Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-198-2002.pdf
PDF · 198.15 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/198/2002
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovou v právnej veci navrhovateľa: Stavebné bytové družstvo Liptovský Mikuláš so sídlom v Liptovskom Mikuláši 031 01, Kollárova 3588, IČO: 00 22011, zastúpený advokátkou JUDr. Janou Čončolovou so sídlom v Liptovskom Mikuláši 031 01, M. Pišúta 3, proti odporcom: 1. S. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v S. J., X. XXXX/ XX, občan Slovenskej republiky a 2. G. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v S. J., X. XXXX, občianka Slovenskej republiky, obaja odporcovia zastúpení FIAČAN & Partners, s.r.o. so sídlom v Liptovskom Mikuláši, 031 01, M. Pišúta 936/16, IČO: 36 861 251, o zaplatenie 6.368,58 € s príslušenstvom a vzájomnom návrhu, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľa na zaplatenie 6.256,- eur s 15,5% úrokom z omeškania ročne od 4. 4. 2001 do zaplatenia z a m i e t a.
II. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť spoločne a nerozdielne odporcom 1. a 2. 1.526,92 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku tak, že plnením jednému z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť navrhovateľa plniť druhému z odporcov.
III. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš 4. 12. 2002 sa navrhovateľ domáhal, aby súd rozhodol, že odporcovia sú mu povinní zaplatiť 191.859,80 Sk (6.368,58 eur) s 15% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 4. 4. 2011 do zaplatenia a trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o výstavbe bytu č. X/XX/XX uzavretej medzi navrhovateľom a odporcami 1.a 2. dňa 7. 9. 1998 navrhovateľ zabezpečil pre odporcov výstavbu trojizbového bytu s príslušenstvom na piatom nadzemnom podlaží bytového domu XX b.j. na X. ulici v S. J.. Zápisnicou o prevzatí bytu č. X-G. zo dňa14. 2. 2001 odporcovia 1. a 2. byt prevzali. Cena diela bola dohodnutá vo výške 1.275.630,- Sk (42.343,16 eur) v článku IV. ods. 1 zmluvy. V ďalších ustanoveniach sa účastníci dohodli, že objednávateľ stavby má právo zmeniť dohodnutú cenu diela, pokiaľ nastanú konkrétne skutočnosti ovplyvňujúce cenu diela. Podľa článku IV. ods. 3 zmluvy dohodnutá výška ceny za dielo je ovplyvnená priemerným nárastom cien stavebných prác, materiálov a výrobkov spotrebovávaných v SR, vydávaných štatistickým úradom SR za rok 1997 pre rok 1998. Účastníci zmluvy sa dohodli, že zbytkový objem prác v roku 1999 alebo ďalších rokoch bude precenený indexami štatistického úradu k prvému kvartálu 1998. Podpísaním zmluvy odporcovia súhlasili s jej obsahom a aj tým, že cena diela bude menená v závislosti od aktuálnej výšky indexov rastu cien stavebných prác. Preto nebolo dôvodné osobitným dodatkom k zmluve meniť cenu diela po každej zmene indexu nárastu cien stavebných prác (každý štvrťrok), lebo táto zmena diela už bola dohodnutá v článku IV. ods. 3. Pred podpisom zmluvy doplnili odporcovia text zmluvy, že boli upozornení na znenie a zmysel článku IV. ods. 3, ods. 5 tejto zmluvy a na skutočnosti, ktoré ak
nastanú, ovplyvnia výšku ceny bytu uvedenú v článku IV. ods. 1 zmluvy. V zmysle článku IV. ods. 3 navrhovateľ odporcom vyúčtoval zvýšenie rastu cien stavebných prác faktúrami č. 20000108 zo dňa 3. 8. 2000, č. 20000160 zo dňa 21. 1. 2000, č. 20000187 zo dňa 25. 1. 2001 a č. 20000269 zo dňa 5. 3. 2011, spolu zvýšenie ceny diela z titulu rastu cien stavebných prác vo výške 183.786,74 Sk (6.100,60 eur). K prvému kvartálu 1998 platil index 130,7, k prvému kvartálu 1999 boli ceny materiálu navýšené pomerom indexov 1,103, k druhému kvartálu 1999 1,1316, k tretiemu kvartálu 1999 1,1591, k štvrtému kvartálu 1999 1,1775, k prvému kvartálu 2000 1,2096, k druhému kvartálu 2000 1,2234, k tretiemu kvartálu 2000 1,2387, k štvrtému kvartálu 2000 1,2555. Na základe dohody navrhovateľa so zhotoviteľom stavby STAVOINDUSTRIA Liptovský Mikuláš, a.s. sa ceny stavebných prác vykonaných v treťom a štvrtom štvrťroku 2000 zvýšili len idexami platnými pre druhý štvrťrok 2000, čím všetky stavebné práce vykonané po 30. 6. 2000 boli ocenené tak, ako by dielo bolo dokončené do tejto doby. Zvýšenie ceny bytového domu ako celku počas výstavby o príslušný index bolo rozpočítané na vlastníkov bytov podľa výmery jednotlivých bytov, čo je obvyklý spôsob rozúčtovania zvýšenej ceny celého bytového domu o príslušný index. Podľa článku IV. ods. 5 sa navrhovateľ s odporcami dohodol, že v prípade zmeny právneho predpisu týkajúceho sa výšky dane z pridanej hodnoty, má navrhovateľ ako obstarávateľ stavby, právo zmeniť cenu diela. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ vyúčtoval odporcom postupne faktúrami č. 20000134 zo dňa 21. 11. 2000, č. 20000294 zo dňa 5. 3. 2001 a č. 20000212 zo dňa 25. 1. 2011 zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) zo 6% na 10%, celkom vo výške 14.922,10 Sk (495,32 eur). Faktúrou č. 20000245 zo dňa 26. 3. 2011 splatnou 3. 4. 2011 vo výške 191.860,20 Sk (6.368,59 eur). Navrhovateľ odporcom 1. a 2. vystavil konečnú faktúru, ktorú odporcovia nezaplatili. V konečnej faktúre bola zohľadnená cena prác, ktoré boli odporcom vyňaté z dodávky prác vo výške 28.273,- Sk (938,49 eur) a úspora za inžinierske siete vo výške 4.807,- Sk (159,56 eur), spolu bolo odpočítané 33.080,- Sk (1.098,05 eur). Ďalej bola pripočítaná hodnota naviac prác, ktoré si odporcovia objednali u zhotoviteľa stavby v celkovej hodnote 6.881,- Sk (228,41 eur) a náklady projekčných zmien s tým súvisiacich vo výške 2.650,- Sk (87,96 eur). Dohodou o uznaní záväzku a spôsobe splácania dlhu zo dňa 27. 2. 2001 odporcovia 1. a 2. uznali neuhradenú sumu vo výške 191.850,- Sk (6.368,25 eur) ako svoj dlh voči obstarávateľovi stavby bytu (navrhovateľovi) a zaviazali sa tento dlh zaplatiť do 30. 6. 2011.
Okresný súd Liptovský Mikuláš vydal dňa 30. 10. 2003 platobný rozkaz č.k. 11C/198/2002-41, proti ktorému odporcovia 1. a 2. podali odpor s odôvodnením vo veci samej, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu. Odporcovia nesúhlasili najmä so zvýšením ceny diela nad sumu dohodnutú v zmluve o výstavbe bytu, lebo sa na tom nedohodli. Odporcovia rozporovali aj výšku účtovanej DPH. Tvrdili, že zaplatili celkovo 1.292.069,40 Sk (42.888,85 eur). Podľa zmluvy za byt aj s pozemkom mali zaplatiť 1.158.975,75 Sk (38.470,95 eur). Preto sa v dôvodoch odporu zároveň domáhali zaplatenia 133.093,70 Sk (4.417,90 eur). Rozdiel ceny bytu podľa zmluvy o budúcej zmluve a zmluvy o výstavbe bytu bol až 93.250,- Sk (3.095,33 eur) a vrátenie tejto sumy odporcovia 1., 2. žiadali. V zmluve sa dohodli na zmene ceny v prípade zmeny dane z pridanej hodnoty, ale predĺženie stavby odsúhlasili len do júna 2000. Nesúhlasili so zaplatením 2.650, Sk (87,96 eur) za práce spojené so zmenou projektu, keďže išlo iba o vygumovanie jednej priečky a posunutie zárubne o 40 cm. Nepodpísali ani dodatok podľa článku IV. bodu 4 o výstavbe bytu. Nebolo presne špecifikované, čo je štandard, preto je ťažké určiť, čo je nadštandard. Podľa ich výpočtov im len na sanite bolo v neprospech účtovaných 5.528,- Sk (183,50 eur) a na obklade 6.650,- Sk (220,74 eur). Preto majú nárok na zaplatenie 12.178,- Sk (404,24 eur) podľa § 151 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uznanie dlhu na sumu 191.850,- Sk (6.368,25 eur) podpísali, ale za podmienok, keď bola zneužívaná ich tieseň s ohľadom bývania. V tom čase už mali uhradenú celú sumu bytu, ale navrhovateľ na nich vyvíjal nátlak smerujúci k podpisu uznania záväzku podmieňujúceho vydanie kľúčov od bytu. Zamestnanec navrhovateľa pán X. sa vyjadroval, že ak nepodpíšu papier, nedostanú nikdy kľúče. Keďže odporca bol v omeškaní, museli si platiť podnájom cca 5.000,- Sk (165,97 eur) mesačne, hoci splácali pôžičky, ktoré si vzali na byt. Preto si uplatňujú voči navrhovateľovi ďalšiu pohľadávku vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 eur) z dôvodu im spôsobenej škody. Uznanie dlhu nezbavuje dlžníka v občianskom súdnom konaní možnosť namietať samotnú existenciu pohľadávky, respektíve jej zánik, prípadne výšku, čo aj urobili. Voči navrhovateľovi si uplatňujú nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 63.781,50 Sk (2.117,16 eur), čo je 5% z ceny diela 1.275.630,- Sk (42.343,16 eur). Taktiež si uplatňujú nárok na zmluvnú pokutu vo výške 472.000, Sk (15.667,53 eur), ktorej skutkovým základom je nedodržanie termínu odovzdania bytu zo strany navrhovateľa, ktorý sa s odovzdaním diela dostal do omeškania od 1. 7. 2000. Závady, ktoré mali byť odstránené k 31. 3. 2001, uvedené v zápisnici o odovzdaní bytu až do 31. 10. 2003, nerovnosť podlahy v kuchyni, výmena vchodových dvier za 944 dní. Toto podanie, ktoré svojim obsahom mohlo byť vzájomným návrhom (§ 41 ods. 2 OSP) a bolo súčasťou odôvodnenia odporu, bolo doručené súdu 28. 11. 2003 (čl. 43). Písomným podaním zo dňa
3. 7. 2008 (čl. 82) odporcovia dopĺňali, že svojím návrhom si uplatňujú 63.781,50 Sk (2.117,16 eur) ako zmluvnú pokutu podľa článku VIII. ods. 1 zmluvy o výstavbe bytu, 472.000,- Sk (15.667,53 eur) ako zmluvnú pokutu podľa článku VIII. ods. 2 zmluvy o výstavbe bytu a 50.000,- Sk (1.659,79 eur) ako škodu. Uznesením zo dňa 14. 7. 2008 č.k. 11C/198/2002-83 súd vyzval odporcov na opravu a doplnenie návrhu. Písomným podaním zo dňa 21. 8. 2008 doručeným súdu 22. 8. 2008 (čl. 90) žiadali odporcovia, aby im navrhovateľ zaplatil 718.785,20 Sk (23.862,29 eur) s 15,5% úrokom z omeškania od 28. 11. 2003 do zaplatenia. Ktorá suma pozostávala z 50.000, - Sk (1.659,70 eur) titulom škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka a vznikla nedodržaním termínu dokončenia stavby, čiastky 63.781,50 Sk (2.117,16 eur) titulom zmluvnej pokuty podľa článku VIII. ods. 1 zmluvy, čiastky 472.000, Sk (15.667,53 eur) titulom zmluvnej pokuty podľa článku VIII. ods. 2 zmluvy na základe zápisnice o prevzatí bytu a čiastky 133.093,70 Sk (4.417,90 eur) podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spolu 718.875,20 Sk (23.862.29 eur). Odporcovia výslovne uviedli, že nežiadajú zaplatiť sumy uvádzané v odpore zo dňa 28. 11. 2003 vo výške 93.250,- Sk (3.095,33 eur) a 12.178,- Sk (404,24 eur).
Uznesením zo dňa 19. 2. 2007 č.k. 11C/198/2002-60 bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia konania o dovolaní proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 5. 3. 2003 č.k. 13C/100/2001-132, rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 8Co/344/04 zo dňa 12. 4. 2005, č.k. 8Co/344/2004-247 zo dňa 9. 6. 2006, ktoré bolo podané v súdnom konaní na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. 13C/100/2001. Uznesením zo dňa 7. 4. 2008 č.k. 11C/198/2002-68 súd pokračoval v konaní.
Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 11. 2. 2009 č.k. 11C/198/2002-178 a dopĺňajúcim rozsudkom zo dňa 14. 12. 2009 č.k. 11C/198/2002-219 súd konanie o vzájomnom návrhu v časti o zaplatenie 21.745,13 eur s úrokom z omeškania 15,5% ročne zo sumy 23.862,29 eur zastavil (718.875,20 Sk - 63.781,50 Sk = 655.093,70 Sk, to je 21.745,13 eur). Odporcovia ešte pred začatím prvého pojednávania zobrali vzájomný návrh v časti späť a žiadali zaplatiť len 63.781,50 Sk titulom zmluvnej pokuty za omeškanie s odovzdaním bytu. Výslovne uviedli, že návrh berú späť aj v časti príslušenstva, to je úrokov z omeškania zo zmluvnej pokuty. V tejto časti je výrok prvostupňového súdu právoplatný a nedotknutý rozhodnutím o odvolaní.
Predmetom konania zostalo rozhodnutie o nároku odporcov 1.a 2. titulom zmluvnej pokuty vo výške 63.781,50 Sk, to je 2.117,16 eur.
Rozsudkom zo dňa 11. 2. 2009 č.k. 11C/198/2002-178 uložil prvostupňový súd odporcom 1. a 2. povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 112,58 eur s úrokom z omeškania 15,5% ročne od 4. 4. 2001 do zaplatenia, ktorý výrok nadobudol právoplatnosť a nebol dotknutý rozhodnutím druhostupňového súdu, ktorý rozhodoval o odvolaní. Ide o rozdiel zmluvne dohodnutej ceny za byt vrátane spoločných priestorov a pomernej časti pozemku 1.275.630,- Sk a výšky platby odporcov 1. a 2. 1.272.238,40 Sk (čl. 134), ktorý rozdiel je 3.391,60 Sk, to je 112,58 eur.
Odvolaním ostal nedotknutý výrok prvostupňového súdu v rozsudku zo dňa 11. 2. 2009 č.k. 11C/198/2002-178, ktorým súd vzájomný návrh vo zvyšnej časti 590,24 eur zamietol. Čiastka 590,24 eur zodpovedá zmluvnej pokute, ktorá bola premlčaná 17.781,50 Sk, to je 590,24 eur. (Zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 500,- Sk za každý deň omeškania, obmedzená na 5% z ceny diela, to je 63.781,50 Sk. Najskôr ju mohli odporcovia vyčísliť dňom odovzdania bytu, ktorý bol apríl 2000, posledný deň apríla je 30. 4. 2000 - nedeľa. Najneskôr mal navrhovateľ odovzdať odporcom byt v nasledujúci pracovný deň, to je 1. 5. 2000 (pondelok). Protokolárne bol byt odovzdaný odporcom 1. a 2. 14. 2. 2001, ale k odovzdaniu kľúčov od bytu došlo až 28. 2. 2001. Navrhovateľ bol v omeškaní s odovzdaním bytu od 2. 5. 2000 do 28. 2. 2001. Odporcovia 1. a 2. uplatnili preukázateľne právo na zaplatenie zmluvnej pokuty až podaním vzájomného návrhu na súde dňa 28. 11. 2003. Všeobecná premlčacia doba je tri roky. Navrhovateľ vzniesol námietku premlčania, súd zohľadnil premlčanie, že odporcovia majú nárok na zmluvnú pokutu len v nepremlčanej časti: 28. 11. 2000 až 30. 11. 2000). Krajský súd uznesením zo dňa 18. 11. 2010 zrušil výroky napadnuté odvolaním (III.), že navrhovateľ je povinný zaplatiť spoločne a nerozdielne odporcom 1. a 2. 1526,92 eur titulom zmluvnej pokuty. Rovnako zrušil výrok (VI.) doplňujúceho rozsudku zo dňa 14. 12. 2009 č.k. 11C/198/2002-219, že súd návrh na začatie konania v časti o zaplatenie 6.256,- eur s 15,5% úrokom z omeškania ročne od 4. 4. 2001 do zaplatenia zamieta (titulom ceny diela).
Krajský súd vo svojom uznesení konštatoval, že zmluva o výstavbe bytu v dome je zmiešaný typ zmluvy, predmetom ktorej je zmluvné dojednanie podľa § 21 a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z., ako i zmluvné dojednanie podľa § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka (zmluva o dielo). Poukázal na to, že žalovaná suma sa skladá z viacerých dielčích nárokov, ktoré spolu predstavujú žalovanú sumu 191.859,80 Sk a súd sa s nimi v dôvodoch svojho rozhodnutia musí vysporiadať. Predčasný je aj právny záver okresného súdu, že cena diela bola stanovená rozpočtom. Krajský súd poukázal na to, že okresný súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcom 1. a 2. zmluvnú pokutu vo výške 1.526,92 eur. Podľa § 98 OSP vzájomným návrhom je aj prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje takýto prejav len ako obranu proti návrhu. Súd rozhoduje o prejave odporcu, ktorým uplatňuje proti navrhovateľovi pohľadávku na započítanie vo výroku rozsudku len vtedy, ak je pohľadávka uplatnená odporcom na započítanie vyššia, ako pohľadávka uplatnená navrhovateľom (ZSP č. 59/2003). Ak odporca nenavrhuje, aby mu bolo prisúdené viac, než uplatnil navrhovateľ, nemožno takýto prejav považovať za vzájomný návrh v zmysle § 98 OSP, ale len obranu proti návrhu a súd sa s ňou vysporiada len v odôvodnení rozsudku. Aplikácia ustanovenia § 98 OSP prichádza do úvahy len v prípade, ak sa jedná o pohľadávku odporcu, ktorým uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie proti navrhovateľovi. Z výsledkov dokazovania Okresného súdu, ako aj z vyhodnotenia skutkového stavu nie je zrejmé, či uvedená pohľadávka odporcu na zaplatenie zmluvnej pokuty je pohľadávkou na započítanie a či k započítaniu pohľadávky navrhovateľa a uvedenej pohľadávky odporcu (a ktorým úkonom) skutočne došlo. Ak by sa nejednalo o pohľadávku na započítanie (k započítaniu pohľadávok nedošlo), v takom prípade by prichádzal do úvahy jediný postup podľa § 97 ods. 1, 3 OSP, s ktorým sú spojené ďalšie procesnoprávne podmienky (najmä ustanovenie § návrhu na začatie konania). V tejto súvislosti je dôležité posúdenie, či pohľadávku odporcov na zaplatenie zmluvnej pokuty je potrebné považovať za premlčanú, na základe vznesenej námietky premlčania zo strany navrhovateľa.
Navrhovateľ trval na písomne podanom návrhu a na všetkých dôvodoch v ňom uvedených. Prostredníctvom svojho zamestnanca povereného zastupovaním poukazoval na to, že odporcom by nemala byť poskytnutá právna ochrana v rozsahu uplatneného práva na zmluvnú pokutu, lebo situáciu zavinili aj odporcovia tým, že nezaplatili včas štvrtú zálohovú splátku za výstavbu bytu v dome, nezaplatili ju vôbec. Neuhradili ani platbu za dispozičné zmeny v byte a za nadštandardy. Domáhanie sa zmluvnej pokuty zo strany odporcov je v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ aj keď nebol povinný, uhradil za odporcov tieto platby a aj ďalšie zhotoviteľove stavby. Poukázal na započítací prejav odporcov, čím uznali nároky navrhovateľa. Navrhovateľ odkázal na písomné vyjadrenie k návrhu. Ďalej poukazoval na to, že odporcovia dlhovali na indexoch, keďže na čl. 284 je tam uvedená položka zaplatené - 0. Potvrdil, že u odporcov sa na byte vykonalo menej. V písomnom vyjadrení (čl. 109-113) argumentoval navrhovateľ prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne vznesením námietky premlčania proti všetkým nárokom odporcov uplatnených vo vzájomnom návrhu. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty za nedodržanie termínu odovzdania bytu mohli odporcovia prvýkrát uplatniť odo dňa nasledujúceho po odovzdaní kľúčov od bytu, to je dňom 28. 2. 2001, respektíve 1. 3. 2001. Započítací prejav vôle odporcov podaním zo dňa 31. 1. 2004 bol urobený neurčito, teda neplatne a týmto prejavom vôle potvrdili existenciu svojho dlhu z titulu vyúčtovania ceny bytu obstaraného navrhovateľom, včítane úroku z omeškania zo žalovanej sumy odo dňa urobenia započítacieho prejavu. Odporcovia v odpore proti platobnému rozkazu potvrdili, že navrhovateľ nebol a ani nemohol byť v záväzkovom vzťahu založenom medzi navrhovateľom a odporcami v postavení zhotoviteľa výstavby bytu, ale len obstarávateľ tejto výstavby prostredníctvom spoločne zvoleného zhotoviteľa. Na podnet odporcu 1. Správa finančnej kontroly Zvolen vykonala 16. 12. 2003 kontrolu, na základe ktorej bolo zistené, že podanie odporcu 1. je neoprávnené a údaje, ktoré uviedol v podaní (zhodné s tvrdeniami v odpore) nie sú pravdivé. Navrhovateľ nemal v predmete svoje obchodnej alebo podnikateľskej činnosti výstavbu bytov. Na základe zákona č. 182/1993 Z. z. uzavreli všetci stavebníci, včítane navrhovateľa a odporcov písomnú zmluvu o výstavbe domu, ktorej vklad bol Správou katastra v S. J. povolený pod číslom T., v ktorej zmluve sa navrhovateľ, odporcovia a ostatní stavebníci v rovnakom právnom postavení dohodli, že zhotoviteľom bytového domu vo vzťahu ku všetkým účastníkom zmluvy bude STAVOINDUSTRIA Liptovský Mikuláš, a.s. (článok III. ods. 1, článok IV. ods. 2 zmluvy). Na základe tejto dohody podľa § 21 a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z. navrhovateľ v postavení obstarávateľa výstavby bytu pre odporcov, ako aj pre seba ostatných stavebníkov uzavrel s odporcami zmluvu, v ktorej si navrhovateľ a odporca upravili vzájomné práva a povinnosti pri obstaraní výstavby bytu, ktorá je základom nároku navrhovateľa. Zmluva má charakter inominátnej zmluvy s prvkami viacerých zmlúv. V prejednávanej veci chýba prvok odplatnosti, preto nie je možné aplikovať ustanovenia zmluvy o dielo podľa § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právne
významná je skutočnosť, že odporcovia prijali zmluvný záväzok dobrovoľne, dobrovoľne plnili, to je uhradili platby, na ktorých sa dohodli v článku IV. ods. 3, 4, 5 zmluvy. Svoj záväzok časovo redukovali na pôvodne dohodnutú dobu ukončenia výstavby bytu. Z obsahu článku IV. zmluvy o výstavbe bytu jednoznačne vyplýva, že cena bytu uvedená v článku IV. ods. 1 zmluvy nebude konečná. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že súčasťou ceny bytu je u odporcov aj daň z pridanej hodnoty DPH, ktorej výška nebola dohodnutá v nemennej konečnej hodnote, naopak bol výslovne dohodnutý spôsob jej ďalšieho účtovania procese výstavby domu, na čom sa účastníci zmluvy vopred dohodli v súlade s § 3 Zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách. V článku IV. ods. 4 zmluvy sa účastníci dohodli, že cena plnenia nad rámec dohodnutého predmetu zmluvy (nadštandardy) nie je zahrnutá v cene podľa článku IV. ods. 1 zmluvy. V dôsledku dohody medzi zmluvnými stranami cena bytu uvedená v článku IV. ods. 1 nebola by dohodnutá ako pevná, ale ani podľa rozpočtu.
Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa argumentovala, že za jediný vzájomný návrh je možné považovať podanie odporcov v odpore proti platobnému rozkazu, ale tam si uplatnili len nárok na zaplatenie 133.093,70 Sk titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Ostatné nároky sú len obranou proti žalobe, lebo vzájomný návrh nemôže byť podmienený. Preto ak by súd bral ako podanie vzájomný návrh zo dňa 21. 8. 2008, bol podaný po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Voči súdu bol urobený jediný vzájomný návrh v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 28. 11. 2003 v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia 133.093,70 Sk. V bode 8 odporu proti platobnému rozkazu je formulovaný ako obrana proti žalobe. 31. 1. 2004 odporcovia jednostranne započítali 545.781,50 Sk na žalovanú istinu a úroky z omeškania, teda sumu uplatnenú žalobou. Aj keď išlo o neurčitý právny úkon zo strany odporcov, rozhodujúci je prejav vôle smerujúci k zániku žalovanej pohľadávky, teda ju museli uznať. Ostatné podania odporcov nepovažuje za vzájomný návrh. Návrh zo dňa 21. 8. 2008 nebol uplatnený v trojročnej premlčacej lehote. Aj v odpore odporcovia prisvedčili právnej argumentácii navrhovateľa, že má právo účtovať si DPH v aktuálnej výške podľa platných právnych predpisov. Prisvedčili aj tomu, že záväzkový vzťah s navrhovateľom nebol medzi zhotoviteľom a objednávateľom, ale ako obstarávateľom. Tým, že odporcovia uznali právo navrhovateľa na účtovanie aktuálnej DPH, prisvedčili tomu, že cena dohodnutá v zmluve nebola konečná, teda nemohlo dôjsť k jej zmene. Odporcovia uznali svoj záväzok formou písomného uznania a aj započítaním smerujúcim k zániku pohľadávky. V žalobe sa navrhovateľ domáha nedoplatku na vyúčtovaní ceny bytu. Konečnú faktúru ako vyúčtovanie ceny bytu tvoria viaceré položky. V roku 1998 nemohla byť zahrnutá do ceny bytu DPH v aktuálnej výške, keďže táto sa menila v zmysle platných právnych predpisov. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, že cena bola určená podľa § 635 Občianskeho zákonníka. V zmluve bolo dohodnuté, akým spôsobom sa určí cena. Podľa § 3 Zákona o cenách (č. 18/1996 Zb.) sa cena určí buď dohodou alebo sa určí spôsob, ako bude cena tvorená. To je aj tento prípad. Správa finančnej kontroly konštatovala, že všetko, čo zaplatil navrhovateľ zhotoviteľovi, preúčtoval ostatným stavebníkom a aj sebe, ako jednému zo stavebníkov. Nebola preukázaná bezprávna vyhrážka pri dohode o uznaní záväzku. Uznanie záväzku je dostatočne určité, čo do dôvodu a výšky a nemožno ho zameniť s iným. Odporcovia nepreukázali, že by v čase uznania dlhu dlh neexistoval a netrval. Článok IV. ods. 12 zmluvy o výstavbe bytu, kde bolo upravené právo objednávateľa objednať si zmenu dispozičného riešenia bytu a ak je takéto právo dohodnuté, je vylúčené, že by sa nemohla účtovať iná cena, ako bola cena uvedená v článku IV. bod 1 o výstavbe bytu. Celková cena sa potom účtovala s odkazom na článok IV. bod 7 zmluvy o výstavbe bytu. V písomnom vyjadrení zo dňa 18. 5. 2011 splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa poukazovala na to, že predmetom konania je nedoplatok na vyúčtovaní ceny diela, ktorého súčasťou je byt odporcov, preto sa súd prvého stupňa musí vysporiadať s tým, od ktorej nezaplatenej vecnej položky odpočíta tie vecné položky, ktoré mali byť odporcom 1. a 2. podľa konečnej faktúry vrátené. Poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súd SR v konaní 3Cdo 305/2008, podľa ktorého v samotnej zmluve sú zakomponované zmluvné dojednania o možnosti zmeny pôvodne dohodnutej ceny v článku IV. ods. 1 zmluvy, ak nastanú okolnosti predvídané v článku IV. ods. 5 zmluvy a tiež pri vzniku iných nepredvídaných a jednoznačne preukázaných nákladov vzniknutých počas výstavby a v súvislosti s výstavbou. Právo navrhovateľa na zmenu ceny predmetu zmluvy po splnení stanovených podmienok vyplýva priamo zo zmluvy, k zmene zmluvy tým nedochádza (zvýšenie dane z pridanej hodnoty zo 6% na 10%, index rastu cien stavebných materiálov). Ďalej splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní poukazovala na to, že navrhovateľ sa v článku VII. ods. 1 zmluvy zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu za nedodržanie termínu odovzdania bytu a nie diela. Byt bol len súčasťou predmetu diela. V zmluve nebol dohodnutý termín dokončenia bytu, ale len diela. Záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu sa viaže na nesplnenie záväzku odovzdať byt, ale termín odovzdania bytu je po jeho dokončení, termín dokončenia bytu v zmluve uvedený nie je. Preto musia odporcovia tvrdiť, kedy mal byť byt dokončený a od nesplnenia tohto záväzku sa odvíja právo na
zaplatenie zmluvnej pokuty. Navrhovateľ nemohol porušiť záväzok, ku ktorému sa zmluvne nezaviazal. Podľa článku III. ods. 4 zmluvy má navrhovateľ ako obstarávateľ právo na predĺženie termínu odovzdania diela v dôsledku držania sa v zmysle pokynov odberateľa, či okolností, ktoré nastali nezávisle na vôli obstarávateľa. Týka sa to zmeny rozsahu prác, o ktoré požiadal stavebník (kúpeľňa a podlahy). V zmluve toto právo na predĺženie doby výstavby nie je viazané len na konkrétneho stavebníka. Postačujúce je, aby ktorýkoľvek zo stavebníkov požiadal o dispozičnú zmenu bytu, čo by malo vplyv na celý bytový dom, keďže predmetom výstavby bol celý bytový dom, nielen jednotlivé byty. Ďalším dôvodom bola platobná nedisciplína stavebníkov, včítane odporcov, keďže časť ceny bytu bola platená prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja a bývania. Do zmluvného vzťahu medzi odporcami a Štátnym fondom rozvoja a bývania navrhovateľ nemohol žiadnym spôsob zasiahnuť. K 17. 8. 2000 bol dlh stavebníkov viac ako 5.000.000,- Sk, na zálohových platbách, za nadštandardy v dôsledku zmeny DPH a indexov. Cena nebola dohodnutá ako pevná, lebo ak by bola dohodnutá ako pevná, nebol by dôvod na odpočet zo strany navrhovateľa vo výške úspor, cena sa mohla zmeniť nielen nahor, ale aj nadol. K uznaniu záväzku sa splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa vyjadrovala v písomnom vyjadrení zo dňa 16. 3. 2010 (doplnenie odvolacích dôvodov), keď poukázala na to, že podľa § 495 Občianskeho zákonníka platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je povinný preukázať dôvod záväzku. Na platnosť záväzku prijatého odporcami v dohode o uznaní záväzku a spôsobe splácania dlhu zo dňa 27. 2. 2001 sa v zmysle § 495 OZ nevyžaduje, aby kauza záväzku bola v zaväzovacom dôvode (dohode zo dňa 27. 2. 2001 vyjadrená). V prípade ak kauza záväzku odporcom nebola vyjadrená, veriteľ je povinný ju preukázať. Navrhovateľ v konaní preukázal, že v čase prijatia záväzku odporcov zaplatí navrhovateľovi sumu, ktorej sa v tomto konaní navrhovateľ domáha, existoval dôvod prijatého záväzku - platný záväzkový vzťah medzi spornými stranami, na základe ktorého bolo vykonané vyúčtovanie nedoplatku ceny bytu, ktorý navrhovateľ pre odporcov obstaral. Samotné uznanie dlhu je dôvodom pre priznanie žalovaného nároku.
Odporca 1. na pojednávaniach vypovedal, že uznanie dlhu bol nútený podpísať. Stavba meškala 8 mesiacov a potrebovali rýchlo riešiť svoju bytovú situáciu. K 27. 2. 1999 už mali uhradenú celú cenu bytu a byt im bol odovzdaný až o 18 mesiacov neskôr. Pri preberaní bytu im neboli odovzdané kľúče, čo je tam aj uvedené. Preto podpísali uznanie dlhu a až potom im boli odovzdané kľúče. Niektoré faktúry platili v hotovosti, niektoré cez Štátny fond rozvoja a bývania. Vtedy zistili, že vo faktúre vystavenej ŠFRB č. 995218 je v súpise vykonaných prác aj prípočet za ich byt, teda index a ten istý index si chcel dať navrhovateľ zaplatiť faktúrou č. 240000108. Toto sa objavovalo aj v iných faktúrach, respektíve ku iným faktúram. Oni dali navrhovateľovi ako obstarávateľovi plnú moc, na stavbe stavali dvaja robotníci. Ich poschodie urobené nebolo a on v tom čase zaplatil cez 600.000,- Sk. Navrhovateľ nebol schopný za 8 mesiacov vyčerpať 250.000,- Sk zo ŠFRB. K výzve na zaplatenie 145.114,40 Sk zo dňa 17. 8. 2000 sa odporca 1. vyjadril, že táto suma bola nad rámec zmluvy. Bez písomnej dohody. Osobne aj s manželkou (odporkyňou 2.) bol za pánom Zuskinom ohľadne prvej faktúry, ktorá im bola indexovaná a tam im bolo povedané, že je to posledná faktúra, ktorú si STAVOINDUSTRIA indexovala a viac sa indexovať nebudú. Najskôr to chcel zaplatiť, ale potom prišla ďalšia a aj tá bola indexovaná, preto sa rozhodol, že navýšenie o indexy už platiť nebude. Bol v pluse. Navyše zaplatil aj zvýšenú čiastku na DPH. Sťažnosť na Správu finančnej kontroly dávali pre dotáciu Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja 1.426.000,- Sk, aby sa to rozpočítalo na plochu bytu. Na byt odporcov to malo byť 47.000,- Sk. Zo strany navrhovateľa im bolo odrátaných len 4.800,- Sk. Neboli ochotní sumu uvedenú v uznaní zaplatiť. Zo strany navrhovateľa to možno považovať za vydieranie, lebo inak im neboli ochotní vydať kľúče. Zaplatili takmer 1.300.000,- Sk za byt a nemali kde bývať. Bývali po podnájmoch, čím sa im zvyšovali náklady. To, čo posielali navrhovateľovi ako započítanie, to im posielali len prípad, že by si tieto nároky voči nim uplatňovali. Odporca 1. potvrdil, že zaplatil toľko, ako uvádzal navrhovateľ 1.272.238,40 Sk. Rozpor, ktorý nastal, bol spôsobený tým, že faktúry pre ŠFRB boli vystavované na vyššiu sumu, preto v odpore vychádzali z toho, že zaplatili až 1.292.069,40 Sk.
Splnomocnený zástupca odporcov 1. a 2. argumentoval písomne (čl. 145-147) a aj ústne na pojednávaniach. Zástupca odporcov odkazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR čk. 1Cdo/235/2006, 1Cdo/239/2006 zo dňa 28. 1. 2008, v ktorom najvyšší súd vyslovil názor, že navrhovateľ nemá právo na zaplatenie požadovaných indexov a v celom rozsahu sa stotožnil aj s argumentáciou uvedenou v rozsudku, najmä, že predmetná zmluva o výstavbe je zmiešanou zmluvou obsahujúcou prvky zmluvy o výstavbe podľa zákona č. 182/1993 Z. z. a zmluvy o dielo podľa Občianskeho zákonníka a že je potrebné aplikovať ustanovenie § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa názoru splnomocneného zástupcu odporcov 1. a 2. cena bytu bola dojednaná ako pevná vychádzajúca z rozpočtových nákladov
celého bytového domu, pričom zo žiadneho dojednania nevyplýva právo navrhovateľa jednostranne ju zvýšiť o sumu sporných indexov. Indexy predstavujú spolu 183.786,74 Sk k cene bytu 1.275.630,- Sk. Uznaním dlhu nemožno založiť nový záväzok, ale len uznať záväzok existujúci. Odporcovia 1. a 2. vyjadrili v odpore a na pojednávaní za akých okolností podpisovali dohodu o uznaní záväzku. Uznanie dlhu je zabezpečovacím inštitútom, ktorý len uľahčuje veriteľovi procesnú situáciu v prípade sporu tým, že dôkazné bremeno prechádza z veriteľa na dlžníka. Uznaním dlhu nezaniká pôvodný záväzok dlžníka a ani nevzniká nový, ale sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh existoval v čase, keď k uznaniu došlo. Odporcovia 1. a 2. preukázali, že samotný dlh nevznikol, čím uniesli dôkazné bremeno a uplatnený nárok nemožno navrhovateľovi priznať. Z návrhu na začatie konania nevyplýva, čo je pravým dôvodom žalovanej sumy, či sú to tzv. indexy navýšenia ceny, či zvýšená DPH. V iných konania žiadal navrhovateľ od odporcov plnenie na základe konečnej faktúry, ktorá však nie je titulom na plnenie. Navrhovateľ presne nešpecifikoval právny dôvod plnenia, ktoré žiadal o odporcov. Zrejme išlo o tzv. neuhradené indexy, o ktoré si navrhovateľ jednostranne zvýšil cenu dohodnutú v zmluve. Pokiaľ by išlo o navýšenie zmluvnej ceny bytu o DPH, podľa prehľadu platieb vypracovaných navrhovateľom je zrejmé, že odporcovia na dvakrát zaplatili celú dohodnutú cenu bytu v rátane úhrady o zvýšenú DPH. Ďalej na pojednávaní (23. 5. 2011) uvádzal, že odporcovia neuznávajú povinnosť zaplatiť vyúčtovanie tzv. nadštandardov, lebo rozdiel má byť započítaný na prvú splátku vo výške 16.700,- Sk a čo sa týka nadštandardov, je odporca v pluse. Je to, akoby na byte dostal menej, čo je vyjadrené odpočtami 33.080,- Sk (28.273,- Sk + 4.807,- Sk) s tým, čo bolo vykonané naviac, to je 6.881,- Sk + 2.650,- Sk (9.531,- Sk). Ďalej splnomocnený zástupca odporcov 1. a 2. poukazoval na to, že zmluvné strany sa v článku XI. bod 1 zmluvy o výstavbe dohodli, že pokiaľ v tejto zmluve nebude dohodnuté inak, platia v ostatnom príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka a predpisov súvisiacich. V súlade s § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa strany dojednali, že ich vzťah sa bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka a všetko iné, čo nebolo dojednané v tejto zmluve, treba posudzovať podľa ustanovenia Obchodného zákonníka a aj súvisiace zmluvné vzťahy. Preto treba vychádzať z úpravy dojednanej v Obchodnom zákonníku a vo zvyšku zo zmluvy o výstavbe. Preto treba na túto zmluvu aplikovať Obchodný zákonník, predovšetkým na premlčacie lehoty. Všeobecná premlčacia lehota podľa Obchodného zákonníka je štvorročná. Čo sa týka vzájomného návrhu odporcov, poukázal na to, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty bol uplatnený už v odpore proti platobnému rozkazu 28. 11. 2003. Na poslednej strane odporu odporcovia uvádzajú, že si uplatňujú nárok voči navrhovateľovi vo výške 63.781,50 Sk titulom zmluvnej pokuty. V ten istý deň (28. 11. 2003) zaslali odporcovia 1. a 2. navrhovateľovi aj list, kde túto pokutu vyčíslili a táto vzhľadom na dobu omeškania vychádza z maximálne dojednanej zmluvnej pokuty vo výške 5% z celkovej ceny diela a teda je jednoznačne vyčíslená. Odporcovia si nárok uplatnili vzájomným návrhom. O iný ako vzájomný návrh ani nemôže ísť, lebo odporcovia neuznávali žiaden z uplatnených nárokov navrhovateľa a tak si ani nemohli uplatňovať vzájomným návrhom niečo na započítanie, keďže neuznávali žiaden nárok uplatňovaný navrhovateľom. V zmysle § 97 Občianskeho súdneho poriadku si uplatnili jednotlivé nároky, ktoré potom v časti zobrali späť, naďalej trvali na zaplatení zmluvnej pokuty. Odporcom bol byt odovzdaný 14. 2. 2001, v zmysle dodatku č. 1, ktorý podpísali v zmluve o výstavbe, mal byť byt dokončený a odovzdaný najneskôr v mesiaci júl 2000. Od júla 2000 až do 14. 2. 2001 bol odporca v omeškaní s ukončením diela. Ukončenie výstavby bytu a jeho odovzdaním odporcom preto bol navrhovateľ nepochybne v omeškaní s odovzdaním bytu. V článku VII. bod 1 sa navrhovateľ zaviazal zaplatiť odporcom v prípade nedodržania termínu odovzdania bytu zmluvnú pokutu vo výške 50,- Sk za každý deň omeškania, maximálne 5% z ceny bytu. V článku II. zmluvy je výslovne uvedené, že predmetom zmluvy je výstavba bytu do osobného vlastníctva. Samozrejme navrhovateľ sa nemohol zaviazať odovzdať byt bez toho, aby nedokončil a nevykonal spoločné časti a spoločné zariadenia domu (základy, obvodové múry, schodište, strechu). S vlastníctvom bytu je nerozlučne spojený podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Preto je argumentácia navrhovateľa, ktorý nejakým spôsobom rozčleňuje dielo a byt na dve rozdielne veci scestná a nezodpovedá zmluvným vzťahom. Predmetom zmluvy bola výstavba bytu. V zmysle § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste. Zákon priamo predpokladá, že zhotoviteľ si splní svoju povinnosť tým, že dielo riadne ukončí a odovzdá ho. Tým, že v bode VII. bod 1 zmluvy je termín odovzdania bytu nepochybne totožný s týmto pojmoslovím vyplývajúcim aj z Obchodného zákonníka. Zhotoviteľ si splní svoju povinnosť ukončením a odovzdaním diela. Čo sú dve fázy, kedy ho stavebne - technicky ukončí kolaudačne a potom ho aj fyzicky odovzdá. Bolo by absurdné, keby takýto záväzok zo zmluvy nemal. Zodpovedá tomu aj záväzok stavebníkov uvedený v článku VIII. bod 8 zmluvy, kde sa stavebník zaviazal, že dokončený byt prevezme a zaplatí za jeho zhotovenie dojednanú cenu za podmienok dojednaných v zmluve. To znamená, že v zmluve
jednoznačne korešponduje záväzok zhotoviteľa ukončiť výstavbu a odovzdať byt a na druhej strane záväzok stavebníka dokončený byt prevziať a zaplatiť dohodnutú cenu. V článku III. bod 1 zmluvy je jednoznačne uvedené, kedy sa obstarávateľ - navrhovateľ zaväzuje zhotoviť dielo v tam definovaných termínoch a v následných bodoch je uvedené, kedy môže byť v omeškaní s odovzdaním. Zodpovednosť zhotoviteľa diela podľa Obchodného zákonníka za omeškanie s vykonaním diela je zodpovednosťou objektívneho charakteru, ktorej sa zhotoviteľ zo zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka nemôže zbaviť. Navrhovateľ bol v omeškaní s vykonaním diela, to znamená s jeho ukončením a odovzdaním od júna 2000 až do februára 2001. Preto musí niesť zodpovednosť za omeškanie, ktoré bolo vyjadrené v dohodnutej zmluvnej pokute, ktorá je paušalizovanou náhradou škody. V zmluve nie je dohodnutý synalagmatický záväzok, že ak budú stavebníci v omeškaní so zaplatením zálohových platieb alebo celej ceny, že môže byť navrhovateľ v omeškaní s ukončením bytu a jeho odovzdaním. Aj svedok U. potvrdil, že STAVOINDUSTRIA ako konečný zhotoviteľ diela, na základe samostatnej zmluvy uzavretej s navrhovateľom, mala včas zaplatené všetky faktúry. Navrhovateľ je v tejto časti zmluvy o dielo zhotoviteľom diela vo vzťahu k stavebníkom. Navrhovateľ v liste zo dňa 16. 2. 2004 adresovaným odporcom jednoznačne vyjadril, že všetky faktúry STAVOINDUSTRII vyplatil v lehote splatnosti prítomný poverený pracovník navrhovateľa H. X., ktorý ako svedok vo veci Okresného súdu Liptovský Mikuláš 12C/204/2002 sa vyjadril, že navrhovateľ všetky platby voči STAVOINDUSTRII dodržal. Navrhovateľ písomne k 30. 6. 2000 potvrdil, že dlh odporcov bol k tomuto dňu 0,- Sk. Odporcov nie je možné robiť zodpovedných za nesplnenie termínu vykonania a odovzdania diela. Nárok odporcov na zaplatenie zmluvnej pokuty bol uplatnený v zákonnej premlčacej trojročnej lehote (nielen štvorročnej). Táto suma bola jasná a zrozumiteľná, ako maximálne 5% z ceny bytu. Nešlo o vzájomný započítací prejav. Ak aj odporcovia nejakými listinami nejaké nároky na započítanie uplatňovali, bolo to len z titulu právnej istoty. Svedok U. potvrdil, že cena bytu a jeho príslušenstva, ako aj podielu na spoločných častiach a zariadeniach, bola dojednaná podľa rozpočtu a určená podľa rozpočtu. Teda neboli dodržané ustanovenia Obchodného zákonníka a ani Občianskeho zákonníka, aby navrhovateľ mohol požadovať zvýšenú cenu. Ak navrhovateľ tvrdí, že ide o nejakú celkovú cenu bez posudzovania dielčích nárokov, je to dôvodom pre zamietnutie návrhu na začatie konania. Odkázal na svoje vyjadrenie zo dňa 10. 2- 2009. Nepochybne vychádzajúc z rozpočtu bola cena dojednaná ako cena pevná, ktorú nebolo možné meniť ani po indexácii cien, ale len po vzájomnej dohode. Len v zmluve o budúcej zmluve bolo dojednané, že navrhovateľ mohol jednostranne o indexy meniť cenu bez toho, aby vyžadoval súhlas. V zmluve o výstavbe bola táto časť zmluvy zmenená, čím došlo k jednoznačnému prejavu vôle, že navrhovateľ nemôže jednostranne požadovať indexy. Navrhovateľ nepreukázal dôvody oprávňujúce ho byť v omeškaní s odovzdaním diela v zmysle článku III. bod 2 z dôvodu vzniku iných nepredvídateľných skutočností, ktoré môžu vzniknúť počas výstavby alebo podľa bodu 4 tohto článku v dôsledku zmien v povahe a rozsahu prác, čo však nemá vplyv na uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, lebo v tomto konaní neboli produkované žiadne takéto skutočnosti. V prípade odporcov v dôsledku nadštandardov boli prípočty v celkovej hodnote 11.064,- Sk a odpočty (hoci s chybami a nepresnosťami) vo výške 6.577,- Sk. V prípade odporcov išlo skoro o holobyt, preto akékoľvek požadované nadštandardy nemohli mať vplyv na termín odovzdania diela. Pevná cena nevylučuje, aby v zmluve bolo dohodnuté, že určitých podmienok nie je možné jednostranne alebo dvojstranne meniť. Navrhovateľ tvrdí, že jeden zo stavebníkov a je iba platobným miestom. Vychádza z toho, že v zmluve o výstavbe bytu bol poverený, aby uzavrel zmluvu so STAVOINDUSTRIOU Liptovský Mikuláš, a.s., čo mení skutkový základ, lebo predmetom plnenia by bolo bezdôvodné obohatenie, ak by navrhovateľ plnil STAVOINDUSTRII Liptovský Mikuláš, a.s. za odporcov - stavebníkov. Takýto nárok na uplatnenom skutkovom základe je titulom pre vydanie bezdôvodného obohatenia a je premlčaný. Ak mal zhotoviteľ STAVOINDUSTRIA, a.s. všetko uhradené, lebo to uhradil navrhovateľ, mal navrhovateľ žalovať titulom bezdôvodného obohatenia ostatných stavebníkov.
Okrem výsluchu povereného pracovníka navrhovateľa a odporcu 1. súd vypočul svedka S. U. zo STAVOINDUSTRIE Liptovský Mikuláš, a.s., ktorá bola zhotoviteľom bytového domu, v ktorom je aj byt odporcov 1., 2. Svedok potvrdil, že dôvodom omeškania s odovzdaním diela boli peniaze. V zmluve medzi STAVOINDUSTRIOU a navrhovateľom bol dohodnutý postup výstavby, postup financovania a aj postup navyšovania ceny za každý rok. Každý rok sa uzatváral dodatok k zmluve podľa toho, koľko sa prestavalo a koľko peňazí od klientov získal navrhovateľ. STAVOINDUSTRIA to odmietala financovať. Ďalším dôvodom boli nadštandardy, lebo skoro žiaden byt neostal v pôvodnom stave. Pokiaľ sa robili nadštandardy, bolo potrebné uzavrieť a podpísať dohody, oceniť a zakresliť zmeny. Tieto doklady však musí mať navrhovateľ. Navyšovanie cien bolo dohodnuté podľa indexov štatistického úradu, ktorý ich vydáva každý štvrťrok ako nárast cien v stavebníctve. Vždy sa preceňoval
zostatok. Navrhovateľ zabezpečoval celý servis stavebníkom. STAVOINDUSTRIA mala zmluvu s navrhovateľom. STAVOINDUSTRIA zabezpečovala výstavbu bytového domu, oceňovala nadštandardy, ktoré si navrhovateľ dohodol so svojimi klientmi. Tento proces bol zdĺhavý. Rozpočet bol na celé kompletné dielo.
Ďalej súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín v spise z čl. 1 až 290, najmä fotokópiou zmluvy o výstavbe bytu v dome č. 8/26/98 (čl.5-10), fotokópiami faktúr - daňových dokladov s ich prílohami (čl. 11-19), fotokópiou zápisnice o prevzatí bytu č. 8-A8 (čl. 20), fotokópiou indexov cien stavebných prác (čl. 21-29), fotokópiou rekapitulácie nákladov na byt odporcov (čl. 30-32), fotokópiou faktúry - daňového dokladu (čl. 33), fotokópiou dohody o uznaní záväzku a spôsobe splácania dlhu (čl. 34), fotokópiou špecifikácie žalovanej sumy (čl. 35), originálom zmluvy o výstavbe bytu č. 8/26/98 v prílohovej obálke spisu (čl. 52), originálom zmluvy o budúcej zmluve o výstavbe domu č. 15/97/26/8 v prílohovej obálke spisu (čl. 52), fotokópiami faktúr - daňových dokladov s prílohami (súpismi vykonaných prác v prílohovej obálke spisu (čl. 52), fotokópiami dokladov o platbách odporcov v prílohovej obálke spisu (čl. 52), fotokópiou listu Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR z 26. 11. 2003 z prílohovej obálky spisu (čl. 52), rekapituláciou nákladov v prílohovej obálke spisu (čl. 52), fotokópiou listiny označenej ako jednostranné započítanie pohľadávok z 31. 1. 2004 (čl. 54), fotokópiou stanoviska navrhovateľa k listu zo dňa 31. 1. 2004 (čl. 55-56), prehľad platieb odporcov (čl. 117), fotokópiami faktúr - daňových dokladov (čl. 127-131), fotokópiou upomienky navrhovateľa odporcom zo 17. 8. 2000 (čl. 132), fotokópiou zoznamu upomienok zo dňa 17. 8. 2000 (čl. 133), fotokópiou špecifikácie platieb odporcov (čl. 134), fotokópiou prehľadu platieb a úhrad (čl. 135), fotokópiou prehľadu pohľadávok navrhovateľa (čl. 136), fotokópiou listu navrhovateľa STAVOINDUSTRII Liptovský Mikuláš, a.s. z 1. 6. 1999 (čl. 137), fotokópiou živnostenského listu navrhovateľa (čl. 165-168), fotokópiou žiadosti o zaplatenie zmluvnej pokuty odporcov z 21. 11. 2003 (čl. 282) s fotokópiou podacieho lístku (čl. 282/rub), fotokópiou inventarizácie neuspokojených pohľadávok a záväzkov navrhovateľa (čl. 286), fotokópiou vyúčtovania podláh v byte odporcov, dodávok kovania, prahov a dverí, sanity (čl. 287 až 290).
Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti mal súd preukázané: § 1 Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 15. 7. 1999 (ďalej iba ZVBNP) (1)Tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v obytnom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku. § 4 ZVBNP (1)Vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda b/ na základe zmluvy o výstavbe bytu, stavbe alebo nadstavbe § 21 ZVBNP (1)Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov v dome môže vzniknúť na základe zmluvy o výstavbe, stavbe alebo nadstavbe domu stavebníkmi. § 631 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 3. 2004 (ďalej iba OZ) Zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo. § 633 OZ (1)Zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme. (2)Od obsahu zmluvy a povahy diela závisí, či je zhotoviteľ povinný vykonať ho osobne alebo či je oprávnený dielo vykonať na svoju zodpovednosť. § 634 OZ (1)Ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu. § 636 OZ (1)Ak cenu pri uzavretí zmluvy nemožno dodať pevnou sumou, musí sa určiť odhadom (veta prvá). § 517 OZ (2)Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. § 558 OZ
Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má takéto uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaný. § 544 OZ (1)Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2)Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. § 101 OZ Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. § 112 OZ Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie (veta prvá). To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
Medzi účastníkmi nebolo sporné a predložením originálu (čl. 52) i fotokópie čl. (5-10) bolo preukázané, že dňa 22. 9. 1998 uzavreli navrhovateľ „obstarávateľ“ a odporcovia „objednávatelia“ Zmluvu o výstavbe bytu v dome č. 8/26/98 (ďalej len zmluva). Predmetom zmluvy bola výstavba bytu do osobného vlastníctva odporcov v polyfunkčnom bytovom dome XX b.j. na ulici X., v S. J., na pozemku parc. č. X. XXXX/XX v katastrálnom území S. J. o výmere 1215 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vtedy Okresného úradu S. J., odboru katastrálneho, vlastníka - navrhovateľa. Navrhovateľ sa zaviazal zabezpečiť vypracovanie projektovej dokumentácie, výkon autorského dozoru, územné rozhodnutie, stavebné povolenie, užívacie povolenie - kolaudáciu stavby, výkon stavebného dozoru, geometrický plán, majetkovo-právne vysporiadanie pozemku (článok II. 7). Ďalej zabezpečiť zhotovenie projektovej dokumentácie, inžinierskej činnosti k zabezpečeniu výstavby (článok II. 9) a zhotovenie diela - predmetu zmluvy na základe uzatvorenej zmluvy o dielo č. 34/LM/97 zo dňa 22. 12. 1997 so STAVOINDUSTRIOU Liptovský Mikuláš, a.s. a v súlade s dohodou o nadštandardoch a prípadne vzájomne odsúhlasenými zmenami v súlade so zákonmi, predpismi a normami, ktoré sú platné na území SR v priebehu výstavby (článok II. 10). Záväzok zhotoviť dielo bude splnený odovzdaním diela navrhovateľom a jeho prevzatím odporcami podľa podmienok dohodnutých v tejto zmluve (článok II. 12). Navrhovateľ sa zaviazal zhotoviť dielo v termínoch: začatie výstavby: 09/1998, ukončenie výstavby 3/2000, kolaudačné rozhodnutie 4/2000 (článok III. 1). Odporcovia sa zaviazali dokončený byt prevziať a zaplatiť za dojednanú cenu za podmienok dohodnutých v zmluve (článok II. 8). Podľa článku II. 15 celkové rozpočtové náklady na stavbu domu so vo výške 37.163.700,- Sk vrátane DPH (1.231.608,80 eur), ktorá suma zahŕňa náklady na polyfunkčný bytový dom 26 b.j., príslušné inžinierske siete, projektovú dokumentáciu a inžiniersku činnosť k zabezpečeniu výstavby. Podľa článku II. 20 čistá cena bytu, vrátane podielu nákladov na projekt stavby a inžiniersku činnosť vrátane DPH je 1.201.820,- Sk, z čoho cena 1 m2 podlahovej plochy bytu predstavuje 14.810,- Sk (konverzný kurz eura 30,1260). Podľa článku II. 22 celková cena bytu č. 8 (odporcov 1., 2) vrátane DPH je 1.255.400,- Sk (41.671,65 eur). Podľa článku II. 23 cena pozemku predstavuje sumu 20.230,- Sk (671,51 eur) ako 8.115/243.724-tín celkovej ceny pozemku.
Článok IV. zmluvy obsahuje dohodnutú úpravu ceny bytu a platobné podmienky. Podľa článku IV. 1 cena za byt, vrátane spoločných priestorov (vrátane DPH) je 1.255.400,- Sk (41.671,65 eur), cena pomernej časti pozemku je 20.230,- Sk (671,51 eur), to je celková cena 1.275.630,- Sk (42.343,16 eur). Podľa článku IV. 2 v cene diela sú zahrnuté všetky náklady spojené so zhotovením diela podľa článku II. zmluvy.
Podľa článku IV. 3 cena diela je zmluvnými stranami dohodnutá podľa Zákona o cenách č. 18/1996 Zb. a vyhlášky č. 87/1996 Zb., v cenách platných v roku 1997 so započítaním priemerného nárastu cien stavebných prác, materiálov a výrobkov spotrebovávaných v SR vydávaných Štatistickým úradom v SR za rok 1997 pre rok 1998. Zbytkový objem prác v roku 1999 alebo v ďalších rokoch bude precenený indexami Štatistického úradu k prvému kvartálu 1998 v nových dohodnutých cenách. V cenách je započítaná DPH platná v čase podpisu zmluvy. DPH bude účtovaná podľa platných predpisov v čase realizácie. Podľa článku IV. 5 cenu diela má „obstarávateľ“ - navrhovateľ právo meniť v prípade: zmeny zákonov, vládnych nariadení, ktoré sa budú dotýkať predmetu diela s dôrazom na zmenu výšky DPH, vzniku iných nepredvídaných a jednoznačne preukázaných nákladov počas výstavby v súvislosti s
výstavbou. Podľa článku IV. 6 cena diela bude uhradená nasledovne: 6.1 zálohová splátka za byt bola uhradená dňa 15. 4. 1998 vo výške 48.700,- Sk (1.616,54 eur); 6.2 do 30. 9. 1998 zálohová platba za pozemok vo výške 20.230,- Sk (671,51 eur); 6.3 ďalšie zálohové platby budú uhradené nasledovne: prvá zálohová platba vo výške 180.000,- Sk (5.974,91 eur) v termíne do 30. 9. 1998, čerpanie finančných prostriedkov pridelených zo ŠFRB na základe faktúry okamžite po zriadení účtu v určenom finančnom ústave, druhá zálohová platba vo výške 180.000,- Sk (5.974,91 eur) v termíne do 30. 10. 1998, tretia zálohová platba vo výške 180.000,- Sk (5.974,91 eur) v termíne do 30. 4. 1999, štvrtá zálohová platba po vydaní kolaudačného rozhodnutia a odovzdaní bytu vo výške 16.700,- Sk (554,34 eur), úhrada ceny celkom 1.275.630,- Sk (42.343,16 eur).
Podľa článku IV. 7 celkové finančné vyrovnanie sa uskutoční faktúrou, ktorá bude vystavená po ukončení diela a z ktorej budú odpočítané všetky zálohové platby a faktúry zo ŠFRB. Podľa článku IV. 11 prehľad cenových relácii materiálov a zariadení štandardného vybavenia bude tvoriť prílohu č. 1 k tejto zmluve.
V článku VII. zmluvy sa zmluvné strany dohodli na zmluvných pokutách a úrokoch z omeškania. Podľa článku VII. bod 3 v prípade, že odporcovia sú v omeškaní so splnením peňažných záväzkov dohodnutých v tejto zmluve, má navrhovateľ právo na úrok z omeškania v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Podľa článku VII. 1 navrhovateľ sa zaväzuje, že v prípade nedodržania termínu odovzdania bytu zaplatí odporcom - stavebníkom zmluvnú pokutu 500,- Sk za každý deň omeškania, maximálne 5% z ceny diela.
V článku XI. 2 sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ nebolo v tejto zmluve dohodnuté inak, platia v ostatnom príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka a predpisov súvisiacich.
Podľa článku XI. 5 zmeny a doplnky tejto zmluvy môžu byť urobené len po dohode strán, formou písomného dodatku k zmluve.
Navrhovateľ je podnikateľ (§ 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka, ďalej iba OBZ) ako osoba zapísaná v obchodnom registri. Odporcovia 1., 2 sú fyzické osoby - občania. Záväzkový vzťah medzi účastníkmi sa neriadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Záväzkový vzťah účastníkov by sa riadil Obchodným zákonníkom iba v prípade, ak by sa na tom v zmluve jej strany dohodli (§ 262 OBZ). V článku XI. 2 sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ nebolo v tejto zmluve dohodnuté inak, platia v ostatnom príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka a predpisov súvisiacich. V článku VII. 3 sa zmluvné strany dohodli, že ak sú odporcovia v omeškaní so splnením peňažných záväzkov dohodnutých v tejto zmluve, má navrhovateľ právo na úrok z omeškania v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Vzhľadom na formuláciu (článok XI. 2) nemôže ísť o formu aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka podľa § 262 OBZ na záväzkový vzťah medzi navrhovateľom ako podnikateľom a odporcami ako občanmi, lebo prednostne platí to, čo bolo dohodnuté v zmluve, ktorá sa riadi Občianskym zákonníkom a právnymi predpismi občianskeho práva, vzhľadom na charakter účastníkov, keďže odporcovia sú občania a účel zmluvy, aby odporcovia nadobudli vlastnícke právo k bytu, pomernej časti pozemku a pomernej časti spoločných častí bytového domu (§ 1 ods. 1, § 4 ods. 1, § 21 ods. 1-3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 15. 7. 1999). Pokiaľ by účastníci chceli na svoj záväzkový vzťah aplikovať Obchodný zákonník, museli by to jednoznačne uviesť v zmluve, ale potom by nemohli vylučovať aplikáciu Obchodného zákonníka („pokiaľ nebolo v tejto zmluve dohodnuté inak“). Preto sa zmluva medzi účastníkmi riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka.
Zmluva označená účastníkmi ako zmluva o výstavbe bytu v dome je zmiešanou zmluvou, ktorá obsahuje v sebe niektoré ustanovenia zmluvy o výstavbe, stavbe alebo nadstavbe domu podľa zákona č. 182/1993 Z. z. a zmluvy o dielo podľa Občianskeho zákonníka. Vlastníctvo bytu je možné nadobudnúť na základe zmluvy o výstavbe bytu, stavbe alebo nadstavbe, ale táto zmluva nezabezpečí zhotovenie veci, to je bytu v bytovom dome. Označenie zmluvných strán nie je rozhodujúce, preto aj keď je navrhovateľ označený ako obstarávateľ, zmluva uzavretá medzi účastníkmi nie je zmluvou o obstaraní veci, ktorej podstatnou náležitosťou je povinnosť objednávateľa poskytnúť obstarávateľovi odmenu za obstaranie veci (§ 733 OZ). V zmluve o výstavbe bytu prejavili odporcovia vôľu, aby navrhovateľ zhotovil dielo prostredníctvom, to je poverením tretej osoby (STAVOINDUSTRIA Liptovský Mikuláš, a.s.).
Z obsahu zmluvy o výstavbe bytu v dome, prejavenej vôle zmluvných strán bolo preukázané, že cena diela bola stanovená pevnou sumou s možnosťou jej zmeny zhotoviteľom diela za stanovených
podmienok, čo je a v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR v inej obdobnej veci č.k. 3Cdo/305/2008 zo dňa 7. 12. 2009. Najvyšší súd konštatoval, že podstatnou náležitosťou obsahu zmluvy o dielo je stanovenie jej odplatnosti, nie určenie ceny diela. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že cenu diela určia 1/ pevnou sumou (respektíve stanovia spôsob jej určenia), 2/ podľa rozpočtu, 3/ odhadom. V článku IV. bod 1. 5, zmluvy o výstavbe bytu v dome sa zmluvné strany dohodli na cene diela (zahŕňajúcu byt, spoločné priestory, DPH a pomernú časť pozemku) vo výške 1.275.630,- Sk (42.343,16 eur), ktorú mal navrhovateľ ako zhotoviteľ právo zmeniť za podmienok stanovených v článku IV. 5 (v prípade zmeny zákonov, vládnych nariadení, ktoré sa budú týkať predmetu diela s dôrazom na zmenu výšky DPH a vzniku iných nepredvídaných a jednoznačne preukázaných nákladov počas výstavby v súvislosti s výstavbou). Týmto dojednaním účastníci zmluvy nestanovili cenu diela rozpočtom, ani odhadom, ale pevnou sumou s možnosťou jej zmeny zhotoviteľom za stanovených podmienok. Podľa článku IV. bod 7 zmluvy vystavil navrhovateľ dňa 26. 3. 2001 faktúru - daňový doklad č. 20000245 ako celkové finančné vyrovnanie po ukončení diela, ktoré sa uskutoční faktúrou, v ktorej budú odpočítané všetky zálohové platby a faktúry zo ŠFRB nasledujúcim spôsobom Zmluvná cena 1.275.630,- Sk Zvýšenie DPH zo 6% na 10% 28.230,50 Sk Indexy 183.786,70 Sk Projekt dispozičných zmien 2.650,- Sk Nadštandardy -21.392,- Sk Odpočet - vykonaná skúška inžinierskej siete -4.807,- Sk Uhradené -1.272.238,- Sk K úhrade celkom 191.860,20 Sk. Navrhovateľ špecifikoval svoju pohľadávku vo faktúre, v osobitnej špecifikácii podľa položiek v spise na čl. 35 v prehľade platieb odporcov čl. 117 a 134 s tým, že vychádzal zo zmluvnej ceny 1.275.630,- Sk navýšenej o zvýšenú DPH 28.230,46 Sk, navýšenej o indexy rastu cien 183.786,70 Sk, to je spolu 1.487.647,20 Sk navýšený o tzv. nadštandardy 9.531,- Sk a znížený o 33.080,- Sk, ktoré navrhovateľ odporcom odpočítal za nerealizované plnenia, čo je suma 1.464.098,20 Sk znížená o sumu úhrady odporcov 1. a 2. ktorá nebola medzi účastníkmi sporná 1.272.238,40 Sk, čo je žalovaná suma 191.859,80 Sk. V návrhu na začatie konania tvrdil navrhovateľ navýšenie ceny diela z titulu rastu cien stavebných materiálov o indexy 183.786,74 Sk, zvýšenie DPH vo výške 14.922,10 Sk. Odporcovia 1. a 2. nesúhlasili so zaplatením ceny diela vyššej ako bolo dohodnuté v zmluve, čo prejavili tým, že čiastku požadovanú navrhovateľom, ktorá je predmetom tohto súdneho konania neuhradili a výslovne to uviedli v odpore proti platobnému rozkazu, ďalej v liste označenom (jednostranné započítanie pohľadávok) zo dňa 31. 1. 2004 (čl. 54), v ktorom uviedli, že nárok navrhovateľa neuznávajú z dôvodov uvedených v odpore proti platobnému rozkazu, ale pre prípad, že by bol nárok navrhovateľa alebo jeho časť oprávnený, započítavajú si proti pohľadávke navrhovateľa svoju pohľadávku titulom zmluvnej pokuty. Neuznávali predovšetkým nárok navrhovateľa na tzv. indexy ako aj zvýšenú DPH.
Právo na zaplatenie ceny diela zvýšenej o indexy štatistického úradu odvodzoval navrhovateľ od článku IV. bod 3 zmluvy „zbytkový objem prác v roku 1999 alebo v ďalších rokoch bude precenený indexami štatistického úradu k prvému kvartálu 1998 v nových dohodnutých cenách“. Odporcovia mali vždy za to, že majú platiť zmluvne dohodnutú cenu za dielo. Použitý pojem v zmluve „v nových dohodnutých cenách“ je možné vykladať, že k zmene cene diela o tzv. indexy nemohlo dôjsť jednostranným zvýšením zo strany navrhovateľa (zhotoviteľa), ale len dohodou zmluvných strán. Čo súd vykladal podľa obsahu dojednaní v zmluve, v kontexte s článkom IV. bod 9 zmluvy „v prípade zmeny dohodnutej ceny bytu podľa predchádzajúcich ustanovení tejto zmluvy sa nasledujúce platby ceny bytu upravia tak, aby táto úprava zahrnula zmenu ceny bytu“, najmä však s ustanovením článku XI. bod 5 „zmeny a doplnky tejto zmluvy môžu byť urobené len po dohode strán, formou písomného dodatku k zmluve“. Pokiaľ by platne malo dôjsť k zmene ceny diela navýšenej o indexy, jej predpokladom by bola písomná zmena zmluvy, k čomu medzi účastníkmi nedošlo. Preto navrhovateľ nemohol jednostranne zvýšiť cenu diela o index rastu cien. Ani podľa článku IV. bod 5 zmluvy „cenu diela má obstarávateľ právo zmeniť v prípade: vzniku iných nepredvídaných a jednoznačne preukázaných nákladov počas výstavby v súvislosti s výstavbou“ Index rastu cien štatistického úradu nemôže byť nepredvídaný náklad počas výstavby, keď je upravený v článku IV. bod 3 zmluvy. Z vyššie uvedených dôvodov nie je nárok navrhovateľa na zaplatenie ceny diela zvýšenej o indexy oprávnený. Na zdôraznenie považuje súd za potrebné uviesť, že odporcovia sú občania s bežnými znalosťami. Vyváženosť práv a povinnosti musí byť zachovaná. Navrhovateľ je právnická osoba s odbornými znalosťami a skúsenosťami, ktorý pripravoval písomné vyhotovenie znenia zmluvy o výstavbe bytu. Aj pri pozornom čítaní a vnímaní textu zmluvy vyvoláva zmluva zdanie, že zmeny
je možné robiť len písomne a po vzájomnej dohode zmluvných strán. Opakovane sa v nej vyskytuje uvádzanie celkovej ceny diela, najmä v článku IV. bod 1, bod 6 s tým, že v cene diela sú zahrnuté všetky náklady spojené so zhotovením diela (článok IV. bod 2).
Pokiaľ sa odporca bránil zlou platobnou disciplínou ostatných stavebníkov, s ktorými okrem odporcov 1. a 2. uzavrel zmluvu o výstavbe bytov v článku VII. bod 4 zmluvy bolo dohodnuté, že v prípade omeškania po dobu dlhšie ako 60 dní stavebníka pri úhrade splátok podľa článku IV. bod 6 zmluvy má navrhovateľ právo od zmluvy odstúpiť.
Aj keď v cene diela sú zahrnuté všetky náklady spojené so zhotovením diela, výnimkou je daň z pridanej hodnoty, lebo aj keď v cene diela je započítaná DPH platná v čase podpisu zmluvy, DPH sa účtovala podľa platných predpisov v čase realizácie diela (viď článok IV. bod 3) ako aj ustanovenie článku IV. bod 5, že cenu diela má navrhovateľ právo zmeniť v prípade zmeny zákonov, ktoré sa budú dotýkať predmetu diela s dôrazom na zmenu výšky DPH. Zákonom č. 153/1999 Z. z. sa zmenil zákon č. 289/1995 Z. z. o daň z pridanej hodnoty s účinnosťou od 1. 7. 1999 sa zmenila DPH zo 6% na 10%. Preto je nárok navrhovateľa na zaplatenie ceny diela zvýšenej o DPH oprávnený.
Podľa článku IV. bod 4 cena za dodávky a práce nad rozsah vymedzený článkom II. tejto zmluvy - naviac práce a zmeny, ktoré budú dohodnuté formou nadštandardov v tejto zmluve, nie je zahrnutá v cene diela. Podľa článku II. 10 navrhovateľ zabezpečí zhotovenie diela na základe zmluvy o dielo uzatvorenej so STAVOINDUSTRIOU Liptovský Mikuláš, a.s. a v súlade s dohodou o nadštandardoch a prípadne vzájomne odsúhlasenými zmenami v súlade so zákonmi, predpismi a normami, platnými na území SR v priebehu výstavby. Podľa článku II. 11 odporcovia počas výstavby v termínoch, ktoré budú zo strany navrhovateľa písomne oznámené, môžu písomnou formou požadovať zmeny. Uplatnenie zmien a nadštandardných riešení môže objednávateľ uplatniť výhradne u subdodávateľských firiem určených navrhovateľom. Na všetky vzájomne odsúhlasené zmeny a nadštandardné riešenia bude vypracovaný cenový dodatok, ktorý bude uhradený do 14 po podpísaní dodatku na základe vystavenej faktúry. Podľa článku XI. 5 zmeny a doplnky tejto zmluvy môžu byť urobené len po dohode strán, formou písomného dodatku k zmluve. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že aj na byte odporcov sa realizovali zmeny, ale medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ s odporcami neuzavrel písomný dodatok k zmluve. Cena za tzv. nadštandardy nie je zahrnutá v cene diela (článok IV. 4). Nadštandardy mali byť riešené dohodou o nadštandardoch a na všetky zmeny mal byť podľa zmluvy vypracovaný cenový dodatok. Z návrhu na začatie konania a z vyjadrení navrhovateľa jednoznačne vyplýva, že predmetom konania je zaplatenie ceny diela podľa zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, ale navrhovateľ nepreukázal uzavretie dodatku k zmluve o dielo, ktorej predmetom boli tzv. nadštandardy.
Odporcovia 1. a 2. dňa 27. 2. 2001 podpísali s navrhovateľom listinu označenú ako „dohoda o uznaní záväzku a spôsobe splácania dlhu“. Odporcovia 1. a 2. uznali dlh „neuhradenú čiastku“ vo výške 191.850,- Sk a zaviazali sa ho zaplatiť do 30. 6. 2001. Podľa dohody o uznaní záväzku a spôsobe splácania, ďalej iba dohoda, sa ňou nemenia nároky navrhovateľa vyplývajúce zo zmluvy o výstavbe bytu v dome č. 8/26/98, článok VII. ods. 3. Súčasne zmluvné strany potvrdili podpisom prejavy ich slobodnej a vážnej vôle neovplyvnenej tiesňou, ani nápadne nevýhodnými podmienkami. Aby bol právny úkon urobený platný, musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne (§ 37 ods. 1 OZ). Súd musí na absolútnu neplatnosť vždy prihliadnuť z úradnej povinnosti. Odporcovia 1. a 2. nechceli v dohode o uznaní záväzku vyvolať právne následky, ktoré by v jeho dôsledku mali nastať, to je povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 191.850,- Sk. Odporcovia 1. a 2. sledovali podpísaním dohody o uznaní záväzku vydanie kľúčov od bytu a tým možnosť fakticky byt užívať. Lebo navrhovateľ podmieňoval odovzdanie kľúčov od bytu uznaním záväzku, čo považoval súd za preukázané výpoveďou odporcu 1. Navyše v dohode o uznaní záväzku je uvedená len výška dlhu, nie dôvod. Uznanie dlhu odkazuje na článok VII. ods. 3 zmluvy o výstavbe bytu v dome, v ktorom je uvedené, že v prípade omeškania objednávateľa s plnením peňažných záväzkov dohodnutých v zmluve má obstarávateľ právo na úrok z omeškania v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. V obdobnom súdnom spore na tunajšom súde sp. zn. 6C/106/2002 Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 6Co/26/2008 zo dňa 26. 5. 2008 konštatoval, že určitosť písomného prejavu vôle je objektívna kategória a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u osôb, ktoré nie sú účastníkmi zmluvného vzťahu. Preto nebo správny názor okresného súdu o určitosti dohody o uznaní záväzku a spôsobe splácania dlhu a to, že je z nej zrejmý dôvod dlhu, a to zvýšenie ceny diela dohodnuté zmluvou o výstavbe bytu, a to aj napriek tomu, že sa v tejto dohode takáto zmluva spomína. Už táto skutočnosť robí tento právny úkon neplatný. Uznanie dlhu patrí medzi
inštitúty zabezpečenia záväzkov. Uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval. Nie je samostatným dôvodom na plnenie, teda jeho následkom nie je zánik pôvodného záväzku, ten stále trvá a je dôvodom na plnenie (titul). Podľa názoru súdu nie je daný nárok navrhovateľa na plnenie od odporcov 1. a 2. nad rámec zmluvne dohodnutej ceny bytu s pozemkom, zvýšenej len o DPH. V čase uznania dlhu odporcami 1. a 2. nemali odporcovia 1. a 2. právny dôvod uznať dlh voči navrhovateľovi, ktorý v uznávanej výške v tom čase neexistoval. Všetko, čo by odporcovia zaplatili nad cenu diela dohodnutú v zmluve, zvýšenú len o oprávnené položky (DPH) by bolo plnením bez právneho dôvodu, to je bezdôvodným obohatením. Hoci by sa ich prostriedky použili na výstavbu bytového domu a teda aj bytu odporcov 1. a 2. Odporcovia mali platiť len cenu bytu dohodnutú v zmluve a zvýšenú len spôsobom, ktorý zmluva upravovala, to je o DPH. Ak odporcovia, respektíve ostatní stavebníci neplnili včas, bolo na navrhovateľovi, aby si voči ním uplatnil zmluvne dohodnuté alebo zákonné nároky pre tento prípad.
K okolnostiam dohody o uznaní záväzku a spôsobe splácania bytu súd považuje za potrebné uviesť, že argumentácia odporcu 1., že dohodu podpísal v tiesni, vychádza z logických súvislosti. Navrhovateľ odovzdal odporcom 1. a 2. byt zápisnicou o prevzatí bytu dňa 14. 2. 2001 (čl. 20) s tým, že kľúče od bytu neboli odovzdané odporcom 1. a 2. Dňa 27. 2. 2001 podpísali odporcovia 1. a 2. dohodu o uznaní záväzku a spôsobe splácania dlhu (čl. 34) a až nasledujúci deň, to je 28. 2. 2001 im boli odovzdané kľúče od bytu (čl. 20). Až odovzdaním kľúčov od bytu mohli odporcovia vykonávať svoje práva spojené s užívaním bytu.
Vzájomným návrhom sa odporcovia 1. a 2. domáhali zaplatenia 718.875,20 Sk podľa § 97 ods. 1 OSP, čo je viac ako suma požadovaná navrhovateľom v návrhu na začatie konania vo výške 191.859,80 Sk. Ešte pred prvým pojednávaním zobral navrhovateľ návrh v časti o zaplatenie 655.093,70 Sk, to je 21.745,13 Sk s úrokmi z omeškania späť a súd konanie v tejto časti zastavil a ďalej konal už len o nároku odporcov na zaplatenie 63.781,50 Sk (titulom zmluvnej pokuty) 2.117,16 eur, v ktorej časti súd vzájomný návrh o zaplatenie 590,24 eur zamietol a predmetom konania ostalo iba zaplatenie 1.526,92 eur vzájomného návrhu odporcov proti navrhovateľovi. Aj keď po čiastočnom späťvzatí vzájomného návrhu bola suma uplatňovaná vzájomným návrhom nižšia ako nárok navrhovateľa uplatňovaný návrhom na začatie konania 191.859,80 Sk (6.368,58 eur), stále ide o vzájomný návrh, ktorý bol v čase jeho uplatnenia vyšší ako žalovaná pohľadávka navrhovateľa ale v priebehu konania došlo k čiastočnému späťvzatiu, preto nároky odporcov uplatnených „vzájomným návrhom“ súd nepovažoval len ako obranu proti návrhu, ale ako vzájomný návrh. Čo sa týka úkonu odporcov 1. a 2. zo dňa 31. 1. 2004 „jednostranné započítanie pohľadávok“ (čl. 54) súd mal za to, že týmto úkonom nedošlo k započítaniu pohľadávok účastníkov konania, lebo započítať je možné iba vzájomné pohľadávky na plnenie rovnakého druhu, ktoré zanikajú okamihom, keď sa stretnú. Odporcovia 1. a 2. nemohli platne započítať svoju pohľadávku proti pohľadávke navrhovateľa, keď súčasne vyjadrili, že neuznávajú pohľadávku navrhovateľa a započítavajú si ju iba pre prípad, ak by bol nárok navrhovateľa celkom alebo sčasti oprávnený. Započítanie je jednostranný právny úkon, z ktorého musí byť zrejmé, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej výške a proti ktorej pohľadávke. Započítanie podmienené rozhodnutím súdu, či je pohľadávka, voči ktorej chcú započítavať svoju pohľadávku, oprávnená podmienená rozhodnutím súdu je neplatné z dôvodu neurčitosti, nezrozumiteľnosti.
Dňa 28. 11. 2003 bol súdu doručený odpor proti platobnému rozkazu, ktorý svojím obsahom bol súčasne vzájomným návrhom, v ktorom sa odporcovia 1. a 2. domáhali voči navrhovateľovi, okrem iných nárokov, aj zaplatenia zmluvnej pokuty 63.781,50 Sk za omeškanie s odovzdaním bytu odporcom 1. a 2. Odporcovia 1. a 2. si uplatnili právo na zaplatenie zmluvnej pokuty za nedodržanie termínu odovzdania bytu (článok VII. 1). Zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 500,- Sk za každý deň omeškania, obmedzená maximálne na 5% z ceny diela. 5% z ceny diela 1.275.630,- Sk je 63.781,50 Sk. Konečnú výšku zmluvnej pokuty mohli odporcovia 1. a 2. vyčísliť až dňom odovzdania bytu. Podľa zmluvy bol termín kolaudačného rozhodnutia, ktorým okamihom sa stavba stáva spôsobilou na užívanie apríl 2000. Účelom zmluvy o výstavbe bytu v dome uzavretej medzi účastníkmi bolo získanie bytu do vlastníctva odporcov 1. a 2. a súd mal za to, že termín kolaudačného rozhodnutia 04/2000 je totožný s termínom, kedy najneskôr mal byť odporcom 1. a 2. odovzdaný byt. Odporca sa zaviazal v článku V. 1 oznámiť dokončenie bytu odporcom minimálne 10 dní dopredu písomne. Odporcovia 1. a 2. sa zaviazali zhotovený byt, spoločné časti a zariadenia bytového domu v rozsahu zmluvy a jej dodatkov prevziať po dokončení (článok V. bod 2). Podporne súd poukazuje na ustanovenie článku VI. bod 1, v ktorej časti zmluvy sa navrhovateľ s odporcami dohodli, že trojročná záručná doba začína plynúť dňom
odovzdania a prevzatia diela. Preto súd považoval za totožné povinnosť navrhovateľa zhotoviť dielo v termíne kolaudačného rozhodnutia apríl 2000 s pojmom odovzdania bytu apríl 2000. Posledný deň apríla 2000 pripadol na nedeľu 30. 4. 2000. Najneskôr mal navrhovateľ odporcom odovzdať byt v nasledujúci pracovný deň, to je 1. 5. 2000 (pondelok). Byt bol protokolárne odovzdaný odporcom 1. a 2. 14. 2. 2001, ale k odovzdaniu kľúčov od bytu odporcom 1. a 2. došlo až 28. 2. 2001 (po uzavretí dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní odporcami 1. a 2. dňa 27. 2. 2001). Až odovzdaním kľúčov od bytu mohli odporcovia začať užívať byt, čo je účelom odovzdania bytu, lebo navrhovateľ podmieňoval odovzdanie kľúčov od bytu podpísaním dohody o uznaní záväzku. Odporca bol preukázateľne v omeškaní s odovzdaním bytu od 2. 5. 2000 do 28. 2. 2001, ktorým dňom boli odporcom 1. a 2. odovzdané kľúče od bytu. Odporcovia 1. a 2. si uplatnili právo na zaplatenie zmluvnej pokuty dňom doručenia vzájomného návrhu na súde dňa 28. 11. 2003 (v odpore proti platobnému rozkazu). Všeobecná premlčacia doba je tri roky. Keďže navrhovateľ vzniesol námietku premlčania, súd rozhodol, že odporcovia 1.a 2. majú nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty len v nepremlčanej časti, keďže nárok na zmluvnú pokutu vznikal odporcom 1. a 2. každý deň omeškania s odovzdaním bytu, jednotlivé nároky za každý deň omeškania sa premlčali v trojročnej premlčacej lehote (napríklad 2. 5. 2000 + 3 roky to je 2. 5. 2003, 3. 5. 2000 + 3 roky to je 3. 5. 2003 až 27. 11. 2000 + 3 roky to je 27. 11. 2003). Preto je oprávnený nárok odporcov 1. a 2. na zmluvnú pokutu za november 2000 od 28. 11. 2000 do 30. 11. 2000 to je tri dni krát 500,- Sk, spolu 1.500,- Sk. Za december 2000 to je 31 dní x 500,- Sk = 15.500,- Sk, za január 2001 to je 31 dní x 500,- Sk = 15.500,- Sk. Za február 2001 to je 27 dní x 500,- Sk = 13.500,- Sk, spolu 46.000,- Sk, to je 1.526,92 eur (keďže k faktickému odovzdaniu bytu odovzdaním kľúčov od bytu došlo až 28. 2. 2001).
Podľa zmluvy uzavretej medzi účastníkmi bol oprávnený nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvne dohodnutej pevnej ceny 1.275.630,- Sk (článok IV. bod 1), zvýšenej o DPH 28.230,46 Sk (článok IV. bod 5), zníženej o 33.080,- Sk za plnenia, ktoré navrhovateľ odporcom neposkytol a úhradu odporcov vo výške 1.272.238,40 Sk, to je odporcovia 1. a 2. navrhovateľovi nič nedlhujú. Nárok navrhovateľa na zvýšenie ceny o indexy 183.786,70 Sk a tzv. nadštandardy 9.531,- Sk súd nepovažoval za oprávnený, lebo zmluvné strany sa písomne nedohodli a v časti indexov ani ústne na zmene ceny, to je zvýšenie ceny a bez takejto dohody navrhovateľ nemal právo jednostranne zvýšiť cenu o indexy a nadštandardy, ako už bolo odôvodnené vyššie. Čo sa týka plnenia ceny podľa článku IV. zmluvy súd vychádzal z toho, že odporcovia neplatili jednotlivé dielčie nároky, hoci vyúčtované faktúrami navrhovateľa, spôsob ich platenia bol dohodnutý zálohovými platbami vždy k určitému termínu, čo bol dohodnutý spôsob platenia (článok IV. 6 zmluvy). Preto súd návrh navrhovateľa zamietol. Súčasne súd vyhovel vzájomnému návrhu odporcov a uložil navrhovateľovi zaplatiť spoločne a nerozdielne odporcom 1. a 2. titulom zmluvnej pokuty 1.526,92 eur, ktorý návrh súd uznal ako oprávnený z dôvodov uvedených vyššie v odôvodnení rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2).
Pokiaľ si žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, možno navrhnúť exekúciu podľa osobitného zákona.