Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/7/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B.,

právne zastúpenej spoločnosťou F., so sídlom v B., proti povinnej J. N., bývajúcej v Č.,

o vymoženie sumy 916,15 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod

sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 29. júna 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Lučenec uznesením z 3. februára 2012 č.k. -17 vyhlásil

exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. R. K. pod sp. zn. E. za neprípustnú

a zároveň ju zastavil. V odôvodnení uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodcovského

rozsudku bola Zmluva o úvere č. X. uzatvorená medzi oprávnenou a povinnou 31. januára

2007. Predmetnú zmluvu vyhodnotil okresný súd ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa

o spotrebiteľských úveroch a na základe uvedeného zistenia skúmal, či

zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Zistil, že rozhodcovská doložka

začlenená do bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej

(typovej, adhéznej) zmluvy o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle

účinného v čase uzatvárania zmluvy od počiatku neplatná.

Konštatoval, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nie je dojednaná individuálne, čo

zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako

nedeliteľnej súčasti zmluvy o úvere, pričom spôsob, akým bola rozhodcovská doložka

koncipovaná, formálne napĺňa podmienku uvedenú v citovanom ustanovení písm. q/ bodu 1

prílohy k smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách v tom význame, že rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako

2

výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy. Vychádzajúc však z povahy samotnej zmluvy

o úvere považoval okresný súd za zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom

dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom, bude takmer vždy

veriteľ, keďže miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností

dlžníka, zabezpečuje takmer úplnú dominanciu veriteľa v tomto zmluvnom vzťahu

a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. V dôsledku uvedených

skutočností považoval okresný súd exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu

tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie, preto

exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju

zastavil. Na záver vyslovil, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z 29. júna 2012 sp. zn.

uznesenie okresného súdu potvrdil s poukazom na ustanovenie § 219 ods. l

a 2 Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním,

ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v , vec prejednal bez

nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie nie je

dôvodné. Odvolací súd konštatoval, že okresný súd skúmal rozhodcovskú doložku v súlade

s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a správne

dospel k záveru, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej

zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa ( ods. l ). Oprávnená poskytla povinnej úver na základe štandardnej

formulárovej zmluvy; povinná ju mohla ako celok (vrátane všetkých úverových podmienok

a v nich obsiahnutej rozhodcovskej doložky) prijať alebo ju ako celok mohla odmietnuť. Je

zrejmé, že oprávnená takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou od počiatku sledovala to,

aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy, boli tieto spory riešené na rozhodcovskom súde

za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok preto

nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, keďže rozhodcovská doložka predstavuje

neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je od počiatku neplatná ( v znení

účinnom v čase uzavretia zmluvy). Odvolací súd mal ďalej za to, že ak bola právomoc

rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že

rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým

exekučným titulom. Na základe uvedených skutočností, odvolací súd odvolaním napadnuté

uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa , potvrdil,

3

konštatujúc, že aj ostatné odvolacie námietky oprávnenej sú bez právnej relevancie vo vzťahu

k vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená dovolanie, v ktorom

namietala, že a/ súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust.

v spojení s ust. ), v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (ust.

ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. ), sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný (ust. v spojení s ust.

), súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom

(ust. v spojení s ust. ), konanie je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, najmä súd

nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie (ust. § 241 ods. 2

písm. b/ ), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (ust. ). Oprávnená v dovolaní ďalej uviedla, že ho

podáva zo všetkých zákonom prípustných dôvodov dovolania, pričom napadnuté rozhodnutie

napáda v celom rozsahu. Vo vzťahu k jednotlivým dôvodom, oprávnená uviedla, že tieto

podrobne rozvinula v podanom odvolaní v tejto veci, pričom nie je účelné a hospodárne tieto

dôvody duplikovať a preto oprávnená poukazuje na argumentáciu použiteľnú vo vzťahu

k dovolacím dôvodom, ktorá je uvedená v ňou podanom odvolaní.

S poukazom na vyššie uvedené dovolacie dôvody a na argumentáciu uvedenú

v podanom odvolaní oprávnená zotrvala na legitimite exekučného titulu oprávnenej

a nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, a preto žiadala dovolací súd, aby napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil a keďže rovnakými vadami je postihnuté

aj rozhodnutie prvostupňového súdu žiadala, aby dovolací súd v celom rozsahu zrušil aj

uznesenie prvostupňového súdu a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Povinná sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania v zmysle a po preskúmaní veci

v zmysle dospel k záveru, že v danej veci dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. Podľa dovolaním

možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky

žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému v ustanovení až c/ Dovolanie oprávnenej preto podľa

a prípustné nie je.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté

rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených

v ( ), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie netrpí

niektorou z nich. V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Oprávnená vo svojom dovolaní uviedla, že v konaní došlo k vadám uvedeným

v ustanovení § 237 písm. a/, d/, e/ a f/, ktorými odôvodňovala prípustnosť dovolania.

V podanom dovolaní oprávnená iba uviedla jednotlivé dovolacie dôvody bez toho, aby bližšie

špecifikovala, akým konaním súdov nižších stupňov došlo k ich naplneniu. Vo vzťahu

k jednotlivým dovolacím dôvodom oprávnená poukázala na svoje odvolanie, v ktorom

jednotlivé dovolacie dôvody podrobne rozvinula.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov

bolo postihnuté niektorou z oprávnenou uvedených procesných vád. Oprávnená vady

v zmysle , a nenamietala a tieto nezistil ani Najvyšší súd Slovenskej

republiky.

Oprávnená namietala, že v danom prípade sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov v zmysle

Právomoc súdu je upravená v ustanovení a .

Z tohto ustanovenia vyplýva, že v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú

spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,

obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú

a nerozhodujú o nich iné orgány ( ). V občianskom súdnom konaní súdy

preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy ( ). Iné veci

prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon (§ 7

ods. 3 ).

Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou podmienkou konania, ktorá má

za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec

postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je daná,

ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.

V danom prípade dovolateľka procesnú vadu konania uvedenú v

nevyvodzovala z toho, že súdy vôbec nemali konať a rozhodovať. Ich právomoc konať

v exekučnom konaní nepopierala. Namietala, že súdy sa nesprávnou a ústavne nesúladnou

interpretáciou § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona

č. o rozhodcovskom konaní postavili do pozície orgánu vykonávajúceho

komplexné preskúmanie exekučného titulu, metódou, ktorá v rámci zverenej právomoci ako

exekučným súdom neprináleží. Z uvedeného je zrejmé, že dovolateľka namietala nesprávnu

aplikáciu a výklad o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

a o zmene a doplnení ďalších zákonov a zákona o rozhodcovskom konaní, resp. namietala

6

nesprávne právne posúdenie veci. Za týchto okolností dovolací súd dospel k záveru, že súdy

rozhodovali vo veci, ktorá patrí do ich právomoci, keď napadnuté rozhodnutie bolo vydané

v exekučnom konaní, v ktorom rozhodovanie súdov vyplýva jednoznačne priamo zo zákona

(napr. z ustanovenia § 29, § 38 ods. 3 a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku). Námietka

dovolateľky o existencii vady konania v zmysle nie je dôvodná.

Oprávnená ďalej namietala, že konanie je postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. d/

, t.j. že sa v tej istej veci už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie.

Ustanovenie ustanovuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo,

nemôže sa prejednávať znova. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej teda bráni tomu, aby

vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná. V zmysle tohto

zákonného ustanovenia ide o rovnakú (tú istú) vec vtedy, ak ide v novom konaní o ten istý

nárok alebo stav, v ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka toho istého predmetu

konania a tých istých účastníkov. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý

nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení,

na základe ktorých bol uplatnený, t.j. o nárok založený na rovnakom právnom dôvode

a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Pre posúdenie, či je daná prekážka

právoplatne rozhodnutej veci, nie je významné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania,

posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, keď bol

skutok súdom posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť

účastníkov, nie je samo osebe významné, ako majú tí istí účastníci v rôznych konaniach

rozdielne procesné postavenie (napr. ak v jednom konaní vystupujú ako žalovaní a v druhom

ako žalobcovia). Tých istých účastníkov sa konanie týka aj vtedy, ak v neskoršom konaní

vystupujú právni nástupcovia (z dôvodu singulárnej alebo univerzálnej sukcesie) účastníkov,

ktorí sú (boli) účastníkmi už skončeného konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade konaniu v exekučnej veci oprávnenej P.,

so sídlom v B., právne zastúpenej spoločnosťou F., so sídlom v B., proti povinnej J. N.,

bývajúcej v Č., o vymoženie sumy 916,15 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Lučenec pod sp. zn , na základe rozhodcovského rozsudku z 28. augusta 2007,

sp. zn. S., Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti S., nepredchádzalo žiadne iné konanie na

exekučnom súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté. V predmetnej veci sa nejedná o vec

rozsúdenú. Vzhľadom na uvedené dovolateľkou vytýkaná vyššie uvedená vada konanie

nezaťažila.

Ďalej je oprávnená toho názoru, že konanie je postihnuté vadou uvedenou

v ustanovení , že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona

bol potrebný.

Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa na návrh. Bez

návrhu možno začať konanie vo veciach uvedených v ustanovení a Ak

nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ide

o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Ak takéto konanie napriek tomu prebieha,

treba ho v ktoromkoľvek štádiu konania zastaviť.

Exekučný súd ale v danej veci začal konať na základe žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V tomto prípade z určujúceho – obsahového –

hľadiska ( ) nejde zo strany oprávnenej o námietku nedostatku návrhu

na začatie konania v zmysle ustanovenia , ale o námietku inú, ktorú

oprávnená uvádza taktiež vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu

a právnych záverov súdov (ich právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade založili

svoje rozhodnutia.

Námietka oprávnenej o existencii vady uvedenej v ustanovení nie

je opodstatnená.

Dovolateľka ďalej tvrdila, že konanie súdu je postihnuté aj vadou podľa § 237 písm. f/

Naplnenie tejto vady oprávnená vyvodzuje, že z toho, že súd porušil princíp legality,

dispozičnú zásadu začatia konania, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny

proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Oprávnená má za to, že bola porušená zásada

„rovnosti zbraní“, zásady kontradiktórnosti súdneho konania a že bol porušený čl. 6

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej oprávnená namietala, že

nebola oboznámená s obsahom argumentov a nemala možnosť reagovať na akékoľvek

tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí

však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol

pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo

na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je

i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami a právnymi názormi ().

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia

ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu

hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili

výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (,

).

Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka,

aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní.

V prejednávanej veci tým, že súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa ustanovenia

§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, proti ktorému je na základe ustanovenia § 58

ods. 4 prípustné odvolanie, ktoré aj bolo podané a vec bola prejednaná odvolacím súdom, bola

zachovaná zásada dvojinštančnosti konania a teda účastníci neboli ukrátení na svojich

procesných právach.

Oprávnená v dovolaní ďalej tvrdila, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Iná vada konania je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto tvrdenia o existencii

tohto dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné;

o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.

K námietke oprávnenej ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci podľa

ustanovenia dovolací súd dodáva, že právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dôvodom,

samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia

oprávnenej boli opodstatnené, mohli mať za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť

napadnutého uznesenia, ale nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania v zmysle § 237

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či

ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne

právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, ale

o taký prípad v danej veci nejde.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Najvyšší súd

10

Slovenskej republiky preto dovolanie oprávnenej odmietol podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

dovolanie prípustné.

Dovolací súd úspešnej povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože

jej žiadne nevznikli ( v spojení s , ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. júna 2013

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová