Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 270 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (305)443/386374.d67f23.pdf
PDF · 159.13 KB
No categories available
4Cdo/52/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 52/2012
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného B.B., s.r.o.,
so sídlom v B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou M., s.r.o., so sídlom v B., proti
povinnej B. H., bývajúcej v T., o vymoženie 620,20 Eur s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 7 Er 503/2011, o dovolaní oprávneného proti
uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 28. septembra 2011 sp. zn. 25 CoE 75/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoţenie
620,20 Eur s príslušenstvom. Povinnosť povinnej zaplatiť mu túto sumu preukazoval
rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej,
arbitráţnej a mediačnej, a.s. so sídlom v B. sp. zn. W. Súdny exekútor následne v zmysle §
44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) poţiadal Okresný súd
Topoľčany o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Okresný súd Topoľčany uznesením z 29. júla 2011 č.k. 7 Er 503/2011-13 ţiadosť
súdneho exekútora Mgr. D. Č., so sídlom v T., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Zamietnutie ţiadosti odôvodnil vyslovením záveru, ţe zistil rozpor exekučného
titulu so zákonom, pretoţe rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú
právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi, pričom aj samotné rozhodcovské konanie,
ktorého výsledkom je exekučný titul, vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Nároky,
ktoré aj keď sú priznané exekučným titulom, ale vychádzajú z neprijateľných podmienok
obchádzajúcich právne normy spotrebiteľského práva, nemoţno vymáhať v rámci exekúcie,
pretoţe takýto výkon práva by bol v rozpore s dobrými mravmi. Na rozhodcovskú doloţku
ako neprijateľnú podmienku je potrebné aplikovať § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka,
z ktorého vyplýva, ţe rozhodcovská doloţka ako neprijateľná podmienka je neplatná, a preto
na základe takejto rozhodcovskej doloţky rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať
spor účastníkov konania a vydať predmetný exekučný titul. Rozhodcovský rozsudok nemôţe
byť podkladom pre vykonanie exekúcie, na základe čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie
§ 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní uţ v štádiu rozhodovania o ţiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrh zamietnuť.
Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Nitre uznesením z 28. septembra 2011
sp. zn. 25 CoE 75/2011 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia
sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a v zmysle § 219 ods. 1
O.s.p. skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie oprávnený, ktorý ţiadal,
aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie, alternatívne, aby dovolací súd zrušil uznesenie súdu prvého a druhého stupňa a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením
§ 237 písm. d/, e/, f/ O.s.p., t.j. ţe v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej
istej veci sa uţ prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona
bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a ako
dovolací dôvod uvádzal, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, konanie je postihnuté
inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O.s.p.). Podľa jeho názoru,
exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
rozhodcovské konanie, ani zmluvu na základe ktorej bol vydaný a vo veci je daná prekáţka
právoplatne rozhodnutej veci. Povaţoval za neprijateľné, aby súd poprel prípustnosť
a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, pretoţe nebol podaný návrh na začatie konania
o jeho zrušenie, hoci podľa zákona bol potrebný a taktieţ boli splnené všetky podmienky pre
právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku. Odňatie moţnosti pred súdom konať vyvodzoval
zo skutočnosti, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov neboli dostatočne odôvodnené. Vyčítal
súdom oboch stupňov, ţe zmluvu o úvere povaţovali za zmluvu spotrebiteľskú v zmysle
Občianskeho zákonníka a tak nesprávne potom aplikovali ustanovenia na ochranu
spotrebiteľa obsiahnuté v Občianskom zákonníku na uvedený zmluvný vzťah.
Povinná vyjadrenie k dovolaniu nepodala.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
ho zákon pripúšťa.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle
§ 239 ods. 1 veta prvá O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné,
ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.)
na zaujatie stanoviska. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti
uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,
ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,
pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré oprávnený napadol dovolaním, nemá znaky
ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil
uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu
uvedenému v § 239 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O.s.p. Dovolanie oprávneného preto podľa
ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nie je prípustné.
Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmanej veci prichádzala do úvahy, len
ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/
O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku
aj uzneseniu) a z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet
konania významný. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád uvedených v § 237 O.s.p.,
moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak procesne neprípustné. Pre
záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. ale nie je významný subjektívny názor
účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k niektorej z vád vymenovaných v tomto ustanovení,
ale rozhodujúce je zistenie, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Dovolateľ namieta vadu podľa § 237 písm. d/ O.s.p., t.j. ţe sa v tej istej veci uţ prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa prejednať
znova.
Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. platí, ţe ak ide o taký nedostatok podmienky
konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie zastaví.
Prekáţka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným
podmienkam a jej existencia v kaţdom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. V zmysle
tejto prekáţky nemôţe sa o veci, o ktorej sa uţ právoplatne rozhodlo, rozhodnúť znova.
Pojem „tá istá vec“ treba vykladať v tom zmysle, ţe musí ísť o tých istých účastníkov a ten
istý predmet konania, t.j. ţe ide o totoţný nárok uplatnený z totoţného skutkového základu
medzi totoţnými účastníkmi konania.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe konaniu vo veci exekúcie oprávneného B.B., s.r.o.
so sídlom v B., proti povinnej B. H., bývajúcej v T., o vymoţenie 620,20 Eur
s príslušenstvom, na základe rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitráţnej a mediačnej, a.s. Bratislava so sídlom v B.
zo 4. februára 2011 sp.zn. W., vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 7 Er
503/2011 nepredchádzalo ţiadne iné konanie na súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté.
Vzhľadom na uvedené, konanie nie je zaťaţené dovolateľom namietanou vadou (§ 237 písm.
d/ O.s.p.).
Z obsahu dovolania oprávneného ďalej vyplýva, ţe namieta vadu podľa § 237 písm. e/
O.s.p. a túto vyvodzuje zo skutočnosti, ţe súdy skúmali splnenie podmienky pre vydanie
rozhodcovského rozsudku, hoci povinná nevyvinula ţiadnu aktivitu na takýto prieskum.
Ustanovenie § 237 písm. e/ O.s.p. zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku
jednej z neodstrániteľných podmienok konania návrhu na začatie konania. Táto vada však
zistená nebola.
Exekučný súd totiţ v danej veci začal konať na základe ţiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej ţiadosti rozhodne v lehote 15 dní (§ 44
Exekučného poriadku). V tomto prípade z určujúceho – obsahového hľadiska (§ 41 ods. 2
O.s.p.) nejde zo strany oprávneného o námietku nedostatku návrhu na začatie konania
v zmysle ustanovenia § 237 písm. e/ O.s.p., ale o námietku inú, ktorú oprávnený uvádza
vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu a právnych záverov súdov
(ich právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade zaloţili svoje rozhodnutie.
Na námietku oprávneného, ţe exekučný súd v exekučnom konaní nie je oprávnený ex offo
skúmať povahu rozhodcovskej doloţky, dovolací súd na podstatu a zmysel tejto námietky
prihliadal iba v súvislosti so skúmaním, či v konaní na súdoch niţších stupňov nedošlo k vade
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. O procesnú vadu konania uvedenú v tomto zákonom
ustanovení ide tieţ v prípade zamietnutia ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ak pre to neboli splnené zákonom stanovené podmienky, takým
zamietnutím sa totiţ oprávnenému odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia.
Dovolací súd skúmal, či nejde o tento prípad.
Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe v danej veci nešlo ani o prípad
zamietnutia ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v procesnej situácii, v ktorej pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady. Súdy
správne skúmali, či v danej veci boli splnené podmienky pre zamietnutie ţiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to posudzovaním platnosti
rozhodcovskej doloţky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.j. vo veci vyplývajúcej
zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah zaloţený právnou
skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou). V exekučnom konaní tak realizovali svoje
oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pokiaľ súdy
po konštatovaní o neprijateľnosti a tým aj neplatnosti rozhodcovskej doloţky z dôvodu, ţe
nebola individuálne dojednaná a ţe spôsobovala nevyváţenosť v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech povinnej, rozhodli o zamietnutí ţiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, tým neodňali oprávnenému moţnosť konať pred
súdom.
Podľa názoru dovolateľa uznesenie odvolacieho súdu nebolo riadne odôvodnené.
Uvedený nedostatok zakladá dovolací dôvod v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku.
Je nepochybné, ţe jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo účastníka
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď
na všetky právne a skutkové, relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany
(IV. ÚS 115/03). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného
súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak
s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08,
III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08).
Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.
Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 3 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho
rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument
v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).
V preskúmavanej veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších
stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré oprávneným predloţené
listiny preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nesplnení
podmienok pre vyhovenie ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zrozumiteľne a v značnom rozsahu vysvetlil. Odvolací súd sa stotoţnil s dôvodmi
rozhodnutia súdu prvého stupňa, sám na zdôraznenie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa
uviedol ďalšie argumenty a tieţ vysvetlil, prečo sa nestotoţnil s námietkami oprávneného
uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď
na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany oprávneného, keď v dostatočnom
rozsahu zodpovedalo, prečo nemohlo byť vyhovené ţiadosti poţadovanej súdnym
exekútorom. Okolnosť, ţe táto odpoveď neúspešného oprávneného neuspokojuje, neznamená,
ţe odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.;
za odňatie moţnosti konať pred súdom v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací
súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či poţiadaviek oprávneného.
Moţno zhrnúť, ţe z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu
nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho
súdu skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne
neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; odôvodnenie dovolaním napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu ako celok poţiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia
spĺňa.
Dovolateľom namietané, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a tieţ, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p.) sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi,
samotné ale prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho
súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti
kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky
prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému prieskumu a preto
ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Keďţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p.
a dovolacím súdom neboli zistené ani vady konania v zmysle § 237 O.s.p., Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie oprávneného v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení
s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
(s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie
ods. 2 tohto ustanovenia, keďţe povinnej v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy
nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. novembra 2012
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková