Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Oboer/120/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o.,

so sídlom P., X. B., IČO: X., zastúpeného advokátskou kanceláriou F., s. r. o., so sídlom G.,

X. B., IČO: X., proti povinnému: M., nar. X., bytom Z., X. G., o vymoženie pohľadávky

1 371,57 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. M. so sídlom

Exekútorského úradu v P. B., N., X. P. B. pod sp. zn. EX 1179/2003,vedenej na Okresnom

súde Skalica pod sp. zn. , o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského

súdu v Trnave zo 04. decembra 2012 č. k. -58, takto

rozhodol:

I. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

II. Dovolanie oprávneného o d m i e t a.

III. Povinnému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe

notárskej zápisnice spísanej 30. júla 2003 notárom JUDr. O. so sídlom v Partizánskom pod

2

č. N 2088/2003, NZ 65253/2003 (ďalej len „notárska zápisnica“). Okresný súd Skalica

uvedenej žiadosti vyhovel a súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie.

Okresný súd Skalica uznesením zo 14. septembra 2011 č. k. -23

exekúciu vyhlásil za neprípustnú, následne ju zastavil a oprávnenému uložil povinnosť

zaplatiť súdnemu exekútorovi: JUDr. M. Exekútorský úrad P. B., so sídlom N., X. P. B.

náhradu trov exekúcie v sume 115,73 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka, smernicou Rady č. 93/13/EHS. Uviedol, že exekučným titulom je notárska

zápisnica spísaná na základe splnomocnenia, ktoré si povinný sám nevyjednal, splnomocnenie

na konkrétnu osobu bolo zakotvené v predtlačenej zmluve a povinný nemal možnosť túto

skutočnosť zmeniť. Táto zmluvná podmienka je neprijateľná, jej podpisom si spotrebiteľ

zásadným spôsobom zhoršil svoje zmluvné postavenie. V zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka je takáto neprijateľná podmienka neplatná. Z toho dôvodu notárska zápisnica

obsahujúca neprijateľné podmienky nemôže byť podľa súdu prvého stupňa spôsobilým

exekučným titulom, z ktorého dôvodu súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1

Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Súdnej exekútorke priznal

súd prvého stupňa náhradu trov exekučného konania vo výške 115,73 eur.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, napadnutým

uznesením zo dňa 04. decembra 2012 č. k. -58 uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdil a návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. V odôvodnení rozhodnutia

poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že súd prvého stupňa postupoval

správne, ak z úradnej povinnosti skúmal rozhodcovský rozsudok a dospel k záveru

o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Toto dojednanie je v rozpore s ust. § 52 a nasl.

a s ustanoveniami smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993, prieči

sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

Odvolací súd zdôraznil, že zvláštnym exekučným titulom je notárska zápisnica podľa

ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Notárska zápisnica je titulom spôsobilým

pre výkon rozhodnutia alebo pre výkon exekúcie iba za predpokladu, že bola spísaná

spôsobom a obsahuje náležitosti aké predpokladá ustanovenie § 46 a nasl. Notárskeho

poriadku. Súčasne musí obsahovať právny záväzok s označením oprávnenej a povinnej osoby,

právny dôvod záväzku, predmet plnenia, čas plnenia, údaj o tom, že povinná osoba

3

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice súhlasí. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej

zápisnice je podľa odvolacieho súdu najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako

exekučného titulu. Až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice listinu, ktorá

je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu

je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť

je jeho základným účelom a cieľom. Týmto prejavom vôle povinného sa završuje vznik

exekučného titulu, ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu.

Výlučne len v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý vzhľadom na svoj cieľ a účel

je procesnej povahy sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva

rovnaké právne účinky aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu.

Odvolací súd ďalej poukázal aj na to, že pri posudzovaní vykonateľnosti notárskej

zápisnice ako exekučného titulu a pri posudzovaní vykonateľnosti rozhodnutia súdu podľa

príslušných predpisov procesného práva sa uplatňujú obdobné kritériá. Oprávneného

zastupuje v tomto exekučnom konaní advokát, ktorého substitučný zástupca bol spísať

notársku zápisnicu a vyhlásil uznanie právneho záväzku povinného so súhlasom

s vykonateľnosťou a s exekúciou. Z tejto okolnosti možno podľa odvolacieho súdu vyvodiť,

že v podstate vyhlásenie o uznaní právneho záväzku a o súhlase s vykonateľnosťou alebo

s exekúciou urobil oprávnený a nie povinný. Prieči sa nielen právnemu predpisu, ale podľa

odvolacieho súdu aj zdravému sedliackemu rozumu skutočnosť, že by ten istý právny

zástupca pri výkone rozhodnutia alebo v exekúcií zastupoval oboch účastníkov tohto konania,

teda oprávneného i povinného. Takýto postup nedovoľuje ani etika advokáta.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne

podľa potvrdil.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, ktoré odôvodnil

ustanovením a , že súd rozhodol nad rámec

zverenej právomoci, pretože súdy oboch stupňov nesprávne interpretovali § 58 ods. 1

Exekučného poriadku a a ; ustanovením

, že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, keď súdy oboch stupňov rozhodovali

o materiálnych a formálnych podmienkach vykonateľnosti exekučného titulu v čase, keď už

bolo o nich právoplatne rozhodnuté vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ustanovením

, že súd svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom tým, že

4

súdy s oprávneným nekomunikovali o jeho právnych a skutkových návrhoch, nevzali

na zreteľ jeho námietky proti prejednaniu veci, konali bez nariadenia pojednávania

a dokazovania a nerešpektovali jeho právo, aby jeho právna vec bola „vnútroštátnym súdom

rozhodovaná na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je

po vstupe Slovenskej republiky do EÚ aj výklad práva EÚ“, ustanovením § 241 ods. 2

písm. b/ , že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite

dokazovanie, ustanovením , že rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súdy nesprávne aplikovali

a interpretovali ustanovenia § 44 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 53 ods. 1

, ustanovenia ochrane

spotrebiteľa a tiež Smernice Rady 93/13/EHS. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania a navrhol,

aby dovolací súd rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia.

Taktiež navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil podľa

a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

predložil prejudiciálne otázky:

1/ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny

úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť ho kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne

splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby

v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej

príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy ?

2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie

vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia

s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni reálnej vymožiteľnosti existujúcej pohľadávky

veriteľa voči spotrebiteľovi ?

Uvedený návrh na prerušenie dovolacieho konania dovolateľ odôvodnil tým, že

Súdnemu dvoru EÚ by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce sa

záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníkov

5

konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva

a následnej aplikácie vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky.

Povinný sa k dovolaniu oprávneného nevyjadril.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací

( ) po zistení, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu

podal včas oprávnený zastúpený v súlade s /veta druhá/ najskôr skúmal,

či je dôvodný návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1

písm. c/

Oprávnený v podanom dovolaní navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil podľa

v spojení s a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe

článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky, ktoré sú

uvedené vyššie.

V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že konanie pred Súdnym dvorom EÚ

o predbežnej otázke má povahu osobitného, nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom

Súdny dvor EÚ má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Európskej

únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie,

výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady Európskeho spoločenstva. Toto konanie je

inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretože

Súdny dvor EÚ v ňom vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu

a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu

vo veci samej.

Ustanovenie ukladá povinnosť súdu prerušiť konanie len

vtedy, ak dospel k záveru (rozhodol), že požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej

otázke, pretože je potrebné podať výklad komunitárneho práva, ktorý je rozhodujúci

pre riešenie v danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu

účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru EÚ na vydanie

rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci

aplikuje ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah

právnych noriem Európskej únie. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný

6

výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá žiadnu komunitárnu

relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny. Ak súd pri priebežnom

posudzovaní veci nedospeje k záveru o potrebe výkladu komunitárneho práva, prejednanie

a rozhodnutie veci sudcom vnútroštátneho súdu nezakladá v takom prípade ani procesné vady

konania v zmysle , resp. písm. g/

Vyriešenie právnych otázok nastolených dovolateľom v tomto konaní patrí

do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho rozhodnutia Súdneho

dvora EÚ. Nie sú interpretované právne normy komunitárneho práva, ktorých výkladu

sa dovolateľ domáhal. Podľa názoru dovolacieho súdu nie je otázka výkladu komunitárneho

práva pre riešenie daného prípadu rozhodujúca, preto návrh na prerušenie konania zamietol.

II. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým v zmysle

možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V danej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu.

Podľa dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol

vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/

) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania podľa

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

7

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

V predmetnej veci odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa. Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, nejde ani

o uznesenie uvedené v § 239 ods. 2 písm. b/ a c/. Rovnako na danú vec nemožno aplikovať

ani prípady upravené v Vzhľadom na uvedené prípustnosť dovolania

v zmysle a nie je proti napadnutému uzneseniu daná.

Prípustnosť dovolania oprávneného prichádza do úvahy len, ak by v konaní došlo

k niektorej z procesných vád vymenovaných v až g/ Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu)

a z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania

významný. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád uvedených v možno

dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak procesne neprípustné. Pre záver

o prípustnosti dovolania v zmysle však nie je významný subjektívny názor

účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k niektorej z vád vymenovaných v tomto ustanovení,

ale rozhodujúce je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , , , netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Procesná prípustnosť dovolania

z týchto ustanovení nie je preto daná.

Dovolateľ predovšetkým namietal, že súdy rozhodli vo veci, ktorá nepatrí do ich

právomoci ( ). Táto námietka dovolateľa nie je opodstatnená.

Pri posudzovaní existencie tejto vady ( ) dovolací súd vychádzal

z ustanovenia , podľa ktorého v občianskom súdnom konaní súdy

prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych,

pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona

neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány ako i z ustanovenia

8

/druhá veta pred bodkočiarkou/, podľa ktorého ak vec nespadá do právomoci súdov alebo

ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení

konania príslušnému orgánu.

Dovolateľ v danom prípade procesnú vadu konania uvedenú v

nevyvodzoval z toho, že súdy vôbec nemali právomoc konať a rozhodovať. Ich právomoc

v exekučnom konaní nepopieral. Namietal, že súdy nesprávnou a ústavne nesúladnou

interpretáciou § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona

o rozhodcovskom konaní sa postavili do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné

preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá v rámci zverenej právomoci ako exekučným

súdom neprináleží. Bol toho názoru, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť

obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom.

Z uvedeného je zrejmé, že dovolateľ namietal nesprávnu aplikáciu a výklad

Exekučného poriadku a Zákona o rozhodcovskom konaní, resp. namietal nesprávne právne

posúdenie veci. Z obsahu tejto námietky sa javí, že nejde o námietku nedostatku právomoci

súdov, ale dovolateľ napáda vecnú správnosť právnych záverov súdov, na ktorých v danom

prípade založili svoje rozhodnutia (ich právne posúdenie veci).

Podľa dovolacieho súdu súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí do ich právomoci.

V predmetnej veci boli rozhodnutia súdov vydané v exekučnom konaní, v ktorom

rozhodovanie súdov vyplýva priamo zo zákona (napr. § 9, § 38 a § 44 ods. 1 Exekučného

poriadku).

Dovolateľ namietal, že v danej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie v zmysle

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať

znova.

Prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným

podmienkam a jej existencia sa skúma v každom štádiu konania a v prípade zistenia vedie

k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní

prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide predovšetkým vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý

9

nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého predmetu

konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo

stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových okolností, z ktorých bol

uplatnený (t. j., ak vyplýva z rovnakého skutku).

Dovolateľ namietal, že súdy rozhodovali o formálnych a materiálnych podmienkach

vykonateľnosti exekučného titulu v čase, keď už bolo o nich právoplatne rozhodnuté vydaním

poverenia na vykonanie exekúcie.

Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade konaniu v exekučnej veci oprávneného:

P., s. r. o., so sídlom P., B., IČO: X., proti povinnému: M., nar. X., bytom Z., G., o vymoženie

pohľadávky 1 371,57 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Skalica pod sp. zn.

na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica zo dňa 30. júla

2003 spísaná notárom JUDr. O. so sídlom P. pod č. N 2088/2003, NZ 65253/2003

nepredchádzalo žiadne iné konanie na exekučnom súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté,

preto nejde o vec rozsúdenú v zmysle ustanovenia namietaného oprávneným. Vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie netvorí prekážku veci rozsúdenej v zmysle § 159 ods. 3 O.

s. p. Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame

právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu

adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať

exekúciu a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie vykonávať exekúciu

(uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. ).

Vzhľadom na uvedené konanie nie je zaťažené dovolateľom namietanou vadou

uvedenou v ustanovení

Oprávnený v dovolaní tiež namietal, že súd mu v konaní svojím postupom odňal

možnosť pred súdom konať v zmysle

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom.

10

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je procesne

nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť

pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho

súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Musí však

ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol

pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je

i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami a právnymi názormi ().

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne

záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

Z obsahu dovolania vyplýva, že oprávnený namietal aj nesprávne posúdenie notárskej

zápisnice ako nespôsobilého exekučného titulu a následné nesprávne zastavenie exekúcie.

Táto námietka oprávneného sa z jej obsahu ( ) viaže na správnosť

interpretácie ustanovení zákona, teda na správnosť právneho posúdenia veci. Dovolací súd

na túto námietku prihliadal iba v súvislosti so skúmaním, či v konaní na súdoch nižších

stupňov nedošlo k vade v zmysle O procesnú vadu konania uvedenú

v tomto ustanovení ide totiž tiež v prípade zastavenia exekúcie, ak pre to neboli splnené

zákonom stanovené predpoklady; takým zastavením sa totiž oprávnenému odopiera právo

na výkon vykonateľného rozhodnutia. Dovolací súd preto skúmal, či nejde o tento prípad.

11

Notárska zápisnica, ktorá nemá náležitosti uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného

poriadku nie je spôsobilá byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Aj podľa

názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky je z ústavného hľadiska akceptovateľný právny

záver vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť

exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho exekúcia

je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (porovnaj ).

Tak ako exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré

je exekučným titulom a nemôže naprávať chyby alebo nedostatky exekučného titulu

(porovnaj tiež R 47/2012), nemôže ani – z hľadiska hmotného práva – preskúmavať právny

vzťah účastníkov založený prejavmi vôle urobenými vo forme notárskej zápisnice, lebo by to

bolo nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu

(viď a tiež ). Na druhej strane ale nemožno prehliadnuť, že

súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice (§ 41 ods. 2 písm. c/

Exekučného poriadku) je právny úkon, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej

povahy (). Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný

titul notársku zápisnicu, neznamená to, že by exekučný súd nebol povinný skúmať, či na jej

podklade možno vykonať exekúciu (porovnaj obdobne R 58/1997).

V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní

formy notárskej zápisnice upravenej v o notároch a notárskej

činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je predpísaná

v ustanovení § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého nevyhnutnými náležitosťami

notárskej zápisnice ako exekučného titulu je (o. i.) súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou.

Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je najdôležitejšou

náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu – až tento prejav vôle povinnej osoby

robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti

uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinnej osoby sa teda završuje vznik

exekučného titulu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinnej osoby,

ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy sa z notárskej zápisnice stáva

exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky aké priznáva vykonateľnému

rozhodnutiu súdu. Tento súhlas udeľuje buď ten, kto je osobne prítomný pri spísaní notárskej

zápisnice alebo ten, kto je ako zástupca oprávnený konať v mene zastúpeného (účastníka

notárskej zápisnice, ktorý robí právny úkon, o ktorom sa spisuje notárska zápisnica).

12

Ak niekto ako zástupca koná pri spisovaní notárskej zápisnice za povinnú osobu napriek

tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nemožno „súhlas“ s vykonateľnosťou notárskej

zápisnice udelený „zástupcom“ považovať za súhlas povinnej osoby.

Podľa zástupcom je ten, kto je oprávnený konať

za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa

zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý

na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Dovolací súd za konanie, ktoré obchádza zákon považuje aj konanie, v rámci ktorého

určitý nebankový subjekt robí rôzne dvojstranné právne úkony (zmluvy o úvere, záložné

zmluvy, dohody o zastúpení a pod.) tak, že má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej

zmluvnej strany, následné úkony, ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej

strany, ale záujmy nebankového subjektu. Záujmy zástupcu a zastúpeného sa v takom prípade

dostávajú do rozporu.

Stručná charakteristika priebehu konaní pred krajskými súdmi Slovenskej republiky,

na ktoré poukázal Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach ,

, , , , ,

, (sťažnosť oprávneného bola nimi odmietnutá ako zjavne

bezdôvodná), z ktorých vyplýva, že postup oprávneného a Mgr. T. v preskúmavanej veci bol

v zásade identický s ich postupom, ktorý opísal Ústavný súd v týchto rozhodnutiach.

Aj v danom prípade bola „slobodná voľba“ povinného pri „výbere“ advokáta zastupujúceho

záujmy povinného vylúčená, lebo advokáta, ktorý bude zastupovať dlžníka (povinného)

pri uznaní záväzku z úveru poskytnutého veriteľom (oprávneným) ako aj pri spísaní notárskej

zápisnice a pri udelení súhlasu s jej vykonateľnosťou (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného

poriadku) „vybral“ vopred veriteľ (oprávnený) tým, že ho uviedol v predtlači úverovej

zmluvy predloženej dlžníkovi na podpis. Za týchto okolností dovolací súd súhlasí s názorom,

že záujmy zástupcu (Mgr. T.) boli v rozpore so záujmami zastúpeného (povinného),

v dôsledku čoho je dohoda o zastúpení neplatná (

v spojení s ). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva

priamo zo zákona a pôsobí voči každému. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd

aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením.

Keďže dohoda o zastúpení povinného advokátom Mgr. T. je v zmysle § 39 Občianskeho

13

zákonníka absolútne neplatná, neplatný je aj právny úkon, ktorým tento advokát

prostredníctvom substitučného zástupcu za povinného udelil súhlas s vykonateľnosťou

notárskej zápisnice.

Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru zhodnému

so záverom odvolacieho súdu, že ak za týchto okolností Mgr. T. prostredníctvom zástupcu

v notárskej zápisnici udelil za povinného „súhlas“ s jej vykonateľnosťou chýba podstatná

náležitosť materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice v zmysle § 41 ods. 2 písm. c/

Exekučného poriadku.

Podľa dovolateľa k naplneniu vady konania podľa ustanovenia

došlo aj tým, že súdy konali bez nariadenia pojednávania, dokazovania a napriek tomu

rozhodovali vo veci. Táto námietka dovolateľa nie je dôvodná.

účinným od 09. augusta 2012 bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý ustanovenie § 57

Exekučného poriadku doplnil o ods. 5, v zmysle ktorého súd nariadi pojednávanie,

ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Súd prvého stupňa však v danom prípade

vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil uznesením zo 14. septembra 2011.

Z uvedeného je zrejmé, že súdu prvého stupňa v danom prípade zo zákona nevyplývala

povinnosť nariadiť pojednávanie. Rovnako odvolací súd v danom prípade postupoval v súlade

s ustanovením a o odvolaní oprávneného rozhodol bez nariadenia

pojednávania. V danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle

a rovnako nebol splnený ani jeden z ostatných dôvodov (

ods. 1 písm. b/, c/ a d/ ), pre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy

nariadiť pojednávanie. Z uvedeného vyplýva, že nariadenie pojednávania bolo v danom

prípade na úvahe odvolacieho súdu. V tejto súvislosti dovolací súd považuje za potrebné

uviesť, že v štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore

so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) sa vychádza z tvrdení oprávneného

uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd

nevykonáva dokazovanie ( až ), postačujúce je, ak sú rozhodujúce

skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho

založených listín. Vzhľadom na to oboznamovanie sa obsahom listín za účelom posúdenia

14

predpokladov na zastavenie exekúcie nemusí vykonávať na pojednávaní za prítomnosti

oprávneného a povinného.

Dovolací súd v danej veci dospel tiež k záveru, že nie je dôvodná ani námietka

dovolateľa týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí

prvostupňového a odvolacieho súdu, ktorá vyplýva z obsahu dovolania.

Skutočnosť, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi

základné zásady spravodlivého súdneho procesu vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP.

Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany aj na taký, ktorý

je pre rozhodnutie bezvýznamný bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s. 12,

§ 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Ústavný súd už vyslovil, že

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

15

Dovolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších

stupňov zodpovedajú požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie

citovaných zákonných ustanovení.

Súdy v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedli, ktoré oprávneným predložené listiny

preskúmali a s akými skutkovými závermi, citovali právne predpisy, ktoré aplikovali

na prejednávanú vec a z ktorých vyvodili svoje právne závery. Prijatý záver o nesplnení

podmienok exekúcie zrozumiteľne a v potrebnom rozsahu vysvetlili.

Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu dalo odpoveď

na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany oprávneného. Rozhodnutie

odvolacieho súdu nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne

nekonformné, pretože odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil

od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Za porušenie základného

práva zaručeného v v žiadnom prípade nemožno

považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv oprávneného.

Namietaným postupom súdov nebola oprávnenému znemožnená realizácia jeho

procesných oprávnení, ktoré mu vyplývajú z .

Oprávnený podal dovolanie aj z dôvodu, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Uvedené dôvody oprávneného sú síce relevantnými dovolacími

dôvodmi (, ), avšak iba v prípade, ak je dovolanie procesne

prípustné.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dôvodom bez ďalšieho však prípustnosť dovolania

16

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia).

Keďže prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovení

a dovolacím súdom neboli zistené ani vady konania v zmysle Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie oprávneného v súlade s

v spojení s odmietol ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný.

III. Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo povinnému zmysle § 243b

ods. 5, a podľa zásady úspechu účastníkov v dovolacom

konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky však žiadne trovy dovolacieho konania povinnému

nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 31. júla 2014

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová