Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/269/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej B., so sídlom v B.,

zastúpenej A., so sídlom v B., proti povinnému J. J., bývajúcemu R., o vymoženie 1 393,35 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn. ,

o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 29. decembra 2011

sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie

na vymoženie sumy 1 393,35 € s príslušenstvom. Uviedla, že exekučným titulom je

k návrhu pripojený rozhodcovský rozsudok, vydaný Stálym rozhodcovským súdom

zriadeným pri R., so sídlom T., zo 4. februára 2011 sp. zn. B., ktorým bola žalovanému J. J.

uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni B. istinu 1 393,35 € s príslušenstvom. Súdny exekútor

požiadal Okresný súd Košice – okolie o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Košice – okolie uznesením z 11. októbra 2011 č.k.

-17 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Mgr. A. D. o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie sp. zn. Ex X. zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že

v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere, pričom v danom prípade

2

ide o zmluvu v zmysle o spotrebiteľských úveroch a o zmene

a doplnení o Slovenskej obchodnej inšpekcii

v znení neskorších predpisov. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského

konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým

mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon

rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom

konaní nedostatky podľa § 45 odseku 1 písm. b/ alebo c/. Podstatné pre posúdenie

spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská doložka, najmä pri plneniach priznaných zo

spotrebiteľských úverov. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného

rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa

oboznámi s potrebnými právnymi a skutkovými okolnosťami, preskúmať ex offo prípadnú

nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom

a spotrebiteľom. Podľa rozhodcovskej doložky v danom prípade sa spotrebiteľ musí podrobiť

rozhodcovskému konaniu. To pre povinného v tomto prípade znamená podrobiť sa konaniu

vzdialenostne neprijateľnému (viac ako 500 km) pred súkromnou osobou. Rozhodcovskú

doložku si oprávnená predformulovala v zmluve. Takto formulovaná doložka spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a preto je v zmysle § 53

ods. 4 neplatná. K ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich

režim spotrebiteľských zmlúv existuje aj interpretačné pravidlo Smernice Rady č. 93/13/EHS

z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovská

doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť

sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Takáto doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv

a povinností odporuje dobrým mravom. Z uvedených dôvodov súd podľa § 44 ods. 2

Exekučného poriadku v spojení s o rozhodcovskom konaní ex

offo zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie oprávnenej uznesením z 29. decembra 2011

sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Náhradu trov odvolacieho

konania účastníkom nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na § 45 ods. 1

, Exekučného poriadku, .

Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom okresného súdu v súvislosti s posúdením

rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky. Praktickým dôsledkom takto

formulovanej rozhodcovskej doložky bola skutočnosť, že spotrebiteľovi (povinnému) bola

fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinného to

znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si

oprávnená už predformulovala v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť.

Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá

v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového

procesu podľa predstáv oprávnenej. Ako neprijateľnú možno túto rozhodcovskú doložku

vyhodnotiť aj z hľadiska určenia miesta rozhodcovského konania, ktorým malo byť mesto

Bratislava, teda miesto, kde sídli oprávnená. Súdny dvor ES vo veci C-243/08 (Pannon GSM

Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi) konštatoval, že vopred stanovená podmienka predajcom

alebo spotrebiteľom v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo

dodávateľom v zmysle smernice, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva

právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo

predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice

kvalifikovaná ako nekalá. Odvolací súd uviedol, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne

spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (teda zo vzťahu

fakticky nerovnovážneho), obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je

prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste.

V dôsledku takto formulovanej rozhodcovskej doložky reálne došlo k narušeniu Smernicou

Rady č. 93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to v neprospech

spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej bola aj takáto

doložka, vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo

nemožnosti vplývať na obsah zmluvy). Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka

koncipovaná napĺňa podmienku uvedenú v písm. g/ bodu l Prílohy Smernice Rady

č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 a v . Z uvedeného vyplýva,

že rozhodcovská doložka obsiahnutá v Zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania

neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou. Odvolací súd preto

podľa potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Pre

úplnosť dodal, že práva oprávnenej nie sú týmto rozhodnutím v súvislosti s prelomením

zásady "res iudicata" dotknuté. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa

ods. l v spojení s

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená. Navrhla, aby

dovolací súd uznesenie krajského súdu zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním

exekúcie, alternatívne, aby dovolací súd zrušil uznesenie súdu prvého a druhého stupňa a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodila z § 237 písm. d/,

e/, f/ a jeho dôvodnosť z až c/ Uviedla, že rozhodcovská

doložka bola uzavretá platne a v súlade so zákonom. Súd nebol oprávnený ex offo

skúmať platnosť, resp. neplatnosť rozhodcovskej doložky. Skutočnosť, že podmienky

v spotrebiteľskej zmluve neboli individuálne dojednané sama osebe nezakladá ich

neprijateľnosť v zmysle ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. To,

že rozhodcovské konanie iniciovala oprávnená (dodávateľ) z titulu neplnenia si povinností

riadne a včas zo strany povinného (spotrebiteľa), nemôže mať za následok neplatnosť

rozhodcovskej doložky. Poukázala na to, že oprávnená si predložením návrhu na uzavretie

rozhodcovskej zmluvy súčasne s úverovou zmluvou len plnila povinnosť, ktorá jej vyplývala

z § 93b ods. 1 zákona o bankách. Oba rozhodujúce súdy jednak nesprávne právne posúdili

danú vec a jednak zaťažili svoje konanie takými inými vadami, ktoré mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku res iudicata

a je záväzný aj pre exekučný súd. Rozsudok je nezmeniteľný a záväzný. Prvostupňový

a odvolací súd tak rozhodli o neprijateľnosti zmluvného dojednania ex offo, napriek tomu, že

exekučnému súdu zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva oprávnenie rozhodovať

o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z úradnej povinnosti. Exekučný súd je povinný

skúmať ex offo iba súlad exekučného titulu so zákonom, tzn. formálnu a materiálnu stránku

vykonateľnosti tohto titulu, nie vecnú správnosť (skutkové a právne závery) exekučného

titulu. Všeobecné súdy sú povinné rozhodnúť o nekalosti rozhodcovskej doložky v rámci

žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ak sa jej spotrebiteľ nedomáhal v rámci

rozhodcovského konania. Exekučný súd v exekučnom konaní nie je oprávnený ex offo

skúmať povahu rozhodcovskej doložky vzhľadom na právoplatnosť a vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku, a vzhľadom na nedostatok právomoci. Zákon o rozhodcovskom

konaní umožňuje povinnému podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského

rozsudku žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Povinný však nevyvinul žiadnu

aktivitu za účelom ochrany svojich práv. Súd nemôže nahradzovať pasivitu povinného.

Súdny exekútor uviedol, že s dovolaním oprávnenej sa stotožňuje.

Povinný sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená

v zmysle , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. Dovolanie je prípustné proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,

b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev [] na zaujatie stanoviska ( ). Podľa

ods. 2 dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených uznesení,

preto dovolanie oprávnenej podľa nie je prípustné.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté

rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených

v ( ), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie netrpí

niektorou z nich. V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľka vady v zmysle § 237

písm. b/, c/, g/ nenamietala a tieto nezistil ani dovolací súd.

Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že oprávnená namietala vadu v zmysle § 237

písm. a/

Podľa v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú

spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,

obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú

a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia v občianskom súdnom konaní súdy (okrem

iného) preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to

ustanovuje zákon ( ).

Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou podmienkou konania, ktorá má

za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec

postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je daná,

ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.

V danom prípade dovolateľka právomoc súdov v exekučnom konaní nepopiera.

Vyčíta im, že v rozpore so zákonom preskúmali rozhodcovský rozsudok po vecnej stránke,

na čo nemali právomoc. Dovolateľka tak namieta, že rozhodnutia súdov spočívajú

na nesprávnej aplikácii a interpretácii ustanovení zákona. Ide tak o námietku, ktorú

dovolateľka uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti záverov súdov oboch

stupňov (ich právneho posúdenia veci), na ktorých záveroch založili svoje rozhodnutia

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2012 sp. zn.

).

V prejednávanej veci je nepochybné, že súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí

do ich právomoci.

Dovolateľka prípustnosť dovolania vyvodzovala aj z , keď

poukázala na prekážku rei iudicatae.

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa

prejednávať znova.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa veta prvá ak ide o taký nedostatok podmienky konania,

ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným

podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania.

Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec.

O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo

právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého premetu konania a tých istých osôb. Ten istý

predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom

vyplýva z rovnakých skutočných tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého

skutku).

Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako

súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.

Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok)

bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne či neúplne. Pokiaľ ide

o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké

alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom

aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní

vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného).

Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni

nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej

sukcesie.

Z obsahu spisu vyplýva, že konaniu vo veci exekúcie oprávnenej B., so sídlom v B.,

proti povinnému J. J., bývajúcemu R., o vymoženie 1 393,35 € s príslušenstvom,

na základe rozhodcovského rozsudku zo 4. februára 2011 sp. zn. B., ktorý vydal Stály

rozhodcovský súd zriadený pri R., vedenej na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn.

nepredchádzalo žiadne iné konanie na súde a vo veci nebolo predtým

rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené dovolateľkou vytýkaná vyššie uvedená vada konanie

nezaťažila.

Podľa názoru oprávnenej je konanie súdov postihnuté aj vadou podľa § 237 písm. e/

, ktorej sa mali (ako to vyplýva z obsahu dovolania) dopustiť tým, že skúmali

podmienky vydania rozhodcovského rozsudku, hoci povinný nevyvinul žiadnu aktivitu

na takýto prieskum. Oprávnená však túto vadu namieta neopodstatnene.

Ustanovenie zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku

jednej z neodstrániteľných podmienok konania, návrhu na začatie konania; ak konanie

prebieha napriek nedostatku návrhu a nejde o prípad, kedy súd môže konať aj bez návrhu, je

treba konanie zastaviť.

Exekučný súd ale v danej veci začal konať na základe žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V tomto prípade z určujúceho – obsahového –

hľadiska ( ) nejde zo strany oprávnenej o námietku nedostatku návrhu

na začatie konania v zmysle ustanovenia , ale o námietku inú, ktorú

oprávnená uvádza taktiež vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu

a právnych záverov súdov (ich právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade založili

svoje rozhodnutia.

Oprávnená ďalej namietala vadu v zmysle , ktorú dovolateľka

videla v tom, že súdy oboch stupňov jej odopreli vykonateľnosť právoplatného

a vykonateľného exekučného titulu vydaného v súlade so zákonom.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne

nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť

pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho

súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd

preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul

z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie

má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou)

o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný

osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania

v zmysle

Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako

rozsudok všeobecného súdu, je exekučný súd povinný nakladať s takýmto rozsudkom

rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu

rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený

uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný

prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného

v rozhodcovskom konaní.

Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom

pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu

posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora

na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul)

uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho

vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný

titul) vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej. V nadväznosti na uvedené je

10

treba poukázať aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý

v rozsudku z 27. januára 2007 sp. zn. publikovanom v Zbierke stanovísk

a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len

na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia

podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť

v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Pokiaľ oprávnený/á v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul

rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku,

či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. v tomto prípade platnej)

rozhodcovskej zmluvy (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2012

sp. zn. ).

Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy

v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len

realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore

so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 sp. zn.

).

V danej veci súdy konali v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia

podstatné pre posúdenie veci interpretovali a aplikovali, ich úvahy vychádzajú z konkrétnych

faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne.

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci nešlo

o prípad zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v procesnej situácii, v ktorej pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady.

Pokiaľ ide o námietku, že v danej veci bol narušený princíp právnej istoty vzhľadom

na porušenie zásady zákazu retroaktivity, pretože ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/

v čase dojednania rozhodcovskej doložky účinné nebolo, dovolací

súd pre úplnosť dodáva, že okresný súd svoj právny záver ohľadne neplatnosti rozhodcovskej

11

doložky oprel o ustanovenia , a v znení účinnom

do 31. decembra 2007. To, že odvolací súd na podporu súdom prvého stupňa konštatovaného

záveru uviedol len pre úplnosť aj v súčasnom

znení na veci nič nemení. Dovolací súd dospel k záveru, že námietka dovolateľky ohľadom

narušenia princípu právnej istoty je v danom prípade taktiež nedôvodná.

Oprávnená v dovolaní ďalej tvrdila, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Iná vada konania je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto tvrdenia o existencii

tohto dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné;

o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.

Záverom dovolací súd k námietkam dovolateľky ohľadne nesprávneho právneho

posúdenia veci ( ) dodáva, že právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale

prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolanie oprávnenej odmietol podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa

uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala. Dovolací súd však povinnému

náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli (§ 243b ods. 5

v spojení s , ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. októbra 2012

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová