Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/345/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobkyne : G. K.,

bývajúca na Z., zastúpená advokátskou kanceláriou G., proti ţalovaným : 1/ J. D., bývajúci

N., 2/ Ľ. D., bývajúci N., zastúpený JUDr. T. P., advokátom v B., o zriadenie vecného

bremena, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. , o dovolaní

ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. februára 2013 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 28. novembra 2012 č. k. -142

zamietol ţalobu ţalobkyne, ktorou sa domáhala zriadenia vecného bremena spočívajúceho

v práve prechodu a prejazdu osobnými motorovými vozidlami cez pozemok parc.

2

č. CKN X. zastavaná plocha a nádvoria o výmere X. m, zapísaného na LV č. X. katastrálne

územie Z., v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. X. vyhotoviteľa K. zo dňa

16.3.2010, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou výroku rozsudku a to v prospech kaţdého

vlastníka stavby – rodinného domu súp. č. X. postaveného na parc. č. CKN X., zapísaného na

LV č. X. v katastrálnom území Z.. V konaní mal preukázané, ţe existuje medzi

účastníkmi dohoda (konkludentná) o tom, ţe ţalobkyňa môţe prechádzať a aj prechádza

a to dlhodobo k svojej nehnuteľnosti cez pozemok ţalovaných 1/, 2/ bez akýchkoľvek

problémov. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa Š. D.. Ţalobkyňa vo svojej nehnuteľnosti

dlhodobo nebýva, neuţíva ju, je prázdna a chce ju predať a zabezpečiť tak budúcim

2

kupujúcim prístup k nehnuteľnosti. Právo prechodu však môţu vyuţívať aj iné osoby ako

ţalobkyňa a toto právo prechádza aj na jej právnych nástupcov. Z uvedeného vyplýva, ţe

ţalovaní 1/, 2/ ţiadnym spôsobom nebránia ani neporušujú právo ţalobkyne v jej prístupe

k nehnuteľnosti.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 25. februára 2013

č. k. -162 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Ţalovaným 1/, 2/ nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, ţe z vykonaného dokazovania

vyplynulo, ţe ţalovaní dlhodobo nebránia ţalobkyni v prechode cez ich pozemok a ţalobkyňa

nemá ţiaden problém v prístupe k svojmu rodinnému domu. Tieto skutočnosti sú zrejmé

z výpovede účastníkov konania. Z toho moţno vyvodiť, ţe ţalobkyňa má zabezpečený prístup

k svojmu rodinnému domu na základe ústnej, prípadne konkludentnej dohody so ţalovanými,

teda na základe obligačného práva. Nie je preto splnená podmienka, ţe jej prístup k stavbe

nemoţno zabezpečiť inak. Treba prisvedčiť ţalobkyni, ţe obligačné právo, na základe ktorého

má zabezpečený prístup k svojej nehnuteľnosti – rodinnému domu nie je vecným právom

a neprechádza teda na jej právnych nástupcov. Tento mylný názor súdu prvého stupňa však

nič nemení na tom, ţe zákonné podmienky pre zriadenie vecného bremena neboli splnené

a preto nespôsobuje nesprávnosť napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok je vecne

správny a preto ho potvrdil v zmysle ustanovenia

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa, ktorého

prípustnosť odôvodňovala ustanovením a dôvodnosť neodôvodnenosťou

a arbitrárnosťou súdneho rozhodnutia. Ţalobkyňa v odvolaní poukázala na mnoţstvo

zásadných okolností, dôvodov a argumentov, ktoré prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní

vôbec nebral do úvahy, prípadne ich nevyhodnotil správne (tak po stránke právnej ako

i po stránke skutkovej). Prvostupňové rozhodnutie trpí tak závaţnými vadami ako je zjavná

neodôvodnenosť a arbitrárnosť. Odvolací súd sa rozhodujúcimi skutočnosťami namietanými

ţalobkyňou nezaoberal vôbec, ignoroval ich a nevyjadril sa k nim. Právne odôvodnenie

vo veci samej spočíva len v prvých troch vetách druhého odstavca na strane 3 rozhodnutia.

Napadnuté rozhodnutie podľa jej názoru trpí závaţnými právnymi vadami ako zmätočnosť

(spočívajúca vo vzájomných protichodných právnych záveroch súdu prvého stupňa, ktoré

neodstránil ani odvolací súd), ako arbitrárnosť týchto právnych záverov a chýbajúce riadne

právne zdôvodnenie týchto záverov bez akejkoľvek opory v skutkovom stave a dôkazoch.

Uvedené vady sú príčinou absolútnej nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Vady

3

napadnutého rozhodnutia sú podľa jej názoru takej intenzity, ţe rozhodnutie spĺňa nielen

podmienky dôvodnosti dovolania, ale i jeho samotnej prípustnosti v zmysle § 237 písm. f/

Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok prvostupňového

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ţalovaný 2/ navrhol dovolanie ţalobkyne zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr

to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa

( a nasl. ).

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť (len)

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, avšak nie v kaţdom prípade, ale iba ak ho právna

úprava pripúšťa ( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky je v dovolacom

konaní oprávnený rozhodnutia odvolacieho súdu preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol

jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako

ho dovolateľ obsahovo vymedzil ( ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom

dovolacích návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení aţ d/

Ak nejde o vady uvedené v , neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené

v dovolaní, iba ţe by tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, ţe dovolanie

nie je ,,ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení

súdov niţších stupňov, ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd

tu nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať rozhodnutie z akýchkoľvek

hľadísk. Posúdiť správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym

posúdením veci nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený

prehodnocovať vykonané dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť)

prieskumnú povahu; aj so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa

a odvolacieho súdu – nemá moţnosť vykonávať dokazovanie (viď § 243a ods. 2 veta druhá

).

Podľa dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenný rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 aţ 4.

V danom prípade dovolaním ţalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil,

ţe dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

aţ 4 Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani

nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne nie je podľa aţ 3

(procesne) prípustné.

Dovolanie ţalobkyne by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád

uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou

z nich vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto

neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa tieţ

otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v (tzv. vady

zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku

aj uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo

konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písm. a/ aţ g/

tohto ustanovenia. Iné vady ( ) a prípadne nesprávne právne

posúdenie veci ( ), i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorých procesných vád v zmysle § 237

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade,

ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne

postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľka existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/

netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd

osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdov nebola dovolateľke odňatá moţnosť konať

pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv

účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva.

Dovolateľka v dovolaní namietala, ţe konanie je postihnuté práve takouto vadou

zaloţenou na nedostatočnom odôvodnení (resp. nepreskúmateľnosti) rozhodnutia odvolacieho

súdu ( ) čo súčasne zakladá porušenie jej práv na súdnu ochranu (

) a právo na spravodlivé súdne konanie ( Dohovoru) v tom, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, neurčitosť, nezrozumiteľnosť

a nevyporiadanie sa so všetkými jej odvolacími námietkami a námietkami uvádzanými

v konaní a preto v konaní v konečnom dôsledku vec nesprávne právne posúdil.

Pokiaľ ţalobkyňa namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, treba uviesť, ţe právo na určitú kvalitu súdneho

konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky totiţ

vyplýva, ţe tak základné právo podľa , ako aj právo podľa

ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania

a odôvodnenie rozhodnutia (); právo na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.

Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, ţe všeobecné súdy zistia skutkový stav

a po výklade a pouţití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, ţe ich skutkové a právne

závery nie sú svojvoľné, neudrţateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov;

ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej

republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, ţe nezávislosť rozhodovania

všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom

a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavuje predovšetkým princíp riadneho

a spravodlivého procesu ako vyplýva aj z a nasl. a Dohovoru.

Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1

, Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu

presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náleţite odôvodniť (§ 132

a m. m ), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia

( ) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri

hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd

by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tieţ

na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí

rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel boli pre širšiu právnickú

(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé

a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany

zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

účastníkov ( ; obdobne napr. , , ,

, ). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva

aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán

(avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (, , obdobne

Krasko c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B str. 49, § 30). Štruktúra práva

na odôvodnenie je rámcovo upravená v Táto norma sa uplatňuje

aj v odvolacom konaní ( ). Vo svojej ustálenej judikatúre ústavný súd

zdôraznil, ţe odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemoţno

posudzovať izolovane (m. m. , , , ),

pretoţe prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok

(). Tento právny názor zahŕňa aj poţiadavku komplexného posudzovania

všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu

a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania

().

Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba povaţovať rozsudok všeobecného

súdu aj v situácii, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných

hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 28. februára 2006).

Dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok súdu prvého stupňa (v spojení

s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu v zmysle ) spĺňa vyššie

uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle (

ods. 1, 2 ) a preto ho nemoţno povaţovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený,

či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej (formálnej)

štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, čo platí tak pre rozsudok súdu prvého stupňa (§ 157

ods. 2 ), ako aj pre rozsudok odvolacieho súdu ( ). Súslednosti

jednotlivých častí odôvodnení a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú v súhrne

ich zrozumiteľnosť, ich všeobecnú interpretačnú presvedčivosť; tým však nie je zodpovedaná

(ani inak dotknutá) otázka správnosti právneho posúdenia veci konajúcimi súdmi.

Súdy oboch stupňov jasne a dostatočne vysvetlili právne dôvody, pre ktoré ţalobu

zamietli. Zhodli sa na tom, ţe ţalovaní dlhodobo nebránia ţalobkyni v prechode cez

ich pozemok a ţalobkyňa nemá ţiadny problém v prístupe k svojmu rodinnému domu.

Ţalobkyňa má zabezpečený prístup k svojmu rodinnému domu na základe ústnej, prípadne

konkludentnej dohody so ţalovanými, teda na základe obligačného práva. Nie je preto

splnená podmienka, ţe jej prístup k stavbe nemoţno zabezpečiť inak. Zákonné podmienky pre

zriadenie vecného bremena neboli splnené. Pokiaľ ţalobkyňa v odvolacom konaní zotrvala

na svojej argumentácii, aj odvolací súd sa stotoţnil s právnym záverom súdu prvého stupňa

o neopodstatnenosti ţaloby z uvádzaných dôvodov, ponúkol dostatočné vysvetlenie toho,

prečo z právneho hľadiska nebolo moţné akceptovať argumentáciu odvolateľa (ţalobkyne).

Obsah dovolacích námietok smeroval tieţ k spochybneniu správnosti právneho

posúdenia veci konajúcimi súdmi ( ). Právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje aj právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov

ide len vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne práve závery. Súd tak právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania

moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle (viď uznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zverejnené v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003

a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je

relevantným dovolacím dôvodom, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie

(viď ). Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov

však nie je procesnou vadou konania v zmysle , lebo (ani prípadné)

neprávne právne posúdenie veci súdom účastníkovi konania neznemoţňuje realizáciu

ţiadneho jeho procesného oprávnenia (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ).

Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, ţe ţalobkyňa neopodstatnene

namieta, ţe v konaní jej postupom súdu bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ).

Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, ţe prípustnosť dovolania

ţalobkyne nevyplýva z aţ 3 ani z Dovolanie preto odmietol

podľa v spojení s bez toho, aby skúmal

opodstatnenosť dovolateľkou uplatnených dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/

a c/ So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Ţalobkyňa nebola v dovolacom konaní úspešná. Právo na náhradu trov konania

vzniklo ţalovaným 1/, 2/ a neboli zistené ţiadne dôvody osobitného zreteľa, ktoré

by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov dovolacieho konania (

v spojení s a a ). Ţalovaným 1/, /

nepriznal dovolací súd náhradu trov tohto konania lebo nepodali návrh na ich priznanie (§ 151

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2014

JUDr. Jozef K o l c u n, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová