Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2ECdo/43/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B.,

zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti povinnému J. K., bývajúcemu

v B., o vymoženie 950,67 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod

sp. zn. , o dovolaní a odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského

súdu v Prešove zo 14. marca 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 14. marca 2013

sp. zn. z a s t a v u j e .

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 14. marca 2013 sp. zn.

o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bardejov poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe

notárskej zápisnice spísanej 6. mája 2003 notárom JUDr. Ľ. V. pod sp. zn. N..

Uznesením z 19. apríla 2012 č. k. -63 Okresný súd Bardejov vstup

Združenia na ochranu občana spotrebiteľa H. do konania ako vedľajšieho účastníka

na strane povinného nepripustil. V ďalšom výroku vyhlásil exekúciu za neprípustnú

a zastavil. Návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora zamietol. Vyslovil, že o trovách

exekúcie rozhodne samostatným uznesením. V odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že

2

vedľajšie účastníctvo ako inštitút základného konania zo svojej podstaty je v exekučnom

konaní vylúčené. V tejto súvislosti súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. , podľa ktorého vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní

neprichádza do úvahy. Ďalej uviedol, že notárska zápisnica pripojená k návrhu na vykonanie

exekúcie nie je vykonateľný exekučný titul (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku)

a v nej obsiahnutý právny úkon je absolútne neplatný. V zmysle notárskej zápisnice mal byť

Mgr. T. K., za ktorého konal Mgr. B. Ž., povinným splnomocnený plnomocenstvom

obsiahnutým v zmluve o úvere ako prílohe Notárskej zápisnice na spísanie notárskej zápisnice

ako exekučného titulu. Podľa názoru súdu prvého stupňa je splnomocnenie obsiahnuté

v úverovej zmluve neplatné. Splnomocnenie na uznanie dlhu malo byť dlžníkom udelené

splnomocnencovi v čase, keď žiadny dlh ešte neexistoval. Takéto splnomocnenie nespĺňa

zákonné požiadavky v zmysle . Z týchto dôvodov je tento

právny úkon absolútne neplatný v zmysle a nemôže slúžiť ako

exekučný titul. Ďalej uviedol, že návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora zamietol

vzhľadom na zastavenie exekúcie. Napokon vyslovil, že o náhrade trov konania bude

rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Na odvolanie oprávnenej a Združenia na ochranu spotrebiteľa H. Krajský súd

v Prešove uznesením zo 14. marca 2013 sp. zn. odvolanie Združenia

na ochranu občana spotrebiteľa H. odmietol. V druhom výroku potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa v napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú

a zastavil ju. V poslednom výroku zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania.

V odôvodnení uviedol, že nepovažoval odvolanie Združenia za dôvodné. Vo vzťahu

k tomuto výroku sa plne stotožnil s náležitým a presvedčivým odôvodnením súdu prvého

stupňa. Na podporu týchto argumentov navyše odvolací súd poukázal na uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 13. januára 2013. Ďalej odvolací súd uviedol, že

vyhlásenie účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274

písm. e/ a s exekúciou podľa Exekučného poriadku, obsiahnuté v notárskej

zápisnici je za povinného vykonané Mgr. T. K., advokátom, ktorého na tento úkon

splnomocnil povinný v zmluve o úvere, uzatvorenej medzi oprávnenou a povinným. Uvedená

zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári, ktorého obsah povinný nemohol

ovplyvniť, z čoho je zrejmé, že osobu advokáta si nevybral slobodným výberom na základe

vlastného uváženia, ale tento bol vopred určený oprávnenou. V takomto prípade treba takúto

dohodu o zastupovaní považovať za neplatnú pre rozpor so zákonnom v zmysle § 22 ods. 2 a

3

. Súd prvého stupňa správne posúdil, že notárska zápisnica ako

exekučný titul je v danom prípade v rozpore so zákonom a nie je materiálne vykonateľná. Z

tohto pohľadu je potrebné povedať, že prvostupňový súd rozhodol vecne správne, keď

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Návrh na prerušenie konania zamietol

s odôvodním, že nezistil dôvody pre postup podľa

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená odvolanie (vo výroku

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania), ktorým žiadala napadnuté rozhodnutie

v označenom rozsahu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená aj dovolaním pre porušenie

práva EÚ a konštantnej judikatúry. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Ďalej navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia a konanie

prerušiť podľa a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe

čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie

špecifikovala v podanom dovolaní. Následne v dovolaní uviedla, že v konaní došlo k vadám

uvedeným v ustanovení , keď súdy rozhodli nad rámec zverenej právomoci

( ), lebo nesprávne interpretovali Exekučného poriadku a

a 2 o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“);

konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo ( ), lebo formálna

a materiálna vykonateľnosť už bola právoplatne posúdená tým, že exekučný súd poveril

súdneho exekútora vykonaním exekúcie; súdy jej svojím postupom odňali možnosť konať

pred súdom ( ) a to tým, že s ňou nekomunikovali o jej právnych

a skutkových návrhoch. Ďalej uviedla, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), lebo nesprávne

zistili skutkový stav, nevykonali dokazovanie a tiež aj to, že rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), základom ktorého je

nesprávna aplikácia a interpretácia § 44 ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 53 ods. 1

, o ochrane spotrebiteľa a tiež

smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách. Oprávnená ďalej namietala, že súdy oboch nižších stupňov nevytýčili vo veci ústne

pojednávanie aj keď tak boli podľa zákona povinné učiniť (ustanovenie § 57 ods. 5

Exekučného poriadku). Uviedla, že jej nebolo umožnené viesť kontradiktórne konanie. Ďalej

v dovolaní poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR zo 14. marca 2012, sp. zn.:

4

-12 v súvislosti s argumentáciou oprávnenej týkajúcou sa porušenia povinnosti

súdu prvého stupňa skúmať notársku zápisnicu z pohľadu hmotného práva. Podľa

dovolateľky, exekučný súd by mal vo svojom rozhodnutí uviesť, na základe čoho zistil

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a pod akú neprijateľnú

podmienku ju subsumuje podľa až r/ .

Dovolateľka vytýkala odvolaciemu súdu, že vec nesprávne právne posúdil z hľadiska právnej

kvalifikácie neprijateľnej zmluvnej podmienky, z hľadiska ustanovení právnych predpisov

EÚ a z hľadiska rozhodnutí súdneho dvora EÚ. Nevysporiadal sa s výkladovými pravidlami

uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú

podmienku splnomocnenie (jednostranný právny úkon), ktorým dlžník dobrovoľne

splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Predmetné

splnomocnenie sa v zozname nekalých podmienok uvedených v prílohe článku 3 ods. 3

Smernice Rady 93/13/EHS výslovne nenachádza. Podľa názoru dovolateľky je v danom

prípade nutné požiadať Súdny dvor Európskej únie o výklad pojmu „nekalá zmluvná

podmienka“.

Povinný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal,

či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej proti

uzneseniu odvolacieho súdu.

Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola

už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred najvyšším súdom, v ktorých tak, ako aj v tomto prípade podala odvolanie proti

rozhodnutiu krajského súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o jej odvolaniach

v týchto veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu z 30. apríla 2013

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ako aj z 26. júna 2013 sp. zn.

a z 25. júla 2013 sp. zn. ) s tým, že a/ odvolaním možno napadnúť

len rozhodnutie súdu prvého stupňa, b/ rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom

konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené odvolaním

napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa (ale je

rozhodnutím odvolacieho súdu). v ustanovení

výslovne predpokladá rozhodovanie odvolacieho súdu, napr. aj o návrhoch podľa § 138 ods. 1

vrátane tých, o ktorých nerozhodol súd prvého stupňa a c/ najvyšší súd na rozhodnutie

o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9

ods. 1 a 2 a a ). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia

v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi

závermi v nich vyjadrenými.

Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania

oprávnenej nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil ( a ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas oprávnená zastúpená v súlade s veta druhá , bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či je dôvodný jej návrh

na prerušenie dovolacieho konania podľa , v zmysle ktorého súd

konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie

o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia z 30. apríla 2013 sp. zn. , z 24. mája 2013 sp. zn.

, z 26. júna 2013 sp. zn. , ,

a z 26. júla 2013 sp. zn. , na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že

s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely

ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie

o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov

inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ, ale procesný postup

súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa ,

má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

V danej veci sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína aj Smernica,

z určujúceho hľadiska išlo, ale zo strany súdov nižších stupňov o procesný postup, ktorý mal

podklad najmä v ustanoveniach § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku a § 57 ods. 1

písm. g/ Exekučného poriadku. Zo strany súdov nižších stupňov išlo v preskúmavanej veci

výlučne o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov. Dovolací súd z tohto

dôvodu návrh na prerušenie konania zamietol.

V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho

zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a Dovolateľkou napadnuté uznesenie

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa a

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 28. februára 2013 sp. zn. a z 26. júna 2013 sp. zn. ,

, , a konštatuje, že právne závery, ku ktorým

dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že :

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle (viď aj

rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012 sp. zn. a tiež Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ).

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení

oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva

dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124

), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami

vyplývajúcimi zo spisu.

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného. Aj bez nariadenia pojednávania, vykonania

dokazovania a osobnej účasti oprávneného na pojednávaní, môže exekučný súd dospieť

k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu)

v neskorších štádiách exekučného konania.

Exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti

uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku; ak tieto náležitosti nemá, nejde

o vykonateľný exekučný titul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica, je

exekučný súd povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (porovnaj

obdobne R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, je exekúcia

neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (

a ). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je

súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak niekto ako zástupca vysloví

za povinnú osobu takýto súhlas napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nejde o súhlas

povinnej osoby. Zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami

zastúpeného ( ). O taký prípad ide tiež vtedy, keď určitý

nebankový subjekt má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné

úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy

nebankového subjektu. Dohoda o zastúpení je v tomto prípade neplatná (§ 39 Občianskeho

zákonníka), preto je absolútne neplatný aj Mgr. T. K. (resp. Mgr. B. Ž.) udelený „súhlas“

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, v dôsledku čoho chýba podstatná náležitosť jej

materiálnej vykonateľnosti (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku).

Ak sa exekúcia navrhuje na podklade notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti

vykonateľného exekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku), ide o dôvod,

so zreteľom na ktorý treba žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietnuť (prípadne, ak táto okolnosť vyjde najavo až po poverení súdneho

exekútora, exekučné konanie zastaviť).

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa zrozumiteľným spôsobom

uviedol dôvody rozhodnutia. Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil

(aj s poukazom na obsah a dôvodnosť odvolania oprávnenej). Ich rozhodnutia nemožno

považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa

pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení

a nepopreli ich účel a význam. Námietka dovolateľky týkajúca sa nedostatočného

odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí súdov oboch stupňov rovnako nie je

dôvodná.

Tieto právne závery zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd sa

stotožňuje s názorom, že v danom prípade notárska zápisnica z dôvodov vysvetlených už

súdmi nižších stupňov nie je vykonateľný exekučný titul.

Osobitne k námietke oprávnenej, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne

pojednávanie aj keď podľa zákona tak boli povinné urobiť, najvyšší súd konštatuje, že tak ako

správne poznamenala oprávnená, účinným od 9. augusta 2012

(zákon bol účinný do 31. decembra 2012) bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý

ustanovenie § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods. 5, v zmysle ktorého súd nariadi

pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Dovolateľka namietala, že pokiaľ

súd prvého stupňa v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil,

mal postupovať podľa uvedeného ustanovenia. Tvrdenie dovolateľky je však mylné. Súd

prvého stupňa nemohol postupovať podľa uvedeného ustanovenia, nakoľko v danom prípade

exekúciu zastavil uznesením z 19. apríla 2012 a uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť až

od 9. augusta 2012. Odvolací súd v danom prípade postupoval v súlade s ustanovením § 214

ods. 2 , ak o odvolaní oprávnenej rozhodol bez nariadenia pojednávania. V danej veci

nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle a rovnako

nebol splnený ani jeden z ostatných dvoch dôvodov v zmysle písm. b/ a c/ uvedeného

ustanovenia, pre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy nariadiť pojednávanie;

nariadenie pojednávania bolo na úvahe odvolacieho súdu.

Pokiaľ dovolateľka tvrdila existenciu vady v zmysle z dôvodu, že

jej nebolo umožnené viesť kontradiktórne konanie, lebo sa nemohla vopred vyjadriť

k právnym dôvodom, ktoré súd prvého stupňa vo veci uplatnil ex offo a na ktorých založil

svoje rozhodnutie, ani táto jej námietka neobstojí. Oprávnená predsa mala možnosť predniesť

svoju argumentáciu a vyjadriť sa ku všetkým vo veci rozhodujúcim otázkam, a to v odvolaní

proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, čo aj využila, pričom odvolací súd sa s jej námietkami,

ktoré pôvodne hodlala predostrieť súdu prvého stupňa, v odôvodnení svojho rozhodnutia

dostatočne vyporiadal. Dovolací súd poukazuje, že v danej situácii oprávnená už cestou

riadneho opravného prostriedku dosiahla sledovaný účel, jej tvrdenie o odňatí možnosti pred

súdom konať nemá tak žiadne opodstatnenie (k tomu porovnaj m. m. R 39/1993). Aj podľa

konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nedostatok pri uplatňovaní

niektorých záruk spravodlivého súdneho konania, napr. na súde prvého stupňa, môže byť

korigovaný konaním na druhostupňovom súde (Le Compte, Van Leuven a De Meyere

v. Belgicko z 23. júna 1981, Adolf v Rakúsko z 26. marca 1982, Feldbrugge v. Holandsko

z 29. mája 1986; porovnaj tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo 16. januára 2013).

V súvislosti s námietkou dovolateľky, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení s

písm. c/

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odklad

vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle a v súlade s ustálenou praxou

dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení

10

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne

trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že v dovolacom konaní mu žiadne nevznikli.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa prvá veta v spojení s (per analogiam).

Oprávnená zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Povinnému náhradu trov tohto konania

nepriznal, lebo v tomto konaní mu žiadne trovy nevznikli i keď mu vzniklo právo na ich

náhradu v zmysle ustanovenia v spojení s prvá veta

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2014

JUDr. Viera Petríková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová