Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/11/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej R., a.s., so sídlom

v K., IČO: X., zastúpenej JUDr. M. T., advokátom, s.r.o., Z., povinnej L. R., bývajúcej v B.,

o vymoženie 27,55 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn.

, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 24. augusta

2011 sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoţenie

27,55 Eur s príslušenstvom. Povinnosť povinnej zaplatiť jej túto sumu preukazovala

rozhodcovským rozsudkom Arbitráţneho súdu Košice z 8. marca 2010 sp. zn. .

Súdny exekútor následne v zmysle o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len

„Exekučný poriadok“) poţiadal Okresný súd Topoľčany o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie.

Okresný súd Topoľčany uznesením z 18. apríla 2011 č.k. -30 zamietol

ţiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie

2

odôvodnil ustanoveniami Exekučného poriadku, ,

Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“), , aţ 6,

ods. 1, 2 , , 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, bodom 1 písm. e/, q/ prílohy

označenej Smernice a . Preskúmaním poistnej zmluvy číslo X. z

22. januára 2007 a všeobecnými poistnými podmienkami dospel k záveru, ţe medzi

účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa musí pouţiť spotrebiteľské právo.

Vzhľadom na to rozhodcovskú doloţku podrobil súdnej kontrole podľa kritérií, na ktorých

je zaloţený inštitút neprijateľnej (nekalej) podmienky (dojednania, poţiadavky)

spotrebiteľskej zmluvy. Dospel k záveru, ţe rozhodcovská doloţka začlenená medzi

podmienky štandardnej (formulárovej) zmluvy, teda v rámci oprávnených vopred

pripravených zmluvných dojednaní spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej

spotrebiteľskej zmluvy a preto takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom

( ).

Krajský súd v Nitre na odvolanie oprávnenej uznesením z 24. augusta 2011 sp. zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ( ).

Stotoţnil sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení okresného súdu, na ktoré

poukázal. K dovolateľkou namietaným skutočnostiam dodal, ţe v zmysle § 45 zák.

č. exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako

keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v označenom

ustanovení. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň povinný posudzovať, či rozhodcovský

rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemoţné, právom nedovolené

alebo odporuje dobrým mravom, Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia

odvolací súd uviedol, ţe bez ohľadu na formu ako aj znenie rozhodcovskej doloţky

uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné rozhodcovskú doloţku

povaţovať za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa, a to vtedy,

ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom

a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre

daný prípad. Odvolací súd sa nestotoţnil s odvolateľkou namietanou individuálnosťou

dojednania rozhodcovskej doloţky, nakoľko rozhodcovská doloţka je súčasťou vopred

3

pripraveného formulára, ktorý odvolateľ pouţíva vo vzťahu k neurčitému počtu osôb. Okrem

iného dojednanou rozhodcovskou doloţkou bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené čl. 46

ods. 1 , pretoţe rozhodcovská doloţka mu bránila uplatniť

a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým

došlo k zneuţitiu práv dodávateľom. Vzhľadom k tomu, ţe rozhodcovská doloţka

je neprijateľná podmienka, je potrebné na ňu aplikovať ,

z ktorého vyplýva, ţe rozhodcovská doloţka ako neprijateľná podmienka je neplatná, a preto

na základe nej rozhodcovský súd nemal vydať predmetný exekučný titul, t.j. rozhodcovský

rozsudok. Uvedený rozhodcovský rozsudok nemôţe byť podkladom pre vykonanie exekúcie,

na základe čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie ,

uţ v štádiu rozhodovania o ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená. Prípustnosť

dovolania vyvodzovala z ustanovenia , a ako dovolací dôvod inú vadu

majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a tieţ

nesprávne právne posúdenie veci ( ). Ţiadala zrušiť dovolaním

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tieţ ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa

a vec vrátiť Okresnému súdu Topoľčany na ďalšie konanie. Procesnú vadu podľa § 237

písm. a/ vyvodzovala z toho, ţe všeobecné súdy nemajú vo vzťahu k rozhodnutiam

rozhodcovského súdu postavenie odvolacích súdov a v zásade nie sú oprávnené vecne

preskúmať rozhodcovské rozsudky po vecnej či právnej stránke. Ustanovenie § 45 ods. 1

písm. c/ umoţňuje exekučnému súdu vecne preskúmať správnosť

výroku rozhodnutia, a to taxatívne iba pre rozpor plnenia priznaného výrokom

rozhodcovského rozsudku so zákonom, dobrými mravmi alebo z hľadiska, či plnenie nie

je objektívne nemoţné. V takýchto prípadoch prichádza do úvahy zastavenie exekučného

konania, nie však zamietnutie ţiadosti o poverenie na vykonanie exekúcie. Okrem toho

oprávnená namietala, ţe súdy jej odňali moţnosť pred súdom konať ( ).

I keď sa v exekučných konaniach vo všeobecnosti pojednávania nenariaďujú, dokazovanie

sa nevykonáva. V prejednávanej veci však súdy pre účely vykonali

dokazovanie, no ani jeden z dvoch súdov pojednávanie nenariadil. Listiny, ktoré mali podľa

názorov oboch súdov pre prípad podstatný význam, súdy neprečítali a ani neoboznámili ich

4

obsah. Tým jej odňali moţnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, čím jej odňali moţnosť

konať pred súdom, vyvrátiť alebo oslabiť právny názor, ktorý je základom pre rozhodnutie

oboch súdov. Podľa jej názoru rozhodnutie odvolacieho súdu nespĺňa náleţitosti uvedené

, keď sa náleţite nevyporiadal s námietkami oprávnenej uvedenými

v odvolaní. Podľa ustálenej súdnej praxe nedostatok riadneho odôvodnenia odporuje § 157

ods. 2 a zakladá tak dovolací dôvod podľa Mala tieţ za to, ţe tým,

ţe súd prvého stupňa zamietol ţiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, hoci pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky, došlo

k porušeniu a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, lebo takýmto rozhodnutím sa jej exekučnom konaní

odoprelo právo na výkon vykonateľného rozhodnutia. Ide tak o vadu konania spočívajúcu

v odňatí moţnosti oprávnenej konať pred súdom. Dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2

písm. b/ vyvodzovala zo skutočnosti, ţe si súdy niţších súdov nevyţiadali spisové

podklady od Arbitráţneho súdu Košice, a tieţ ţe uznesenie odvolacieho súdu

je nepreskúmateľné. Podľa jej názoru spočíva nesprávne právne posúdenie veci oboma súdmi

v tom, ţe pouţité ustanovenie Exekučného poriadku a

nesprávne právne vyloţili a preto ich vo vzájomných súvislostiach na daný skutkový stav

aj nesprávne aplikovali.

Povinná sa k dovolaniu oprávnenej písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podala včas oprávnená zastúpená advokátom ( veta druhá ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu

5

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky

ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd svojim uznesením potvrdil uznesenie

súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému

v ustanovení aţ c/ Dovolanie oprávnenej preto podľa

a 2 nie je prípustné.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmanej veci prichádzalo do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku

aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ak je konanie postihnuté niektorou

z vád uvedených v , moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým

je inak dovolanie procesne neprípustné. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

6

Dovolateľka v dovolaní namietala, ţe v danom prípade sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov ( ).

Podľa v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú

spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,

obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú

a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia v občianskom súdnom konaní súdy (okrem

iného) preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len

ak to ustanovuje zákon ( ).

Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou podmienkou konania, ktorá

má za následok, ţe súd nemôţe vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť

a vec postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je

daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.

V danom prípade dovolateľka procesnú vadu konania uvedenú v

nevyvodzuje z toho, ţe súdy vôbec nemali konať a rozhodovať ich právomoc v exekučnom

konaní nepopiera. Vyčíta im, ţe v rozpore so zákonom preskúmali rozhodcovský rozsudok

po vecnej stránke, i keď všeobecné súdy včítane exekučného súdu nemajú postavenie

odvolacích súdov a nie sú oprávnené preskúmať rozhodcovské rozsudky z hľadiska vecnej

a právnej stránky. Dovolateľka tak namieta, ţe rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnej

aplikácii a interpretácii ustanovení zákona. Ide tak o námietku inú, ktorú dovolateľka uvádza

vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti záverov súdov oboch stupňov

(ich právneho posúdenia veci), na ktorých záveroch zaloţili svoje rozhodnutia.

Dovolateľkou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v exekučnom konaní.

Rozhodovanie súdov v takomto konaní vyplýva priamo zo zákona (napr. § 29, § 38 ods. 3,

§ 34 ods. 1 Exekučného poriadku). Ani samotná dovolateľka (ako uţ bolo vyššie uvedené)

vadu konania uvedenú v nevyvodzuje z toho, ţe súdy vôbec nemali

konať, teda ich právomoc konať v exekučnom konaní nepopiera.

V prejednávanej veci je nepochybné, ţe súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí do ich

právomoci a preto nie je opodstatnená námietka dovolateľky o existencii vady konania

v zmysle

Dovolateľka tieţ namietala, ţe súdy jej odňali moţnosť pred súdom konať v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia

je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi

odníme moţnosť pred ním konať a uplatňovať a realizovať oprávnenia účastníka občianskeho

súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Dovolateľka tvrdí, ţe k procesnej vade uvedenej v došlo tým, ţe

súdy vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania a teda bez jej

účasti. Rovnako im vytýka, ţe v súvislosti s tým jej znemoţnili vyjadriť sa k vykonaným

dôkazom.

V preskúmavanej veci dospelo exekučné konanie do štádia posudzovania podmienok

splnenia tých zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí

exekútora vykonaním exekúcie. Dovolaním je napadnuté rozhodnutie vydané v tomto štádiu

exekučného konania.

Po podaní ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd

preskúmava ţiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul

z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie

má všetky náleţitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doloţkou)

o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný

osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania

v zmysle V štádiu, pri ktorom súd skúma, či ţiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie

sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení

oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd

nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach

aţ ) – postačujúce je totiţ, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne

osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho zaloţených listín. Vzhľadom

na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia

podmienok konania a predpokladov pre vyhovenie ţiadosti súdneho exekútora o poverenie

na vykonanie exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní za prítomnosti oprávneného

a povinného.

Ak teda dovolateľka vyvodzuje existenciu procesnej vady konania v zmysle § 237

písm. f/ z toho, ţe súdy vykonali „dokazovanie“ bez nariadenia pojednávania a v jej

neprítomnosti ide o námietku neopodstatnenú. Namietaným postupom súdov nebola

oprávnenej znemoţnená realizácia jej procesných oprávnení.

Podľa názoru dovolateľky uznesenie odvolacieho súdu nebolo riadne odôvodnené

a preto odporuje ustanoveniu Uvedený nedostatok zakladá dovolací dôvod

v zmysle

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čo sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

9

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Je nepochybné, ţe jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo účastníka

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď

na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany

(). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného

súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak

s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (, , ,

, ).

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

v ustanovení dáva odvolaciemu súdu

moţnosť v prípade, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje v odôvodnením napadnutého

rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

V preskúmavanej veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších

stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré oprávnenou predloţené

listiny preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nesplnení

podmienok pre vyhovenie ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zrozumiteľne a v značnom rozsahu vysvetlil. Odvolací súd sa stotoţnil s dôvodmi

10

rozhodnutia súdu prvého stupňa, sám na zdôraznenie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa

uviedol ďalšie argumenty a tieţ vysvetlil, prečo sa nestotoţnil s námietkami oprávnenej

uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď

na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany oprávnenej, keď v dostatočnom

rozsahu zodpovedalo, prečo nemohlo byť vyhovené ţiadosti poţadovanej súdnym

exekútorom. Okolnosť, ţe táto odpoveď neúspešnú oprávnenú neuspokojuje, neznamená,

ţe odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle ;

za odňatie moţnosti konať pred súdom v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací

súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či poţiadaviek oprávnenej.

Moţno zhrnúť, ţe z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu

nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho

súdu skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

a ; odôvodnenie dovolaním napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu ako celok poţiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia

spĺňa.

Dovolateľkou namietané, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci a tieţ, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci (, ) sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi,

samotné ale prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho

súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti

kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky

prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému prieskumu a preto

ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Keďţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia

a dovolacím súdom neboli zistené ani vady konania v zmysle Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie oprávnenej v súlade s v spojení

11

s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s pouţitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre pouţitie

ods. 2 tohto ustanovenia, keďţe povinnej v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy

nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. februára 2012

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková