Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-561-2015.pdf
PDF · 128.21 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/561/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd Žilina, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa: Stavebné bytové družstvo Liptovský Mikuláš, so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Kollárova 3588, právne zastúpený JUDr. Janou Čončolovou, advokátkou so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Štúrova 17, proti odporcom: v rade 1/ Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. H., F. XXXX/XX, v rade 2/ C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, obaja právne zastúpený spoločnosťou FIAČAN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Liptovskom Mikuláši, M. Pišúta 936/16, o zaplatenie 6.256 Eur s príslušenstvom a o návrhu odporcov na zaplatenie 1.526,92 Eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 11C/198/2002-302 zo dňa 13. júna 2011, v spojení s uznesením z 19.03.2012 sp. zn. 11C/198/2002-373 a uznesením z 19.03.2012 sp. zn. 11C/198/2002-378, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 6.256 Eur s 15,5 % úrokom z omeškania ročne od 04.04.2001 do zaplatenia, p o t v r d z u j e .
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým navrhovateľ bol povinný spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom v rade 1/ a 2/ sumu 1.526,92 Eur do troch dní tak, že plnením jednému z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť navrhovateľa plniť druhému z odporcov, p o t v r d z u j e .
Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania m e n í tak, že navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcom v rade 1/ a 2/ trovy konania z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 750 Eur a z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 3.724,93 Eur na účet spoločnosti FIAČAN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Liptovský Mikuláš, vedený v V. L. a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXX, do troch dní.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcom v rade 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania vo výške 417,97 Eur na účet spoločnosti FIAČAN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Liptovský Mikuláš, vedený v V. L. a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXX, do troch dní.
odôvodnenie:
Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom (v poradí druhým) zo dňa 13. júna 2011, č. k. 11C/198/2002-302 návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 6.256 Eur spolu s 15,5 % úrokom z omeškania ročne od 04.04.2001 do zaplatenia zamietol. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne odporcom v rade 1/ a 2/ sumu 1.526,92 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jednému z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť navrhovateľa plniť druhému z odporcov. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol samostatnými uzneseniami z 19.03.2012 sp. zn. 11C/198/2002-373 / 378 tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, keďže účastníci mali v konaní v zásade rovnaký úspech a neúspech (§ 142 ods. 2 O.s.p.).
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania zistil, že medzi navrhovateľom ako obstarávateľom a odporcami v rade 1/ a 2/ ako objednávateľmi bola dňa 22.09.1998 uzatvorená Zmluva o výstavbe bytu v dome č. 8/26/98 (ďalej len „Zmluva“) predmetom ktorej bola výstavba bytu do osobného vlastníctva odporcov v polyfunkčnom bytovom dome 26 b.j. na ulici F. v Z. H., na pozemku parc. č. KN 2494/55 k. ú. Z. H. o výmere 1.215 m2, zapísaných na LV č. XXXX. Z obsahu Zmluvy o výstavbe bytu v dome a z prejavenej vôle zmluvných strán bolo preukázané, že cena diela bola stanovená pevnou sumou s možnosťou jej zmeny zhotoviteľom diela za stanovených podmienok. Zmluva je zmiešanou zmluvou, ktorá obsahuje v sebe niektoré ustanovenia Zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu podľa Zákona č. 182/1993 Z. z. a Zmluvy o dielo podľa Občianskeho zákonníka. V článku IV. bod 1 Zmluvy sa účastníci dohodli na cene diela vo výške 1.275.630,- Sk (42.343,16 Eur). Týmto dojednaním účastníci nestanovili cenu diela rozpočtom ani odhadom, ale pevnou sumou s možnosťou jej zmeny zhotoviteľom za stanovených podmienok. Navrhovateľ špecifikoval svoju pohľadávku vo faktúre z 26.03.2001 č. 20000245 na sumu 198.860,20 Sk a pohľadávku ďalej špecifikoval v osobitnej špecifikácii položiek v spise na č. l. 35 a o prehľade platieb odporcov na č. l. 117 a 134 spisu s tým, že vychádzal zo zmluvnej ceny 1.275,630 Sk navýšenej o zvýšenú DPH 28.230,40 Sk, navýšenej o indexy rastu cien 183.786,70 Sk, spolu 1.487.647,20 Sk, navýšenej o tzv. nadštandardy 9.531,- Sk a zníženej o 33.080,- Sk, ktorú navrhovateľ odporcom odpočítal za nerealizované plnenia, t.j. spolu vo výške 1.464.098,20 Sk, zníženú o sumu úhrady odporcov v rade 1/ a 2/ vo výške 1.272.238,40 Sk, čo predstavuje žalovanú sumu 198.859,80 Sk. Návrhom na začatie konania si navrhovateľ uplatnil navýšenie ceny diela z titulu rastu cien stavebných materiálov o indexy 183.786,74 Sk, zvýšenú DPH vo výške 14.922,10 Sk. Odporcovia nesúhlasili so zaplatením ceny diela vyššej, ako bolo dohodnuté v zmluve, dôvody uviedli v odpore proti platobnému rozkazu z 31.01.2004, keď neuznávali navýšenie diela o tzv. indexy, ako aj o zvýšenú DPH. Nárok na zaplatenie ceny diela zvýšené o indexy podľa čl. IV. bod 3 Zmluvy nepovažoval za dôvodný vychádzajúc z obsahu dojednania zmluvy, najmä z článku IV. bod 9 a článku XI. bod 5, na základe ktorých mohlo dôjsť k zmene ceny diela navýšenej o indexy len na základe písomného dodatku ku zmluve, k čomu medzi účastníkmi nedošlo. K zmene dohodnutej ceny diela mohlo dôjsť len v súlade s čl. IV. bod 5 Zmluvy, na základe ktorej cenu diela mal navrhovateľ právo zmeniť v prípade zmeny zákonov, ktoré sa budú týkať predmetu diela s dôrazom na zmenu výšky DPH. Zákonom č. 153/99 Z. z. sa zmenil Zákon č. 289/95 Z. z. o dani z pridanej hodnoty s účinnosťou od 01.07.1999, keďže sa zmenila DPH zo 6 % na 10 %. Preto nárok navrhovateľa na zaplatenie ceny diela zvýšenej o DPH považoval za oprávnený. Podľa čl. IV. bod 4 Zmluvy cena za dodávky a práce nad rozsah vymedzený článkom II. tejto zmluvy - naviac práce a zmeny, ktoré budú dohodnuté formou nadštandardov v zmluve, neboli zahrnuté v cene diela. Podľa článku II. bod 10 navrhovateľ zabezpečoval zhotovenie diela, na základe zmluvy uzatvorenej so STAVOINDUSTRIA Liptovský Mikuláš a.s. a v súlade s dohodou o nadštandardoch a prípadnými vzájomne odsúhlasenými zmenami v súlade so zákonmi, predpismi a normami, platnými na území SR v priebehu výstavby. Podľa článku II. bod 11 mohli odporcovia požadovať zmeny len písomnou formou, ktoré mohli byť zo strany navrhovateľa písomne oznámené. Uplatnenie zmien a nadštandardných riešení mohol objednávateľ uplatniť výhradne u subdodávateľských firiem určených navrhovateľom. Na všetky odsúhlasené zmeny a nadštandardné riešenia mal byť vypracovaný cenový dodatok, ktorý mal byť uhradený do 14 dní po podpísaní dodatku, na základe vystavenej faktúry. V zmysle článku XI. bod. 5 Zmluvy, zmeny a doplnky mohli byť urobené len po dohode strán, formou písomného dodatku ku zmluve. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že na byte odporcov sa realizovali zmeny, ale taktiež nebolo sporné, že navrhovateľ s odporcami neuzavrel písomný dodatok ku zmluve čo sa týka tzv. nadštandardov. Aj v tejto časti považoval nárok navrhovateľov za nedôvodne uplatnený. Odporcovia v rade 1/ a 2/ s navrhovateľom dňa 27.02.2001 podpísali listinu označenú ako „Dohoda o uznaní záväzkov a spôsobe splácania dlhu“ (ďalej len „Dohoda“), na základe ktorej sa zaviazali neuhradenú čiastku vo výške 191.850,- Sk zaplatiť navrhovateľovi do 30.06.2001. Podľa obsahu Dohody, touto sa nemenia nároky navrhovateľa vyplývajúce zo Zmluvy o výstavbe bytu č. 8/26/98 (článok VII. ods. 3). Uvedený právny úkon považoval za neplatný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odporcovia v rade 1/ a 2/ sledovali podpísaním Dohody vydanie kľúčov od bytu a s tým možnosť fakticky byt užívať. Navrhovateľ podmieňoval odovzdanie kľúčov od bytu uznaním záväzku, čo bolo preukázané výpoveďou odporcu v rade 1/. Naviac v Dohode o uznaní záväzku je uvedená len výška dlhu, nie dôvod. V čase uzavretia Dohody odporcovia v rade 1/ a 2/ nemali dôvod uznať dlh voči navrhovateľovi, ktorý v uznávanej výške v tom čase ani neexistoval. Ak by odporcovia zaplatili nad cenu diela dohodnutú v zmluve, zvýšenú len o oprávnené položky DPH, jednalo by sa o plnenie bez právneho dôvodu. V danom prípade naviac odporca v rade 1/ podpísal Dohodu v tiesni. Navrhovateľ odovzdal odporcom v rade 1/ a 2/ zápisnicu o prevzatí bytu dňa 14.02.2001 s tým, že kľúče od bytu im neboli odovzdané. Dňa 27.02.2001 podpísali odporcovia v rade 1/ a 2/ Dohodu o uznaní záväzku a o spôsobe splácania dlhu, a až nasledujúci deň, t.j.
28.02.2001 im boli odovzdané kľúče od bytu. Vzájomným návrhom sa odporcovia domáhali zaplatenia sumy 718.875,20 Sk, pričom pred prvým pojednávaním zobrali odporcovia návrh v časti o zaplatenie 655.093,70 Sk späť, v ktorej časti súd konanie zastavil a ďalej konal o nároku odporcov na zaplatenie 63.781,50 Sk (2.117,16 Eur) titulom zmluvnej pokuty. Vzájomný návrh o zaplatenie 590,24 Eur zamietol a predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 1.526,92 Eur. Vzájomné započítanie pohľadávok zo strany odporcov na základe podania z 31.01.2004 považoval za neplatné. Odporcovia v rade 1/ a 2/ nemohli platne započítať svoju pohľadávku proti pohľadávke navrhovateľa, keď sa súčasne vyjadrili, že neuznávajú pohľadávku navrhovateľa a započítajú ju iba pre prípad, ak by bol nárok navrhovateľa celkom alebo v časti oprávnený. Takéto započítanie pohľadávok je neplatné z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Odporcovia v rade 1/ a 2/ si uplatnili nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v písomne podanom odpore proti platobnému rozkazu z 28.11.2003, v súlade s článkom VII. bod 1 Zmluvy tak, že si ju mohli uplatnil maximálne vo výške 5 % z ceny diela, t.j. vo výške 63.781,50 Sk. Konečnú výšku zmluvnej pokuty mohli odporcovia v rade 1/ a 2/ vyčísliť až dňom odovzdania bytu ku ktorému nedošlo podľa Zmluvy k mesiacu apríl 2000, ale až jeho odovzdaním, po vykonanej kolaudácii (článok V. bod 2, článok VII. bod 1, článok VI. bod 1). Byt síce bol protokolárne odovzdaný odporcom 14.02.2001, avšak k odovzdaniu kľúčov došlo až dňa 28.02.2001, t.j. po uzavretí Dohody o uznaní dlhu odporcami v rade 1/ a 2/ dňa 27.02.2001. Až odovzdaním kľúčov od bytu mohli odporcovia začať byt užívať. Navrhovateľ bol preukázateľne v omeškaní s odovzdaním bytu od 02.05.2000 do 28.02.2001. Navrhovateľ v priebehu konania vzniesol proti nároku odporcov na zaplatenie zmluvnej pokuty námietku premlčania. V danom prípade všeobecná premlčacia doba je 3 roky, pričom odporcom v rade 1/ a 2/ vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty len v nepremlčanej časti, t.j. od 28.11.2000 do 28.11.2003, čo predstavuje sumu 1.526,92 Eur, ktorú zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcom, v premlčanej časti odporcovia zobrali návrh späť, v tejto časti bolo konanie zastavené.
Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) v obdobnej skutkovej veci (sp. zn. 3Cdo 305/2008 z 07.12.2009) konštatoval, že ak cena predmetu zmluvy bola stanovená pevnou sumou, je daná možnosť jej zmeny za podmienok stanovených v článku IV. ods. 5 Zmluvy. Okresný súd konštatoval, že možnosť jednostrannej zmeny ceny diela z jeho strany vyplýva nielen z obsahu zmluvy, ale aj z prejavenej vôle zmluvných strán. Článok IV. bod 5 Zmluvy zakomponoval zmluvné dojednanie o možnosti zmeny pôvodne dohodnutej ceny v prípade zmeny výšky DPH a tiež pri vzniku iných nepredvídaných a jednoznačne preukázaných nákladov vzniknutých počas výstavby a v súvislosti s výstavbou. Keďže právo na zmenu ceny predmetu vyplýva priamo zo zmluvy, k zmene zmluvy týmto nedochádza. Na základe uvedeného dohodnutú zmluvnú cenu uvedenú v článku IV. bod 1 Zmluvy bolo možné meniť za podmienok dohodnutých v zmluve, z aktuálnej dane z pridanej hodnoty, z nákladov na vyhotovenie projektu dispozičných zmien, vykonávaných na žiadosť odporcov (článok IV. bod 7) a indexu rastu cien stavebných prác. V konaní preukázal existenciu nákladov, ktoré vznikli počas a v súvislosti s výstavbou bytu, ktorých výška nemohla (ani nemohla byť) zahrnutá pri uzavretí zmluvy do východiskovej ceny bytu, tak z hľadiska vecného, ako aj z hľadiska ich výšky. V danom prípade došlo k zvýšeniu ceny stavebného materiálu použitého na výstavbu domu a bytu, k zvýšeniu DPH zo 6 % na 10 % a ceny za projekt dispozičných zmien vykonaných na žiadosť odporcov. Existencia týchto druhov nákladov nebola medzi účastníkmi sporná, spornou zostalo len právo na úhradu tejto časti ceny bytu, ktorú preukázateľne zaplatil zhotoviteľovi stavby STAVOINDUSTRIA Liptovský Mikuláš a.s.. Okresný súd mu nedôvodne nepriznal zaplatenie zmeny cien stavebného materiálu uplatneného aj podľa zmluvného dojednania v článku IV. bod 5 druhá odrážka Zmluvy a nie podľa článku IV. bod 3 Zmluvy s odôvodnením, že index rastu cien Štatistického úradu nemôže byť nepredvídaný náklad počas výstavby. Pri výstavbe nehnuteľnosti, akým je polyfunkčný dom s 26-timi bytovými jednotkami a nebytovými priestormi, je jedným z najväčších nákladov - náklad na kúpu stavebného materiálu, ktorého cena nie je po celú dobu výstavby rovnaká, závisí od miery inflácie a od doby nadobudnutia. Jedná sa o náklad nepredvídaný, jednoznačne preukázaný faktúrami, vzniknutý počas výstavby a súvisiaci s výstavbou. Index rastu cien nie je teda abstraktný pojem, ale je to náklad vzniknutý v dôsledku rozdielnej ceny stavebného materiálu. Okresný súd svojim rozhodnutím porušil jeho ústavné právo na spravodlivé súdne konanie pre nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, keď svojim rozhodnutím porušil vyváženosť práv a povinností účastníkov zmluvy. Okresný súd nesprávne posúdil aj právny úkon uznania dlhu z 27.02.2001. Okresný súd pochybil, keď právny záver o neplatnosti Dohody o uznaní dlhu oprel len o tvrdenie odporcu v rade 1/. Pokiaľ sa jedná o uznanie práva či dôvodu, nemusí byť tento dôvod v listine obsahujúcej uznanie práva uvedený vždy výslovne, ale musí byť jednoznačne vyvoditeľný z inej listiny, na ktorú je v listine o uznaní dlhu výslovný odkaz, čo v prejednávanej veci bolo splnené. V konaní preukázal, že v čase prijatia
záväzku zo strany odporcov zaplatiť mu vyúčtovaný nedoplatok, existoval dôvod prijatého záväzku - platný záväzkový vzťah a na jeho základe vykonané vyúčtovanie nedoplatku ceny bytu. Okresný súd nesprávne posúdil aj vzájomný návrh odporcov na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 63.781,50 Sk. Odporcovia v podaní zo dňa 28.11.2003 - v odpore proti platobnému rozkazu, si uplatnili vzájomným návrhom len sumu 133.093,70 Sk podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom „ostatné nároky“ odporcov považujú len ako obranu proti žalobe. Odporcovia prvý krát sumu 63.781,50 Sk uplatnili formou vzájomného návrhu až dňa 03.07.2008 po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby. Okresný súd nesprávne posúdil aj úkon započítania vzájomných pohľadávok z 31.01.2004, s ktorým sa dôsledne nevysporiadal. I keď započítací prejav odporcov je v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný, odporcovia ním potvrdili existenciu svojho dlhu, ktorý je predmetom podaného návrhu. Okresný súd nesprávne posúdil i odporcami tvrdený okamih porušenia záväzku odovzdať byt, a tým deň, kedy sa mal dostať do omeškania. V zmysle článku VII. bod 1 Zmluvy sa zaviazal odovzdať časť predmetu zmluvy - byt po jeho dokončení. V Zmluve nie je účastníkmi dohodnutý termín dokončenia bytu, od ktorého nesplnenia sa viaže právo odporcov na zmluvnú pokutu. Naviac odporcovia neuniesli dôkazné bremeno v tvrdení, kedy bol byt dokončený. Zápisnica o prevzatí bytu obsahuje závady a nedorobky, z čoho je zrejmé, že byt sa odporcom odovzdal ešte pred jeho dokončením. Odporcovia produkovali tvrdenia len o tom, kedy došlo k faktickému „odovzdaniu“ bytu, nie k „dokončeniu“ bytu. Podľa článku III. bod 4 mal právo na predĺženie termínu dokončenia diela alebo časti z dôvodov v tomto článku uvedených, okrem iných aj za okolnosti, za ktorej nie je možné robiť obstarávateľa zodpovedným a ktoré nemohol ovplyvniť. Takýmto dôvodom bol aj nedostatok finančných prostriedkov zo strany stavebníkov a posunutie termínu ukončenia výstavby, z dôvodu požadovaných zmien vnútorného vybavenia bytov, na základe požiadaviek stavebníkov (článok II. bod 11 Zmluvy). Zo strany stavebníkov tak došlo k nedostatkom v platobnej disciplíne. Okresný súd v tejto súvislosti nevyhodnotil dôkaz svedka Z. L., čím došlo k odňatiu jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Odporcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie okamihu porušenia záväzku dokončiť obstarávaný byt. Pokiaľ v zmluve nebol dohodnutý termín dokončenia bytu - konkrétnej časti diela, nemohol takýto záväzok ani porušiť. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť, jeho žalobnému návrhu na zaplatenie sumy 6.256 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania vyhovieť a vzájomný návrh odporcov na zaplatenie zmluvnej pokuty ako nedôvodný zamietnuť.
Odporcovia v rade 1/ a 2/ vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadali rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd v Žiline na odvolanie navrhovateľa, rozsudkom z 26.02.2014 sp. zn. 7Co/411/2013-492 rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 13.06.2011 sp. zn. 11C/198/2002-302 v spojení s uzneseniami z 19.03.2012 sp. zn. 11C/198/2002-373 / 378 zmenil tak, že zaviazal odporcov v rade 1/ a 2/ k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.729,08 Eur s 15,5 % úrokom z omeškania od 04.04.2001 do zaplatenia, do troch dní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie navrhovateľa a odporcov v rade 1/ a 2/, uznesením z 30.06.2015 sp. zn. 2Cdo 257/2014-540 rozsudok Krajského súdu v Žiline z 26.02.2014 sp. zn. 7Co/411/2013-492 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), po nariadení odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý v napadnutých výrokoch odvolaním navrhovateľa vo veci samej ako správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil; výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania podľa § 220 v spojení s § 167 ods. 1 O.s.p. zmenil, z nasledovných dôvodov:
Preskúmaním veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav, zistené skutkové okolnosti vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 132 O.s.p. a následne dospel k správnemu právnemu záveru, keď nárok navrhovateľa o zaplatenie 6.256 Eur s príslušenstvom zamietol a vyhovel návrhu odporcov na zaplatenie sumy 1.526,92 Eur, z titulu uplatnenej zmluvnej pokuty. Krajský súd sa plne stotožňuje s podrobným a výstižným vyhodnotením skutkových okolností, ako aj s následným právnym posúdením veci okresným súdom, na ktoré v dôvodoch svojho rozsudku odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Medzi účastníkmi je nesporné, že medzi nimi bola dňa 07.09.1998 uzavretá Zmluva o výstavbe bytu v dome č. 8/26/98, predmetom ktorej bola výstavba bytu do osobného vlastníctva v polyfunkčnom bytovom dome: stavba 23 b.j. ul. F., Liptovský Mikuláš na pozemku KNC parc. č. 2494/55, k. ú. Z. H., ktorý je vedený na LV č. XXXX. Krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že z hľadiska obsahu sa jedná o uzavretie Zmluvy podľa § 21 a nasl. Zákona č. 182/1993 Z. z. aj o uzavretie Zmluvy o dielo podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Medzi účastníkmi bolo ďalej nesporným, že v zmysle čl. IV bod 1 (Cena bytu a Platové podmienky) bola v Zmluve z 07.09.1998 č. 8/26/98 dohodnutá cena diela (bytu vrátane spoločných priestorov a pomernej časti pozemku s DPH) vo výške 1.275.630,00 Sk. Obstarávateľ mal právo zmeniť cenu diela len za podmienok stanovených v bode 5 tohto článku zmluvy, a to v prípade: - zmenou zákonov, vládnych nariadení, ktoré sa budú dotýkať predmetu diela s dôrazom na zmenu výšky DPH, - vzniku iných nepredvídaných a jednoznačne preukázaných nákladov počas výstavby v súvislosti s výstavbou. Navrhovateľ návrhom na začatie konania z 03.12.2012 si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 191.859,80 Sk s príslušným úrokom z omeškania na tom skutkovom základe (§ 79 ods. 1 O.s.p.), že uvedená žalovaná pohľadávka pozostáva (bod 2) z ceny diela navýšenej o index rastu cien stavebných prác uplatnených na základe faktúr č. 20000108 zo dňa 03.08.2000, č. 20000160 zo dňa 21.11.2000, č. 20000187 zo dňa 25.01.2001 a č. 20000269 zo dňa 05.03.2001, v celkovej výške 183.786,74 Eur. Ďalej si uplatnil nárok na zaplatenie zvýšeného DPH zo 6 % na 10 % v celkovej výške 14.922,10 Sk, ktoré vyúčtoval postupne faktúrami č. 20000134 zo dňa 21.11.2000, č. 20000294 zo dňa 05.03.2001 a č. 20000212 zo dňa 25.01.2001. V žalobnom návrhu navrhovateľ ďalej vymedzil (bod 4), že faktúrou č. 2000249 zo dňa 26.03.2001 uplatnil celkovú pohľadávku vo výške 191.860,20 Sk, v ktorej okrem indexu rastu cien a zvýšeného DPH zohľadnil cenu prác, ktoré boli odporcom vyňaté z dodávky a prác vo výške 28.273,00 Sk a úspor za inžinierske siete vo výške 4.807,00 Sk (spolu 33.080,00 Sk), pričom ďalej bola pripočítaná hodnota naviac prác, ktoré si odporcovia objednali u zhotoviteľa stavby v celkovej výške 6.881,00 Sk a nákladov projekčných zmien s týmto súvisiacich vo výške 2.650,00 Sk (spolu 9.531,00 Sk). Z týchto dôvodov navrhovateľ žiadal zaviazať odporcov na zaplatenie ceny diela v celkovej výške 191.859,80 Sk.
Krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že v danom prípade, ak cena za byt podľa čl. IV bod 1 zmluvy bola dohodnutá ako pevná cena, táto mohla byť „navýšená“ len na základe podmienok uvedených v bode 5 uvedeného článku zmluvy, ako bolo vyššie konštatované. V danom prípade, z hľadiska uvádzaných skutkových okolností v návrhu na začatie konania a vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, cenu diela mal právo obstarávateľ zmeniť len vo vzťahu k navýšeniu DPH zo 6 % na 10 %, ku ktorému došlo na základe zmeny zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, vykonanej zákonom č. 153/1999 Z. z. s účinnosťou od 01.07.1999. Z ust. čl. IV bod 5 Zmluvy nevyplýva, že by k navýšeniu ceny diela malo dôjsť aj na základe podmienok uvedených v čl. IV bod 3 Zmluvy, t.j. k navýšeniu ceny diela o index rastu cien a podľa čl. IV bod 4 k navýšeniu o tzv. nadštandardy. Aj z návrhu na začatie konania (skutkových okolností uvádzaných navrhovateľom v návrhu) vyplýva, že navýšenie ceny diela o tzv. index rastu cien je daný v zmysle čl. IV bod 3 uzavretej Zmluvy. Zo znenia čl. IV bod 3 nevyplýva právo (možnosť) obstarávateľa zmeniť cenu diela tak, ako je to výslovne uvedené u skutočností uvádzaných v čl. IV bod 5 Zmluvy a naopak, že by zo znenia článku IV. bod 5 vyplývala možnosť zvýšenia ceny, na základe podmienok uvedených v článku IV. bod 3. Správne potom okresný súd konštatoval, že k navýšeniu ceny diela podľa čl. IV bod 3 Zmluvy mohlo dôjsť len po dohode strán, formou písomného dodatku ku zmluve tak, ako to vyplýva zo znenia čl. IV bod 9 a čl. XI bod 5 Zmluvy. Zo znenia čl. IV bod 4 jednoznačne vyplýva, že cena za dodávky a práce nad rozsah vymedzený v čl. II - naviac práce a zmeny, nie je zahrnutá v cene diela a bude dohodnutá formou nadštandardov k tejto zmluve. Z výsledkov vykonaného dokazovania okresného súdu vyplýva, že spôsobom vyššie uvedeným takáto dohoda nebola medzi zmluvnými stranami uzavretá. Navrhovateľovi nebolo dôvodné v konečnom rozhodnutí priznať ani dôvodne uplatnený nárok na zaplatenie navýšenej ceny diela o zvýšenú DPH podľa čl. IV bod 5 Zmluvy vo výške 495,32 Eur (14.922,10 Sk), keďže v konečnej sume bola zohľadnená pohľadávka navrhovateľa vo vzťahu k odporcom v celkovej výške 1.098,05 Eur (33.080,00 Sk), ktorá prevyšuje pohľadávku navrhovateľa na zaplatenie DPH v uplatnenej výške.
Krajský súd vo svojom rozsudku z 26.02.2014, č. k. 7Co/411/2013-492 vyvodil právny záver, že Dohoda o uznaní záväzku a spôsobe splácania dlhu zo dňa 27.02.2001 je platným právnym úkonom a na základe neho posudzoval dôvodnosť uplatneného nároku navrhovateľa na zaplatenie tzv. indexov rastu cien, ako aj nadštandardov, na základe podmienok uvedených v čl. IV bod 3, 4 Zmluvy. Na základe podaného dovolania odporcov proti rozsudku krajského súdu vo vzťahu k tomuto právnemu posúdeniu
veci, na základe ktorého krajský súd považoval za dôvodne uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy čo do jeho základu, Najvyšší súd SR v uznesení z 30.06.2015, č.k. 2Cdo/257/2014-540 zaujal právny záver, že dovolací súd nepovažuje závery odvolacieho súdu o platnosti právneho úkonu (Dohody o uznaní dlhu z 27.02.2001) za správne (viď bližšie dôvody uznesenia). Krajský súd preto v zmysle § 226 O.s.p. bol viazaný uvedeným právnym záverom dovolacieho súdu, z ktorého pri rozhodovaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku okresného súdu vychádzal. Krajský súd preto nepovažoval odvolanie navrhovateľa proti rozsudku okresného súdu za dôvodné v tvrdení, že Dohoda o uznaní dlhu z 27.02.2001 je platným právnym úkonom. Okresný súd správne priznal odporcom v rade 1/ a 2/ nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, vychádzajúc z podmienok čl. V bod 2, čl. III bod 3 Zmluvy. Obstarávateľ sa zaviazal zhotoviť dielo v termíne 03/2000 (článok III. bod 1). Okresný súd správne vyvodil, že aj keď v čl. VII bod 1 Zmluvy nie je uvedený dátum, kedy presne má byť obstarávateľom odovzdaný objednávateľom byt, za deň odovzdania bytu je potrebné považovať deň, kedy si objednávateľ (stavebník) byt prevzal. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že odporcovia preukázateľne byt prevzali až dňom 28.02.2001, t.j. deň po tom, ako s navrhovateľom podpísali „Dohodu o uznaní dlhu“ zo dňa 27.02.2001. Za obdobie od mesiaca apríl 2000 do 28.02.2001 sa navrhovateľ dostal do omeškania s odovzdaním predmetného bytu, na základe čoho odporcom vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. V odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 28.11.2003 odporcovia si uplatnili nárok na zaplatenie sumy 63.781,50 Sk z titulu zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 5 % z ceny diela. Odporcom v rade 1/ a 2/ tak vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie od 28.11.2000 do 28.11.2003, t.j. v časti, v ktorej nárok navrhovateľa nie je premlčaný (§ 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ za uvedené obdobie si odporcovia uplatnili nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.526,92 Eur (vychádzajúc zo špecifikácie uvedenej v dôvodoch rozsudku okresného súdu), je záver okresného súdu o nepremlčaní nároku za uvedené obdobie, správny. Odvolaciu námietku navrhovateľa, že je rozdiel medzi „dokončením“ a „odovzdaním“ bytu, krajský súd považoval pre právne posúdenie veci za právne bezvýznamnú, keďže pojmy uvádzané v Zmluve (z hľadiska ich obsahu a významu) vyvolávajú rovnaké zamýšľané právne účinky. Z hľadiska podmienok uvádzaných v zmluve (čl. VII bod 1 vo vzťahu k čl. V bod 1, 2, čl. III bod 1, 3) nemohol objednávateľ vykladať podmienky Zmluvy inak, než ako ich posúdil okresný súd, keďže spôsobom uvádzaným navrhovateľom podmienky odovzdania bytu formulované neboli. Na základe uvedených skutočností, keďže okresný súd dôsledne posúdil okolnosti prejednávanej veci a podmienky Zmluvy vo vzťahu k uplatnenému nároku navrhovateľa a odporcov na zaplatenie žalovaných súm, krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch vo veci samej (I. a II.) ako správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách prvostupňového konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 151 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 2 O.s.p., § 142 ods. 3 O.s.p., § 146 ods. 1 veta prvá O.s.p., pričom základ a výška náhrady trov konania (trov právneho zastúpenia) bola odporcom priznaná vzhľadom na výsledok konania vo veci samej, na základe rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu, a to vo vzťahu k jednotlivým štádiám konania. Právny zástupca odporcov v rade 1/ a 2/ si uplatnil náhradu trov konania, na základe špecifikácie z 13.12.2011 (č. l. 359-360 spisu) za úkony právnej služby vykonané za obdobie od 25.01.2009 do 12.12.2011 a ďalej na základe písomnej špecifikácie z 19.10.2015 (č. l. 608 spisu) za úkony právnej služby vykonané od 30.03.2012 do 21.10.2015. Za úkony právnej služby na základe špecifikácie z 13.12.2011, právny zástupca odporcov si za 1 úkon právnej služby uplatnil odmenu vo výške 220,77 Eur, vychádzajúc z hodnoty uplatneného nároku navrhovateľa vo výške 6.368,58 Eur, podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhláška“). Krajský súd konštatuje, že pri tarifnej hodnote veci 6.368,58 Eur, za úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 Vyhlášky, prináleží advokátovi odmena vo výške 220,77 Eur. Krajský súd v tejto súvislosti poznamenáva, že po čiastočnom späťvzatí vzájomného návrhu zo strany odporcov a následne po vyhlásení rozsudku okresného súdu z 11.02.2009 sp. zn. 11C/198/2002-178, kedy sa predmetom konania stalo rozhodovanie súdu o podanom návrhu navrhovateľa o zaplatenie sumy 6.256 Eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu odporcov na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.526,92 Eur, by zástupcovi odporcov vzniklo právo na odmenu za vykonanú právnu službu vo vyššej výške (viď § 13 ods. 4 Vyhlášky v platnom znení od 01.06.2009 do súčasnej doby, keď pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach), krajský súd potom vychádzal z uplatnenej odmeny za úkony právnej služby právnym zástupcom odporcov vo výške 220,77 Eur na základe špecifikácie z 13.12.2011 a z uplatnenej odmeny vo výške 210,81 Eur za úkony právnej služby uplatnených na
základe špecifikácie z 19.10.2015. Krajský súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcov odmenu za uplatnený úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia z 25.01.2009, keďže v tom čase na základe vzájomného návrhu (č. l. 43, 82, 90 spisu) si odporcovia uplatnili nárok na zaplatenie sumy 718.875,30 Sk, pričom až pred začatím pojednávania konaného dňa 28.01.2009 odporcovia zobrali návrh v časti o zaplatenie sumy 21.745,13 Eur späť a konanie v tejto časti bolo zastavené. V tomto smere boli odporcovia vo vzťahu k svojmu uplatnenému nároku (na základe vzájomného návrhu) neúspešní, keďže v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. pre ich procesné správanie bol vo väčšej miere návrh vzatý späť. Na druhej strane, pokiaľ v konečnom rozhodnutí návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 6.256 Eur s príslušenstvom bol zamietnutý, pričom v rozsudku z 11.02.2009 z celkovej sumy 6.368,50 Eur bola navrhovateľovi priznaná iba časť uplatnenej pohľadávky vo výške 112,58 Eur (odporcovia v tejto časti boli v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. neúspešní len v nepatrnej časti), je možné konštatovať, že v danom štádiu konania v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. mali navrhovateľ a odporcovia v zásade rovnaký úspech a neúspech v konaní. V nadväznosti na uvedené krajský súd priznal zástupcovi odporcov za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní na okresnom súde dňa 28.01.2009 a za podanie odvolania proti rozsudku okresného súdu (za podania z 13.06.2009 + 29.01.2010, ktoré z hľadiska obsahu a účelu sú totožného významu), odmenu vo výške 2 x 220,77 Eur. Krajský súd nepriznal zástupcovi odporcov odmenu za uplatnený úkon právnej služby - vyjadrenie z 10.02.2009, keďže bolo možnosťou právneho zástupcu odporcov vyjadriť sa ku uvádzaným skutočnostiam na pojednávaní konanom dňa 28.01.2009. Taktiež zástupcovi navrhovateľa nebola priznaná odmena za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní na okresnom súde dňa 14.12.2009, keďže podľa zápisnice z pojednávania právny zástupca odporcov tohto úkonu prítomný nebol. Za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní na okresnom súde dňa 11.02.2009 krajský súd priznal odmenu vo výške 441,54 Eur (2 x 220,77 Eur), v zmysle § 14 ods. 1 písm. d/ Vyhlášky v platnom znení v čase vykonania úkonu, keďže pojednávanie trvalo od 13:00 hod. do 15:15 hod., t.j. viac ako dve hodiny. Za úkony právnej služby vykonané v roku 2009 zástupcovi odporcov prináleží režijný paušál (3 x 6,95 Eur) vo výške 20,85 Eur. Za úkony právnej služby uplatnené právnym zástupcom odporcov za rok 2011 krajský súd priznal odmenu za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní na okresnom súde dňa 27.04.2011 vo výške 55,19 Eur (pojednávanie bolo odročené bez pojednávania, v zmysle § 14 ods. 5 Vyhlášky v platnom znení prináleží odmena vo výške 1-iny tarifnej odmeny), za úkony právnej služby - účasť na pojednávaní na okresnom súde dňa 23.05.2011, vyjadrenie k odvolaniu z 27.07.2011 a účasť na odvolacom pojednávaní na KS v Žiline dňa 12.12.2011 priznal odmenu 3 x 220,77 Eur. Krajský súd nepriznal zástupcovi odporcov odmenu za uplatnený úkon právnej služby - účasť na pojednávaní na okresnom súde dňa 13.06.2011, keďže podľa zápisnice z pojednávania, na tomto úkone prítomný nebol. Ďalej v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky priznal režijný paušál vo výške 29,64 Eur (4 x 7,41 Eur), náhradu za stratu času za cestu vykonanú na odvolacie pojednávanie z Liptovského Mikuláša na Krajský súd v Žiline dňa 12.12.2011 (6 polhodín x 12,35 Eur) vo výške 74,10 Eur a náhradu cestovných výdavkov vzniknutých cestou právneho zástupcu odporcov z Liptovského Mikuláša do Žiliny a späť vlastným motorovým vozidlom značky VW Sharan (náhrada za 1 km jazdy 198 km x 0,183 Eur, náhrada za PHM 5,8 l/100 km x 198 km x 1,489 Eur/l) vo výške 53,30 Eur (§ 15 písm. a/ a b/ Vyhlášky). Z úkonov právnej služby uplatnených za rok 2012 krajský súd priznal právnemu zástupcovi odporcov odmenu za úkon právnej služby - spísanie odvolania proti uzneseniu o náhrade trov konania z 30.03.2012 vo výške 105,40 Eur (podľa § 14 ods. 3 písm. b/ Vyhlášky prináleží odmena vo výške 1- ice základnej sadzby tarifnej odmeny) a uplatnenú odmenu vo výške 210,81 Eur za úkon právnej služby
- podanie vyjadrenia k dovolaniu z 27.04.2012. Ďalej priznal režijný paušál vo výške 15,26 Eur (2 x 7,63 Eur). Krajský súd nepriznal zástupcovi odporcov odmenu za úkon právnej služby z 27.04.2012
- vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa proti uzneseniu o náhrade trov konania, keďže rozhodovanie o trovách konania sa považuje za súčasť rozsudku vo veci samej, vo vzťahu ku ktorému bolo podané dovolanie. Za vykonané úkony právnej služby v roku 2014 - prevzatie a príprava zastúpenia v dovolacom konaní z 06.05.2014, podanie dovolania z 06.05.2014, podanie vyjadrenia k podaniu navrhovateľa z 19.10.2015 krajský súd priznal zástupcovi odporcov odmenu 3 x 210,81 Eur (§ 13a ods. 1 písm. a/, c/ Vyhlášky v platnom znení), režijný paušál vo výške 24,12 Eur (3 x 8,04 Eur), náhradu za stratu času za cestu na odvolacie pojednávanie dňa 26.02.2014 (6 polhodín x 13,40 Eur) vo výške 80,40 Eur a náhradu cestovných výdavkov za použitie osobného motorového vozidla zn. VW Sharan na odvolacie pojednávanie dňa 26.02.2014 vo výške 49,54 Eur (náhrada za 1 km jazdy 189 km x 0,183 Eur, náhrada za PHM 5,8 l/100 km x 189 km x 1,364 Eur /l). Za rok 2015 krajský súd priznal zástupcovi odporcov odmenu za uplatnený úkon právnej služby - vyjadrenie k podaniu navrhovateľa z 19.10.2015 vo výške 210,81 Eur + režijný paušál 13,98 Eur. Ďalej krajský súd priznal zástupcovi odporcov uplatnenú DPH zo sumy 3.018,38 Eur (vypočítanej z odmeny, režijného paušálu a náhrady za stratu času) vo výške 603,68 Eur, čo znamená, že odporcom v rade 1/ a 2/ vzniklo právo na náhradu trov prvostupňového
konania z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 3.724,93 Eur a z titulu zaplateného súdneho poplatku za podané dovolanie vo výške 750 Eur. V tejto časti krajský súd rozsudok okresného súdu podľa § 220 v spojení s § 224 ods. 1 a § 167 ods. 2 O.s.p. zmenil.
O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešným odporcom priznal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v uplatnenej odmene právneho zástupcu odporcov za vykonaný úkon právnej služby - účasť na odvolacom pojednávaní dňa 21.10.2015 vo výške 210,81 Eur + 13,98 Eur režijný paušál, náhrada za stratu času za cestu z Liptovského Mikuláša do Žiliny a späť (6 polhodín x 13,98 Eur) vo výške 83,88 Eur a náhradu cestovných výdavkov za použitie vlastného motorového vozidla právneho zástupcu odporcov zn. VW Sharan vo výške 47,57 Eur (náhrada za 1 km jazdy 189 km x 0,183 Eur, náhrada za PHM 5,8 l/100 km x 189 Km x 1,184 Eur/l) a 20 % DPH zo sumy 356,24 Eur (vypočítanej z odmeny, režijného paušálu a náhrady za stratu času) vo výške 61,73 Eur. Trovy odvolacieho konania v celkovej výške predstavujú sumu 417,97 Eur. Trovy prvostupňového a odvolacieho konania navrhovateľ zaplatí na účet právneho zástupcu odporcov (§ 149 ods. 1 O.s.p.).
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerov hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.