Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/19/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, v dovolacom konaní zastúpenej Fridrich Paľko,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti povinnej S. T., bytom H., o vymoženie

89,62 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota, pod sp. zn. 2 Er

836/2006, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 27. marca 2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. marca

2013, sp. zn. z a s t a v u j e .

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. marca 2013,

sp. zn. o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor ţiadosťou doručenou na Okresný súd Rimavská Sobota 18. apríla

2006 poţiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov - ďalej len „Exekučný poriadok“), a to na základe exekučného titulu –

Notárskej zápisnice uloţenej v zbierke listín pod číslom N 5594/2005, NZ 51336/2005, ktorú

vyhotovil notár JUDr. Ondrej Ďuriač, so sídlom v Partizánskom dňa 30. októbra 2005.

Okresný súd Rimavská Sobota poverením z 28. júna 2006 č. 5609 032411* poveril súdneho

exekútora vykonaním exekúcie na základe uvedeného exekučného titulu.

2

Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 2. novembra 2011, č. k. -38

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1

Exekučného poriadku zastavil. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe notárska zápisnica

na podklade ktorej sa exekúcia vykonáva, nie je spôsobilým a vykonateľným exekučným

titulom z dôvodu, ţe uznanie dlhu a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice osoba

vykonávajúca ich na základe plnej moci v mene povinného urobila v rozpore s jeho

záujmami, preto odporovali zákonu a sú absolútne neplatné. Splnomocnenie udelené

povinným je v rozpore s a nasl. . Notárska zápisnica bola spísaná

len so zástupcom povinného. Súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie osoby

konajúcej na základe plnej moci v mene povinného o tom, ţe uznaný dlh zaplatí v lehote,

ktorý si určila osoba konajúca na základe plnej moci v mene povinného sám,

na čo neexistoval ţiaden právny titul. Splnomocnenec povinného, advokát Mgr. Tomáš

Kušnír, v predmetnom exekučnom konaní ako advokát zastupuje oprávnenú. Keďţe exekučný

súd dospel k záveru, ţe notárska zápisnica nemôţe byť exekučným titulom, lebo nezodpovedá

zákonným poţiadavkám, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 27. marca 2013, sp. zn.

návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol a uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne

správne potvrdil. Dospel k záveru, ţe v predmetnom konaní nebol splnený ţiadny predpoklad

na prerušenie konania podľa ustanovení a Exekučného

poriadku a nie je potrebné sa obrátiť s navrhovanými predbeţnými otázkami oprávnenej

na Súdny dvor EÚ, preto návrhy oprávnenej na prerušenie konania zamietol. Poukázal na to,

ţe exekučné konanie zásadne nie je moţné prerušiť s výnimkou stanovenou osobitným

zákonom. Stotoţnil sa s rozhodnutím a odôvodnením exekučného súdu pokiaľ

ide o zastavenie exekúcie. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku

je exekučný súd povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady

pre vedenie exekúcie, a to v kaţdom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania,

ako aj bez tohto návrhu. V prípade zistenia, ţe nie sú splnené podmienky materiálnej alebo

formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie

aj adekvátne procesne zareagovať. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe

ktorého súdny exekútor ţiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je spôsobilým

exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Poukázal na rozpor

záujmov medzi dlţníkom a jeho zástupcom. Pri uzatváraní Zmluvy o úvere dlţník nemal

moţnosť voľby výberu zástupcu. Zmluva o úvere bola vypracovaná ako formulárová zmluva

a uţ vopred obsahovala predtlačené meno splnomocnenca – advokáta Mgr. Tomáša Kušnír.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyţaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu

o zastúpení. Výsledkom tejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc

splnomocnencovi. Z obsahu splnomocnenia, ktoré je začlenené do textu Zmluvy o úvere

vyplýva, ţe dohoda o zastúpení medzi povinným a zástupcom uzatvorená v čase vyhotovenia

splnomocnenia nebola. Prejav vôle je právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci

k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Návrhom na uzatvorenie zmluvy je taký

prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej strane. Z predloţenej listiny vyplýva, ţe dlţník

podpísal Zmluvu o úvere a súhlas s obsahom navrhnutých plnomocenstiev dňa 3. augusta

2005 v neprítomnosti advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Dlţník nedostal návrh dohody

o plnomocentve druhej zmluvnej strany – „vybranému“ advokátovi Mgr. Tomášovi

Kušnírovi, ako z listiny ani nevyplýva, ţe advokát takýto návrh dohody o zastúpení prijal.

Exekučný súd bol oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v kaţdom štádiu

exekučného konania. Konštatoval, ţe notárska zápisnica je procesno-právny inštitút uznaná

ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní

dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice

je jej podstatnou náleţitosťou, ktorý prejav vôle dlţníka (povinného) robí z notárskej

zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu. S poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru,

ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, a preto napadnuté uznesenie podľa

ustanovenia ako vecne správne potvrdil.

Proti výroku o zamietnutí návrhu oprávnenej na prerušenia konania podala oprávnená

odvolanie, ktoré odôvodnila tým, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť

konať pred súdom ( v spojení s ),

keď súd nerešpektoval jej právo na rozhodnutie veci na základe správneho a adekvátneho

právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy

o fungovaní EÚ v konaní o prejudiciálnej otázke (Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn.

). Mala za to, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci ( ), keď súd nesprávne interpretoval

a aplikoval ustanovenie a Zmluvy o fungovaní Európskej

únie v spojení s ustanovením § 36 ods. 5 Exekučného poriadku. Taktieţ namietala

nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Navrhla napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu v označenom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu podala oprávnená dovolanie.

Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého

stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Taktieţ navrhla, aby dovolací

súd konanie prerušil podľa a Súdnemu dvoru Európskej únie na

základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predloţil prejudiciálne otázky, ktoré

bliţšie špecifikovala v podanom dovolaní. Svoje dovolanie odôvodnila ustanovením § 241

ods. 2 písm. a/ a , ţe súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci,

ustanovením , ţe v tejto veci sa uţ právoplatne rozhodlo a ustanovením

, ţe jej súd svojím postupom odňal moţnosť konať pred súdom. Ďalej

uviedla, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ), keď súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretoţe

nevykonal náleţite dokazovanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci ( ). Svoju argumentáciu v dovolaní

podrobne a rozsiahlo rozvinula. K uvedeným dôvodom dovolania uviedla, ţe odvolací súd

zaloţil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení , keď nesprávne interpretoval

a aplikoval ustanovenie a , ustanovenie

, ustanovenie o ochrane spotrebiteľa

a ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS. Namietala, ţe súdy nevytýčili vo veci pojednávanie,

hoci tak boli podľa § 57 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 9. augusta 2012

povinné urobiť. Exekučný súd argumentačne vychádza pri posudzovaní materiálnej

vykonateľnosti exekučného titulu – notárskej zápisnice z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ,

avšak zároveň postupuje nezákonne a porušuje právo EÚ. Exekučný súd nepostupoval

v danom prípade v súlade s vnútroštátnymi pravidlami procesu a uplatnil nedostupne právne

a skutkové prvky a konal bez ohľadu na skutočnosť, ţe vo veci vznikol spor o uplatniteľnosť

neprijateľnej zmluvnej podmienky a neinformoval o jeho podstate účastníkov konania,

neumoţnil stranám vyjadriť sa k podstate námietky o neuplatniteľnosti neprijateľnej zmluvnej

podmienky, nevykonal vypočutie strán, nevykonal individuálne posúdenie neprijateľnosti

zmluvnej podmienky, ktorú hodlal neuplatňovať, odôvodnil svoje rozhodnutie

len všeobecnými princípmi, neprejednal vec za účasti strán a nevykonal dokazovanie,

čo viedlo k porušeniu práva ţalobcu na spravodlivé súdne konanie. Dovolateľka poukázala

na z 23. septembra 2008, ktorým sa menil a dopĺňal

Zb. v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v kontexte

notárskych zápisníc ako exekučných titulov doplnením o nové ustanovenie § 41 ods. 3. Podľa

prechodných ustanovení k úpravám účinným od 15. októbra 2008

(§ 240a) sa notárske zápisnice vyhotovené pred 15. októbrom 2008 tento zákon nevzťahuje.

Ustanovenie zmluvy o úvere, ktorým dlţník splnomocnil tretiu osobu na spísanie notárskej

zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal dlh do výška vzniknutej

pohľadávky a jej príslušenstva, nemôţe byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou

ani na základe ustanovenia ani ustanovenia

o ochrane spotrebiteľa, vychádzajúc zo smernice Rady 93/13/EH.

Udelením plnomocentva povinný dobrovoľne preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj

dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Takéto ustanovenie zmluvy teda

môţe v teste neprijateľnosti podmienok obstáť ako ustanovenie, ktoré nespôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Podľa dovolateľky sa súdy

vo svojich rozhodnutiach s týmito skutočnosťami vôbec nevysporiadali s výkladovými

pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a ich nezdôvodnili. Dovolateľka mala

za to, ţe v danom prípade je nutné poţiadať o výklad „či za neprijateľnú zmluvnú podmienku

je moţné povaţovať jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má moţnosť kedykoľvek

odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice

ako exekučného titulu “ v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej únie. Ţiadal tieţ,

aby dovolací súd v danej veci postupoval podľa ustanovenia a rozhodol

o odloţení vykonateľnosti napadnutého uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

27. marca 2013, sp. zn. .

Povinná a súdny exekútor sa k odvolaniu a dovolaniu oprávnenej nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým nezistil splnenie podmienok

pre odloţenie vykonateľnosti (dovolaním) napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia

Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal, čí sú splnené procesné predpoklady,

za splnenia ktorých môţe konať o odvolaní oprávnenej.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).

6

Medzi procesné podmienky patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci

vyplývajúca zo zákona.

V prejednávanej veci z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného

prostriedku), ani obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení,

ako aj argumentácie, tvrdení, námietok, zvolených formulácií a vymedzenia toho, čo účastník

ţiada) nemoţno mať pochybnosti o tom, ţe procesný úkon oprávnenej, ktorým napadla

uznesenie odvolacieho súdu je odvolaním v zmysle a nasl.

Podľa veta prvá účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa

odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky

poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, neţ patrila, medzi zamestnávateľom

a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch

medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody

vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch

týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb poţívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto

spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky ( ).

Podľa krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov

prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky

je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam

krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu

rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (viď § 9 ods. 2

).

Rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol zamietnutý návrh oprávnenej na prerušenie

konania, vydané po začatí odvolacieho konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu

prvého stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho. Funkčná príslušnosť

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávnenej preto

nie je daná.

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu

odvolacieho súdu zastavil bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého

rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu podala včas oprávnená zastúpená v súlade

s veta druhá , bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) skúmal, či je dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho konania.

Návrh na prerušenie dovolacieho konania odôvodnila oprávnená poukázaním na obsah

uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 12. apríla 2012, sp. zn. ,

v ktorom boli zaujaté závery v otázke procesného postupu v súvislosti s (ne)predloţením

prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie a tieţ zodpovednosti členského štátu

za porušenie práva Európskej únie postupom a rozhodovaním vnútroštátneho súdu. Povinnosť

predkladať prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru Európskej únie sa vzťahuje na vnútroštátne

súdy, proti rozhodnutiu ktorých nie je v konkrétnom prípade prípustné odvolanie, sťaţnosť

alebo dovolanie umoţňujúce preskúmanie rozhodnutia v právnych otázkach súvisiacich

s aplikáciou práva Európskej únie. Dovolateľka vyslovila názor, ţe v danom prípade

má rozhodovať dovolací súd (súd, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný

prostriedok podľa vnútroštátneho práva), preto je dovolací súd povinný predloţiť Súdnemu

dvoru Európskej únie na prejudiciálne posúdenie otázky, ktoré oprávnená nastolila.

V súvislosti s posúdením dôvodnosti návrhu oprávnenej na prerušenie konania

o jej dovolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe podľa

pre konanie na dovolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého

stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné; ustanovenia § 92 ods. 1 a 4 a § 95 však

pre konanie na dovolacom súde neplatia. Podľa súd konanie

preruší, ak rozhodol, ţe poţiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie

o predbeţnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie má Súdny dvor Európskej únie

právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv;

b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie. Ak sa takáto

otázka poloţí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento orgán usúdi,

ţe rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môţe sa obrátiť na Súdny

dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol. Ak sa táto otázka poloţí v konaní

pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný

prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny

dvor Európskej únie. Túto povinnosť poţiadať o vydanie rozhodnutia o predbeţnej otázke

nemoţno vykladať absolútne, t. j. ţe vnútroštátny súdny orgán má vţdy a za akýchkoľvek

okolností povinnosť poţiadať o vydanie rozhodnutia o predbeţnej otázke v zmysle čl. 267

Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

K otázke povinnosti vnútroštátneho súdneho orgánu predloţiť predbeţnú otázku

Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

sa na základe predbeţnej otázky poloţenej Corte suprema Cassazione vyjadril aj Súdny dvor

Európskej únie. V rozsudku CILFIT, C – 283/81 publikovanom v Zbierke rozhodnutí

Súdneho dvora EÚ (ECR), str. 3415 uviedol, ţe „článok 177 tretí odsek Zmluvy EHS (teraz

čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) sa má vykladať v tom zmysle, ţe súd, proti

ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva,

je povinný obrátiť sa na Súdny dvor, ak sa v spore pred týmto súdom poloţí otázka týkajúca

sa práva Spoločenstva, s výnimkou prípadov, keď skonštatuje, ţe poloţená otázka nie

je relevantná alebo Súdny dvor uţ podal výklad sporného ustanovenia Spoločenstva alebo

ţe správne uplatnenie práva Spoločenstva je také jednoznačné, ţe neexistujú o tom rozumné

pochybnosti, pričom existenciu tejto moţnosti treba posúdiť na základe charakteristík práva

Spoločenstva, osobitných ťaţkostí spojených s jeho výkladom a nebezpečenstva rozdielnej

judikatúry v rámci Spoločenstva“.

V danom prípade rozhodnutia súdov niţších stupňov nespočívajú na aplikácii alebo

interpretácii práva Európskej únie. Z rozhodnutí, ktorých zrušenia sa oprávnená podaním

9

dovolania domáha, vyplýva, ţe o neprípustnosti a zastavení exekúcie bolo rozhodnuté

z dôvodu absencie riadneho exekučného titulu, nakoľko notárska zápisnica nezodpovedala

poţiadavkám ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, rovnako plnomocenstvo,

ktoré bolo povinnou udelené splnomocnencovi je v rozpore s ustanovením § 31 a nasl.

. Procesný postup súdov mal v danom prípade podklad najmä

v ustanovení Exekučného poriadku, resp. Zo strany

súdov niţších stupňov išlo teda v preskúmavanej veci výlučne o aplikáciu a interpretáciu

vnútroštátnych právnych predpisov.

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe nie je daný ţiadny dôvod,

pre ktorý by malo byť vyhovené podanému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho

konania. Predmetný návrh preto dovolací súd zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená v súlade s

ods. 1 , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť a dospel k záveru,

ţe dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na

prerušenie konania podľa V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie

súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení,

ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

10

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky

ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému v ustanovení aţ c/ Dovolanie oprávnenej preto podľa

a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní, v ktorom bolo vydané, došlo k niektorej z procesných

vád taxatívne vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné.

Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle ale nie je významný subjektívny

názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , a netvrdila

a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Dovolanie teda v zmysle týchto ustanovení

nie je prípustné.

Dovolateľka v dovolaní namieta, ţe súdy rozhodli nad rámec zverenej právomoci

( ).

11

Právomoc súdu je upravená v ustanovení a .

Nedostatok právomoci súdu sa povaţuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá

má ten dôsledok, ţe súd nemôţe vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť

a vec postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu

je daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,

ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych

vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7 ods. 1

). V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy (viď bliţšie ). Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy

v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon ( ).

V danom prípade dovolateľka procesnú vadu konania uvedenú v

nevyvodzovala z toho, ţe súdy vôbec nemali konať a rozhodovať. Ich právomoc konať

v exekučnom konaní nepopierala. Namietala, ţe súdy sa nesprávnou a ústavne nesúladnou

interpretáciou § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona

č. (v danej veci nešlo o exekučný titul na základe rozhodcovského rozsudku)

postavili do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu,

metódou, ktorá v rámci zverenej právomoci ako exekučným súdom neprináleţí. Z uvedeného

je zrejmé, ţe dovolateľka namietala nesprávnu aplikáciu a výklad

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov a zákona

o rozhodcovskom konaní, resp. namietala nesprávne právne posúdenie veci. Za týchto

okolností dovolací súd dospel k záveru, ţe súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí

do ich právomoci, keď napadnuté rozhodnutie bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom

rozhodovanie súdov vyplýva jednoznačne priamo zo zákona (napr. z ustanovenia § 29, § 38

ods. 3 a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku). Námietka dovolateľky o existencii vady konania

v zmysle nie je dôvodná.

Podľa názoru oprávnenej došlo k konaní k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. d/

Tvrdí, ţe o tom, či sa predmetná exekúcia vykonáva na základe vykonateľného

exekučného titulu, bolo uţ právoplatne rozhodnuté vydaním poverenia na vykonanie

exekúcie. So zreteľom na to dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní nedošlo

k dovolateľkou tvrdenej procesnej vade.

12

Doručený rozsudok, ktorý uţ nemoţno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159

ods. 1 ). Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa prejednávať znova (

ods. 3 ).

Ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie primerane ustanovenia

o rozsudku ( ).

Prekáţka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia

(zistenie) v kaţdom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekáţka nastáva

vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy,

keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo právoplatne

rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.

Zo spisu vyplýva, ţe súdny exekútor, ktorému oprávnená doručila návrh na vykonanie

exekúcie na podklade Notárskej zápisnice uloţenej v Zbierke listín pod číslom N 5594/2005,

NZ 51336/2005, ktorú vyhotovil notár JUDr. Ondrej Ďuriač so sídlom v Partizánskom

dňa 30. októbra 2005 poţiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd

Rimavská Sobota následne poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie (viď poverenie

z 28. júna 2006, č. 5609 032411*).

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Poverenie súdneho exekútora, aby vykonal

exekúciu, je individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči

osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu

exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môţe začať vykonávať exekúciu (§ 36 ods. 2

druhá veta Exekučného poriadku) a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie

vykonávať exekúciu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. februára

2012, sp. zn. a tieţ uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

z 13. júna 2012, sp. zn. ).

Z uvedených dôvodov udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá prekáţku

res iudicata pre rozhodnutie exekučného súdu, ktoré v neskoršom štádiu exekučného konania

zaloţí na právnom závere, ţe exekučný titul pripojený k návrhu na vykonanie exekúcie nie

je vykonateľný.

13

Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ vo viacerých rozhodnutiach v iných právnych

veciach uviedol, ţe exekučný súd má povinnosť počas celého exekučného konania skúmať,

či sa vykonanie exekúcie navrhuje na podklade vykonateľného exekučného titulu

(viď napríklad sp. zn. , , , ,

, a ). Rovnaký názor zastáva aj Ústavný súd

Slovenskej republiky (viď napríklad sp. zn. , ,

), ktorý konštatoval, ţe „záver krajského súdu o oprávnení okresného súdu

preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného

konania, a nielen pred vydaním poverenia, plne korešponduje so zámerom zákonodarcu

vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, a nielen v § 44 ods. 2

Exekučného poriadku“ (viď bliţšie ). Právny názor dovolateľky, z ktorého

v danom prípade vyvodzuje procesnú vadu konania v zmysle , odporuje

v podstate uvedenému konštatovania. Pokiaľ by bol predmetný názor oprávnenej správny,

nebolo by uţ skúmanie vykonateľnosti exekučného titulu moţné v tých (neskorších) štádiách

exekučného konania, ktoré nasledujú po postupe exekučného súdu v zmysle § 44 ods. 2

Exekučného poriadku. Je však v úplnom súlade s Exekučným poriadkom, ak exekúciu zastaví

súd, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie, neskôr ale zistil, ţe tvrdený exekučný titul

exekučným titulom nemôţe byť.

Oprávnená preto neopodstatnene namieta, ţe v konaní pred súdmi niţších stupňov

došlo k procesnej vade uvedenej v

Dovolateľka zastáva tieţ názor, ţe v konaní jej bola odňatá moţnosť pred súdom

konať v zmysle

O odňatie moţnosti konať pred súdom ( ) ako o dôvode

zakladajúcom prípustnosť dovolania ide v prípade nesprávneho postupu súdu v občianskom

súdnom konaní, ktorým (postupom) sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať

a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania, ktoré

mu priznáva platná právna úprava za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva

14

je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces však nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd

stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ()

a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda

aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami a právnymi názormi ().

Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu

hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo

sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania

(, ).

Oprávnená v dovolaní namietala, ţe súdy nevytýčil vo veci ústne pojednávania, hoci

podľa zákona bolo povinný tak učiniť.

K odňatiu moţnosti oprávnenej pred súdom konať a k porušeniu práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd malo (podľa

jej názoru) dôjsť tým, ţe účastník exekučného konania nebol informovaný o právnych

stanoviskách a právnych záveroch súdu, čím nemal moţnosť sa k ním vyjadriť.

Po podaní ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd

preskúmava ţiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul

z hľadiska ich súladu so zákonom. Pri tom medziiným skúma, či je exekučný titul formálne

a materiálne vykonateľný. Exekučný súd v tomto štádiu (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku)

vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu,

nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach

aţ ) – postačujúce je totiţ, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne

osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho zaloţených listín.

Vzhľadom na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či daný

exekučný titul je formálne a materiálne vykonateľný, nemusí vykonávať na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného.

Pokiaľ pre záver o tom, či určité rozhodnutie je alebo nie je vykonateľný exekučný

titul môţe dospieť exekučný súd pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

aj len na základe údajov vyplývajúcich zo spisu, obdobne, teda aj bez nariadenia

15

pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného, môţe dospieť k tomuto

záveru aj v neskorších štádiách exekučného konania.

So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolateľka neopodstatnene

vyvodzuje existenciu procesnej vady konania v zmysle z toho, ţe súdy

rozhodli bez „dokazovania“, nariadenia pojednávania a jej osobnej účasti.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe v predmetnej veci odvolací súd i exekučný súd

správne posúdili splnenie podmienok pre zastavenie exekučného konania

(po predchádzajúcom vydaní poverenia na vykonanie exekúcie).

Pokiaľ oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul notársku

zápisnicu, je exekučný súd oprávnený, a zároveň povinný riešiť otázku, či notárska zápisnica

bola uzavretá v súlade s § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.

Skúmaním platnosti notárskej zápisnice súdy v exekučnom konaní len realizovali

svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,

t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali ţe notárska

zápisnica nemôţe byť exekučným titulom, lebo nespĺňala materiálne a formálne predpoklady

pre vedenie exekúcie. Pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo

k zjavnému porušeniu zákona, lebo za povinného osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy

sú v rozpore so záujmami zastupovaného. Oprávnená predformulovala vo formulárovej

zmluve splnomocnenca (Mgr. Tomáš Kušnír), teda nešlo o výber zástupcu zo strany

povinného. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu

ochrany práv spotrebiteľa.

Dovolací súd sa stotoţňuje so závermi odvolacieho a exekučného súdu

a v podrobnostiach na ne poukazuje.

V súvislosti s námietkou dovolateľky, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, ţe táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

16

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí

aj o nesprávnom právnom posúdení veci ( ); treba pod ním

rozumieť činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci

je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery.

Aj za predpokladu, ţe by tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené, mohli by mať

za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale nezakladali by súčasne

prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd

(ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych

skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby

dovolanie bolo procesne prípustné, ale o taký prípad v danej veci nejde.

Keďţe prípustnosť dovolania oprávnenej nemoţno vyvodiť z ustanovení

a neboli zistené ani vady konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej republiky

jej dovolanie odmietol podľa v spojení s

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný.

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení

s , ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však ţiadne

trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe v dovolacom konaní mu ţiadne trovy

nevznikli.

Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, ţe sa konanie o jej odvolaní muselo

zastaviť, preto jej vznikla povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (§ 224 ods. 1

v spojení s ). V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo

právo na náhradu trov dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala (§ 243b

ods. 5 v spojení s a ). Najvyšší súd Slovenskej

17

republiky mu však ţiadne trovy odvolacieho a dovolacieho konania nepriznal z dôvodu,

ţe nepodal návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. mája 2014

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová