Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Ek-920-2020.pdf
PDF · 123.01 KB
Case nature
Subarea
18Ek/920/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: S. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: S. XXX/XX, XXX XX A., zast. JUDr. Andrea Kelemenová, IČO: 42 122 422, so sídlom: Štúrova 1409/17, 949 01 Nitra, proti povinnému: TS Logistic SK, s.r.o., IČO: 47 786 736, so sídlom MUDr. Pribulu, 089 01 Svidník, právne zastúpený JUDr. Ing. Adrián Cupák, advokát, so sídlom Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, o vymoženie 16.200 eur, trov pôvodného konania a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Miroslav Friga, so sídlom exekútorského úradu: Nám. SNP 538/16, 091 01 Stropkov, sp. zn. 41EX 301/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/920/2020 zo dňa 13. augusta 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/920/2020 zo dňa 13. augusta 2020 mení tak, že
I. Exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavuje.
II. Povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
III. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 36,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/920/2020 zo dňa 13. augusta 2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
2. Vychádzal zo zistení, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 01.06.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 16.200 eur, trov pôvodného konania a trov exekúcie na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov - Rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Poprad sp. zn. 17Cpr/21/2018 zo dňa 14.12.2018 a Uznesenia Okresného súdu Poprad sp. zn. 17Cpr/21/2018 zo dňa 16.01.2020 (ďalej v texte aj ako „Exekučné tituly“). Poverením zo dňa 15.06.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Miroslava Frigu, so sídlom exekútorského úradu Nám. SNP 538/16, 091 01 Stropkov (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý exekúciu vedie pod spisovou značkou 41EX 301/20.
3. Povinný u súdneho exekútora (§ 61k ods. 5 Exekučného poriadku) podal návrh na zastavenie exekúcie majúci odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), ktorý odôvodnil tým, že v konaní vedeným na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 17Cpr/21/2018 dňa 14.01.2019 splnomocnil advokáta JUDr. Štefana Bujňaka, advokáta Advokátskej kancelárie Svidník, ul. Bardejovská č. 220, jeho zastupovaním v tomto konaní, pričom právny zástupca v mene povinného podával odvolanie proti rozhodnutiam v tejto veci, čo konštatuje aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí zo dňa 23.10.2019, sp. zn. 5CoPr/6/2019, avšak právnemu zástupcovi do tohto dňa žiadne rozhodnutie Okresného súdu Poprad
ani Krajského súdu v Prešove doručené nebolo. Povinný uviedol, že je toho názoru, že začatie exekúcie v tomto štádiu konania je predčasné a preto navrhuje, aby bola exekúcia zastavená.
4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že exekučné konanie bolo začaté na základe exekučných titulov Okresného súdu Poprad s doložkami ich právoplatnosti a vykonateľnosti, pričom zo strany povinného nebol predložený žiadny relevantný dôkaz o tom, že konanie stále prebieha, a preto s poukazom na uvedené nie je dôvod na zastavenie exekúcie v predmetnej veci a oprávnený trvá na pokračovaní v exekučnom konaní.
5. Súd po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie na podklade obsahu spisu dospel k záveru, že povinný nepredložil žiadne relevantné dôkazy o tom, že by bol jeho návrh na zastavenie exekúcie dôvodný. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie v danom prípade bolo len tvrdenie, že podával odvolanie proti rozhodnutiam v danej veci, no do dnešného dňa mu žiadne rozhodnutie Okresného súdu Poprad ani Krajského súdu Prešov doručené nebolo, a že exekúcia v tomto štádiu je predčasná. Tieto tvrdenia však povinný ničím nepreukázal. Povinný tak podľa zistení súd vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že Exekučné tituly sú v celom rozsahu právoplatné a vykonateľné. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinného za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd o trovách konania nerozhodoval.
6. Voči tomuto uzneseniu podal povinný sťažnosť, v ktorej žiadal, aby sťažnostný súd napadnuté rozhodnutie zrušil. Podanie sťažnosti odôvodnil tým, že v uvedenej veci bolo potrebné zodpovedať otázku, či môže dôjsť k účinnému doručeniu súdnej písomnosti, ak má strana zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie a súd napriek tomu, že mal doručiť písomnosť zástupcovi, ju doručí len strane sporu. Právna teória, ako aj judikatúra zastávajú názor, že v takomto prípade nejde o účinné doručenie, čo znamená, že súd nemôže považovať písomnosť za riadne doručenú, ak ju nedoručil splnomocnenému zástupcovi. Doručením rozsudku priamo strane sporu, namiesto jeho doručenia zástupcovi strany sporu, nemôže nastať právoplatnosť takéhoto rozsudku, keďže by išlo o procesný postup, ktorý je v rozpore so znením ustanovenia § 110 ods. 1 CSP. Ak by sa aj s takýmto rozsudkom zástupca oboznámil, napríklad pri návšteve informačného centra súdu, doručenie písomnosti v takejto situácii bude procesnoprávne irelevantné, t. j. bez právnych účinkov. V napadnutom uznesení súd uvádza „v danom prípade bolo len tvrdenie, že podával odvolanie proti rozhodnutiu v danej veci, no do dnešného dňa mu žiadne rozhodnutie Okresného súdu ani Krajského súdu Prešov doručené nebolo...“. V právnom štáte je nemysliteľné, aby neprávoplatné rozhodnutie bolo exekučným titulom a zároveň, aby to bolo považované ako „len“ tvrdenie. Predsa nie je možné fyzicky preukázať niečo, čo neexistuje. Nie je povinnosťou účastníka konania overovať, či právoplatnosť rozhodnutia nastala skutočne vtedy, keď ju zistil a zaznamenal súd prvého stupňa. Úlohou vyššieho súdu je pochybenie nižšieho súdu napraviť, a nie vyvodzovať sankcie voči účastníkovi konania za to, že nižší súd si nesplnil svoju povinnosť (denegatio iusticiae ) alebo si ju splnil nesprávne (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. apríla 2012, sp. zn. 7 Cdo 39/2010). Zdôraznil, že môže dôjsť k omylu zo strany konajúceho súdu a „správoplatniť“ tak rozsudok, ktorý nebol riadne doručený a teda v konečnom dôsledku nemohla nastať jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Avšak v prípade, ak povinný na takúto skutočnosť poukáže, je povinnosťou exekučného súdu účinné doručenie exekučného titulu preveriť, nehovoriac o tom, že v súčasnej dobe sa rozhodnutia právnym zástupcom doručujú elektronicky, a preto je možné takého doručenie rýchlo overiť. Z týchto dôvodov povinný navrhol, aby bol k tomuto konaniu pripojený spis Okresného súdu Poprad 17Cpr/21/2018, z ktorého podľa povinného vyplýva, že exekučné tituly mu neboli riadne doručené.
7. Oprávnený vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinného žiadal túto ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že exekučné konanie bolo začaté na základe platných exekučných titulov Okresného súdu Poprad s doložkami ich právoplatnosti a vykonateľnosti. Zo strany povinného nebol ani v štádiu podávania námietok proti začatiu exekúcie, ani v štádiu podania sťažnosti proti uzneseniu o zamietnutí námietok, predložený žiadny relevantný dôkaz o tom, že konanie stále prebieha a teda nie je právoplatne ukončené. Nie je v kompetencii exekučného súdu preskúmavať skutočnosti uvádzané povinným v sťažnosti. Bolo
povinnosťou povinného predložiť súdu dôkazy o splnení podmienok pre zastavenie exekúcie podľa § 61k Exekučného poriadku.
8. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
9. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. V zmysle § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
12. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
13. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1, ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného je dôvodná.
14. Povinný sa bránil proti exekúcii tvrdením, že exekučné tituly mu neboli účinne doručené, pretože neboli doručované jeho právnemu zástupcovi, ktorého si zvolil na svoje zastupovanie v konaní pred Okresným súdom Poprad sp. zn. 17Cpr/21/2018. Návrh na vykonanie exekúcie tak bol zo strany oprávneného podaný predčasne.
15. V exekučnom konaní má povinný viacero právnych prostriedkov obrany a ochrany svojho postavenia, ktoré môže využiť vtedy, ak v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí sa vyskytnú absolútne alebo relatívne prekážky ďalšieho postupu exekučných orgánov, ku ktorým patrí aj tvrdenie sťažovateľa, že exekúcia sa začala predčasne, keď nebol splnený jej materiálny predpoklad, t. j. ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie neexistovalo z dôvodu jeho neúčinného doručenia vykonateľné rozhodnutie, ktoré jej vykonanie pripúšťa.
16. Sťažnostný súd preto k dôvodom podanej sťažnosti na úvod konštatuje, že je nutné prisvedčiť názoru povinného, že všeobecným predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia je existencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu ako podkladu tohto výkonu, vydaného na to oprávneným orgánom, ktoré má potrebnú formu a obsah a ktoré ukladá určitému subjektu povinnosť niečo plniť. Počas celého priebehu exekúcie sa súd zaoberá okrem iného aj tým, či je exekučný titul z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné, a to ako formálne (z pohľadu právneho prepisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané) tak aj materiálne (z hľadiska obsahových náležitostí reflektujúcich určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť v označení subjektov práv a povinností, vrátane určenia povinnosti, ktorá sa má vykonať). Vykonateľnosť (v jednote oboch jej stránok, materiálnej aj formálnej) je možné stotožniť s vlastnosťou exekučného titulu, ktorá ho robí spôsobilým na výkon exekúcie. Ak exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu konania zistí, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, nebolo ku dňu nariadenia exekúcie vykonateľné, exekúciu musí zastaviť.
Bolo teda povinnosťou exekučného súdu dôsledne sa zaoberať obranou povinného, že exekučný titul mu nebol účinne doručený, keďže prípadné preukázanie tejto skutočnosti by nutne muselo viesť k záveru o nevykonateľnosti exekučného titulu ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie a následne k zastaveniu exekúcie (k tomu porovnaj napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 203/2018 zo dňa 07. 08. 2018, nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II.ÚS 803/13 zo dňa 27. 6. 2013).
17. Ak je podkladom pre výkon exekúcie rozhodnutie súdu podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučný súd pri posúdení jeho vykonateľnosti vychádza z potvrdenia o jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorým exekučný titul opatrí súd, ktorý rozhodoval ako súd prvého stupňa (§ 46 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku). Prvostupňový súd pri tom vychádza z údajov vyznačených na doručenke k exekučnému titulu, ktorá je verejnou listinou (§ 111 ods. 1 CSP). Konštatované potvrdenie o vykonateľnosti exekučného titulu nemá povahu rozhodnutia, ktorým by bol exekučný súd viazaný. Preto si exekučný súd môže sám posúdiť otázku právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu a vykonať potrebné šetrenia v prípade, ak vyvstanú pochybnosti o správnom vyznačení údajov na doložke právoplatnosti a vykonateľnosti viažucej sa k predloženému exekučnému titulu.
18. V tejto súvislosti súd v reakcii na obranu povinného proti exekúcii ďalej pripomína, že právna úprava doručovania v civilnom sporovom konaní plní veľmi významnú funkciu. Súd totiž môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že účastníci dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu v konaní, použitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdnom ustanovenej lehote. Obzvlášť doručovanie súdnych rozhodnutí vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci, a následne i pre nadobudnutie vykonateľnosti takéhoto súdneho rozhodnutia. Ak nebola súdna písomnosť doručená správne, podľa predpisov upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, a toto rozhodnutie potom právoplatnosť nadobudnúť nemôže. Podľa § 110 ods. 1 CSP, ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj strane, ak strana má osobne v konaní niečo vykonať alebo ak o tom súd rozhodne s ohľadom na povahu veci. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku, ako aj procesné poučenia vydané súdom sa doručujú iba zástupcovi. Ak má potom strana zástupcu pre celé konanie, doručovanie len strane sporu je neúčinné.
19. Za účelom vykonania šetrení k doručovaniu predložených exekučných titulov povinnému sťažnostný súd žiadosťou zo dňa 26. 02. 2021 požiadal Okresný súd Poprad o stručné vyjadrenie k námietkam povinného o jeho nesprávnom postupe pri doručovaní exekučných titulov, prípadne o zapožičanie súdneho spisu (pokiaľ je to možné), resp. o oznámenie iných relevantných skutočností, ktoré by mohli mať význam pre toto konanie. V odôvodnení žiadosti exekučný súd oboznámil Okresný súd Poprad s tým, že povinný sa proti exekúcii bráni tvrdením, že dňa 14 01. 2019 splnomocnil v konaní vedeným Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 17Cpr/21/2018 na svoje zastupovanie JUDr. Štefana Bujňáka, advokáta, so sídlom Bardejovská 220, Svidník, ktorému však podľa jeho tvrdení neboli zo strany súdov konajúcich v základnom konaní doručované žiadne rozhodnutia. Povinný preto namieta, že exekučné tituly mu neboli účinne doručené, pretože neboli doručované jeho splnomocnenému advokátovi (§ 110 CSP), z ktorého dôvodu bol Okresný súd Poprad konajúci v tejto veci ako súd prvého stupňa o stručné vyjadrenie k spôsobu doručovania exekučných titulov stranám konania, prípadne o zapožičanie spisového materiálu Okresného súdu Poprad sp. zn. 17Cpr/21/2018.
20. Dňa 08. 03. 2021 Okresný súd Poprad súdu oznámil, že „vo veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 17Cpr/21/2018 rozsudok pre zmeškanie tunajšieho súdu z 14.12.2018 bol doručený žalobcovi Ľubošovi Kikovi poštou 04.01.2019 a žalovanému TS Logistic SK hybridnou poštou do vlastných rúk dňa 06.01.2019 o 00:35 hod. (doručované zrejme do el. schránky). Uznesenie tunajšieho súdu z 16.01.2020 bolo doručované hybridnou poštou žalobcovi 11.02.2020 a žalovanému 22.02.2020 o 01.07 hod. (doručované zrejme do el. schránky). Žalovaný udelil plnomocenstvo na zastupovanie JUDr. Štefanovi Bujňákovi až 14.01.2019, t. j. po doručení rozsudku z 14.12.2018. Avšak z obsahu spisu je zrejmé, že ďalšie rozhodnutia boli doručované žalovanému, v dôsledku nedopatrenia zo strany súdu, neboli doručované právnemu zástupcovi žalovaného, čo však žalovaný nenamietal. Tunajší súd predmetné rozhodnutia doručí t. č. aj právnemu zástupcovi žalovaného. V prípade potreby súd môže zapožičať spis 17Cpr 21/2018, keďže vec je právoplatne skončená.“
21. Z obsahu vyjadrenia Okresného súdu Poprad súd zistil, že povinný udelil plnomocenstvo na jeho zastupovanie v konaní vedeným týmto súdom pod sp. zn. 17Cpr/21/2018 JUDr. Štefanovi Bujňákovi dňa 14.01.2019, t. j. až po doručení Rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Poprad sp. zn. 17Cpr/21/2018 zo dňa 14.12.2018. Vo vzťahu k uzneseniu Okresného súdu Poprad sp. zn. 17Cpr/21/2018 zo dňa 16.01.2020, ktoré bolo tiež ako exekučný titul predložené exekučnému súdu, Okresný súd Poprad nepodal nijaké vysvetlenie k (ne)dodržaniu príslušných ust. CSP pri jeho doručovaní.
22. Z uvedeného dôvodu si súd žiadosťou zo dňa 18. 03. 2021 vyžiadal od Okresného súdu Poprad celý spisový materiál vedený pod sp. zn. 17Cpr/21/2018, ktorého zaslanie urgoval podaním zo dňa 30. 04. 2021. Dňa 10. 05. 2021 bol požadovaný spis okresného súdu Poprad súdu doručený.
23. Sťažnostný súd zo spisu vedeného Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 17Cpr/21/2018 zistil nasledovné skutočnosti (súd bude strany sporu vystupujúcich v konaní pred týmto súdom, kde oprávnený vystupoval v procesnej pozícii žalobcu a povinný v procesnej pozícii žalovanej strany, označovať podľa ich procesného postavenia v exekučnom konaní, pozn. sudcu).
24. Rozsudok pre zmeškanie Okresného súdu Poprad sp. zn. 17Cpr/21/2018 zo dňa 14.12.2018, ktorým súd uložil povinnému povinnosť zaplatiť oprávnenému 16200,- eur do 3 dní od jeho právoplatnosti, bol podľa el. doručenky doručený povinnému dňa 06. 01. 2019. Podľa doložky právoplatnosti vyznačenej na tomto rozhodnutí súdu, rozsudok pre zmeškanie nadobudol právoplatnosť dňa 09. 03. 2021.
25. Dňa 17. 01. 2019 podal povinný už prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Štefana Bujňáka voči vyššie konštatovanému rozsudku pre zmeškanie odvolanie. Spolu s odvolaním povinný predložil súdu aj plnú moc udelenú JUDr. Štefanovi Bujňákovi na jeho zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 17Cpr/21/2018 zo dňa 14. 01. 2019.
26. Uznesením Okresného súdu Poprad č.k. 17Cpr/21/2018-74 zo dňa 25. júna 2019 súd návrh povinného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Poprad č.k. 17Cpr 21/2018 zo dňa 14. 12. 2018 zamietol. Podľa doložky právoplatnosti toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 03. 2021. Uznesenie Okresného súdu Poprad č.k. 17Cpr/21/2018-74 zo dňa 25. júna 2019 bolo doručované priamo povinnému, pričom ani v záhlaví tohto rozhodnutia nie je uvedený právny zástupca povinného v tomto konaní JUDr. Bujňák. Následne bolo doručované opätovne právnemu zástupcovi povinného, ktorému bolo doručené dňa 09. 03. 2021.
27. Dňa 01. 08. 2019 podal povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie voči uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 17Cpr/21/2018 zo dňa 25. júna 2019, v ktorom okrem iného poukázal aj na skutočnosť, že v tejto veci splnomocnil na svoje zastupovanie JUDr. Bujňáka, ktorému doposiaľ napadnuté uznesenie doručené nebolo.
28. Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 5CoPr/6/2019-88 zo dňa 23. 10. 2019 bolo Uznesenie Okresného súdu Poprad č.k. 17Cpr/21/2018-74 zo dňa 25. júna 2019 potvrdené a odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Poprad sp. zn. 17Cpr/21/2018 zo dňa 14.12.2018 bolo odmietnuté. Uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 5CoPr/6/2019-88 zo dňa 23. 10. 2019 bolo opätovne doručované priamo povinnému, a nie jeho splnomocnenému právnemu zástupcovi JUDr. Bujňákovi. Následne bolo doručované právnemu zástupcovi povinného, ktorému bolo doručené dňa 09. 03. 2021.
29. Uznesením Okresného súdu Poprad č.k. 17Cpr/21/2018-106 zo dňa 16. 01. 2020 súd uložil povinnému povinnosť zaplatiť oprávnenému trovy konania vo výške 978,70 eur. Toto uznesenie podľa doručenky bolo opäť doručované priamo povinnému, nie jeho právnemu zástupcovi. Podľa doložky vytvorenej Okresným súdom Poprad k tomuto uzneseniu, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 03. 2020. Následne bolo doručované opätovne už právnemu zástupcovi povinného, ktorému bolo doručené dňa 09. 03. 2021.
30. Súd osobitne zdôrazňuje, že z obsahu spisu je zistiteľné, že Okresný súd Poprad doručoval uznesenie Okresného súdu Poprad č.k. 17Cpr/21/2018-74 zo dňa 25. júna 2019, uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 5CoPr/6/2019-88 zo dňa 23. 10. 2019 a uznesenie Okresného súdu Poprad č.k.
17Cpr/21/2018-106 zo dňa 16. 01. 2020 právnemu zástupcovi povinného JUDr. Štefanovi Bujňákovi, pričom všetky konštatované súdne rozhodnutia mu boli podľa doručenky doručené dňa 09. 03. 2021.
31. Sťažnostný súd vo vzťahu k rozhodnutiam Okresného súdu Poprad, ktoré boli exekučnému súdu predložené ako podklad pre vedenie exekúcie, vychádzal zo zistení, že podľa obsahu spisu rozsudok pre zmeškanie Okresného súdu Poprad sp. zn. 17Cpr/21/2018 zo dňa 14.12.2018 nadobudol právoplatnosť 09. 03. 2021, teda až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie dňa 01.06.2020. Doložka vykonateľnosti na ňom absentuje. Súd ďalej dodáva, že niet sporu ani o tom, že až v prípade zamietavého rozhodnutia o návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku pre zmeškanie je vec právoplatne skončená, v danej veci potom až doručením Uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. 5CoPr/6/2019-88 zo dňa 23. 10. 2019 právnemu zástupcovi povinného dňa 09. 03. 2021 (§ 238 ods. 2 CSP). Sťažnostný súd v tejto súvislosti pripomína, že pôvodne bolo na tomto rozhodnutí, ktoré oprávnený súdu predložil ako prílohu k návrhu na vykonanie exekúcie, vyznačené nadobudnutie jeho právoplatnosti dňa 25. 11. 2019 a vykonateľnosti dňa 29. 11. 2019.
32. Na uznesení Okresného súdu Poprad č.k. 17Cpr/21/2018-106 zo dňa 16. 01. 2020 ani po jeho opakovanom doručení právnemu zástupcovi povinného dňa 09. 03. 2021 nedošlo k zmene vyznačených údajov na doložke právoplatnosti, a teda podľa potvrdenia Okresného súdu Poprad toto rozhodnutie o výške trov malo nadobudnúť právoplatnosť dňa 25. 03. 2020, teda ešte pred tým, ako nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v rozsudku pre zmeškanie, čo je pojmovo vylúčené. Je nepochybné, že rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania a rozhodnutie o výške tvoria jednotu, tvoria spoločný podklad pre vedenie exekúcie a preto nie je možné viesť exekúcie len na podklade vykonateľného rozhodnutia súdu o výške trov, pokiaľ nenadobudne právoplatnosť aj rozhodnutie o nároku na náhradu týchto trov. Zrejmá nesprávnosť pri vyznačovaní právoplatnosti tohto rozhodnutia vyplýva aj z toho, že uznesenie bolo opätovne (správne) doručované JUDr. Bujňákovi ako pr. zástupcovi povinného v základnom konaní, a až od momentu doručenia tohto rozhodnutia právnemu zástupcovi povinného dňa 09. 03. 2021 sa mohlo odvíjať vyznačenie právoplatnosti a následne aj vykonateľnosti tohto rozhodnutia.
33. Zo skutočností zistených sťažnostným súdom zo spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 17Cpr/21/2018 preto nepochybne vyplýva, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným dňa 01.06.2020 rozsudok pre zmeškanie Okresného súdu Poprad sp. zn. 17Cpr/21/2018 zo dňa 14.12.2018 a uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 17Cpr/21/2018 zo dňa 16.01.2020 nenadobudli vykonateľnosť, a netvorili tak spôsobilý podklad pre vedenie exekúcie na majetok povinného, keďže lehota na dobrovoľne splnenie povinností, ktoré boli povinnému týmito rozhodnutiami uložené, povinnému ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie logicky ani nemohla uplynúť. Vedenie exekúcie na podklade takýchto exekučného titulov by bolo v rozpore s účelom exekučného konania, ktorým je nútený výkon exekučného titulu pre prípad, že subjekt povinnosti si odmieta svoju judikovanú povinnosť voči osobe oprávnenej splniť dobrovoľne.
34. V zmysle § 48 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie môže byť zo strany osoby oprávnenej podaný až vtedy, ak povinný dobrovoľne (riadne a včas) nesplní, čo mu ukladá exekučný titul. Celá právna úprava vykonávacieho konania smeruje k tomu, že predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu musia byť splnené ku dňu, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 48 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Exekučného poriadku). Právna náuka aj súdna prax exekučného súdu sú preto jednotné v názore, že podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súd skúma ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie. Tomuto záveru nasvedčuje napríklad aj skutočnosť, že pri exekúcii na peňažné plnenie sa jednotlivé pohľadávky voči veriteľovi uspokojujú podľa svojho poradia (k tomu porovnaj napr. § 72 ods. 3 Exekučného poriadku). Prípadné nadobudnutie vykonateľnosti exekučného titulu až v priebehu exekučného konania nezodpovedá zákonným požiadavkám na výkon exekúcie a na viac môže viesť k neoprávnenej výhode na strane oprávneného pri uspokojovaní svojej pohľadávky oproti iným veriteľom, ktorí návrh na vykonanie exekúcie podali až po tom, čo sa ich titul stal vykonateľným. Je preto vylúčené, aby exekučný titul nadobudol spôsobilosť tvoriť podklad pre vedenie exekúcie až počas exekučného konania.
35. Udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá prekážku res iudicata pre rozhodnutie exekučného súdu, ktoré v neskoršom štádiu exekučného konania založí na právnom závere, že exekučný titul pripojený k návrhu na vykonanie exekúcie nebol ku dňu podania návrhu na vykonanie
exekúcie vykonateľný. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach v iných právnych veciach uviedol, že exekučný súd má povinnosť počas celého exekučného konania skúmať, či sa vykonanie exekúcie navrhlo na podklade vykonateľného exekučného titulu (pozri napr. sp. zn. 1 Cdo 52/2010, 2 Cdo 269/2012, 3 Cdo 210/2011, 4 Cdo 52/2012, 5 Cdo 42/2012, 6 Cdo 135/2012 a 7 Cdo 162/2011). Podľa judikátu R 58/1997 súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Oprávnenie exekučného súdu kedykoľvek preskúmavať prípustnosť exekúcie (teda nielen pred vydaním poverenia) plne korešponduje so zámerom zákonodarcu viesť exekúciu len v prospech toho, kto je oprávnený ku ňu začatia exekučného konania požadovať plnenie z exekučného titulu, teda v danom prípade v prospech toho, kto k návrhu na vykonanie exekúcie pripojí aj spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ má byť súd garantom zákonného vedenia exekúcie, túto povinnosť nemôže realizovať inak, než dodatočným zastavením exekúcie pre nespôsobilosť exekučného titulu (k tomu porovnaj napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 203/2018 zo dňa 07. 08. 2018, nález Ústavního soudu ČR sp. zn. II.ÚS 803/13 zo dňa 27. 6. 2013, uznesenie Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 20 Cdo 3331/2017 zo dňa 15. 8. 2017 a iné).
36. Z uvedených dôvodov súd podľa § 250 ods. 2 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku musel napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zmeniť a exekúciu voči povinnému podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastaviť (I. výroková veta rozhodnutia).
37. V exekučnom konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (§ 61l ods. 2, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať dokazovanie, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala výlučne v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe obsahu exekučného spisu, spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 17Cpr/21/2018 a vyjadrení účastníkov konania, ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre zákonné rozhodnutie, pričom vzhľadom na zistené vady exekučného titulu ku dňu začatia exekučného konania, kedy aj súd v základnom konaní opätovne po začatí exekúcie vykonal vo vzťahu k exekučným titulom doručovacie úkony a pri rozsudku pre zmeškanie následne zmenil údaje vyznačené na doložke právoplatnosti k exekučnému titulu, ani nebolo možné zo strany účastníkov konania očakávať doplnenie dokazovania. K obrane povinného voči exekúcii sa mal oprávnený možnosť vyjadriť, pričom účastníci exekučného konania mali prístup nie len k exekučnému spisu, ale aj k spisu súdu konajúceho v základnom konaní. Z uvedených dôvodov súd v danej veci rozhodoval bez nariadenia pojednávania konštatujúc, že takýto postup bez akýchkoľvek pochybností nemôže byť na ujmu procesným právam účastníkom a ich právu na spravodlivý proces, keďže žiadne ďalšie ich vyjadrenie v tejto veci by nemohlo zmeniť vplyv výsledkov šetrenia exekučného súdu k vykonateľnosti predložených exekučných titulov na prebiehajúcu exekúciu, ako to súd rozviedol v predchádzajúcej časti svojho rozhodnutia. Z uvedených dôvodov súd poukazujúc na potrebu hospodárnosti konania nepristúpil k zrušeniu napadnutého uznesenia a k vráteniu veci vyššiemu súdnemu úradníkovi.
38. Podľa § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
39. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
40. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že náhrada trov konania, a to nielen v základnom konaní, ale aj v konaní vykonávacom, sa riadi princípom úspechu vo veci, resp. princípom zodpovednosti za zavinenie. Exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu a zároveň jeho druhým, fakultatívnym štádiom. Exekučný poriadok v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného konania - trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu (§ 195 Exekučného poriadku). Táto špeciálna právna úprava trov v Exekučnom poriadku zároveň neupravuje dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, ako je to v podmienkach civilného sporového konania, ale exekučný súd rozhoduje súčasne nielen o nároku na náhradu trov exekučného konania, ale aj o ich výške (§ 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku).
41. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
42. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
43. Ustanovenie § 199d ods. 2 Exekučného poriadku umožňuje priznať v prípade úspechu v podobe zastavenia exekúcie povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov v prípade, ak podal súdu návrh na ich priznanie a súčasne súd exekúciu zastavil z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. Povinný si voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania neuplatnil. Súčasne pre úplnosť konštatuje, že v danom prípade nebola splnená ani druhá podmienka priznania nároku na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie oprávnenému, ktorým je existencia dôvodu zastavenia exekúcie, ktorý je možné oprávnenému pričítať. Pokiaľ podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie na podklade potvrdenia o formálnej vykonateľnosti exekučného titulu (resp. na podklade dôvery v akt súdnej moci), pričom až neskoršie zistenia o neúčinnom doručení exekučného titulu viedli k zastaveniu exekúcie, nie je možné mu pripísať zavinenie na zastavení exekúcie a uložiť mu vo vzťahu k povinnému povinnosť náhrady jeho nákladov. Súd preto podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku a contrario povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
44. Aj exekučné konanie sa spravuje princípom úspechu vo veci resp. princípom zodpovednosti za zavinenie, a preto nárok na náhradu trov exekučného konania v zásade môže vzniknúť len oprávnenému, alebo len povinnému. V danom prípade oprávnenému nemožno pričítať procesný úspech, nemohol mu preto voči povinnému, ktorý sa vo vzťahu k nemu nachádza v protichodnom procesnom postavení, vzniknúť nárok na náhradu trov konania. V zmysle procesnej teórie je výrok súdu, že účastník nemá na náhradu trov konania právo, v zásade nadbytočný.
45. Podľa §198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
46. Podľa §199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
47. Podľa §197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
48. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
49. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 (ďalej len „vyhláška“), exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
50. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
51. K nároku na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora súd vo všeobecnosti uvádza, že spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi v takomto prípade patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená osobitnou vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Keďže dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že oprávnený podal návrh na začatie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie nenadobudol vykonateľnosť, možno konštatovať, že dôvod zastavenia exekúcie je možné pričítať práve oprávnenému.
52. Súd konanie zastavil z dôvodu, ktorý existoval už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, podľa § 22 ods. 1, ods. 2 vyhlášky tak poverenému súdnemu exekútorovi patrí náhrada výdavkov vo výške 36,- eur, ktorá pozostáva z náhrady paušálnych výdavkov vo výške 30,- eur (50% zo sumy 60,- eur) a DPH v sume 6,- eur. Súd súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov navýšil o 20 % DPH, keďže súdny exekútor je evidovaný v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty zverejnenom Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Súd odkazujúc na svoj predchádzajúci výklad o zavinení oprávneného na zastavení exekúcie zaviazal na úhradu týchto trov oprávneného, keďže exekúcia sa ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a súčasne ide o dôvod, ktorý možno v časti nároku súdneho exekútora na úhradu jeho trov v tomto konaní podľa §199c ods. 1 Exekučného poriadku oprávnenému pričítať.
53. Záverom súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni tomu, aby oprávnený opätovne podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade Rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Poprad sp. zn. 17Cpr/21/2018 zo dňa 14.12.2018 a Uznesenia Okresného súdu Poprad sp. zn. 17Cpr/21/2018 zo dňa 16.01.2020, a na základe už správne vyznačených doložiek právoplatnosti a vykonateľnosti (za podmienky, že si povinný svoju judikovanú povinnosť voči nemu nesplní riadne a včas, teda v lehote a vo výške určenej týmito súdnymi rozhodnutiami).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II., III.) odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2 CSP).
Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II., III.) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).