Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-3936-2012.pdf
PDF · 91.86 KB
Case nature
Subarea
16Er/3936/2012
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Martin Máčaj, advokát, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: F. D., D.. XX.XX.XXXX, H. N. C. XX, N., pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 262,94 euro istiny s príslušenstvom, trov konania a trovy exekúcie vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 euro v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Oprávnený a povinný nemajú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 19.11.2012 súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie číslo 5104 090680 pod sp. zn. 16Er/3936/2012 na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 03921/2011 zo dňa 27.05.2011.
2. Dňa 25.02.2016 predložil súdny exekútor súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorom oprávnený uvádza, že dôkazy preukazujúce skutočnosti pomenované v ustanovení § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou spisu a boli v minulosti súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov. Oprávnený preto navrhuje, aby súd bez odkladu rozhodol o pokračovaní exekúcie.
3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, Exekučný poriadok, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Podľa § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších predpisov (ďalej len „EP“) v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
6. Podľa § 243f ods. 1 EP v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
7. Podľa § 243f ods. 3 EP exekúcie podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona odkladajú.
8. Podľa § 243f ods. 4 EP ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
9. Podľa § 243f ods. 6 EP ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
10. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
12. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
16. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
17. Podľa § 266 ods. 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa § 369 ods. 3 ObZ, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
19. Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
20. Exekučný súd má povinnosť počas celého exekučného konania skúmať, či sa vykonanie exekúcie navrhuje na podklade vykonateľného exekučného titulu, a nielen pred vydaním poverenia, plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Táto skutočnosť vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu SR (napríklad sp. zn. 1 Cdo 52/2010, 2 Cdo 269/2012, 3 Cdo 210/2011, 4 Cdo 52/2012, 5 Cdo 42/2012, 6 Cdo 135/2012 a 7 Cdo 162/2011, sp. zn. I. ÚS 203/2011, II. ÚS 417/2011, IV. ÚS 456/2012.
21. Z výpisu z obchodného registra oprávneného vyplýva, že jeho predmetom podnikania je okrem iných činností aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Na základe uvedeného sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ.
22. Ustanovenie § 52 ods. 4 OZ obsahuje všeobecnú definíciu spotrebiteľa a na základe nej sa za spotrebiteľa považuje každá fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy s dodávateľom (§ 52 ods. 3 OZ) nekoná v rámci obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Exekučný súd je toho názoru, že ak povinný zaškrtol v zmluve o úvere zo dňa 16.05.2010 kolonku, že berie finančné prostriedky na výkon zamestnania, neznamená to, že ide o osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, čo znamená, že pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti je exekučný súd povinný považovať povinného za spotrebiteľa a zmluvu o úvere zo dňa 16.05.2010 za spotrebiteľskú zmluvu (§ 52 ods. 1 OZ).
23. Za právom nedovolené plnenie a za rozpor exekučného titulu so zákonom v takomto prípade možno považovať rozhodcovským rozsudkom priznané plnenie, ktoré vyplýva z neprijateľnej zmluvnej podmienky spôsobujúcej nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné zmluvné podmienky sú pritom neplatné, ako to vyplýva aj z ustanovenia § 53 ods. 5 OZ. Zmluvná podmienka, ktorá je v rozpore s zákonom (s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách), je v rámci slovenského právneho poriadku postihnutá absolútnou neplatnosťou (§ 39 OZ) a na absolútnu neplatnosť prihliada súd vrátane rozhodovania v exekučnom konaní ex offo. Z absolútne neplatnej podmienky uvedenej dodávateľom nemôže vzniknúť dodávateľovi právo.
24. Aj v prípade zmluvy o úvere ako absolútneho obchodného záväzkového právneho vzťahu (§ 261 ods. 6 písm. d) ObZ) je povinnosťou súdu vrátane rozhodcovského súdu prihliadať na právnu úpravu o spotrebiteľských zmluvách. V prejednávanej veci rozhodcovský súd odignoroval zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 52 ods. 2 a § 54 ods. 2 OZ a taktiež z ustanovenia § 266 ods. 5 ObZ. Rozhodcovský súd uzavrel, že ak nejde o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., nemôže ísť o spotrebiteľský vzťah. Pritom je zrejmé, že uvedenou zmluvou o úvere vznikol spotrebiteľský právny vzťah, ako je už vyššie uvedené.
25. Pri posudzovaní, či ide alebo nejde o spotrebiteľský právny vzťah, posúdil exekučný súd dojednanie v bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom), ako dojednanie, ktoré je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 OZ (Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.), nakoľko vylúčením aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka vrátane ustanovení o spotrebiteľských zmluvách došlo k zhoršeniu postavenia povinného ako spotrebiteľa. Taktiež samotné ustanovenie § 266 ods. 5 ObZ ukladá povinnosť použiť výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, vrátane výkladu o spotrebiteľských zmluvách obsiahnutých v Občianskom zákonníku.
26. Z tohto dôvodu exekučný súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ako aj listiny, ktoré oprávnený doložil k návrhu na vykonanie exekúcie (zmluva o úvere, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, zmenka) a dospel k záveru, že rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp. zn. SR 03921/11 zo dňa 27.05.2011 bolo oprávnenému priznané plnenie, ktoré je právom nedovolené a ktoré spôsobuje rozpor exekučného titulu so zákonom. Ide zároveň o plnenie, ktoré je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, konkrétne neprimerane vysoké plnenie, ktoré
musí povinný ako spotrebiteľ zaplatiť ako sankciu spojenú s nesplatením poskytnutého úveru. Zo zmluvy o úvere zo dňa 16.05.2010 vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 350,- euro a povinný sa zaviazal vrátiť oprávnenému poskytnutú sumu zvýšenú o poplatok vo výške 646,- euro. Podľa bodu 12 všeobecných podmienok poskytnutia úveru má tvoriť jedna tretina poplatku úrok za poskytnutie úveru a dve tretiny náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. Rozhodcovským súdom však bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 1.077,93 euro, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 794,60 euro od 11.03.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 794,60 euro od 11.03.2011 do zaplatenia.
27. Exekučný súd poukazuje na tú skutočnosť, že v zmluve o úvere nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov. Tento nedostatok zmluvy má za následok, že sa poskytnutý úver považuje za poskytnutý bez úrokov a bez rôznych poplatkov. V takom prípade môže súd resp. rozhodcovský súd zaviazať žalovaného (povinného) len na zaplatenie nevrátenej časti istiny úveru. Z výroku rozhodcovského rozsudku však je zrejmé, že rozhodcovský súd takto v danej veci nepostupoval. Rozhodcovským súdom priznané plnenie je v rozpore s § 53 ods. 4 písm. k) OZ, podľa ktorého je neprijateľnou podmienkou tá podmienka, ktorá požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Maximálna výška sankcií je pritom stanovená v § 3a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov, nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Za sankcie sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. Predloženým rozhodcovským rozsudkom priznané sankcie sú pritom nepochybne vyššie, ako je ich maximálna výška. Oprávneným požadovaný „zmenkový úrok“ a „zákonný úrok“ ako sankcia za omeškanie povinného je v neprimerane vysokej sume. Táto suma, ktorú oprávnený žiada od povinného, predstavuje neprimerane vysokú sankciu postihujúcu spotrebiteľa spojenú s včasným nesplnením zmluvnej povinnosti s cieľom obohatiť sa na úkor spotrebiteľa, a to aj s prihliadnutím na výšku poskytnutého úveru, maximálnu sumu, na ktorej vrátenie sa spotrebiteľ zaviazal. Takáto neprimeraná sankcia s prihliadnutím na vyššie uvedené okolnosti postihujúca spotrebiteľa je nepochybne v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami (napr. § 53 ods. 4 písm. k) OZ). Povinný taktiež nebol v zmluve o úvere upozornený na možnosť uplatnenia takto vysokých sankcií a výška oprávneným uplatnenej a rozhodcovským súdom priznanej sankcie nebola žiadnym spôsobom dohodnutá. Jediná sankcia splnená s omeškaním spotrebiteľa je uvedená v bode 6 všeobecných podmienok poskytnutia úveru a ňou je záväzok dlžníka (spotrebiteľa) vo výške určenej v § 369 ods. 1 ObZ. Ku dňu vzniku omeškania povinného bol ročný úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne. Uvedený úrok z omeškania je nižší, než ročná sankcia pre povinného spojená s jeho omeškaním, ktorú priznal oprávnenému rozhodcovský súd a ktorú žiada oprávnený vymôcť prostredníctvom súdneho exekútora (zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne + zákonný zmenkový úrok vo výške 6 % ročne, spolu 97,25 % ročne). Aj v tomto smere možno považovať priznané plnenie spojené s omeškaním povinného ako plnenie, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi.
28. Z textu predloženej zmenky spísanej v Bratislave dňa 16.05.2010 vyplýva bezpodmienečný príkaz povinného po predložení zmenky zaplatiť oprávnenému sumu 886,87 euro a zmenkový úrok 0,25 % denne od 05.11.2010 s uvedením miesta platenia (POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava), bez protestu s uvedením údaja zročnosti (v lehote 4 rokov od vystavenia). Samotná dohoda o vyplnení zmenky v zmysle bodu 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z tohto dôvodu nemohlo (a ani nemôže) vzniknúť oprávnenému na základe tejto podmienky právo vyplývajúce zo zmenky. Neprijateľnosť zabezpečenia úveru vo forme zmenky nie je síce výslovne uvedená vo výpočte neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v § 53 ods. 4 OZ, ale tento výpočet nie je taxatívny a za neprijateľnú možno považovať aj inú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v zmluvnom vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Takouto podmienkou je aj dohoda o vyplnení zmenky, nakoľko sa ňou zhoršuje postavenie spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany a sťažuje sa možnosť ochrany jeho práv z dôvodu abstraktnosti zmenkového práva. V tejto súvislosti možno poukázať aj na právnu úpravu obsiahnutú v osobitných právnych predpisoch na ochranu spotrebiteľa, aj keď nie sú priamo aplikovateľné na danú vec, a to ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno
splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom), ako aj ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol platný a účinný pred prijatím zákona č. 129/2010 Z. z. (Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať). S poukazom na citované zákonné ustanovenia je exekučný súd toho názoru, že ak je určitá dohoda v rozpore s osobitným právnym predpisom na ochranu spotrebiteľa, je ju potrebné považovať aj v rozpore so všeobecným právnym predpisom na ochranu spotrebiteľa (§ 52 a nasl. OZ). Je totiž vylúčené, aby určité dojednanie medzi dodávateľom a spotrebiteľom bolo v rozpore s osobitnou spotrebiteľskou právnou úpravou a zároveň v súlade so všeobecnou právnou normou zakotvujúcou ochranu spotrebiteľa. Na základe vyššie uvedeného je dohoda o vyplnení zmenky v zmysle bodu 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako neprijateľná podmienka neplatná (§ 53 ods. 5 OZ). Z takto neplatnej podmienky nemohlo vzniknúť oprávnenému právo, konkrétne právo vyplývajúce zo zmenky. V prípade, ak bolo na základe takejto zmenky priznané rozhodcovským súdom oprávnenému právo, ide o plnenie, ktoré je právom nedovolené (§ 45 ods. 1 písm. c) ZoRK).
29. Na základe uvedeného súd podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP, nakoľko v konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v danom prípade nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky.
30. Dňa 16.09.2020 súdny exekútor oznámil, že si uplatňuje trovy exekúcie v minimálnej výške 39,83 euro vrátane dani z pridanej hodnoty.
31. Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náklady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
32. Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
33. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
34. Súd o náhrade trov exekúcie rozhodol tak, súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v minimálnej výške 39,83 euro (odmena 33,19 euro, daň z pridanej hodnoty 6,64 euro) a na náhradu trov exekúcie zaviazal v zmysle § 203 ods. 1 EP oprávneného, ktorý zavinil zastavenie exekúcie tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu.
35. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, tak, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko podaním návrhu na vykonanie exekúcie na podklade nespôsobilého exekučného titulu a povinný nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné. Proti výroku o zastavení exekúcie a výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu, a to písomne, trojmo. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 Civilného sporového poriadku)