Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/273/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne R. G., bývajúcej

v B., zastúpenej Mgr. V. Š., advokátom v B., proti ţalovanej Slovenskej republike, za ktorú

koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné nám.

č. 13, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. mája 2013 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 16. februára 2012 č.k. -90

konštatoval, ţe nesprávnym úradným postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky pri vybavovaní sťaţnosti ţalobkyne z 21. februára 2007 č. X., ktorou sa domáhala

prešetrenia nečinnosti Slovenskej komory exekútorov pri vybavovaní jej sťaţnosti na činnosť

súdneho exekútora č. X., boli porušené práva ţalobkyne na vybavenie sťaţnosti bez prieťahov

a na inú právnu ochranu. Vo zvyšku návrh ţalobkyne na zaplatenie sumy vo výške 3 300 €

s príslušenstvom, titulom náhrady nemajetkovej ujmy, zamietol a ţiadnemu z účastníkov

nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, ţe v konaní bolo

preukázané, ţe boli splnené všetky zákonné podmienky pre priznanie nároku ţalobkyne na

určenie, ţe nesprávnym úradným postupom Ministerstva spravodlivosti SR pri vybavovaní

sťaţnosti ţalobkyne z 21. februára 2007 č. X., boli porušené jej práva na vybavenie sťaţnosti

bez prieťahov a na inú právnu ochranu. Pokiaľ sa ţalobkyňa domáhala zaplatenia

nemajetkovej ujmy vo výške 3 300 €, okresný súd uviedol, ţe pri skúmaní predpokladov

zodpovednosti za ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je treba postupovať podľa

ustanovení , keď účelom poskytnutia primeraného

2

zadosťučinenia je poskytnúť fyzickej osobe za neoprávnený zásah do jej osobných práv

primerané zadosťučinenie. Konštatoval, ţe došlo síce k porušeniu práva ţalobkyne, ale táto

nepreukázala, ţe v dôsledku nesprávneho úradného postupu jej bola spôsobená nemajetková

ujma. V súvislosti s nárokom na priznanie nemajetkovej ujmy nepreukázala, ţe v dôsledku

nesprávneho úradného postupu došlo v značnej miere k zníţeniu jej dôstojnosti a váţnosti

v spoločnosti. Ţalobkyňa tieţ nepreukázala, ţe vytýkaným nesprávnym úradným

postupom zo strany Ministerstva spravodlivosti SR došlo k negatívnym následkom

v súkromnom ţivote a spoločenskom uplatnení. S ohľadom na uvedené súd prvého stupňa

uzavrel, ţe ţalobkyňa v konaní nepreukázala dôvodnosť uplatnenej náhrady nemajetkovej

ujmy, keď nepreukázala rozsah nepriaznivých následkov, ktoré jej mali v súvislosti

s nesprávnym úradným postupom Ministerstva spravodlivosti SR pri vybavovaní sťaţnosti

vzniknúť. Samotná skutočnosť, ţe pri vybavovaní jej sťaţnosti z 21. februára 2007 došlo

k prieťahom, ktoré vyvolali u ţalobkyne stav právnej neistoty a došlo k porušeniu zákona

č. o sťaţnostiach ešte sama osebe nezakladá ţalobkyni nárok na nemajetkovú

ujmu. So zreteľom na uvedené návrh ţalobkyne v časti uplatnenej náhrady nemajetkovej

ujmy zamietol, keď mal za to, ţe konštatovanie, ţe došlo k nesprávnemu úradnému postupu

Ministerstva spravodlivosti SR pri vybavovaní sťaţnosti ţalobkyne, je vzhľadom na okolnosti

prípadu postačujúce. O náhrade trov konania rozhodol podľa , keď

ţalobkyňa mala vo veci len čiastočný úspech.

Na odvolanie ţalobkyne a ţalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 28. mája

2013 č.k. -127 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Vyslovil, ţe ţiadny

z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodení uviedol, ţe

nečinnosť orgánu verejnej moci či zbytočné prieťahy v konaní nepochybne znamenajú samé

osebe pre poškodeného určitú imateriálnu ujmu, to však ale poškodeného nezbavuje

povinnosti preukázať, v prípade uplatňovania jej peňaţnej náhrady, vznik tejto nemajetkovej

ujmy v jednotlivých oblastiach ţivota, ako aj to, ţe iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočne účinným a efektívnym prostriedkom na vyváţenie či zmiernenie tejto

vzniknutej ujmy. Hoci aj v dôsledku neprimerane dlhotrvajúceho konania moţno ujmu

spočívajúcu v neistote poškodeného ohľadne výsledku konania predpokladať, je ale uţ

predmetom ďalšieho dokazovania posudzovanie, či ide o ujmu nepatrnú alebo značnú, kedy je

na poškodenom, aby svoje tvrdenia o existencii takých relevantných skutočností, ktoré

umocňujú hĺbku zásahu alebo významne ovplyvňujú jeho ţivotnú situáciu, v konaní

hodnoverne preukázal. Pri posudzovaní intenzity zásahu je za určujúce hľadisko potrebné

3

povaţovať charakter konania, v ktorom ujma vznikla, keďţe ujma vzniknutá v ne/sporovom

konaní môţe byť iná, ako ujma vzniknutá v exekučnom konaní a rovnako treba rozlišovať

medzi konaním civilným, trestným či správnym a napokon treba vziať osobitne na zreteľ aj

predmet konania z hľadiska jeho významu pre účastníka konania (trestné konanie, konanie

starostlivosti o maloletých, o osobnom stave, pracovnoprávne spory, konania týkajúce sa

ţivota a zdravia) a ochrany akých práv či právom chránených záujmov sa v ňom dovoláva,

s prihliadnutím aj na jeho osobné pomery či iné konkrétne skutkové okolnosti kaţdého

individuálneho prípadu (vysoký vek, zdravotný stav a pod.); zvýšený význam predmetu

konania pre osobu poškodeného musí táto osoba v konaní spoľahlivo doloţiť. Uviedol, ţe súd

prvého stupňa tak vychádzal zo správneho právneho názoru, ţe nesprávny úradný postup pri

vybavovaní sťaţnosti ţalobkyne zo strany Ministerstva spravodlivosti SR nemoţno

povaţovať bez ďalšieho za konanie, v dôsledku ktorého by ţalobkyni prináleţal nárok

na peňaţnú náhradu nemajetkovej ujmy, a správne tak zameral svoje dokazovanie

na zisťovanie, či v dôsledku nevybavenia sťaţnosti ţalobkyne v zákonnej lehote, došlo

v značnej miere k zníţeniu dôstojnosti a váţnosti ţalobkyne v spoločnosti a či vytýkaným

nesprávnym úradným postupom zo strany Ministerstva spravodlivosti SR došlo k negatívnym

následkom v jej súkromnom ţivote a spoločenskom uplatnení. Odvolací súd ďalej uviedol, ţe

na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k správnemu

záveru, ţe ţalobkyňa v konaní dostatočne spoľahlivo nepreukázala dôvodnosť uplatnenej

peňaţnej náhrady nemajetkovej ujmy, keď náleţite nepreukázala rozsah nepriaznivých

následkov, ktoré jej mali, v súvislosti s nesprávnym úradným postupom Ministerstva

spravodlivosti SR pri vybavovaní sťaţnosti vzniknúť, a jej všeobecné tvrdenia v tomto smere

tak zostali v konaní dôkazne nepodloţené. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol

odvolací súd v mysle a

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Uviedla, ţe

odvolací súd sa svojou poţiadavkou na preukazovanie akýchsi nepriaznivých následkov

nesprávneho úradného postupu úplne odchýlil od zmyslu a účelu právnej úpravy, judikatúry

Ústavného súdu Slovenskej republiky, pričom aplikoval poţiadavku, ktorá v právnom

poriadku neexistuje. Uviedla, ţe Z.z ani judikatúra Ústavného súdu

Slovenskej republiky nepoţadujú preukazovanie sekundárnych následkov ujmy na právach,

preto je poţiadavka odvolacieho súdu, aby ich ţalobkyňa preukázala nezákonná. Odvolací súd

teda podľa názoru dovolateľky ustanovenia aplikoval v rozpore s ich

účelom a zmyslom. Namietala aj správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania,

keď ţalobkyni odvolací súd náhradu trov nepriznal vôbec, napriek tomu, ţe so svojím

návrhom ako takým bola úspešná, nebola jej iba priznaná náhrada nemajetkovej ujmy

v peniazoch. Namietala nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

Poznamenala, ţe ide o vady konania takej intenzity, ţe ich dôsledkom je porušenie práva

ţalobkyne na súdnu ochranu garantovaného SR, čoho dôsledkom je vada

rozsudku v zmysle Poukázala na početnú judikatúru Ústavného súdu

Slovenskej republiky, Českej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva.

Ţalovaná sa k dovolaniu ţalobkyne písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), riadne zastúpená (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

voči ktorému takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba

odmietnuť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V preskúmavanej veci dovolateľka napadla rozhodnutie odvolacieho súdu vydané

vo forme rozsudku, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené

v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa neprichádza do úvahy.

Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom

by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,

pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku

ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

podľa § 153 ods. 3 a 4.

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení ,

moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta

druhá ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v aţ g/ ,

dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto

zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie

návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníkovi pred súdom konať alebo rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom

nesprávne obsadeným.

Dovolateľka existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/

netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd

osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdov nebola dovolateľke odňatá moţnosť konať

pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv

účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva.

Z obsahu dovolania moţno vyvodiť, ţe dovolateľka namietala nedostatok riadneho

odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu ( ), odchýlenie sa

od rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky bez náleţitého odôvodnenia

(zásadný rozpor s judikatúrou ústavného súdu; ) ako aj nesprávnu

aplikáciu a výklad ustanovení zákona č. 514/2013 Z.z. ( )

Pokiaľ ţalobkyňa namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, treba uviesť, ţe právo na určitú kvalitu súdneho

6

konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky totiţ

vyplýva, ţe tak základné právo podľa ako aj právo podľa

Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania

a odôvodnenie rozhodnutia (); právo na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.

Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, ţe všeobecné súdy zistia skutkový stav

a po výklade a pouţití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, ţe ich skutkové a právne

závery nie sú svojvoľné, neudrţateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov;

ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej

republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, ţe nezávislosť rozhodovania

všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom

a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho

a spravodlivého procesu, ako vyplýva i z a nasl. a Dohovoru. Jedným

z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces ( ,

čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu,

presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náleţite odôvodniť (§ 132

a m.m. ), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia

( ) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri

hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by

mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tieţ na jeho

celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako

ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj

laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.

Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby

bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ;

obdobne napr. , , , , ).

Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného

súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe

majú význam pre rozhodnutie (, , obdobne Kraska c/a Švajčiarsko

z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo

upravená v Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (

). Vo svojej ustálenej judikatúre ústavný súd zdôraznil, ţe odôvodnenia rozhodnutí

prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemoţno posudzovať izolovane (m.m. ,

, , ), pretoţe prvostupňové a odvolacie konanie

z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (). Tento právny názor

zahŕňa aj poţiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov

(tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré

boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania ().

Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba povaţovať rozsudok všeobecného

súdu aj v situácii, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných

hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 28. februára 2006).

Dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok súdu prvého stupňa (v spojení

s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu v zmysle ) spĺňa vyššie

uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle (,

) a preto ho nemoţno povaţovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne

arbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre

odôvodnenia rozhodnutia, čo platí tak pre rozsudok prvého stupňa ( ), ako aj

pre rozsudok odvolacieho súdu ( ). Súslednosti jednotlivých častí

odôvodnení a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť

i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť; tým však nie je zodpovedaná (ani inak dotknutá)

otázka správnosti právneho posúdenia veci konajúcimi súdmi.

Súdy oboch stupňov jasne a dostatočne vysvetlili právne dôvody, pre ktoré návrh

ţalobkyne na zaplatenie sumy 3 300 € s príslušenstvom titulom náhrady nemajetkovej ujmy

zamietli. Zhodli sa na tom, ţe ţalobkyňa v konaní dostatočne spoľahlivo nepreukázala

dôvodnosť uplatnenej peňaţnej náhrady nemajetkovej ujmy, keď náleţite nepreukázala rozsah

nepriaznivých následkov, ktoré jej mali v súvislosti s nesprávnym úradným postupom

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pri vybavovaní sťaţnosti vzniknúť, a jej

všeobecné tvrdenia v tomto smere zostali v konaní dôkazne nepodloţené. Pokiaľ ţalobkyňa

v odvolacom konaní zotrvala na svojej argumentácii, aj odvolací súd sa stotoţnil s právnym

záverom súdu prvého stupňa o neopodstatnenosti časti ţaloby z uvádzaných dôvodov,

ponúkol dostatočné vysvetlenie toho, prečo z právneho hľadiska nebolo moţné

akceptovať argumentáciu odvolateľky (ţalobkyne).

Pokiaľ ide o námietku zásadného rozporu rozhodnutia odvolacieho súdu s judikatúrou

Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý mal zaloţiť arbitrárnosť rozhodnutia odvolacieho

súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, ţe Ústavný súd Slovenskej republiky

v rámci svojej rozhodovacej činnosti (okrem iného) rozhoduje o porušení základných práv

sťaţovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa z ustanovení čl. 58

ods. 2, SR a ustanovení , a Z.z

o ústavnom súde. Súdy niţšieho stupňa v danej veci ale rozhodovali o nároku ţalobkyne

na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovenia

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Keďţe konania o sťaţnostiach

vo veciach namietania porušenia základných ľudských práv v zmysle SR vedené

na ústavnom súde a konania o ţalobách o náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle zákona

č. vedené na všeobecných súdoch nemoţno stotoţňovať, námietka ţalobkyne

o zásadnom nesúlade rozhodnutia odvolacieho súdu s konštantnou judikatúrou ústavného

súdu je neopodstatnená.

Obsah dovolacích námietok smeroval tieţ k spochybneniu správnosti právneho

posúdenia veci konajúcimi súdmi ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je omyl súdu pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania

moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle (viď uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zverejnené v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003

a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je

relevantným dovolacím dôvodom, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie

(viď ). Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov

však nie je procesnou vadou konania v zmysle lebo (ani prípadné)

nesprávne právne posúdenie veci súdom účastníkovi konania neznemoţní realizáciu ţiadneho

9

jeho procesného oprávnenia (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ).

Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, ţe ţalobkyňa neopodstatnene

namieta, ţe v konaní jej postupom súdu bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ).

Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, ţe prípustnosť dovolania

ţalobkyne nevyplýva z aţ 3 ani z Dovolanie preto odmietol

podľa v spojení s bez toho, aby skúmal

opodstatnenosť dovolateľkou uplatnených dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/ a c/ So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým

rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Rovnako v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením

ods. 1 písm. c/ dovolací súd odmietol aj dovolanie ţalobkyne smerujúce voči výroku

rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania, keďţe touto časťou dovolania napadnuté

rozhodnutie má povahu uznesenia ( ), prípustnosť dovolania proti nemu

vylučuje ustanovenie a ani v tomto prípade dovolací súd nezistil, ţe by

došlo k vade konania v zmysle

Ţalovaná mala v dovolacom konaní úspech, preto jej patrí právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala. Dovolací súd úspešnej ţalovanej

náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe nepodala návrh na ich priznanie (§ 243b

ods. 5 v spojení s , ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. mája 2014

JUDr. Viera Petríková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová