Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24Ek-2090-2021.pdf
PDF · 120.88 KB
No categories available
24Ek/2090/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: D. P., F.. XX.X.XXXX, Q. T. T. XXX, XXX XX F. T., v zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o, IČO: 47 237 406 so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice proti povinnému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, v zast. JUDr. Felix Neupauer - advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o vymoženie 825,33 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Iveta Ailerová, Exekútorský úrad Levice, so sídlom J. Bottu 21, 934 01 Levice, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ivete Ailerovej, Exekútorský úrad Levice, so sídlom J. Bottu 21, 934 01 Levice trovy exekučného konania vo výške 36 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 26.05.2021 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 825,33 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXC/XX/XXXX zo dňa 01.03.2021, právoplatný dňom 23.03.2021 a vykonateľný dňom 27.03.2021 (ďalej len ako „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 12.07.2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Iveta Ailerová, Exekútorský úrad Levice, so sídlom J. Bottu 21, 934 01 Levice, ktorý exekúciu vykonáva pod sp. zn. XXXEX XXX/XX.
3. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného a s prílohami (elektronické doručenky, plnú moc právneho zástupcu povinného zo dňa 02.08.2021 spolu s osvedčením o registrácii DPH, plnú moc právneho zástupcu oprávneného zo dňa 23.02.2018). Povinný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 16.07.2021 podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 02.08.2021 emailom. Emailové podanie povinného zo dňa 02.08.2021 bolo doplnené v listinnej podobe následne dňa 03.08.2021, čiže dodatočné podanie povinného, bolo doručené v lehote do 10 dní v elektronickej podobe. Súd z predložených dôkazov zistil, že návrh na zastavenie exekúcie podal povinný v zákonnej 15-dňovej lehote.
4. Povinný prostredníctvom právneho zástupcu namietal doručenie predloženého exekučného titulu. Uviedol, že exekučný titul nebol doručený právnemu zástupcovi povinného (žalovaného). Ďalej návrh odôvodnil podľa ustanovenia § 223 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) rozsudok súd doručuje stranám do vlastných rúk. Na
základe ustanovenia § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa ustanovenia § 110 ods. 1 CSP, ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj strane, ak strana má osobne v konaní niečo vykonať alebo ak o tom súd rozhodne s ohľadom na povahu veci. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku, ako aj procesné poučenia vydané súdom sa doručujú iba zástupcovi. Povinný si dovoľuje poznamenať, že v súdnom konaní bol povinný v postavení žalovaného riadne zastúpený splnomocneným zástupcom na celé konanie - advokátom JUDr. Felixom Neupauerom. Splnomocnenému advokátovi žalovaného (vystupujúcom vo vedenej exekúcii v postavení povinného), pritom nebolo konajúcim Okresným súdom Banská Bystrica v rámci súdneho konania žiadnym spôsobom doručené uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXC/XX/XXXX zo dňa 01.03.2021. Podľa renomovaných právnych komentárov, ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie (por. komentár k § 92), je súd povinný doručovať písomnosti len tomuto zástupcovi. Zástupcom s plnomocenstvom pre celé konania môže byť advokát (por. komentár k § 90 a 91) alebo akákoľvek fyzická osoba, pokiaľ tu nie sú okolnosti, pre ktoré nie je zastúpenie prípustné (§ 89 ods. 2, § 90, § 91), pokiaľ im účastník udelil plnomocenstvo pre celé konania (tzv. procesné plnomocenstvo). Zástupca je teda splnomocnený na celé konania a nielen na jednotlivý úkon alebo niektoré úkony (napr. na zastupovanie na pojednávaní, na nahliadnutie do spisu a pod.). Ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, je doručovanie iba účastníkovi neúčinné. V takom prípade nezačnú plynúť ani lehoty na vykonanie procesného úkonu (napr. opravného prostriedku), ak sa ich začiatok viaže na moment doručenia. V zmysle uvedeného je nepochybné, že pri doručovaní rozhodnutia o trovách konania nemôže súd splnomocneného advokáta opomenúť, v opačnom prípade by bolo konanie zjavne zaťažené procesnou vadou spočívajúcou v znemožnení uskutočňovať procesné práva strany, dôsledkom čoho je zároveň aj porušenie práva na spravodlivý proces. Z vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že exekučný titul nenadobudol právoplatnosť ani vykonateľnosť. Na základe vyššie uvedeného povinný navrhuje, aby exekučný Okresný súd Banská Bystrica vydal rozhodnutie, ktorým exekučné konanie vedené u súdneho exekútora - JUDr. Ivety Ailerovej, Exekútorský úrad Levice so sídlom J. Bottu 21, 934 01 Levice pod sp. zn. XXXEX XXX/XX a na exekučnom Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. XXEk/XXXX/2021 v celom rozsahu zastaví.
5. Súdny exekútor spolu s návrhom povinného na zastavenie doručil aj vyjadrenie oprávneného, ktorý sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu a nesúhlasí so zastavením exekúcie. Oprávnený uvádza, že tak ako je zrejmé z návrhu na vykonanie exekúcie 26.05.2021, resp. z opravy vád návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 28.06.2021 má za to, že uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.: XXC/XX/XXXX zo dňa 01.03.2021, ktorým bolo rozhodnuté o výške trov prvoinštančného a odvolacieho súdneho konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.: XXC/ XX/XXXX je spôsobilým exekučným titulom v súlade s § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“): „Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.“ hmotnoprávneho alebo procesnoprávneho hľadiska bráni vymáhateľnosti exekučného titulu, avšak v návrhu povinného absentuje preukázanie takejto skutočnosti. Dňa 20.04.2021 nám bola zo strany Okresného súdu Banská Bystrica riadne doručená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti k uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.: XXC/XX/XXXX zo dňa 01.03.2021 s vyznačeným dátumom nadobudnutia právoplatnosti 23.03.2021 a dátumom nadobudnutia vykonateľnosti: 27.03.2021. Na základe uvedeného je preto zrejmé, že exekučný titul spĺňa požiadavku vykonateľnosti a to tak z formálnej ako aj materiálnej stránky. Pod formálnou vykonateľnosťou rozumieme splnenie formálnych predpokladov na to aby rozhodnutie mohlo byť označené za vykonateľné. Formálna vykonateľnosť sa označuje ako tzv. doložka vykonateľnosti, ktorou rozhodnutie opatrí príslušný orgán. Pod materiálnou vykonateľnosťou, naopak rozumieme súhrn materiálnych znakov, ktoré zabezpečujú reálnu vynútiteľnosť práva obsiahnutého v exekučnom titule. Vzhľadom na vyššie vedené máme nielen zato, že oprávnený disponuje vykonateľným Exekučným titulom, ale povinný taktiež v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal ním uvedený zákonný dôvod na zastavenie exekúcie, čoho následkom je to, aby bol predmetný návrh zamietnutý ako nedôvodný. Na podporu našich tvrdení poukazujeme na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 66Ek/657/2020 zo dňa 10. 06. 2021: „19. Vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku v čase do začatia exekučného konania, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podanú sťažnosť
považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie vo zvyšnej (súdnym exekútorom) nezastavenej časti.“ Záverom opätovne zdôrazňujeme, že oprávnený disponuje vykonateľným exekučným titulom, a teda nie je možné mu odoprieť jeho právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Na podporu uvedeného poukazujeme na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 69Ek/1073/2020 zo dňa 17.06.2021: „19. Možno konštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť. Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinným tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie, t.j. skutočnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a tento dôvod na zastavenie exekúcie súd preto považoval za nepreukázaný. 20. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.“
6. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ďalej len („Exekučný poriadok“), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Ústavný súd Slovenskej republiky, v rozhodnutí sp. zn. I. US 203/2009 zo dňa 9.12.2009 judikoval, že „exekučný súd nie je bezvýhradne viazaný doložkou vykonateľnosti, ktorou je opatrené rozhodnutie iného orgánu a posudzuje otázku vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia samostatne, čo v neposlednom rade vyplýva z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (pozn. v aktuálnom znení § 53 ods. 1 Exekučného poriadku). Pri rozhodovaní o ďalšom osude exekúcie, ktorá sa koná na základe predloženého exekučného titulu, má exekučný súd zákonom ustanovenú možnosť (§ 51 a § 59 Exekučného poriadku) požiadať orgán, ktorý takéto rozhodnutie vydal, o vyjadrenie, ktorého obsah bude môcť byť právne relevantný na ďalší postup exekučného súdu. Takéto vyjadrenie môže objasniť porušenie procesných noriem (napr. o doručovaní do vlastných rúk, o lehotách na vymáhanie vyrubeného poplatku alebo inej platobnej povinnosti a k ním prislúchajúcim sankciám a pod.), ktoré sa použili pri vydaní a správoplatňovaní rozhodnutia a mali vplyv na jeho vykonateľnosť“ (pozri tiež komentár k § 57 až § 59, bod 6 na s. 220 a 221, In: J. Mazák: Exekučný poriadok, komentár. Bratislava: IURA EDITION, spol. s r. o., ISBN 80-89047-81-5).
12. Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané) ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).
13. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému trovy prvostupňového konania vo výške 726,11 eur a výšku náhrady trov odvolacieho konania oprávneného vo výške 99,22 eur, jej prijímateľom je právny zástupca oprávneného. Exekučný titul, predložený oprávneným bol zároveň opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti.
14. Súd k dôvodu, ktorý povinný namietal vo svojom návrhu na úvod konštatuje, že je nutné mu prisvedčiť, nakoľko všeobecným predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia je existencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu ako podkladu tohto výkonu, vydaného na to oprávneným orgánom, ktoré má potrebnú formu a obsah a ktoré ukladá určitému subjektu povinnosť niečo plniť. Počas celého priebehu exekúcie sa súd zaoberá okrem iného aj tým, či je exekučný titul z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné, a to ako formálne (z pohľadu právneho prepisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané) tak aj materiálne (z hľadiska obsahových náležitostí reflektujúcich určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť v označení subjektov práv a povinností, vrátane určenia povinnosti, ktorá sa má vykonať). Vykonateľnosť (v jednote oboch jej stránok, materiálnej aj formálnej) je možné stotožniť s vlastnosťou exekučného titulu, ktorá ho robí spôsobilým na výkon exekúcie. Ak exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu konania zistí, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, nebolo ku dňu nariadenia exekúcie vykonateľné, exekúciu musí zastaviť. Bolo teda povinnosťou exekučného súdu dôsledne sa zaoberať obranou povinného, že exekučný titul mu nebol účinne doručený, keďže prípadné preukázanie tejto skutočnosti by nutne muselo viesť k záveru o nevykonateľnosti exekučného titulu ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie a následne k zastaveniu exekúcie (k tomu porovnaj napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 203/2018 zo dňa 07. 08. 2018, nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II.ÚS 803/13 zo dňa 27. 6. 2013).
15. Ak je podkladom pre výkon exekúcie rozhodnutie súdu podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučný súd pri posúdení jeho vykonateľnosti vychádza z potvrdenia o jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorým exekučný titul opatrí súd, ktorý rozhodoval ako súd prvého stupňa (§ 46 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku). Prvostupňový súd pri tom vychádza z údajov vyznačených na doručenke k exekučnému titulu, ktorá je verejnou listinou (§ 111 ods. 1 CSP). Konštatované potvrdenie o vykonateľnosti exekučného titulu nemá povahu rozhodnutia, ktorým by bol exekučný súd viazaný. Preto si exekučný súd môže sám posúdiť otázku právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu a vykonať potrebné šetrenia v prípade, ak vyvstanú pochybnosti o správnom vyznačení údajov na doložke právoplatnosti a vykonateľnosti viažucej sa k predloženému exekučnému titulu.
16. V tejto súvislosti súd v reakcii na obranu povinného proti exekúcii ďalej pripomína, že právna úprava doručovania v civilnom sporovom konaní plní veľmi významnú funkciu. Súd totiž môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že účastníci dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu v konaní, použitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdnom ustanovenej lehote. Obzvlášť doručovanie súdnych rozhodnutí vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci, a následne i pre nadobudnutie vykonateľnosti takéhoto súdneho rozhodnutia. Ak nebola súdna písomnosť doručená správne, podľa predpisov upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, a toto rozhodnutie potom právoplatnosť nadobudnúť nemôže. Podľa § 110 ods. 1 CSP, ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj strane, ak strana má osobne v konaní niečo vykonať alebo ak o tom súd rozhodne s ohľadom na povahu veci. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku, ako aj procesné poučenia vydané súdom sa doručujú iba zástupcovi. Ak má potom strana zástupcu pre celé konanie, doručovanie len strane sporu je neúčinné.
17. Z pripojeného spisu z Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXC/XX/XXXX exekučný súd zistil, že dňa 19.07. 2018 splnomocnil v konaní vedeným Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. XXC/XX/ XXXX na svoje zastupovanie JUDr. Felixa Neupauera, advokáta, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, ktorému však podľa povinného tvrdení nebolo zo strany súdu konajúceho v základnom konaní doručovaný exekučný titul - uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXC/XX/XXXX zo dňa 01.03.2021. Povinný preto namieta, že exekučný titul mu nebol účinne doručený, pretože nebol doručovaný jeho splnomocnenému advokátovi (§ 110 CSP).
18. Z obsahu spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXC/XX/XXXX súd zistil, že povinný udelil plnomocenstvo na jeho zastupovanie v konaní vedeným týmto súdom pod sp. zn. XXC/XX/ XXXX JUDr. Felixovi Neupauerovi na zastupovanie v súdnom (alternatívne upomínacom) konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica, sp. zn. XXUp/XXX/XXXX, v právnej veci oprávneného (žalobcu) D. P. a povinný (žalovaný) KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, ako aj v ďalších a nasledujúcich súdnych konaniach (súd bude strany sporu vystupujúcich v konaní pred týmto súdom, kde oprávnený vystupoval v procesnej pozícii žalobcu a povinný v procesnej pozícii žalovanej strany, označovať podľa ich procesného postavenia v exekučnom konaní). Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXC/XX/XXXX zo dňa 01.03.2021 súd uložil povinnému povinnosť zaplatiť oprávnenému trovy prvostupňového konania vo výške 726,11 eur a výšku náhrady trov odvolacieho konania oprávneného vo výške 99,22 eur, jej prijímateľom je právny zástupca oprávneného. Toto uznesenie podľa doručenky bolo doručované priamo povinnému, nie jeho právnemu zástupcovi. Podľa doložky vytvorenej Okresným súdom Banská Bystrica k tomuto uzneseniu, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 03. 2021.
19. Zo skutočností zistených exekučným súdom zo spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXC/XX/XXXX preto nepochybne vyplýva, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným dňa 26.05.2021 uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 14C/65/2018 zo dňa 01.03.2021 nenadobudlo vykonateľnosť, a netvoril tak spôsobilý podklad pre vedenie exekúcie na majetok povinného, keďže lehota na dobrovoľné splnenie povinnosti, ktorá bola povinnému týmto rozhodnutím uložená povinnému ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie logicky ani nemohla uplynúť. Vedenie exekúcie na podklade takéhoto exekučného titulu by bolo v rozpore s účelom exekučného konania, ktorým je nútený výkon exekučného titulu pre prípad, že subjekt povinnosti si odmieta svoju judikovanú povinnosť voči osobe oprávnenej splniť dobrovoľne.
20. V zmysle § 48 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie môže byť zo strany osoby oprávnenej podaný až vtedy, ak povinný dobrovoľne (riadne a včas) nesplní, čo mu ukladá exekučný titul. Celá právna úprava vykonávacieho konania smeruje k tomu, že predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu musia byť splnené ku dňu, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 48 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Exekučného poriadku). Právna náuka aj súdna prax exekučného súdu sú preto jednotné v názore, že podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súd skúma ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie. Tomuto záveru nasvedčuje napríklad aj skutočnosť, že pri exekúcii na peňažné plnenie sa jednotlivé pohľadávky voči veriteľovi uspokojujú podľa svojho poradia (k tomu porovnaj napr. § 72 ods. 3 Exekučného poriadku). Prípadné nadobudnutie vykonateľnosti exekučného titulu až v priebehu exekučného konania nezodpovedá zákonným požiadavkám na výkon exekúcie a na viac môže viesť k neoprávnenej výhode na strane oprávneného pri uspokojovaní svojej pohľadávky oproti iným veriteľom, ktorí návrh na vykonanie exekúcie podali až po tom, čo sa ich titul stal vykonateľným. Je preto vylúčené, aby exekučný titul nadobudol spôsobilosť tvoriť podklad pre vedenie exekúcie až počas exekučného konania.
21. Udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá prekážku res iudicata pre rozhodnutie exekučného súdu, ktoré v neskoršom štádiu exekučného konania založí na právnom závere, že exekučný titul pripojený k návrhu na vykonanie exekúcie nebol ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie vykonateľný. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach v iných právnych veciach uviedol, že exekučný súd má povinnosť počas celého exekučného konania skúmať, či sa vykonanie exekúcie navrhlo na podklade vykonateľného exekučného titulu (pozri napr. sp. zn. 1 Cdo 52/2010, 2 Cdo 269/2012, 3 Cdo 210/2011, 4 Cdo 52/2012, 5 Cdo 42/2012, 6 Cdo 135/2012 a 7 Cdo 162/2011). Podľa judikátu R 58/1997 súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i
bez návrhu zastavená. Oprávnenie exekučného súdu kedykoľvek preskúmavať prípustnosť exekúcie (teda nielen pred vydaním poverenia) plne korešponduje so zámerom zákonodarcu viesť exekúciu len v prospech toho, kto je oprávnený ku ňu začatia exekučného konania požadovať plnenie z exekučného titulu, teda v danom prípade v prospech toho, kto k návrhu na vykonanie exekúcie pripojí aj spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ má byť súd garantom zákonného vedenia exekúcie, túto povinnosť nemôže realizovať inak, než dodatočným zastavením exekúcie pre nespôsobilosť exekučného titulu (k tomu porovnaj napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 203/2018 zo dňa 07. 08. 2018, nález Ústavního soudu ČR sp. zn. II.ÚS 803/13 zo dňa 27. 6. 2013, uznesenie Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 20 Cdo 3331/2017 zo dňa 15. 8. 2017 a iné).
22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a v súlade s ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil exekúciu v celosti, nakoľko sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
23. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 197 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami.
25. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
26. Podľa § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
27. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
28. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
29. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu
30. Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
31. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
32. Podľa § 199e vety prvej Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
33. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
34. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
35. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že náhrada trov konania, a to nielen v základnom konaní, ale aj v konaní vykonávacom, sa riadi princípom úspechu vo veci, resp. princípom zodpovednosti za zavinenie. Exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu a zároveň jeho druhým, fakultatívnym štádiom. Exekučný poriadok v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného konania - trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu (§ 195 Exekučného poriadku). Táto špeciálna právna úprava trov v Exekučnom poriadku zároveň neupravuje dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, ako je to v podmienkach civilného sporového konania, ale exekučný súd rozhoduje súčasne nielen o nároku na náhradu trov exekučného konania, ale aj o ich výške (§ 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku).
36. Povinný si v návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil aj náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 87,84 eur (in concreto trovy právneho zastúpenia povinného za dva úkony právnej služby po 25,73 eur, dva režijné paušály po 10,87 eur a DPH vo výške 14,64 eur). Ustanovenie § 199d ods. 2 Exekučného poriadku umožňuje priznať v prípade úspechu v podobe zastavenia exekúcie povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov v prípade, ak podal súdu návrh na ich priznanie a súčasne súd exekúciu zastavil z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. Súčasne pre úplnosť konštatuje, že v danom prípade nebola splnená ani druhá podmienka priznania nároku na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie oprávnenému, ktorým je existencia dôvodu zastavenia exekúcie, ktorý je možné oprávnenému pričítať. Pokiaľ podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie na podklade potvrdenia o formálnej vykonateľnosti exekučného titulu (resp. na podklade dôvery v akt súdnej moci), pričom až neskoršie zistenia o neúčinnom doručení exekučného titulu viedli k zastaveniu exekúcie, nie je možné mu pripísať zavinenie na zastavení exekúcie a uložiť mu vo vzťahu k povinnému povinnosť náhrady jeho nákladov. Súd preto podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku a contrario povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
37. Oprávnený si uplatnil za vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie ako úkon právnej služby spolu s vykonanými predchádzajúcimi úkonmi právnej služby. Základ pre určenie hodnoty úkonu právnej služby v exekučnom konaní je celková vymáhaná suma, a to istina vo výške 825,33 eur. Jeden úkon právnej služby v exekučnom konaní, už krátený o polovicu v zmysle § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb je 43,91 eur s DPH vrátane režijného paušálu [(51,45 eur + 20% DPH)/ 2 + (10,87+20% DPH)]. V exekučnom konaní boli vykonané tri úkony právnej služby: (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na začatie exekučného konania, vyjadrenie k návrhu) teda trovy doterajšieho právneho zastúpenia v exekučnom konaní spolu vo výške 131,73 eur. Aj exekučné konanie sa spravuje princípom úspechu vo veci resp. princípom zodpovednosti za zavinenie, a preto nárok na náhradu trov exekučného konania v zásade môže vzniknúť len oprávnenému, alebo len povinnému. V danom prípade oprávnenému nemožno pričítať procesný úspech, nemohol mu preto voči povinnému, ktorý sa vo vzťahu k nemu nachádza v protichodnom procesnom postavení, vzniknúť nárok na náhradu trov konania. V zmysle procesnej teórie je výrok súdu, že účastník nemá na náhradu trov konania právo, v zásade nadbytočný.
38. V otázke trov exekúcie súd uvádza, že nárok na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora vzniká okamihom doručenia poverenia na vykonanie exekúcie (§ 51 ods. 1 Exekučného poriadku) bez rozdielu, či táto exekúcia začala alebo nezačala oprávnene. Súd ďalej konštatuje, že k ukončeniu exekúciu nenastalo splnením vymáhaného nároku zo strany povinného podľa § 61o ods. 1 Exekučného poriadku, ale jej zastavením zo strany súdu. V prípadoch, keď dochádza k ukončeniu exekúcie z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie nároku povinným, je to oprávnený, ktorý v zmysle § 199c ods. 2 v spojení s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku platí vzniknuté trovy exekúcie.
39. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 27.marca 2017, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „Vyhláška“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
40. Podľa § 21 ods. 2 veta prvá Vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.
41. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
42. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
43. Súdny exekútor si na základe vyúčtovania trov exekúcie uplatnil trovy exekúcie vo výške 36 eur, ktoré pozostávajú z náhrady paušálnych výdavkov vo výške 30 eur a 20 % DPH vo výške 6 eur.
44. K nároku na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora súd vo všeobecnosti uvádza, že spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi v takomto prípade patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená osobitnou vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Keďže dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že oprávnený podal návrh na začatie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie nenadobudol vykonateľnosť, možno konštatovať, že dôvod zastavenia exekúcie je možné pričítať práve oprávnenému.
45. Súd konanie zastavil z dôvodu, ktorý existoval už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, podľa § 22 ods. 1, ods. 2 vyhlášky tak poverenému súdnemu exekútorovi patrí náhrada výdavkov vo výške 36 eur, ktorá pozostáva z náhrady paušálnych výdavkov vo výške 30 eur (50% zo sumy 60 eur) a DPH v sume 6 eur. Súd súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov navýšil o 20 % DPH, keďže súdny exekútor je evidovaný v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty zverejnenom Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Súd odkazujúc na svoj predchádzajúci výklad o zavinení oprávneného na zastavení exekúcie zaviazal na úhradu týchto trov oprávneného, keďže exekúcia sa ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a súčasne ide o dôvod, ktorý možno v časti nároku súdneho exekútora na úhradu jeho trov v tomto konaní podľa §199c ods. 1 Exekučného poriadku oprávnenému pričítať.
46. Záverom súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni tomu, aby oprávnený opätovne podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXC/XX/XXXX zo dňa 01.03.2021, a na základe už správne vyznačenej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti (za podmienky, že si povinný svoju judikovanú povinnosť voči nemu nesplní riadne a včas, teda v lehote a vo výške určenej týmto súdnym rozhodnutím).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.