli priniesť

ţalobcovi v súdnom konaní úspech. Povinnosťou dovolacieho súdu bolo bez toho, aby

skúmal, či rozhodnutia súdov spočívajú na správnom právnom posúdení (§ 241 ods. 2 písm.c/

) posúdiť, či prima facie sú skutkové a právne závery súdov, na ktorých sú zaloţené

namietané rozhodnutia, zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudrţateľné, čo by mohlo mať zároveň za následok porušenie

základného práva alebo slobody (m.m. , , , )

a naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle Vychádzajúc z toho dospel

dovolací súd k záveru, ţe právo ţalobcu na riadne odôvodnenie porušené bolo. Odôvodnenie

napadnutého rozsudku totiţ nedáva odpoveď na odvolacie námietky týkajúce sa platnosti

dohody o uznaní záväzku a spôsobe splácania dlhu uzavretej medzi účastníkmi dňa 27.2.2001

ako aj na započítanie vzájomných pohľadávok ţalovaných 1/, 2/ zo dňa 31.1.2004 (č.l. 54).

Dovolací súd majúc na pamäti princípy riadneho a spravodlivého procesu,

po preskúmaní rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa

konštatuje, ţe námietky dovolateľa povaţuje za opodstatnené, odvolací súd sa nevyporiadal

vôbec s hore citovanými odvolacími dôvodmi, ktoré mohli priniesť ţalobcovi v súdnom

konaní úspech, v dôsledku čoho je rozsudok odvolacieho súdu nepreskúmateľný a ţalobcovi

bolo procesným postupom odvolacieho súdu odňaté právo na spravodlivé súdne konanie.

Z dôvodov uvedených vyššie dospel dovolací súd k záveru, ţe ţalobca opodstatnene

namietal existenciu dovolacieho dôvodu v zmysle Najvyšší súd

Slovenskej republiky vzhľadom na vadu konania v zmysle rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

13

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. augusta 2013

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová