Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 417/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. septembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom Mgr.

J. H., B., vedené pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. vo veci namietaného

porušenia práva na spravodlivý proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. z 12. mája 2011, sp. zn.

z 12. mája 2011, sp. zn. z 12. mája 2011, sp. zn.

z 12. mája 2011, sp. zn. z 27. apríla 2011, sp. zn.

z 12. mája 2011, sp. zn. z 12. mája 2011, sp. zn.

z 23. mája 2011, sp. zn. z 27. apríla 2011, sp. zn.

z 23. mája 2011, sp. zn. z 23. mája 2011, sp. zn.

z 3. júna 2011 a sp. zn. z 23. mája 2011 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 16. augusta

2011, 17. augusta 2011, 22. augusta 2011 a 24. augusta 2011 doručené sťažnosti spoločnosti

P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia práva na

spravodlivý proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 12. mája 2011, sp. zn. z 12. mája 2011, sp. zn.

z 12. mája 2011, sp. zn. z 12. mája 2011, sp. zn.

z 27. apríla 2011, sp. zn. z 12. mája 2011, sp. zn.

z 12. mája 2011, sp. zn. z 23. mája 2011, sp. zn.

z 27. apríla 2011, sp. zn. z 23. mája 2011, sp. zn.

z 23. mája 2011, sp. zn. z 3. júna 2011 a sp. zn.

z 23. mája 2011 (ďalej aj „napadnuté uznesenia“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej

činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv

o úvere uzavretých v období od 18. apríla 2006 do 4. septembra 2008 (ďalej len „zmluva“)

poskytla viacerým fyzickým osobám úvery v sume od 331,94 € až 1 659,70 €, ktoré spolu

s ďalšími poplatkami boli dlžníci povinní vrátiť v troch mesačných splátkach (vec vedená

pod sp. zn. ), v štyroch mesačných splátkach (vec vedená pod sp. zn.

), v šiestich mesačných splátkach (vec vedená pod sp. zn. ),

v ôsmich mesačných splátkach (vec vedená pod sp. zn. ), v deviatich

mesačných splátkach (vec vedená pod sp. zn. ) a v dvanástich mesačných

splátkach (veci vedené pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. ). Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníci

neuhradili niekoľko po sebe idúcich splátok, dostali sa do omeškania.

1. Vo veci vedenej pod sp. zn. sťažovateľka v súlade

s rozhodcovskou dohodou uzatvorenou medzi sťažovateľkou a dlžníkom začala

rozhodcovské konanie pred rozhodcovským súdom zriadeným S., a. s., B. (ďalej len

„rozhodcovský súd“), a dlžník bol rozhodcovským nálezom právoplatne zaviazaný na

zaplatenie dlhu zo zmluvy. Dňa 16. júla 2009 sa rozhodcovský nález stal vykonateľným

a 5. augusta 2009 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor na základe

poverenia udeleného Okresným súdom Trenčín (ďalej len „okresný súd“) 30. septembra

2009 začal nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Okresný súd následne uznesením č. k.

-17 z 11. januára 2011 exekúciu zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu podala

sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 12. mája 2011 tak, že rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne a právne správne.

2. Vo veci vedenej pod sp. zn. sťažovateľka v súlade

s rozhodcovskou dohodou uzatvorenou medzi sťažovateľkou a dlžníkom začala

rozhodcovské konanie pred rozhodcovským súdom a dlžník bol rozhodcovským nálezom

právoplatne zaviazaný na zaplatenie dlhu zo zmluvy. Dňa 8. januára 2009 sa rozhodcovský

nález stal vykonateľným a 15. marca 2009 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie. Súdny

exekútor na základe poverenia udeleného okresným súdom 12. mája 2009 začal nútený

výkon rozhodnutia (exekúciu). Okresný súd následne uznesením č. k. -16

z 11. januára 2011 exekúciu zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka

odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 12. mája

2011 tak, že rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne a právne správne.

3. Vo veci vedenej pod sp. zn. sťažovateľka v súlade

s rozhodcovskou dohodou uzatvorenou medzi sťažovateľkou a dlžníkom začala

rozhodcovské konanie pred rozhodcovským súdom a dlžník bol rozhodcovským nálezom

právoplatne zaviazaný na zaplatenie dlhu zo zmluvy. Dňa 14. apríla 2008 sa rozhodcovský

nález stal vykonateľným a 24. septembra 2008 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie.

Súdny exekútor na základe poverenia udeleného okresným súdom 9. februára 2009 začal

nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Okresný súd následne uznesením č. k.

-17 z 12. januára 2011 exekúciu zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu podala

sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 12. mája 2011 tak, že rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne a právne správne.

4. Vo veci vedenej pod sp. zn. sťažovateľka v súlade

s rozhodcovskou dohodou uzatvorenou medzi sťažovateľkou a dlžníkom začala

rozhodcovské konanie pred rozhodcovským súdom a dlžník bol rozhodcovským nálezom

právoplatne zaviazaný na zaplatenie dlhu zo zmluvy. Dňa 11. júna 2009 sa rozhodcovský

nález stal vykonateľným a 2. júla 2009 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie. Súdny

exekútor na základe poverenia udeleného okresným súdom 4. septembra 2009 začal nútený

výkon rozhodnutia (exekúciu). Okresný súd následne uznesením č. k. -16

z 11. januára 2011 exekúciu zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka

odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 12. mája

2011 tak, že rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne a právne správne.

5. Vo veci vedenej pod sp. zn. sťažovateľka v súlade

s rozhodcovskou dohodou uzatvorenou medzi sťažovateľkou a dlžníkom začala

rozhodcovské konanie pred rozhodcovským súdom a dlžník bol rozhodcovským nálezom

právoplatne zaviazaný na zaplatenie dlhu zo zmluvy. Dňa 12. júla 2007 sa rozhodcovský

nález stal vykonateľným a 22. septembra 2007 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie.

Súdny exekútor na základe poverenia udeleného okresným súdom 14. novembra 2007 začal

nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Okresný súd následne uznesením č. k.

-10 z 12. januára 2011 exekúciu zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu podala

sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 27. apríla 2011 tak, že rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne a právne správne.

6. Vo veci vedenej pod sp. zn. sťažovateľka v súlade

s rozhodcovskou dohodou uzatvorenou medzi sťažovateľkou a dlžníkom začala

rozhodcovské konanie pred rozhodcovským súdom a dlžník bol rozhodcovským nálezom

právoplatne zaviazaný na zaplatenie dlhu zo zmluvy. Dňa 13. apríla 2007 sa rozhodcovský

nález stal vykonateľným a 13. júna 2007 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie. Súdny

exekútor na základe poverenia udeleného okresným súdom 25. septembra 2007 začal nútený

výkon rozhodnutia (exekúciu). Okresný súd následne uznesením č. k. -16

z 21. februára 2011 exekúciu zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka

odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 12. mája

2011 tak, že rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne a právne správne.

7. Vo veci vedenej pod sp. zn. sťažovateľka v súlade

s rozhodcovskou dohodou uzatvorenou medzi sťažovateľkou a dlžníkom začala

rozhodcovské konanie pred rozhodcovským súdom a dlžník bol rozhodcovským nálezom

právoplatne zaviazaný na zaplatenie dlhu zo zmluvy. Dňa 15. februára 2007 sa

rozhodcovský nález stal vykonateľným a 31. júla 2007 bol podaný návrh na vykonanie

exekúcie. Súdny exekútor na základe poverenia udeleného okresným súdom 25. septembra

2007 začal nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Okresný súd následne uznesením č. k.

-16 z 21. februára 2011 exekúciu zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu podala

sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 12. mája 2011 tak, že rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne a právne správne.

8. Vo veci vedenej pod sp. zn. sťažovateľka v súlade

s rozhodcovskou dohodou uzatvorenou medzi sťažovateľkou a dlžníkom začala

rozhodcovské konanie pred rozhodcovským súdom a dlžník bol rozhodcovským nálezom

právoplatne zaviazaný na zaplatenie dlhu zo zmluvy. Dňa 27. novembra 2008 sa

rozhodcovský nález stal vykonateľným a 27. mája 2009 bol podaný návrh na vykonanie

exekúcie. Súdny exekútor na základe poverenia udeleného okresným súdom 11. júna 2009

začal nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Okresný súd následne uznesením č. k.

-10 z 21. februára 2011 exekúciu zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu podala

sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 23. mája 2011 tak, že rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne a právne správne.

9. Vo veci vedenej pod sp. zn. sťažovateľka v súlade

s rozhodcovskou dohodou uzatvorenou medzi sťažovateľkou a dlžníkom začala

rozhodcovské konanie pred rozhodcovským súdom a dlžník bol rozhodcovským nálezom

právoplatne zaviazaný na zaplatenie dlhu zo zmluvy. Dňa 17. mája 2007 sa rozhodcovský

nález stal vykonateľným a 28. júla 2007 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie. Súdny

exekútor na základe poverenia udeleného okresným súdom 14. novembra 2007 začal nútený

výkon rozhodnutia (exekúciu). Okresný súd následne uznesením č. k. -10

z 12. januára 2011 exekúciu zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka

odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 27. apríla

2011 tak, že rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne a právne správne.

10. Vo veci vedenej pod sp. zn. sťažovateľka v súlade

s rozhodcovskou dohodou uzatvorenou medzi sťažovateľkou a dlžníkom začala

rozhodcovské konanie pred rozhodcovským súdom a dlžník bol rozhodcovským nálezom

právoplatne zaviazaný na zaplatenie dlhu zo zmluvy. Dňa 21. júna 2007 sa rozhodcovský

nález stal vykonateľným a 30. augusta 2007 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie.

Súdny exekútor na základe poverenia udeleného okresným súdom 21. septembra 2007 začal

nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Okresný súd následne uznesením č. k.

-16 z 21. februára 2011 exekúciu zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu podala

sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 23. mája 2011 tak, že rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne a právne správne.

11. Vo veci vedenej pod sp. zn. sťažovateľka v súlade

s rozhodcovskou dohodou uzatvorenou medzi sťažovateľkou a dlžníkom začala

rozhodcovské konanie pred rozhodcovským súdom a dlžník bol rozhodcovským nálezom

právoplatne zaviazaný na zaplatenie dlhu zo zmluvy. Dňa 24. júla 2008 sa rozhodcovský

nález stal vykonateľným a 10. septembra 2008 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie.

Súdny exekútor na základe poverenia udeleného okresným súdom 27. novembra 2008 začal

nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Okresný súd následne uznesením č. k.

-10 z 8. februára 2011 exekúciu zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu podala

sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 23. mája 2011 tak, že rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne a právne správne.

12. Vo veci vedenej pod sp. zn. sťažovateľka v súlade

s rozhodcovskou dohodou uzatvorenou medzi sťažovateľkou a dlžníkom začala

rozhodcovské konanie pred rozhodcovským súdom a dlžník bol rozhodcovským nálezom

právoplatne zaviazaný na zaplatenie dlhu zo zmluvy. Dňa 21. februára 2008 sa

rozhodcovský nález stal vykonateľným a 6. mája 2008 bol podaný návrh na vykonanie

exekúcie. Súdny exekútor na základe poverenia udeleného okresným súdom 16. júna 2008

začal nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Okresný súd následne uznesením č. k.

-14 z 12. januára 2011 exekúciu zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu podala

sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 3. júna 2011 tak, že rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne a právne správne.

13. Vo veci vedenej pod sp. zn. sťažovateľka v súlade

s rozhodcovskou dohodou uzatvorenou medzi sťažovateľkou a dlžníkom začala

rozhodcovské konanie pred rozhodcovským súdom a dlžník bol rozhodcovským nálezom

právoplatne zaviazaný na zaplatenie dlhu zo zmluvy. Dňa 29. mája 2008 sa rozhodcovský

nález stal vykonateľným a 26. augusta 2008 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie.

Súdny exekútor na základe poverenia udeleného okresným súdom 13. novembra 2008 začal

nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Okresný súd následne uznesením č. k.

-10 z 8. februára 2011 exekúciu zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu podala

sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 23. mája 2011 tak, že rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne a právne správne.

Podľa názoru sťažovateľky napadnutými uzneseniami krajského súdu a postupom

súdov, ktorý im predchádzal, boli porušené jej práva „na spravodlivý proces“ podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru, ako aj práva „vyplývajúce z článku 1 Dodatkového protokolu...“.

V ďalšom sťažovateľka interpretovala čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu,

poukázala na konkrétne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu

a v podstatnom uviedla, že spravodlivosť konania „v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe

zahrnuje... princíp rovnosti zbraní a kontradiktórnosti...“. V tomto ohľade namietala, že

„okresný súd z vlastného podnetu... zahájil konanie na zastavenie exekúcie, pričom pred

zahájením tohto konania neposkytol priestor účastníkom exekučného konania vyjadriť sa

k zahájeniu konania o zastavení exekúcie. ... Týmto postupom okresný súd porušil zákonom

a garantovanú rovnosť strán, keďže zahájením konania z vlastného podnetu

jednoznačne nahradil vôľu jedného z účastníkov exekúcie na úkor sťažovateľa, ktorý

zahájením konania stratil právnu istotu a legitímne očakávanie užívať svoj majetok,

nastolený vydaním poverenia na vykonanie exekúcie a následným zahájením núteného

výkonu práva, tzv. exekúciou.“.

Podľa sťažovateľky: „Ďalším porušením práva sťažovateľa okresným súdom

a krajským súdom v priebehu konania na zastavenie exekúcie... je vykonanie dokazovania

z vlastného podnetu a bez znalosti vôle účastníkov konania, a to opätovným preskúmaním

exekučného titulu a súvisiacich dokladov najmä predmetnej zmluvy o úvere. V priebehu

tohto konania súd nedal priestor na vyjadrenie účastníkom konania k vykonaným dôkazom

ani nedal možnosť navrhnúť nové dôkazy v tomto konaní, ktoré by zvrátili jeho rozhodnutie

zastaviť exekúciu.“

V nadväznosti na takéto porušenie práva na spravodlivý proces vidí sťažovateľka

v napadnutých uzneseniach krajského súdu zároveň aj porušenie práva pokojne užívať

majetok zo strany štátneho orgánu. Súd tým, že exekúciu zastavil, znemožnil nútený výkon

práva, na ktorý sťažovateľke vznikol nárok na základe zmluvy o úvere a ktorý bol

zabezpečený zákonom predvídaným exekučným titulom realizovaným v rámci exekučného

konania pod dohľadom súdu.

Sťažovateľka na základe uvedeného navrhla, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví porušenie jej práva „na spravodlivý proces vyplývajúce z článku 6 ods. 1...

dohovoru... a na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu“ napadnutými

uzneseniami krajského súdu, zruší napadnuté uznesenia a veci vráti na ďalšie konanie

a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. a z neho vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť, ako aj na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto

sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy o spojení týchto

sťažností na spoločné konanie, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

III.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

, ).

Predmetom sťažností je namietané porušenie práva sťažovateľky na spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a jej práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového

protokolu napadnutými uzneseniami, ktorými krajský súd potvrdil uznesenia

prvostupňového súdu o zastavení exekúcie. Podľa názoru sťažovateľky namietanými

uzneseniami došlo k neprípustnému zásahu do jej práva na spravodlivý proces tým, že

krajský súd verifikoval zastavenie už prebiehajúceho exekučného konania bez toho, aby sa

sťažovateľka mala možnosť k nemu vyjadriť. Súčasne malo dôjsť aj k zásahu do jej práva

na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, keďže v dôsledku zastavenia

exekučného konania malo byť sťažovateľke ako oprávnenej v exekučnom konaní odopreté

právo na vrátenie majetku od povinných.

III.1 K namietanému porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil

(, ). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti

poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi

všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci

v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou

inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu

nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnou zmluvou podľa

(, ).

Ústavný súd v danom prípade považoval za potrebné zaujať stanovisko k zásadnému

právnemu problému nastolenému v sťažnostiach, ktorý spočíva v tom, či krajský súd

rozhodujúci v rámci exekučného konania o odvolaní proti prvostupňovým rozhodnutiam,

ktorými bola exekúcia zastavená, má (obdobne ako prvostupňový súd) právomoc skúmať

v tomto štádiu konania prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu,

ktorým bol rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu. Konanie pred rozhodcovským

súdom nadväzovalo na rozhodcovskú doložku uzatvorenú medzi sťažovateľkou a dlžníkmi

v zmluve.

Podľa

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu

možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých

všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo

na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného

poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo

môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný

súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané

dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je

povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky

predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný

exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

III.1.1 Sťažnosti vedené pod sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

a sp. zn.

Krajský súd uzneseniami sp. zn. z 12. mája 2011, sp. zn.

z 12. mája 2011, sp. zn. z 12. mája 2011, sp. zn.

z 12. mája 2011, sp. zn. z 12. mája 2011, sp. zn.

z 12. mája 2011 a sp. zn. z 3. júna 2011 potvrdil

uznesenia prvostupňového súdu, ktorými tento exekúciu zastavil, ako vecne správne podľa

a . Z odôvodnení napadnutých uznesení krajského súdu vyplýva jeho

stotožnenie sa s rozhodnutiami okresného súdu, ktorý svoje rozhodnutia o zastavení

exekúcie založil na a o rozhodcovskom

konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) v spojení

s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, a to vzhľadom na zistenie, že rozhodcovský rozsudok,

ktorý bol v označených veciach exekučným titulom, nebol spôsobilým exekučným titulom

z dôvodu, že rozhodcovská doložka zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu na

konanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorej účinky spôsobujú značnú

nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech dlžníka ako

spotrebiteľa. V rámci dôvodov rozhodnutí prvostupňového súdu krajský súd v podstatnom

uviedol:

„V predmetnej veci prebehlo konanie pred rozhodcovským súdom na základe

rozhodcovskej doložky osobitne nevyjednanej, obsiahnutej na vopred predtlačenom

formulári. Rozhodcovskú doložku si povinný osobitne nevyjednal a nemal na výber

vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako

celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj

rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal oprávnený ako prvý. ... Smernica Rady 93/13/EHS

zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť

vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon

právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí... i bez

návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve, uzatvorenej

predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom... Ak ide o neprimeranú doložku,

prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho

práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. ...

Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil

postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané rozhodcom nevymohlo, ak okrem iného

odporuje dobrým mravom. Teda, ak je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere

v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej

spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný,

nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa

prieči dobrým mravom. ... na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez

návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej

zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná

rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore

s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je

rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc

odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c),

ods. 2 ). ... Predpisy hmotného práva platia aj pre rozhodcovské konanie... a preto aj

rozhodca bol povinný aplikovať a Smernicu Rady 93/13/EHS z

05.04.1993. ... konajúci rozhodca tieto právne predpisy nerešpektoval keď akceptoval 0,25

% denný úrok (91,25 % p. a.), ktorý je tak isto neprijateľnou zmluvnou podmienkou...

Klauzula o aplikácii podľa

alebo tzv. úver ako absolútny obchod pritom nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu

všeobecných ustanovení , medzi ktoré patria aj ust. a nasl.

týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity .“

Po uvedení odvolacích námietok sťažovateľky krajský súd v odôvodnení

napadnutých uznesení ďalej uviedol:

„Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní

oprávneným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého

stupňa. Z daného titulu si osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom

rozsahu poukazuje v zmysle

K námietke oprávneného o aplikácii smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 v danej

veci, keď smernice vydávané v rámci tzv. európskeho práva sú pre členské štáty záväzné,

len pokiaľ ich členský štát neimplementuje do svojho právneho systému, uvádza, že podľa

článku 288 Zmluvy o Európskej únii smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je

určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. Členské štáty majú širokú možnosť

voľby, akú formu implementácie príslušnej smernice do svojho právneho poriadku zvolia.

Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách bola implementovaná do Slovenského právneho poriadku dňom 01.04.2004

z 02.03.2004, ktorým sa mení a dopĺňa

v znení neskorších predpisov (do ustanovenia až

). Súd prvého stupňa však okrem toho, že skúmal povahu plnenia

priznaného v rozhodcovskom rozsudku i z pohľadu uvedenej smernice, toto plnenie

posudzoval aj podľa a nasl. , teda aplikoval aj správny právny

predpis, do ktorého bola táto smernica implementovaná.

Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že súd prvého stupňa skúmal rozhodcovský

rozsudok už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi, kedy uznal

exekučný titul za súladný so zákonom, na základe čoho udelil súdnemu exekútorovi

poverenie na vykonanie exekúcie, odvolací súd uvádza, že udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie nie je také procesné rozhodnutie, ktoré by vylučovalo čiastočné alebo úplné

zastavenie exekúcie pre nesúlad exekučného titulu zo zákonom. Takýto postup je zákonný,

výslovne upravený v , o rozhodcovskom konaní.

Keďže súd je oprávnený v každom štádiu exekučného konania skúmať z úradnej povinnosti,

či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť, samotné udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie preto nie je prekážkou pre rozhodnutie o zastavení

exekúcie, keď sú preto splnené podmienky.

Ani ostatné odvolacie námietky oprávneného neboli dôvodné, vyporiadal sa s nimi už

súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení napadnutého uznesenia, na ktoré odvolací súd

v celom rozsahu poukazuje.“

III.1.2 Sťažnosti vedené pod sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

Krajský súd uzneseniami sp. zn. z 27. apríla 2011, sp. zn.

z 23. mája 2011, sp. zn. z 27. apríla 2011, sp. zn.

z 23. mája 2011, sp. zn. z 23. mája 2011 a sp. zn.

z 23. mája 2011 potvrdil uznesenia prvostupňového súdu, ktorými tento

exekúciu zastavil, ako vecne správne podľa , pričom svoj právny záver

odôvodnil takto:

«Preskúmaním odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí

správne aplikoval príslušné právne predpisy, ktoré aj správne vyložil. Správne vychádzal

z ust. , Exekučného poriadku a ustanovenia zak. č.

o rozhodcovskom konaní, ktoré ukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo

exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku

1 písm. b/ alebo c/ (ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/, b/,

alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,

ktoré je objektívne nemožné, pravom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom).

Zo znenia ustanovenia zak. č. explicitne vyplýva, že pri zistení

dôvodov uvedených v citovanom zákonnom ustanovení súd výkon rozhodcovského rozsudku

zastaví bez ohľadu na štádium, v akom sa výkon rozhodnutia, prípadne exekúcia nachádza.

Pre posúdenie dôvodu na postup podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní,

sa súd prvého stupňa správne zaoberal existenciou dôvodu pre uvedený postup podľa § 45

ods. 1 písm. c/ citovaného zákona, t. j., či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, pravom nedovolené alebo

odporuje dobrým mravom.

Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ust. § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č.

správne súd prvého stupňa vychádzal z ust. a a ,

a Smernice 93/13/ES a zisťoval, či úverová zmluva, na základe

ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý

charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že

rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach

a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnovéhu (

v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku vo Všeobecných

obchodných podmienok správne považoval súd prvého stupňa za nekalú, postihnutú

sankciou absolútnej neplatnosti.

Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy

účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne

komfortným spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q/ Prílohy považuje riešenie sporov zo

spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz

neprimeranosti je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana

spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že spotrebiteľ

nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok, a

že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod tlakom finančnej tiesne a tak

podnikateľ vlastne môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo sústavy

nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu

zdroj príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať' pojednávanie, sú vylúčené opravné

prostriedky.

Za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá

je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, ktoré predkladal oprávnený povinnému

na formulári, pričom jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť. Z uvedenej doložky nie je

transparentné, akým spôsobom a kto bude objektívnym rozhodcom pre riešenie sporu medzi

účastníkmi, nie je možné z tejto doložky zistiť ani to, kde sa vlastne „dohodnutý“

rozhodcovský súd nachádza.

Odvolací súd akcentuje osobitnú právnu úpravu v ust. ,

z ktorej pre súd vyplýva povinnosť ex offo sa zaoberať exekučným titulom. Ak exekučný titul

bol vydaný na základe spotrebiteľského úveru, ktorého dojednania musia byť v súlade s ust.

, nemôžu obsahovať práva a povinnosti, ktoré nie sú

v rovnováhe, a preto sú považované za nekalé a sankcionované absolútnou neplatnosťou,

v dôsledku čoho samotnému exekučnému titulu možno odoprieť vykonateľnosť.

Na podporu tohto názoru odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Európskeho

súdneho dvora, ktorý v rozhodnutí C-168/05 uviedol, že na rozhodcovský rozsudok v spore

zo spotrebiteľskej zmluvy má súd kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadnuť z hľadiska

jeho platnosti, resp. nulity takého rozhodcovského rozhodnutia a nie je potrebné jeho

prípadne zrušenie postupom podľa vnútroštátnych predpisov.

Odvolací súd sa zároveň v plnom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením súdu prvého

stupňa v otázke výšky úrokov z omeškania, ktoré súd prvého stupňa správne posúdil ako

neprijateľnú podmienku v zmysle .

Odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne

posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju

právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde

o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku a správne

exekúciu zastavil.»

Ústavný súd v nadväznosti na citované odôvodnenia napadnutých uznesení krajského

súdu poukazuje aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“), ktorý v rozsudku sp. zn. z 27. januára 2007 publikovanom v Zbierke

stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená

len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude

exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená,

musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“.

Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutých uznesení krajského súdu

konštatuje, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia

Exekučného poriadku, zákona o rozhodcovskom konaní a podstatné

na posúdenie veci interpretoval a aplikoval ústavne konformným spôsobom, pričom jeho

úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne

a z ústavného hľadiska akceptovateľné.

Napadnutými rozhodnutiami krajského súdu nemohlo dôjsť k porušeniu práva

sťažovateľky podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože už z povahy veci vyplýva, že ak

všeobecný súd (v danom prípade okresný súd) je podľa zákona oprávnený rozhodnúť aj bez

návrhu, t. j. ex offo, urobí tak aj bez vyjadrenia účastníkov konania, pričom neprichádza do

úvahy aplikácia takých požiadaviek spravodlivého procesu, ako je kontradiktórnosť či

rovnosť zbraní, ktorých porušenie sťažovateľka namietala. Navyše treba uviesť, že

z pohľadu ústavného súdu nemožno skutkové a právne závery krajského súdu považovať za

arbitrárne, zjavne neopodstatnené alebo vydané v rozpore s platnou právnou úpravou.

Z uvedených dôvodov a s prihliadnutím na postavenie ústavného súdu vo vzťahu

k rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a s poukazom na to, že obsahom práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (resp. základného práva na súdnu

ochranu podľa ) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym

názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS

218/02, , , ), ústavný súd sťažnosti v tejto časti

odmietol podľa z dôvodu ich zjavnej

neopodstatnenosti.

III. 2 K namietanému porušeniu čl. 1 dodatkového protokolu

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré

považuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.

Ústavný súd po preskúmaní napadnutých uznesení krajského súdu v spojení

s uzneseniami prvostupňového súdu dospel k záveru, že z odôvodnenia napadnutých

uznesení nemožno vyvodiť závery, ktoré by signalizovali, že nimi došlo k neprípustnému

zásahu do práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, keďže krajský súd

v posudzovaných prípadoch ústavne konformným spôsobom interpretoval a aplikoval

príslušné právne normy a rozhodol v zmysle ustálenej judikatúry formulovanej najvyšším

súdom.

Nemožno akceptovať ani námietku sťažovateľky, že zastavením exekúcií došlo

zo strany štátneho orgánu k znemožneniu plnení, ktoré vznikli na základe zmlúv o úvere,

pretože zmluvy o úvere napadnutými uzneseniami neboli vôbec dotknuté a ich posúdenie

nebolo ani pre rozhodovanie okresného súdu a krajského súdu v danej veci relevantné.

Z okolností prípadov sťažovateľky vyplýva, že posudzovaná bola len platnosť

rozhodcovských nálezov, ktorými boli dlžníci zaviazaní zaplatiť dlh vyplývajúci

z úverových zmlúv. Aj keď krajský súd napadnutými uzneseniami potvrdil uznesenia

príslušného okresného súdu, ktorými boli exekúcie zastavené z dôvodu neplatnosti

exekučného titulu (a tým absencie jedného z predpokladov exekúcie), uvedené nebráni

sťažovateľke domáhať sa na príslušnom súde podľa platných procesných predpisov vydania

rozhodnutí znejúcich na plnenie dlžných peňažných súm v zmysle úverových zmlúv.

Z uvedených dôvodov ústavný súd konštatuje, že neexistuje taká príčinná súvislosť

medzi napadnutými uzneseniami krajského súdu a právom zaručeným v čl. 1 dodatkového

protokolu, ktorá by zakladala možnosť vysloviť porušenie tohto práva po prijatí sťažností na

ďalšie konanie. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti aj v tejto časti

odmietol ako zjavne neopodstatnené podľa .

Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. septembra 2011